Záber z filmu Free the Chickens

téma Hodnotenie slovenského animovaného filmu 2024

V ohrození

Eva Šošková, teoretička animovaného filmu

Písmo: A- | A+

Slovenský animovaný film v minulom roku pokračoval v nastúpenej trajektórii – v kinách boli uvedené krátke filmy, pokračujú televízne projekty vrátane večerníčkov, úspešné sú aj koprodukcie, študenti ďalej nakrúcajú a festivaly fungujú. To, čo sa však rapídne mení, je životný pocit profesionálnych tvorcov.

Už v hodnotení slovenského animovaného filmu roka 2023 som písala o neistotách, ktoré pociťujú autorky a autori. Nešlo už len o „štandardné existenčné dôvody“ – prekarizácia práce a sústavné naháňanie financií na projekty aj v prípade renomovaných tvorkýň večerníčkov. Ich neistota sa prehĺbila pre medzinárodnú infláciu (konsolidáciu verejných financií) a najmä po nástupe novej ministerky kultúry v októbri 2023. Rok 2024 viaceré problémové otázky nezodpovedal. Zmeny v AVF a STVR sú už platné, ale zatiaľ nemali priamy dopad na animovanú tvorbu. Čo zostáva, je stupňujúci sa pocit ohrozenia a hlbokej nedôvery audiovizuálneho prostredia v riadenie rezortu kultúry.

Absurdity a komické paradoxy súčasnej spoločnosti

Pri malom animátorskom zázemí na Slovensku a jeho fungovaní na projektovej báze sa filmová „úroda“ zbiera v časovom horizonte dvoch až troch rokov. Z tohto dôvodu roky bohaté na kinopremiéry striedajú roky s menším počtom noviniek. V roku 2024 prišli do kín len dva krátke animované filmy pre dospelého diváka. Prvým bol v januári česko-slovenský Volám sa Edgar a mám kravu (r. Filip Diviak, 2023), ktorý sa premietal ako predfilm k dráme Club Zero (r. Jessica Hausner, 2023).

Záber z animovaného filmu Volám sa Edgar a mám kravu. FOTO: ASFK
Záber z animovaného filmu Volám sa Edgar a mám kravu. FOTO: ASFK

Druhým animovaným filmom v kinách bol Free the Chickens od Matúša Vizára, autora medzinárodne úspešného filmu Pandy (2013), distribuovaný pred filmom Krv na perách (r. Rose Glass, 2024). Vo svetovej premiére sa predstavil na najprestížnejšom festivale animovaných filmov vo francúzskom Annecy.

Príbeh tejto 2D počítačovej animácie je o nevydarenej záchrane sliepok z klietkového chovu štvoricou vegánskych aktivistov. Podobne ako v predošlom filme, aj tu je ťažiskom cynický a sarkastický čierny humor, avšak Vizár ešte pritvrdil. Kým v Pandách slúžili zákony prírody rámcované Darwinovou evolučnou teóriou na odklon od antropocentrizmu – človek tu je len koliesko v evolučnej sieti organizmov, vo filme Free the Chickens slúži rámec zákonov prírody na výsmech z akýchkoľvek antropocentrických úkonov – od podmanenia si iných živočíchov až po snahy aplikovať na ne myšlienky humanizmu.

Vizár v novom filme neponúka odpovede na bioetické otázky, ale v zmysle tradície kritickej novinovej karikatúry ukazuje absurdity a komické paradoxy súčasnej spoločnosti. Hoci politicky nekorektne, naznačuje trend biocentrizmu započatý koprodukčným animovaným celovečerným filmom Umelohmotné nebo (r. Sarolta Szabó, Tibor Bánóczki, 2023) od spoločnosti Artichoke.

Ahoj leto – svetlo na konci tunela

Slovenská animovaná tvorba je veľmi rozmanitá. Dôkazom je aj nový film ďalšieho úspešného slovenského tvorcu animovaných filmov Martina Smatanu, ktorý mal svetovú premiéru na festivale v Zahrebe a v Annecy získal Cenu mladého publika. Smatana je Vizárovým autorským opozitom. Kým Vizárova komika orientovaná na dospelých divákov je ostrá a tvrdá, Smatanova sa zameriava na rodiny s deťmi a je láskavá a mäkká.

Záber z animovaného filmu Ahoj leto. FOTO: Studio Bororo
Záber z animovaného filmu Ahoj leto. FOTO: Studio Bororo

Film Ahoj leto (2024) nakrútil spoločne s Veronikou Zacharovou ako koprodukciu Slovenska, Česka a Francúzska. Stavia ho podobne ako predošlého Šarkana (2019) na hodnote rodiny a medziľudských vzťahov, aj v náročných životných situáciách prezentuje nádej a humanistickú optiku. Rozpráva o nešťastných okolnostiach letnej dovolenky jednej štvorčlennej rodiny a na Slovensku bol uvedený v hlavnej súťaži Fest Anče, kde medzi temnými a úzkostnými filmami súčasnosti pôsobil ako svetlo na konci tunela.

