recenzia DJ Ahmet Záber z filmu DJ Ahmet. Foto: ASFK

recenzia DJ Ahmet

Ružová ovca, sny o slobode a rodiaci sa cit

Jena Opoldusová

Písmo: A- | A+

Traktor, dva malé „repráky“ a mobil. Ktorý dídžej by sa uspokojil s takým úbohým vybavením? Ahmetovi, ústrednému hrdinovi filmu DJ Ahmet, to málo stačí.

Hudbu totiž miluje rovnako ako jeho matka, ktorá pred niekoľkými rokmi zomrela. A tiež by rád splnil prosbu príťažlivej rebelky Aye, ktorá s priateľkami nacvičuje provokatívne tanečné vystúpenie na dedinský festival. Dvaja tínedžeri, čo objavujú dovtedy nepoznané city, hľadajú sami seba aj svoje miesto vo svete ovládanom tradíciami.

Ako vôbec možno nanovo a inak pretlmočiť tisíckrát exploatovanú tému? Georgi M. Unkovski to svojím celovečerným debutom dokázal. Rodák z New Yorku, ktorý časť mladosti strávil v Severnom Macedónsku, vyštudoval fotografiu na súkromnej newyorskej univerzite Rochester Institute of Technology a magisterské štúdiá absolvoval na pražskej FAMU, totiž dôverne poznal problematiku krajiny, do ktorej netradičnú verziu večného príbehu Rómea a Júlie zasadil. Mal aj dobrý prehľad o dianí na svetovej filmovej scéne. A navyše neodškriepiteľnú dávku talentu.

Vo svete hudby nachádzajú mladí slobodu

Hrdinovia jeho lovestory by už ani nemohli reprezentovať odlišnejšie charaktery. Pätnásťročný Ahmet poslúcha autoritatívneho otca takmer na slovo. Na jeho príkaz – no veľmi nerád – nechá školu, aby sa staral o skromnú farmu a stádo oviec. Vzoprie sa len vo chvíli, keď bráni mladšieho brata, ktorý po matkinej smrti prestal hovoriť.

Jeho rovesníčka Aya je z bohatej rodiny, do rodnej dediny svojho otca prišla z Nemecka len preto, aby sa od starej matky „naučila piecť burek a baklavu“, ako sa na budúcu manželku patrí. Onedlho ju čaká vopred dohodnutý sobáš. Ženícha –  mládenca (tiež rodáka žijúceho v Nemecku) jej vybral otec. Navonok poslúcha príkazy starších, v duši sa však proti nim búri. A rozhodla sa odmietanie starodávnych zvyklostí dať aj najavo, hoci netradičným spôsobom, naivne dúfajúc, že zo svadby nič nebude.

Navonok pokojného a takmer neustále usmiateho introverta, o ktorom rovesníci hovoria ako o „čudákovi stále sa túlajúcom po lese“, a z veľkého sveta prichádzajúcu extrovertku, odmietajúcu zvyky predchádzajúcich generácií, spojí najskôr láska k hudbe.

Staré kontra nové, rituály kontra technológie

Scenárista a režisér v jednej osobe zasadil dej svojho príbehu do malej dedinky usadenej v malebnej krajine Severného Macedónska. Päť stoviek jej obyvateľov žije v rytme diktovanom ročnými obdobiami, rituálmi a tradíciami predkov. Miestny trh však pripomína, že aj do zabudnutého kúta krajiny dorazili moderné technológie a kúpiť sa tam dá všeličo.

Proti nadvláde zvykov a tradícií sa miestna mládež navonok nebúri, potajomky však pred nimi uniká do sveta hudby. Pocit slobody si užíva na dobre utajenej technoparty. Pri nočnej potulke lesom ju náhodou objaví aj Ahmet. A v tancujúcom dave mladých zbadá Ayu. Do duniacich rytmov techna a pulzujúcej hry svetiel vtrhne jeho stádo oviec, ktoré ušlo z ohrady. Viac ako vďačná scénka pre mobily zabávajúcej sa mládeže. Videá zaznamenávajúce nečakaných štvornohých návštevníkov valcujú siete a Ahmet sa stáva „prvou celebritou dediny“.

Stádo zaženie domov, no na jeho smolu sa jedna z oviec stratí, takže otcov trest ho neminie. A keď sa po čase ovca – tuláčka vráti, je posprejovaná na ružovo! Problém však hravo vyrieši, dokonca aj s nemalým ziskom. Vzťah mladej dvojice odštartuje vyjednávanie. Aya chce, aby Ahmet nikomu neprezradil, že bola na tajnej party. Za svoje mlčanie si ju „môže pridať na Tik tok“.

