recenzia Karavan Záber z filmu Karavan režisérky Zuzany Kirchnerovej. Foto: ASFK
Písmo: A- | A+

Vo filme Jízda (1994) hrala Aňa Geislerová ešte pred dvadsiatkou jednu zo svojich prvých úloh, ktorá sa časom stala doslova ikonickou. Vo filme Karavan je po tridsiatich rokoch, tesne pred päťdesiatkou, zrejme aj zámerne obsadená do celkom iného typu road movie. Jazdu slobodnej mamičky sprevádzajú po talianskom vidieku až príliš ťaživé záväzky: syn s postihnutím, u ktorého Downov syndróm akoby sfúzoval s poruchou autistického spektra (ide o reálnu diagnózu syna debutujúcej režisérky).

Režisérka, ktorá v celovečernom hranom filme debutuje až v zrelom veku, vychádza z vlastných skúseností. Zároveň sa v príbehu inšpirovala denníkmi inej ženy, slobodnej matky, ktorá sa každé leto vydáva do Talianska privyrobiť si, aj si, takzvane, nezáväzne užiť. Z napätia medzi záväzkom, ktorý je doslova celoživotný a túžbou po slobode a jej neobratným hľadaním, teda vyrástol aj tento film.

Karavan je preň priliehavý názov. Ide o symbol slobody, ale zároveň túžby po domove, azda aj rodine, čosi príliš robustné na to, aby sa zmestilo do tradičnejšieho typu road movie. V kombinácii s komplikovanou diagnózou syna je robustnosť, ostrosť, nepredvídateľnosť a nie vždy príjemný pohľad navyše filmu priam predurčený.

Namiesto plnenia sna ako vystrihnutého z lifestylových magazínov totiž hlavná postava stretáva skôr náhodné chvíľky šťastia a drobné pôžitky, ktoré sa občas objavia aj v situáciách, kde by ich tí druhí nehľadali. Symptomaticky pôsobí scéna, keď jej náhodná spoločníčka, ktorú stretla po ceste, prekazí sexuálne dobrodružstvo, lebo v ňom právom rozpozná dôsledok nerovného mocenského vzťahu.

Estetika jemnosti a drsná realita

Zdá sa, že film stavia práve na neobratnosti túžob, akoby vychádzal práve z diagnózy už dospievajúceho Davida. Túžob, ktoré si ich subjekt ešte celkom ani nevie zaradiť, ktoré často pre neho nie sú – aspoň z dlhodobého hľadiska – dobré, skoro by sa dalo povedať, že by mu mohli ublížiť, poprípade ich ani nevie a nedokáže uskutočniť. V niektorých chvíľach táto neobratnosť tiež vedie k estetike škaredosti, prípadne





Karavan (Slovensko/Česko/Taliansko, 2025)

RÉŽIA Zuzana Kirchnerová ● SCENÁR Zuzana Kirchnerová, Tomáš Bojar, Kristina Majová ● KAMERA Simona Weisslechner, Denisa Buranová ● STRIH Adam Brothánek ● HUDBA Aid Kid (Ondřej Mikula), Viera Marinová ● HRAJÚ Anna Geislerová, David Vodstrčil, Juliana Brutovská Oľhová, Jana Plodková, Mario Russo, Giandomenico Cupaiuolo

MINUTÁŽ 102 min.

DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 18. 9. 2025

Hodnotenie: 75%
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Prameň Záber z filmu Prameň. Foto: Filmtopia

Prameň – ako sa stane, že aj dobrý človek napomáha zlu?

Po svetovej premiére na MFF Karlovy Vary prichádza najnovší film režiséra a producenta Ivana Ostrochovského Prameň od 23. júla aj do slovenských kín. Ešte predtým ho uvedú v sérii predpremiér od 14. júla v bratislavských kinách Lumiére, Edison Filmhub a Nostalgia a takisto v kinách v Rimavskej Sobote a Nitre. Snímka sa vracia do Československa 80. rokov a rozpráva o nútených sterilizáciách Rómok. V Karlových Varoch sa film premietal v Hlavnej súťaži a získal Cenu FIPRESCI pre najlepší film Hlavnej súťaže. „Presvedčila ma najmä téma filmu, ktorá nielenže nebola nikdy v našom prostredí autorsky spracovaná, ale je veľmi málo adresovanou časťou našej histórie. Napriek tomu, že sú nútené sterilizácie rómskych žien niečo, čo spájame hlavne s minulým režimom, faktom je, že pokračovali aj v 90. rokoch, a existuje presvedčenie, že sa do nejakej miery dejú dodnes,“ povedala producentka Prameňa Katarína Tomková zo spoločnosti Punkchart films. Film produkovala spolu s Ivanom Ostrochovským a Albertom Malinovským. Chcel urobiť film o nádeji „Nechcel som nakrútiť film o monštrách a obetiach, ale o tom, ako sa pragmatické úmysly môžu zmeniť na nespravodlivosť, keď prestaneme vidieť jednotlivca a začneme veriť abstraktným predstavám o tom, čo je správne a prospešné pre spoločnosť. O tom, ako ľahko dokážeme racionalizovať svoje presvedčenia,“ hovorí Ivan Ostrochovský. Pod film sa spolu s Marekom Leščákom podpísal aj...
Karlove Vary 2026 ceny Tvorcovia filmu Milovník nie bojovník s Veľkou cenou Súťaže Proxima. Foto: Filmservis MFF Karlove Vary

