recenzia DJ Ahmet Záber z filmu DJ Ahmet. Foto: ASFK

recenzia DJ Ahmet

Ružová ovca, sny o slobode a rodiaci sa cit

Jena Opoldusová

Písmo: A- | A+

Traktor, dva malé „repráky“ a mobil. Ktorý dídžej by sa uspokojil s takým úbohým vybavením? Ahmetovi, ústrednému hrdinovi filmu DJ Ahmet, to málo stačí.

Hudbu totiž miluje rovnako ako jeho matka, ktorá pred niekoľkými rokmi zomrela. A tiež by rád splnil prosbu príťažlivej rebelky Aye, ktorá s priateľkami nacvičuje provokatívne tanečné vystúpenie na dedinský festival. Dvaja tínedžeri, čo objavujú dovtedy nepoznané city, hľadajú sami seba aj svoje miesto vo svete ovládanom tradíciami.

Ako vôbec možno nanovo a inak pretlmočiť tisíckrát exploatovanú tému? Georgi M. Unkovski to svojím celovečerným debutom dokázal. Rodák z New Yorku, ktorý časť mladosti strávil v Severnom Macedónsku, vyštudoval fotografiu na súkromnej newyorskej univerzite Rochester Institute of Technology a magisterské štúdiá absolvoval na pražskej FAMU, totiž dôverne poznal problematiku krajiny, do ktorej netradičnú verziu večného príbehu Rómea a Júlie zasadil. Mal aj dobrý prehľad o dianí na svetovej filmovej scéne. A navyše neodškriepiteľnú dávku talentu.

Vo svete hudby nachádzajú mladí slobodu

Hrdinovia jeho lovestory by už ani nemohli reprezentovať odlišnejšie charaktery. Pätnásťročný Ahmet poslúcha autoritatívneho otca takmer na slovo. Na jeho príkaz – no veľmi nerád – nechá školu, aby sa staral o skromnú farmu a stádo oviec. Vzoprie sa len vo chvíli, keď bráni mladšieho brata, ktorý po matkinej smrti prestal hovoriť.

Jeho rovesníčka Aya je z bohatej rodiny, do rodnej dediny svojho otca prišla z Nemecka len preto, aby sa od starej matky „naučila piecť burek a baklavu“, ako sa na budúcu manželku patrí. Onedlho ju čaká vopred dohodnutý sobáš. Ženícha –  mládenca (tiež rodáka žijúceho v Nemecku) jej vybral otec. Navonok poslúcha príkazy starších, v duši sa však proti nim búri. A rozhodla sa odmietanie starodávnych zvyklostí dať aj najavo, hoci netradičným spôsobom, naivne dúfajúc, že zo svadby nič nebude.

Navonok pokojného a takmer neustále usmiateho introverta, o ktorom rovesníci hovoria ako o „čudákovi stále sa túlajúcom po lese“, a z veľkého sveta prichádzajúcu extrovertku, odmietajúcu zvyky predchádzajúcich generácií, spojí najskôr láska k hudbe.

Staré kontra nové, rituály kontra technológie

Scenárista a režisér v jednej osobe zasadil dej svojho príbehu do malej dedinky usadenej v malebnej krajine Severného Macedónska. Päť stoviek jej obyvateľov žije v rytme diktovanom ročnými obdobiami, rituálmi a tradíciami predkov. Miestny trh však pripomína, že aj do zabudnutého kúta krajiny dorazili moderné technológie a kúpiť sa tam dá všeličo.

Proti nadvláde zvykov a tradícií sa miestna mládež navonok nebúri, potajomky však pred nimi uniká do sveta hudby. Pocit slobody si užíva na dobre utajenej technoparty. Pri nočnej potulke lesom ju náhodou objaví aj Ahmet. A v tancujúcom dave mladých zbadá Ayu. Do duniacich rytmov techna a pulzujúcej hry svetiel vtrhne jeho stádo oviec, ktoré ušlo z ohrady. Viac ako vďačná scénka pre mobily zabávajúcej sa mládeže. Videá zaznamenávajúce nečakaných štvornohých návštevníkov valcujú siete a Ahmet sa stáva „prvou celebritou dediny“.

Stádo zaženie domov, no na jeho smolu sa jedna z oviec stratí, takže otcov trest ho neminie. A keď sa po čase ovca – tuláčka vráti, je posprejovaná na ružovo! Problém však hravo vyrieši, dokonca aj s nemalým ziskom. Vzťah mladej dvojice odštartuje vyjednávanie. Aya chce, aby Ahmet nikomu neprezradil, že bola na tajnej party. Za svoje mlčanie si ju „môže pridať na Tik tok“.

Dráma? Komédia? Výborný film

Georgi M. Unkovski v príbehu vynaliezavo prepája viacero dejových línií i vrstiev rozprávania. S nadhľadom a úsmevom





DJ Ahmet (Severné Macedónsko/Česko/Srbsko/Chorvátsko, 2025)
RÉŽIA A SCENÁR Georgi M. Unkovski ● KAMERA Naum Doksevski ● HUDBA Alen Sinkauz, Nenad Sinkauz ● STRIH Michal Reich ● HRAJÚ Arif Jakup, Agush Agushev, Dora Akan Zlatanova, Aksel Mehmet, Atila Klince
MINUTÁŽ 99 min.
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 2. októbra 2025

Hodnotenie: 80%

Záber z filmu DJ Ahmet. Foto: ASFK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

film Štúr Lukáš Pelč ako Ľudovít Štúr a Ivana Kološová ako Adela Ostrolúcka v pripravovanom filme Štúr. Foto: Tina Botková

