recenzia Karavan Záber z filmu Karavan režisérky Zuzany Kirchnerovej. Foto: ASFK
Písmo: A- | A+

Vo filme Jízda (1994) hrala Aňa Geislerová ešte pred dvadsiatkou jednu zo svojich prvých úloh, ktorá sa časom stala doslova ikonickou. Vo filme Karavan je po tridsiatich rokoch, tesne pred päťdesiatkou, zrejme aj zámerne obsadená do celkom iného typu road movie. Jazdu slobodnej mamičky sprevádzajú po talianskom vidieku až príliš ťaživé záväzky: syn s postihnutím, u ktorého Downov syndróm akoby sfúzoval s poruchou autistického spektra (ide o reálnu diagnózu syna debutujúcej režisérky).

Režisérka, ktorá v celovečernom hranom filme debutuje až v zrelom veku, vychádza z vlastných skúseností. Zároveň sa v príbehu inšpirovala denníkmi inej ženy, slobodnej matky, ktorá sa každé leto vydáva do Talianska privyrobiť si, aj si, takzvane, nezáväzne užiť. Z napätia medzi záväzkom, ktorý je doslova celoživotný a túžbou po slobode a jej neobratným hľadaním, teda vyrástol aj tento film.

Karavan je preň priliehavý názov. Ide o symbol slobody, ale zároveň túžby po domove, azda aj rodine, čosi príliš robustné na to, aby sa zmestilo do tradičnejšieho typu road movie. V kombinácii s komplikovanou diagnózou syna je robustnosť, ostrosť, nepredvídateľnosť a nie vždy príjemný pohľad navyše filmu priam predurčený.

Namiesto plnenia sna ako vystrihnutého z lifestylových magazínov totiž hlavná postava stretáva skôr náhodné chvíľky šťastia a drobné pôžitky, ktoré sa občas objavia aj v situáciách, kde by ich tí druhí nehľadali. Symptomaticky pôsobí scéna, keď jej náhodná spoločníčka, ktorú stretla po ceste, prekazí sexuálne dobrodružstvo, lebo v ňom právom rozpozná dôsledok nerovného mocenského vzťahu.

Estetika jemnosti a drsná realita

Zdá sa, že film stavia práve na neobratnosti túžob, akoby vychádzal práve z diagnózy už dospievajúceho Davida. Túžob, ktoré si ich subjekt ešte celkom ani nevie zaradiť, ktoré často pre neho nie sú – aspoň z dlhodobého hľadiska – dobré, skoro by sa dalo povedať, že by mu mohli ublížiť, poprípade ich ani nevie a nedokáže uskutočniť. V niektorých chvíľach táto neobratnosť tiež vedie k estetike škaredosti, prípadne





Karavan (Slovensko/Česko/Taliansko, 2025)

RÉŽIA Zuzana Kirchnerová ● SCENÁR Zuzana Kirchnerová, Tomáš Bojar, Kristina Majová ● KAMERA Simona Weisslechner, Denisa Buranová ● STRIH Adam Brothánek ● HUDBA Aid Kid (Ondřej Mikula), Viera Marinová ● HRAJÚ Anna Geislerová, David Vodstrčil, Juliana Brutovská Oľhová, Jana Plodková, Mario Russo, Giandomenico Cupaiuolo

MINUTÁŽ 102 min.

DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 18. 9. 2025

Hodnotenie: 75%
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Tvoje meno. Foto. ASFK

návraty Tvoje meno.

Japonského režiséra Makota Šinkaia už pred rokmi média označili ako „nového Hajaoa Mijazakiho“. Mohlo by sa zdať, že toto označenie musí byť pre tvorcu animovaných filmov komplimentom. Hajao Mijazaki je predsa s prehľadom najväčšou osobnosťou japonského anime od čias Osamua Tezuku. Muža ktorý doslova anime ako také stvoril. A predsa Šinkai proti tomuto označeniu viackrát protestoval. Jeho dôvod je však pochopiteľný – tvrdí, že Mijazaki už existuje, a preto sa možno stať len „druhým Mijazakim“. Zatiaľ čo on chce byť prvým Šinkaiom. Ciele si veru kladie vysoké, avšak bez nich by to určite nedotiahol tak ďaleko. Porovnávania s Mijazakim pritom možno u Šinkaia pochopiť. Jeho tvorba je charakteristická jasným rukopisom nielen po vizuálnej, ale najmä príbehovej stránke. Navyše je prvým režisérom, ktorému sa podarilo zosadiť z trónu najzárobkovejšieho japonského filmu všetkých čias práve Mijazakiho magnum opus – Cestu do fantázie (2001). Podarilo sa mu to v roku 2016 s jeho azda najznámejším filmom Kimi no Na Wa. Po desiatich rokoch od pôvodnej premiéry prichádza pod názvom Tvoje meno. aj do našich kín.  Najpopulárnejší film katastrofickej trilógie Tento film tvorí spolu s dvomi neskoršími Šinkaiovými dielami, Tenki no Ki (v preklade Dieťa počasia, anglicky distribuované pod názvom Weathering With You) a Suzume no Todžimari (distribuované u nás pod názvom Suzume) tzv. katastrofickú...
Záber z filmu Kavej 2 režiséra Lukáša Zednikoviča a scenáristky Michaely Zakuťanskej. Foto: Continental Film

