recenzia DJ Ahmet Záber z filmu DJ Ahmet. Foto: ASFK

recenzia DJ Ahmet

Ružová ovca, sny o slobode a rodiaci sa cit

Jena Opoldusová

Písmo: A- | A+

Traktor, dva malé „repráky“ a mobil. Ktorý dídžej by sa uspokojil s takým úbohým vybavením? Ahmetovi, ústrednému hrdinovi filmu DJ Ahmet, to málo stačí.

Hudbu totiž miluje rovnako ako jeho matka, ktorá pred niekoľkými rokmi zomrela. A tiež by rád splnil prosbu príťažlivej rebelky Aye, ktorá s priateľkami nacvičuje provokatívne tanečné vystúpenie na dedinský festival. Dvaja tínedžeri, čo objavujú dovtedy nepoznané city, hľadajú sami seba aj svoje miesto vo svete ovládanom tradíciami.

Ako vôbec možno nanovo a inak pretlmočiť tisíckrát exploatovanú tému? Georgi M. Unkovski to svojím celovečerným debutom dokázal. Rodák z New Yorku, ktorý časť mladosti strávil v Severnom Macedónsku, vyštudoval fotografiu na súkromnej newyorskej univerzite Rochester Institute of Technology a magisterské štúdiá absolvoval na pražskej FAMU, totiž dôverne poznal problematiku krajiny, do ktorej netradičnú verziu večného príbehu Rómea a Júlie zasadil. Mal aj dobrý prehľad o dianí na svetovej filmovej scéne. A navyše neodškriepiteľnú dávku talentu.

Vo svete hudby nachádzajú mladí slobodu

Hrdinovia jeho lovestory by už ani nemohli reprezentovať odlišnejšie charaktery. Pätnásťročný Ahmet poslúcha autoritatívneho otca takmer na slovo. Na jeho príkaz – no veľmi nerád – nechá školu, aby sa staral o skromnú farmu a stádo oviec. Vzoprie sa len vo chvíli, keď bráni mladšieho brata, ktorý po matkinej smrti prestal hovoriť.

Jeho rovesníčka Aya je z bohatej rodiny, do rodnej dediny svojho otca prišla z Nemecka len preto, aby sa od starej matky „naučila piecť burek a baklavu“, ako sa na budúcu manželku patrí. Onedlho ju čaká vopred dohodnutý sobáš. Ženícha –  mládenca (tiež rodáka žijúceho v Nemecku) jej vybral otec. Navonok poslúcha príkazy starších, v duši sa však proti nim búri. A rozhodla sa odmietanie starodávnych zvyklostí dať aj najavo, hoci netradičným spôsobom, naivne dúfajúc, že zo svadby nič nebude.

Navonok pokojného a takmer neustále usmiateho introverta, o ktorom rovesníci hovoria ako o „čudákovi stále sa túlajúcom po lese“, a z veľkého sveta prichádzajúcu extrovertku, odmietajúcu zvyky predchádzajúcich generácií, spojí najskôr láska k hudbe.

Staré kontra nové, rituály kontra technológie

Scenárista a režisér v jednej osobe zasadil dej svojho príbehu do malej dedinky usadenej v malebnej krajine Severného Macedónska. Päť stoviek jej obyvateľov žije v rytme diktovanom ročnými obdobiami, rituálmi a tradíciami predkov. Miestny trh však pripomína, že aj do zabudnutého kúta krajiny dorazili moderné technológie a kúpiť sa tam dá všeličo.

Proti nadvláde zvykov a tradícií sa miestna mládež navonok nebúri, potajomky však pred nimi uniká do sveta hudby. Pocit slobody si užíva na dobre utajenej technoparty. Pri nočnej potulke lesom ju náhodou objaví aj Ahmet. A v tancujúcom dave mladých zbadá Ayu. Do duniacich rytmov techna a pulzujúcej hry svetiel vtrhne jeho stádo oviec, ktoré ušlo z ohrady. Viac ako vďačná scénka pre mobily zabávajúcej sa mládeže. Videá zaznamenávajúce nečakaných štvornohých návštevníkov valcujú siete a Ahmet sa stáva „prvou celebritou dediny“.

Stádo zaženie domov, no na jeho smolu sa jedna z oviec stratí, takže otcov trest ho neminie. A keď sa po čase ovca – tuláčka vráti, je posprejovaná na ružovo! Problém však hravo vyrieši, dokonca aj s nemalým ziskom. Vzťah mladej dvojice odštartuje vyjednávanie. Aya chce, aby Ahmet nikomu neprezradil, že bola na tajnej party. Za svoje mlčanie si ju „môže pridať na Tik tok“.

Dráma? Komédia? Výborný film

Georgi M. Unkovski v príbehu vynaliezavo prepája viacero dejových línií i vrstiev rozprávania. S nadhľadom a úsmevom





DJ Ahmet (Severné Macedónsko/Česko/Srbsko/Chorvátsko, 2025)
RÉŽIA A SCENÁR Georgi M. Unkovski ● KAMERA Naum Doksevski ● HUDBA Alen Sinkauz, Nenad Sinkauz ● STRIH Michal Reich ● HRAJÚ Arif Jakup, Agush Agushev, Dora Akan Zlatanova, Aksel Mehmet, Atila Klince
MINUTÁŽ 99 min.
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 2. októbra 2025

Hodnotenie: 80%

Záber z filmu DJ Ahmet. Foto: ASFK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým tím festivalu neodišiel na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť sa niečo O BABE (ide...
György Cserhalmi. Foto: Judit Horváth/Örkény Színház

rozhovor György Cserhalmi

Svetoznámy maďarský herec György Cserhalmi dnes vidí krásu života aj vtedy, keď do človeka drgajú v autobuse. Večer o šiestej zakaždým pocíti kŕč v žalúdku. To režim divadla signalizuje, že sa čoskoro začína predstavenie. Deje sa mu to každý deň bez ohľadu na to, či práve hrá. Vlastne sa už na scénu neplánoval vrátiť. Je onkologický pacient, žije na maďarskom vidieku a najšťastnejší je s vnúčatami. Ani veľké filmy nenakrúca. A predsa je charizmatický György Cserhalmi ako jeden z najobsadzovanejších maďarských hercov všetkých čias stále veľmi aktívny. Navyše pozorne sleduje vývoj v maďarskej kultúre. Drsným, no citlivým prejavom, živelnosťou, nespútanosťou a charakterovou pevnosťou si získal publikum v desiatkach domácich aj svetových, dokonca oscarových drám. Aj československá kinematografia si ho v osemdesiatych rokoch minulého storočia našla. Postupne sa objavil vo filmoch Dušana Trančíka, Martina Šulíka, Drahomíry Vihanovej, Ondřeja Trojana či Petra Bebjaka. Nedávno si od nového premiéra svojej krajiny prevzal vysoké štátne vyznamenanie. Stretli sme sa v jeho obľúbenej budapeštianskej kaviarni, aby sme sa porozprávali, čo všetko sa dnes okolo neho v spoločnosti deje. Od nového maďarského premiéra ste prijali štátne vyznamenanie. Považujete to za dôležité gesto? Pred dvadsiatimi dvoma rokmi som jedno vyznamenanie vrátil. Keď mi ponúkli vyznamenanie teraz, pýtal som sa sám seba, či ho potrebujem, alebo...
Zobraziť všetky články