Záber z filmu Free the Chickens

Vegánska úderka vstupuje do potravového reťazca

Písmo: A- | A+

Viac ako desať rokov po krátkom animovanom filme Pandy (2013), ktorý získal hlavnú cenu na festivale Fest Anča aj jedno z ocenení Cinéfondation v Cannes, prichádza režisér Matúš Vizár s druhým dielom zamýšľanej série drsných animovaných satír venovaných environmentálnemu aktivizmu a boju za práva zvierat.

Už v Pandách sa Matúšovi Vizárovi a jeho tímu podarilo ostrovtipne nasvietiť niektoré anomálie súčasnej spoločnosti, posadnutej okrem iného aj zachraňovaním či udržiavaním (konzumného a pohodlného) života ohrozených živočíšnych druhov. Jeho nový krátky animovaný film Free the Chickens si berie na mušku enviroaktivizmus hraničiaci s ekoterorizmom. Pokúša sa „nenásilne a pritom do hĺbky skúmať paradoxy a nekonzistenciu všetkých zainteresovaných strán súčasného boja o našu planétu a práva zvierat,“ píšu tvorcovia v žiadosti o podporu z Audiovizuálneho fondu.„Čierno-biele videnie sveta a absencia rozmýšľania vo väčších súvislostiach spôsobujú, že ekologický postoj k životu sa stáva viac módnou záležitosťou než reálnym riešením problému,“ dodávajú.

Film vyrobila slovenská spoločnosť nutprodukcia v spolupráci so svojou českou sestrou. „Keďže nutprodukce produkovala už film Pandy, do práce na Free the Chickens sa prirodzene zapojila aj nutprodukcia ako slovenský producent,“ vysvetľuje pre Film.sk producent filmu Jakub Viktorín. „Najväčšou výzvou a zároveň aj prínosom celej spolupráce bola autorská vízia Matúša Vizára a jeho prístup k práci. Dáva si totiž extrémne záležať na jednotlivých vizuáloch a forme celej animácie, čo zvyšuje nároky na čas a prípravu celého procesu. Verím však, že výsledok stojí za to.“

Film vznikol technikou kreslenej počítačovej animácie a charakterizuje ho nielen výrazný Vizárov rukopis a zábery, ktoré sú skutočne prepracované do posledného detailu, ale aj podvratný humor – čierny ako smola a zároveň jasný ako čerstvá krv. Osviežujúco ho dotvára aj zvuková stránka s realistickými a živými dialógmi animovaných postáv. Režisér spomína, že počas niekoľko rokov trvajúcej realizácie sa v štábe vystriedalo viacero animátorov a o zvukovú stránku sa – okrem hercov, ktorí starostlivo nahovorili ľudské postavy – postarali hneď dvaja zvukári. „Jeden z nich, Adam Matej, robil aj hudbu a daboval aj sliepky,“ prezrádza. Free the Chickens podľa neho „triafa do vlastných a môže byť pochopený aj ako pamflet proti vegánskemu aktivizmu, hoci to nebolo jeho zámerom“ – tým je skôr prostredníctvom hyperbolizovaných situácií a viacnásobne pointovaných filmových gagov poukázať na to, že aj tie najidealistickejšie postoje môžu vyústiť do katastrofy, ak sú dovedené do extrému.

Animovaný krvák Free the Chickens do kín prináša Asociácia slovenských filmových klubov a premieta sa ako predfilm pred romantickým queer trilerom Krv na perách režisérky Rose Glass.

 

Free the Chickens (r. Matúš Vizár, Česko/Slovensko, 2024)
Celkový rozpočet filmu: 163 294 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu: 45 000 eur)
Distribučná premiéra: 19. 9. 2024 ako predfilm romantického trileru Krv na perách (Love Lies Bleeding, GB/US, 2024, r. Rose Glass)

 

Záber z filmu Free the Chickens. FOTO: ASFK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Zobraziť všetky články