Ceny vo Varoch získali Milovník, nie bojovník, 33 krokov aj Prameň

Veľkú cenu Súťaže Proxima získal na 60. MFF Karlove Vary debut režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník. Zvláštne uznanie Súťaže Proxima si odniesol slovensko-český film 33 krokov Anny a Šimona Domčekovcov. Filmu Prameň režiséra Ivana Ostrochovského, ktorý festival uvádzal v Hlavnej súťaži, udelili cenu FIPRESCI. „Náš film je o nádeji, blízkosti, ale aj humore,“ povedala pri preberaní Veľkej ceny režisérka Martina Buchelová. Zaujala už svojimi krátkymi filmami. Jej snímka Magic Moments (2016) sa premietala na MFF Toronto. „Debut slovenskej režisérky Martiny Buchelovej je výkrikom filmárskej slobody, plným humoru a formálnych aj scenáristických nápadov. Poďme si užiť leto tak, ako by sme opäť boli násťroční,“ napísal o filme, ktorý ide do distribúcie so žánrovým zaradením romantická komédia, katalóg karlovarského festivalu. Milovník, nie bojovník rozpráva o zamilovanom a trochu stratenom mladíkovi a jeho blízkych. Hlavnú úlohu stvárnil vo filme Adam Kubala. Záber z filmu Milovník, nie bojovník. Foto: NINJA FILM S láskou a ľudskosťou zdoláme prekážky Film vznikol v slovensko-českej koprodukcii, jeho slovenskými producentkami sú Michaela Kaliská a Erika Paulinská zo spoločnosti NINJA FILM. Podľa Kaliskej tvorcov okrem ceny veľmi potešili aj prvé reakcie divákov na ich film. Erika Paulinská upozornila na to, že pri rozvoji mladých talentov je dôležité, aby mali podporu, ktorá je nezávislá a férová. Apelovala na ľudí, aby...
Tak ďaleko tak blízko Záber z filmu Kapitán Dabač. Foto: archív SFÚ

V Berlíne premietnu slovenské a české klasiky

Zámerom prehliadky klasického slovenského a českého filmu v Berlíne pod názvom Tak ďaleko, tak blízko! je prostredníctvom kurátorského výberu priblížiť tamojšiemu publiku kinematografie oboch krajín. Prehliadka, ktorá zo zbierok Slovenského filmového ústavu (SFÚ) ponúkne šesť významných diel slovenskej kinematografie, sa začala 4. júla a potrvá do 6. septembra v berlínskom Zeughauskine. Ako prvý slovenský film uvedie v nedeľu 12. júla komédiu Jána Lacka Šťastie príde v nedeľu (1958). „Filmové tradície Českej a Slovenskej republiky patria medzi najvplyvnejšie filmové kultúry v Európe. V nemecky hovoriacich krajinách sú však prekvapivo málo známe. Z pohľadu Berlína sa zdajú byť na dosah ruky, no ich estetická rozmanitosť, dlhoročné historické skúsenosti a kultúrne vplyvy pôsobia dojmom, akoby boli vzdialené,“ uvádzajú berlínsku prehliadku Tak ďaleko, tak blízko! jej kurátori Ralph Eue, Brigitte Mayr a Michael Omasta. Prehliadka podľa ich slov prezentuje kľúčové trendy, témy a prelomové momenty v českej a slovenskej kinematografii. Od vzniku Československej republiky až po súčasnosť. Chce upriamiť pozornosť na diela, ktoré vynikajú osobitou estetickou citlivosťou a umožňujú komplexnejšie chápať miesto filmu v danom politickom a spoločenskom kontexte. Záber z filmu Šťastie príde v nedeľu. Foto: archív SFÚ Východiskom pre dramaturgiu podujatia bola „prehliadka slovenského filmu na Filmovom festivale v Cottbuse v roku 2021 nazvaná Spotlight: Slovensko, ktorú som vtedy zostavil spolu s programovým...
Zobraziť všetky články