Dráma? Komédia? Výborný film

Georgi M. Unkovski v príbehu vynaliezavo prepája viacero dejových línií i vrstiev rozprávania. S nadhľadom a úsmevom





DJ Ahmet (Severné Macedónsko/Česko/Srbsko/Chorvátsko, 2025)
RÉŽIA A SCENÁR Georgi M. Unkovski ● KAMERA Naum Doksevski ● HUDBA Alen Sinkauz, Nenad Sinkauz ● STRIH Michal Reich ● HRAJÚ Arif Jakup, Agush Agushev, Dora Akan Zlatanova, Aksel Mehmet, Atila Klince
MINUTÁŽ 99 min.
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 2. októbra 2025

Hodnotenie: 80%

Záber z filmu DJ Ahmet. Foto: ASFK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Kým hory horia voda stúpa Záber z filmu Pozdravy z Rodosu. Foto: Film Expanded

Kým hory horia, voda stúpa

Pod názvom Kým hory horia, voda stúpa – krátke filmy o klíme prichádzajú do distribúcie dve snímky dvoch renomovaných slovenských dokumentaristov. Pozdravy z Rodosu Viery Čákanyovej a Zakorenení vo vode Tomáša Krupu uvidia diváci v slovenských kinách od 20. augusta. „Kým jeden ostrov horí, druhý mizne pod vodou. Dvojica krátkych dokumentov ponúka kontrastné pohľady na klimatickú krízu – od turistov, ktorí si uprostred ničivých požiarov nerušene užívajú dovolenkový raj (Pozdravy z Rodosu), až po muža, núteného rozlúčiť sa s ostrovom, ktorý bol domovom jeho rodiny takmer dvesto rokov (Zakorenení vo vode). Filmy spája otázka, ako dlho ešte dokážeme prehliadať svet, ktorý sa nenávratne mení,“ uvádza spoločná distribučná synopsa snímok združených pod názvom Kým hory horia, voda stúpa. Pozdravy z Rodosu Pozdravy z Rodosu mali premiéru na MFF v Rotterdame. Čákanyová v nich ironicky a s využitím gýča odhaľuje náš talent ignorovať krízy. „Cez audiovizuálnu skratku vyjadruje angažovaný postoj k téme klimatických zmien, ktoré stále viac ohrozujú náš spôsob života. Film formálne hravým spôsobom ukazuje následky obrovských požiarov na gréckom ostrove Rodos v lete 2023 a ignorovanie alebo zľahčovanie problému dovolenkujúcimi turistami ako aj ziskuchtivými pracovníkmi cestovných kancelárií. Napodobňuje pritom amatérske dovolenkové videá a pohľadnice,“ charakterizovali snímku tvorcovia v projekte pre Audiovizuálny fondu, ktorý ju podporil. Producentami filmu sú Matej...
4 živly 2026 Premietanie v amfiteátri v Banskej Štiavnici. Foto: 4 živly/Daniel Dluhý

ohlasy 28. 4 živly

Koniec prvého augustového týždňa už pravidelne pre mnohých z nás znamená filmový maratón prepojený s diskusiami a koncertmi v pôvabnom prostredí Banskej Štiavnice. Podobne ako pri festivale Pohoda, aj tu si mnohí kupujú akreditáciu, respektíve vstupenku, prakticky hneď, ako je to možné. V tom čase je zvyčajne známa iba ústredná téma festivalu a netuší sa, aké filmy, hostia či inšpirácie sa pod ňou budú skrývať. V poradí už 28. ročník festivalu 4 živly sa tento rok konal od 6. do 9. augusta 2026 a niesol sa v znamení témy Generácie. Festival tento rok poznačilo aj nepriaznivé krátenie finančných prostriedkov. Organizátori boli tak nútení skrátiť program o jeden deň. Našťastie sa to na kvalite podujatia nijako nepodpísalo a 4 živly opäť ponúkli premyslenú dramaturgiu a výnimočnú atmosféru, pre ktorú sa do Banskej Štiavnice každoročne vracajú stovky návštevníkov. Na cestovanie som si vybrala asi ten najhorší možný čas. Aktuálne totiž už neexistuje priame spojenie medzi Bratislavou a Banskou Štiavnicou. Prestupovala som v štyridsaťstupňových teplotách v Žiari nad Hronom okolo obeda. Teplo telo totálne vyšťavilo, a tak som prvý film festivalu vynechala a na amfiteáter som už nedokráčala. Návrat do deväťdesiatych rokov V piatok som začala svoj filmový program zhurta a poriadnou „náložou“. Chorvátsky dokumentárny film Vtedy za mlada (2020) je osobnou výpoveďou režiséra Ivana Ramljaka a jeho...
Zobraziť všetky články