Ružová ovca, sny o slobode a rodiaci sa cit

Traktor, dva malé „repráky“ a mobil. Ktorý dídžej by sa uspokojil s takým úbohým vybavením? Ahmetovi, ústrednému hrdinovi filmu DJ Ahmet, to málo stačí.

Hudbu totiž miluje rovnako ako jeho matka, ktorá pred niekoľkými rokmi zomrela. A tiež by rád splnil prosbu príťažlivej rebelky Aye, ktorá s priateľkami nacvičuje provokatívne tanečné vystúpenie na dedinský festival. Dvaja tínedžeri, čo objavujú dovtedy nepoznané city, hľadajú sami seba aj svoje miesto vo svete ovládanom tradíciami.

Ako vôbec možno nanovo a inak pretlmočiť tisíckrát exploatovanú tému? Georgi M. Unkovski to svojím celovečerným debutom dokázal. Rodák z New Yorku, ktorý časť mladosti strávil v Severnom Macedónsku, vyštudoval fotografiu na súkromnej newyorskej univerzite Rochester Institute of Technology a magisterské štúdiá absolvoval na pražskej FAMU, totiž dôverne poznal problematiku krajiny, do ktorej netradičnú verziu večného príbehu Rómea a Júlie zasadil. Mal aj dobrý prehľad o dianí na svetovej filmovej scéne. A navyše neodškriepiteľnú dávku talentu.

Vo svete hudby nachádzajú mladí slobodu

Hrdinovia jeho lovestory by už ani nemohli reprezentovať odlišnejšie charaktery. Pätnásťročný Ahmet poslúcha autoritatívneho otca takmer na slovo. Na jeho príkaz – no veľmi nerád – nechá školu, aby sa staral o skromnú farmu a stádo oviec. Vzoprie sa len vo chvíli, keď bráni mladšieho brata, ktorý po matkinej smrti prestal hovoriť.

Jeho rovesníčka Aya je z bohatej rodiny, do rodnej dediny svojho otca prišla z Nemecka len preto, aby sa od starej matky „naučila piecť burek a baklavu“, ako sa na budúcu manželku patrí. Onedlho ju čaká vopred dohodnutý sobáš. Ženícha –  mládenca (tiež rodáka žijúceho v Nemecku) jej vybral otec. Navonok poslúcha príkazy starších, v duši sa však proti nim búri. A rozhodla sa odmietanie starodávnych zvyklostí dať aj najavo, hoci netradičným spôsobom, naivne dúfajúc, že zo svadby nič nebude.

Navonok pokojného a takmer neustále usmiateho introverta, o ktorom rovesníci hovoria ako o „čudákovi stále sa túlajúcom po lese“, a z veľkého sveta prichádzajúcu extrovertku, odmietajúcu zvyky predchádzajúcich generácií, spojí najskôr láska k hudbe.

Staré kontra nové, rituály kontra technológie

Scenárista a režisér v jednej osobe zasadil dej svojho príbehu do malej dedinky usadenej v malebnej krajine Severného Macedónska. Päť stoviek jej obyvateľov žije v rytme diktovanom ročnými obdobiami, rituálmi a tradíciami predkov. Miestny trh však pripomína, že aj do zabudnutého kúta krajiny dorazili moderné technológie a kúpiť sa tam dá všeličo.

Proti nadvláde zvykov a tradícií sa miestna mládež navonok nebúri, potajomky však pred nimi uniká do sveta hudby. Pocit slobody si užíva na dobre utajenej technoparty. Pri nočnej potulke lesom ju náhodou objaví aj Ahmet. A v tancujúcom dave mladých zbadá Ayu. Do duniacich rytmov techna a pulzujúcej hry svetiel vtrhne jeho stádo oviec, ktoré ušlo z ohrady. Viac ako vďačná scénka pre mobily zabávajúcej sa mládeže. Videá zaznamenávajúce nečakaných štvornohých návštevníkov valcujú siete a Ahmet sa stáva „prvou celebritou dediny“.

Stádo zaženie domov, no na jeho smolu sa jedna z oviec stratí, takže otcov trest ho neminie. A keď sa po čase ovca – tuláčka vráti, je posprejovaná na ružovo! Problém však hravo vyrieši, dokonca aj s nemalým ziskom. Vzťah mladej dvojice odštartuje vyjednávanie. Aya chce, aby Ahmet nikomu neprezradil, že bola na tajnej party. Za svoje mlčanie si ju „môže pridať na TikTok“.

Dráma? Komédia? Výborný film

Georgi M. Unkovski v príbehu vynaliezavo prepája viacero dejových línií i vrstiev rozprávania. S nadhľadom a úsmevom sleduje príbeh rozvíjajúceho sa vzťahu ústredných hrdinov. Ahmetovu líniu rozvetvuje motívom mladšieho brata, ktorému miestny liečiteľ nedokáže ani pijavicami rozviazať jazyk. „Začneš hovoriť, až keď sa na to budeš cítiť,“ radí malému nešťastníkovi, ktorý liečiteľove „muky“ odmieta, no márne. Naivná rebelka Aya je pre Ahmeta aj akýmsi oknom do nepoznaného, no vzrušujúceho sveta. Za každú cenu sa pokúša vyhnúť osudu, ktorý jej diktujú tradície a prísny otec.

Optikou súčasníka reflektuje režisér aj konflikt starého a nového. Učiteľ napríklad prosí Ahmeta o pomoc s Facebookom. Imám chce zvolávať veriacich spevom prehrávaným z počítača, ale keďže ho napriek Ahmetovým radám nevie obsluhovať, z reproduktorov zaznieva aj zvučka operačného systému. Keď Aya s kamarátkami predstaví svoj tanec, ktorý má s tradičným prejavom pramálo spoločného, nádejný ženích sa síce dobre zabáva, no zhrození vidiečania mlčia v nemom úžase.

DJ Ahmet nie je dráma ani komédia, ba dokonca ani lovestory hollywoodskeho strihu. Tak trochu zo všetkého predsa len v ňom možno objaviť. Dramaticky vypäté stretnutia tradícií a emócií, vtipné momenty zo školy, z trhu či technoparty, aj citové zbližovanie mladých ľudí reprezentujúcich dva rozdielne svety. Režisér nedramatizuje, nevysmieva sa, prostredníctvom drobných scén, výrečných situácií, veľkých celkov vizuálne atraktívnej krajiny a detailných záberov na tváre svojich hrdinov rozohráva chytľavú story, ktorá ani na okamih nenudí.

Ako Ariadnina niť sa príbehom preplieta nenápadný, no azda o to výrečnejší motív vidiečaniek, ktoré posedávajú pod stromom a komentujú život dediny. Akási staromódna „sociálna bublina“ z čias, keď ešte neexistovali sociálne siete. Rozprávajú sa aj o emancipovanej žene, ktorá mala rada hudbu. Že by išlo o Ahmetovu matku? A jeho story bola iba ďalšou z miestnych legiend? Alebo je to príbeh, ktorý sa mohol stať? Ostáva na divákovi, ako film, ktorý vznikol v koprodukcii Severného Macedónska, Česka, Srbska a Chorvátska, vyloží sám pre seba. Že DJ Ahmet oslovuje široké medzinárodné publikum, dokazujú hneď dve ceny z festivalu Sundance. A zvíťazil aj na tohtoročnom festivale Art Film v Košiciach, kde získal Modrého anjela pre najlepší film a ďalšie dve ceny.