Nie je jeden film pravdivejší ako druhý. Skutočnosť nie je taká jednoduchá, aby ju dokázal opísať jediný film. Oba filmy, v ktorých je v centre pozornosti človek a jeho cítenie a správanie, ponúkajú jeden z mnohých možných pohľadov na život. Tým kanonizujú isté spoločenské hodnoty – vo Vizárovom prípade nevyhnutnú sebareflexiu, v Smatanovom spolupatričnosť a lásku.

Oba tieto filmy a mnohé z tých, o ktorých ešte bude reč, finančne podporil Audiovizuálny fond (AVF). Bez neho by nikdy nemohli vzniknúť. Malé európske kinematografie s malým trhom nie sú schopné konkurovať obrovským americkým štúdiám, nedokážu si na seba zarobiť. A preto im k tomu, aby mohli tvoriť národnú kultúru, musia pomôcť dotačné programy podporované štátom a medzinárodnými organizáciami. Okrem toho AVF poskytuje financie aj na samotnú filmovú distribúciu, aby sa filmy, do ktorých už investoval, dostali k diváckej cieľovej skupine. Z tohto dôvodu sú filmoví profesionáli na zmeny v dotačných programoch veľmi citliví, obzvlášť, ak zmeny prichádzajú bez reflexie ich profesionálnych skúseností.

Slovenský úspech v Annecy a nominácia na Európske filmové ceny

Už spomínaná Cena mladého publika pre Ahoj leto z prestížnej prehliadky v Annecy nebola jediným úspechom slovenskej kinematografie na tomto festivale. Do programu festivalu sa vlani celkovo dostala až šestica filmov, na ktorých sa podieľalo aj Slovensko, čo je pre našu animovanú tvorbu historický úspech.

Záber z filmu Keď život chutí
Záber z filmu Keď život chutí. FOTO: NOVINSKI

Začiatkom roka sa do slovenských kín dostane koprodukčný česko-slovensko-francúzsky celovečerný rodinný film dokončený v roku 2024 Keď život chutí (r. Kristina Dufková, slovenský koproducent spoločnosť Novinski). Z Annecy, zo súťažnej sekcie celovečerných filmov Contrechamp, si odniesol Cenu poroty a neskôr získal dokonca dve nominácie na Európsku filmovú cenu. Hurikán českého režiséra Jana Sasku, ktorý vznikol v koprodukcii slovenskej spoločnosti Artichoke, sa spomedzi desiatok krátkych filmov tešil v Annecy najväčšej priazni divákov, ktorí mu v hlasovaní udelili Cenu publika.

Zmeny v Audiovizuálnom fonde

Od 1. augusta 2024 vstúpila do platnosti novela zákona o AVF. Upravuje najmä spôsob schvaľovania žiadostí filmových profesionálov o finančné prostriedky. Pôvodne (ne)podporu podpisoval riaditeľ AVF na základe odporúčania odborných komisií. Teraz o nej rozhoduje rada AVF. V nej je 5 ľudí z 13 dosadených priamo ministerkou kultúry (na schválenie žiadosti je potrebných 9 hlasov), pričom vôbec nemusí ísť o filmových profesionálov.

Aktuálne táto novela tvorcov animovaných filmov fakticky nezasiahla. Týka sa výziev, ktoré ešte nie sú uzatvorené, a teda žiadatelia ešte nepoznajú výsledky.

AVF umožnil vzniknúť aj prvému porevolučnému slovenskému animovanému celovečernému filmu pre rodinného diváka Tvojazem (2022) Petra Budinského a celovečernému filmu pre deti Websterovci vo filme (2022) Kataríny Kerekesovej. Oba filmy získali ceny na najväčšom festivale filmov pre deti v Chicagu. V minulom roku obaja autori získali od AVF štipendium na nové celovečerné filmy v ich najranejšej fáze vývoja.

Rok v Artichoke

S pomocou AVF slovenskí animátori a producenti pracujú na zaujímavých projektoch. Veľmi úspešný rok mala spoločnosť Artichoke. Niekoľko rokov pripravované distribučné pásmo koprodukčných krátkych filmov pre dospelých Animation Power by malo prísť do kín tento rok. Predstavuje tvorivé prístupy z niekoľkých štátov – Maďarska, Česka, Ukrajiny a Slovenska. Všetky filmy už stihli zozbierať viaceré medzinárodné ocenenia. Záhrada srdca (r. Olivér Hegyi) a Electra (r. Daria Kashcheeva) vznikli ešte v roku 2023. V roku 2024 mali zahraničné premiéry zvyšné tri filmy – už spomínaný Hurikán (r. Jan Saska), Zomrela som v Irpini (r. Anastasia Falilejeva) a film slovenskej režisérky Marty Prokopovej Všetko, čo sme nestihli, uvedený aj na medzinárodnom festivale animovaných filmov Fest Anča v Žiline. Prokopová sa v ňom vracia k obdobiu pandemickej karantény, ktorú ukazuje ako príležitosť na stíšenie sa a znovuobjavenie nadčasových hodnôt.