Štúr príde do kín v januári 2026

Desiaty celovečerný film režisérky Mariany Čengel Solčanskej Štúr príde do kín 15. januára 2026. Práve začiatkom roka 2026 si pripomenieme 170. výročie úmrtia Ľudovíta Štúra. V hlavných úlohách filmu Štúr sa predstavia Lukáš Pelč (Ľudovít Štúr), Ivana Kološová (Adela Ostrolúcka), Richard Autner, Marko Igonda, František Kovár, Jana Kvantiková, Daniel Žulčák, Csongor Kassai, Zuzana Konečná a ďalší. Vznik filmu podporili Audiovizuálny fond, scenár podporil Literárny fond. Štúr vzniká v produkcii spoločnosti The Factory s.r.o., koprodukuje ho STVR. Mariana Čengel Solčanská napísala aj scenár a na filme pracuje od roku 2020. Film je adaptáciou režisérkinho románu Milenec Adely Ostrolúckej (2024). Štúra tak publikum spozná očami zamilovanej ženy. Kodifikátor spisovnej slovenčiny tragicky zahynul ako 40-ročný po nešťastnom postrelení na poľovačke. Prežil život bohatý na dobrodružstvá, búrlivé dejiny a spoločenské premeny. Pre tých, ktorých zaujíma filmové zákulisie, pripravili vo Vysokých Tatrách na Hrebienku výstavu spojenú so vznikom tohoto výpravného filmu. Predstaví fotografie z nakrúcania a filmové kostýmy Michaely Mokrej. „Veríme, že výstava na Hrebienku priláka množstvo ľudí a sme veľmi vďační našim partnerom v Tatrách, že nám umožnili túto krásnu vec zrealizovať,“ povedal Lukáš Pelč, ktorý okrem toho, že stvárnil hlavnú postavu, film aj produkuje. Prvá klapka snímky Štúr padla na jeseň 2024. Nakrúcalo sa v Bratislave, v...
recenzia Dukla. Záber z filmu Dukla. Foto: Slovak Motion Picture

recenzia Dukla

Použiť brechtovský princíp vo filme chce nepochybne odvahu, i keď v kinematografii sa to občas deje. Ale použiť tento typ scudzovacieho efektu v bábkovom filme je riziko. Vo filme Dukla sa riskovať jeho tvorcom jednoznačne oplatilo. Princíp je použitý funkčne a Bertold Brecht by mal radosť. Napätie medzi desivým príbehom a formou, priznanou bábkohrou, sa stalo v Dukle metódou, ktorá rôznymi naratívnymi taktikami vytvára silnú a apelatívnu výpoveď. A čo je mimoriadne dôležité, robí tak (vďaka svojej štruktúre) bez akéhokoľvek pátosu. Podarilo sa tu vytvoriť presvedčivú ilúziu situácie pohyblivého frontu počas vojny – s tým má často problém dokonca i hraný film. https://youtu.be/Don-O4UcvY4?si=T0PfaqWgn3gbNx5n Príbeh je recepčne otvorený, vyrozprávaný štandardne a lineárne, rámcovaný úvodnou a záverečnou scénou pred televízorom, delený na niekoľko nadväzujúcich kapitoliek. Fabula nie je nijako komplikovaná, sujet nepoužíva naratívne ozvláštnenia. Ani nemusí, pretože tým povestným, neoformalisticky povedané „ozvláštnením“ je celá výrazová zložka, včítane dvoch sekvencií s transparentne priznanými rukami ovládajúcimi postavy – bábky. Významy sa tak vytvárajú na základe štylizovaných vizuálnych a auditívnych znakov, ktoré odkazujú na znaky iluzívnej skutočnosti a tie odkazujú na referenčné znaky historickej reality. Táto semiotická hra s interpretáciou interpretácie ale nekončí ako nejaký otravný model. Naopak, ako som spomenul vyššie, pôsobí autenticky a zakladá silnú recepčnú platformu emocionálneho pôsobenia. Je potešujúce, že film Dukla vznikol. V budúcnosti pri výročiach druhej...
29. MFDF Ji.hlava Ilustračné foto. Foto: MFDF Ji.hlava/Lukáš Veselý

ohlasy 29. MFDF Ji.hlava

Na 29. ročníku Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava uviedli viac ako tristo filmov v súťažných aj nesúťažných sekciách. Nechýbali kurátorované pásma, industry program a sprievodné podujatia. Druhá desaťdňová Ji.hlava trvala od 24. októbra do 2. novembra. V retrospektívach sa zamerala na kolektívny film a tému jedla vo filme. V nadväznosti na minulý ročník premietla niekoľko filmov taiwanského režiséra Cai Ming-lianga, ktorý tentoraz v Jihlave počas festivalu nakrútil snímku zo svojej série Walker. Festivalovú znelku pripravil ukrajinský režisér Sergej Loznica. V párminútovej dokrútke zachytil nenápadný, ale rušivý fragment z ukrajinského metra v Dnipre. Ťažoba striebra Ji.hlava spravidla otvára aktuálne spoločenské témy, viac či menej explicitne formuluje otázky týkajúce sa ľudského prežívania v rôznych politických a ekonomických systémoch či počas medzinárodných vojnových konfliktov. Poľská režisérka Natalia Koniarz a kameraman Stanisław Cuske ocenení za film Striebro. Foto: MFDF Ji.hlava/Jan Hromadko Film Striebro, ktorý vyhral hlavnú festivalovú súťažnú sekciu Opus Bonum, približuje život baníkov pracujúcich v najvyššie položenej bani na striebornej hore v Bolívii. Poľská režisérka Natalia Koniarz sleduje banícky kolektív pri náročnom hľadaní a extrahovaní strieborných žíl, ako aj život rodín v izolovanej osade pod vrcholom hory. Baníci pracujú sami na seba, nie sú pod žiadnou firmou, vykorisťuje ich len systém sám. Často...
Zobraziť všetky články