Kavej 2 – babská jazda s jasným cieľom. Príbeh východniarskej lásky pokračuje

Druhý filmový diel komédie Kavej 2 sa už uvádza v predpremiérach. Letnú kampaň spojenú so živou šou na amfiteátroch rozbehli tvorcovia na Zemplínskej Šírave. Pokračovať budú v amfiteátroch v Košiciach (17. júla), Prešove (18. júla), Banskej Bystrici (19. júla), Martine (21. júla), Nitre (22. júla) a v Senci (23. júla). Do kín príde nová slovenská komédia režiséra Lukáša Zednikoviča 23. júla. Veronika zažije sklamanie v láske a Klára sa rozhodne vziať ju na Šíravu. V spoločnosti ďalších kamošiek a mladých matiek rozbiehajú babskú jazdu s jasným cieľom – nájsť Veronike nového chlapa. Kým jej hľadajú princa na bielom koni, chlapi s deťmi sa vydávajú za dobrodružstvom. Vitajte v príbehu Kavej 2, filmového pokračovania značky Kavej. Humor a stereotypy Projekt svojho času začínal ako internetový seriál s názvom Kavej: Z východu na západ, uvádzali ho v rokoch 2019 až 2021. Režisér Lukáš Zednikovič a scenáristka Michaela Zakuťanská v ňom formou krátkych desaťminútových skečov vtipne zachytávali život dvoch východniarok v Bratislave. Seriál si na platformách YouTube a Mall.TV vybudoval veľkú fanúšikovskú základňu, vďaka čomu sa v lete 2024 dočkal celovečernej filmovej adaptácie. Komédia Kavej dosiahla mimoriadny divácky úspech. Publikum oceňovalo najmä autentický regionálny humor, hoci kritici narážali na stereotypy, v dôsledku ktorých príbeh nie je celkom funkčný. V každom prípade, keďže prvý diel...
Anča Award 2026 Záber z filmu Boh je plachý. Foto: Fest Anča

Fest Anča 2026 ocenil snímky Boh je plachý aj Turisti

Hlavnú cenu Anča Award 2026 získal na 19. ročníku Medzinárodného filmového festivalu animácie Fest Anča film Boh je plachý francúzskeho režiséra Jocelyna Charlesa. Za najlepší slovenský film vyhlásili Turistov Mária Kraľovič. Obe snímky sa vďaka svojmu víťazstvu kvalifikovali, aby sa mohli uchádzať o Oscara. Film Boh je plachý zobrazuje zobrazuje cestu vlakom dvoch priateľov. Čas si krátia kreslením najhlbších strachov. „Precízna ručne kreslená animácia a jasná farebná paleta ostro kontrastujú s hlboko znepokojujúcim príbehom. Na konci tejto cesty sa hranica medzi realitou a podvedomím úplne rozplynie,“ vyhlásila o filme medzinárodná porota v zložení Lise Fearnley, Luca Tóth a Philip Ullman. Čestné uznanie porota potom udelila portugalsko-francúzskej koprodukcii Opustený pes režisérky Marty Reis Andrade. Film zachytáva pocit samoty počas návratu na miesto, ktoré bolo kedysi našim domovom, a nostalgiu, ktorá sprevádza vyrovnávanie sa s odchodom blízkeho človeka. Rovnaká porota rozhodovala aj o cene v kategórii krátkych študentských filmov. Anča Award v nej získal britský film Skrat! režisérky Lizzie Watts. Rozpráva o o mužovi, ktorý uviazne niekde medzi snom a realitou, vďaka čomu prežije spirituálne osvietenie. Porota uviedla, že film oslavuje niečo úprimné a hlboko ľudské: komunitu, prítomnosť a tichú radosť zo zdieľaného momentu. Plná otázok, ktoré sa dotýkajú prechodu z chaosu detstva do dospelosti je japonská...
Zobraziť všetky články