Televízny animovaný seriál Websterovci dostal už po druhýkrát celovečernú podobu. Snímku Websterovci: Príbehy na pavúčom vlákne premietajú kiná od novembra. Autorka, producentka a režisérka Katarína Kerekesová, však v domácom prostredí kontinuálne nerozvíja iba tvorbu pre deti. Aktuálne pripravuje aj svoj celovečerný film. Pripomenie príbeh slávnej špiónky Trixi, ktorý sa podľa Kerekesovej „hrozivo prelína s tým, čo žijeme“.
Prví Websterovci sa objavili v roku 2017, seriál pokračuje a v kinách je druhý celovečerný film. Čo ťa aj po rokoch na Websterovcoch baví?
Koncom roka 2024 sme uzavreli výrobu dvadsiatich šiestich epizód Websterovcov. Napriek dlhoročnej práci na seriáli musím povedať, že aj tie posledné epizódy boli dobrodružné a priniesli veľa nových výziev. Bavili ma nové prostredia ako nočná Bratislava v epizóde Let na Mesiac alebo knižnica, v ktorej sa odohráva epizóda Karneval. Ale úprimne poviem aj to, že už som od websterovských príbehov potrebovala oddych.
Film vychádza z televízneho seriálu. Aj tak je to však zrejme náročný proces preniesť príbehy na veľké plátno…
Najprv sme ani nepočítali s tým, že tieto posledné epizódy dáme opäť na plátna kín. Ale uvedomila som si, že sú medzi nimi celkom vydarené príbehy s výnimočným vizuálnym spracovaním. Tak sme sa aj s českými koproducentkami rozhodli predsa len o to pokúsiť. Plánovali sme obyčajný „screening block“, ale stále som mala ambíciu nejako príbehy prepojiť. Nakoniec prišla Anna Vášová s nápadom použiť na to epizódu o stratenom vlákne. Tak sa vlastne príbeh ockovho strateného pavúčieho vlákna stal rámcom celého filmu.
Usadila si sa v tvorbe pre deti, pribudli nové seriály. Ak prejdeš celú tú dobu – povedzme od Mimi a Lízy – ako sa tvorba pre túto vekovú kategóriu mení? Na čo bolo treba reagovať, k čomu treba pristupovať možno viac citlivo?
Ak mám vývoj seriálovej tvorby popísať v kontexte našich vlastných skúseností, povedala by som, že sme sa posunuli od dobrodružstiev vo fantazijných svetoch viac ku každodennosti a hlbšiemu prežívaniu emócií spolu s hrdinom. Aj v našom novom seriáli Lesná päťka, ktorý je špecifický svojou vzdelávacou povahou, sa snažíme veľmi dôsledne riešiť psychosociálnu linku.
Tento trend ale potvrdzuje aj aktuálna medzinárodná tvorba. Keď sa pozrieme na výnimočný divácky ohlas seriálu Bluey, uvedomíme si, ako sa rozvíja sledovaním tohto obsahu schopnosť detského diváka porozumieť vlastným pocitom a pocitom druhých. Vo veľmi jednoduchých situáciách prežíva každodenné drámy s humorom a nadobúda skúsenosť, ako ich riešiť. Zručnosti v psychosociálnej oblasti sa stávajú mimoriadne dôležitými a sú súčasťou rozprávania príbehu.
Zahraničné distribúcie asi tiež priniesli inú skúsenosť z iných krajín – čo očakávajú, čo naráža na rozdielnosť kultúr…
Myslím si, že keď sa tento druh obsahu podarí dostať do seriálu a spojí sa s príťažlivým vizuálom, dokáže práve túto rozdielnosť prekonať.
Dá sa hovoriť o nejakých trendoch v rámci tvorby pre deti?
Áno, už viackrát som sa stretla s názorom, že hranice cieľových skupín sa posúvajú. Predškolské deti prirodzene inklinujú k obsahu, ktorý bol predtým určený starším deťom. Rozumejú mu a bavia sa na ňom. A to platí asi pre všetky cieľové skupiny. Myslím si, že to súvisí s neustálou prítomnosťou digitálnych technológií v ich živote, s nepretržitými podnetmi a ponukou neobmedzeného obsahu.
Mení sa aj samotný detský divák. Ale animovaný film stále zostáva ideálnym prostriedkom ako hovoriť o vážnych veciach s deťmi?
Nielen to, animovaný seriál dáva dieťaťu niečo ako prvú komplexnú kultúrnu skúsenosť – s výtvarným spracovaním, hudbou, rozprávaním príbehu. Hovorí jazykom, ktorý je dieťaťu prirodzený a pochopiteľný. Animovaný charakter je preňho transformovaná realita do jemu blízkeho vizuálneho zobrazenia. Prostredníctvom týchto prostriedkov nadväzuje animácia ľahko dialóg s dieťaťom a teda má možnosť tlmočiť aj zložitejšie témy. Vrátim sa ešte k fenoménu Bluey. Tieto 7-minútové príbehy dokonca nehovoria iba s deťmi, ale sú aj pre rodičov akousi príručkou výchovy.
Aj vďaka koprodukciám