Záber z animovaného filmu Príbehy z čarovnej záhrady. FOTO: Artichoke
Záber z animovaného filmu Príbehy z čarovnej záhrady. FOTO: Artichoke

Rodinný poviedkový film Príbehy z čarovnej záhrady (pôvodný názov O nepotrebných veciach a ľuďoch), kde jedna z adaptovaných poviedok vznikla pod záštitou viacerých slovenských tvorcov a v réžii Patrika Pašša ml. bude mať premiéru vo februári na festivale Berlinale. V oblasti finančne a personálne náročnej odnože kinematografie, akou je animácia, nie je úspechom len uvedenie filmov a filmové ceny, ale aj nadviazanie medzinárodných spoluprác a nadobudnutie konkurencieschopnosti medzi zahraničnými producentmi. To sa v roku 2024 Artichoku podarilo, pretože získal viaceré európske granty z grantových schém Eurimages a Kreatívnej Európy, do ktorých prispieva aj Slovensko a v prípade úspešných projektov získané prostriedky prevyšujú samotný príspevok.

STVR a animovaný film

Dôležitým pilierom najmä pre animovanú tvorbu pre deti, ktorá je určená pre televízne vysielanie, je slovenský verejnoprávny vysielateľ. Samostatný nezávislý producent, ani samostatný slovenský verejnoprávny vysielateľ nedokážu zabezpečiť vznik kvalitného animovaného seriálu bez vstupu iných koproducentov, pretože by ho sami neboli schopní zaplatiť. Koprodukcia je nevyhnutná.

Na začiatku celého procesu financovania projektu je zabezpečenie vysielateľa. Potom môže nezávislý producent žiadať AVF, ktorý schvaľuje žiadosti aj s prihliadnutím na distribučné možnosti seriálu. Koprodukcia s domácim vysielateľom otvára projektu dvere do ďalšej súťaže o zdroje na medzinárodnej scéne – o medzinárodné granty a podporu z národných dotačných programov zahraničných koproducentov. Je to zreťazený sled krokov, ktoré v európskom kontexte vedú k vzniku animovaného seriálu. Preto do roku 2009 neexistovala systematická výroba animovaného obsahu pre deti. V roku 2009 vznikol AVF a verejnoprávna televízia sa zmluvne zaviazala štátu, že bude produkovať slovenskú tvorbu. Slovenské večerníčky zase ožili.

Neodborné vyhlásenia súčasného vedenia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (MK SR) o škodlivosti externej koprodukčnej spolupráce, ktorými tiež vysvetľovalo následné zmeny v zákone o STVR s účinnosťou od 1. júla 2024, znamenali pre animátorov avizovanie návratu pred rok 2009, a teda zánik nielen večerníčkov.

Ďalšiu televíznu výrobu ohrozuje aj zníženie príspevku zo štátneho rozpočtu z 0,17 % HDP na 0,12 % HDP v dôsledku konsolidácie verejných financií. Ako v prípade AVF sa ani v prípade STVR zatiaľ zmeny v praxi neprejavili a čaká sa, čo bude ďalej. Tak ako každý rok aj v minulom roku dostali slovenské deti na Vianoce nové diely večerníčka, tentoraz štvrtú sériu Websterovcov Kataríny Kerekesovej. 26-dielny formát sa už dá pomerne dobre predávať zahraničným vysielateľom, samozrejme za predpokladu, že AVF podporí výrobu anglického znenia. Tak sa príbehy slovenskej pavúčej rodiny dostanú aj do rodín v zahraničí.

V minulom roku mali v televízii premiéry aj nové diely seriálov lokálneho charakteru s vizuálne úspornou (lacnejšou) animáciou: Chochmesovci (r. Róbert Šveda)– vtipný sprievodca slušným správaním, ako aj ďalší vtipný vzdelávací seriál Slovenčina na slovíčko (r. Marián Vredík), ktorý uvádza na pravú mieru používanie spisovného slovenského jazyka.

Záber z animovaného seriálu Lesná päťka. FOTO: Fool Moon
Záber z animovaného seriálu Lesná päťka. FOTO: Fool Moon

Aktuálne je vo výrobe televízny seriál Lesná päťka (r. Ivana Laučíková), ktorý už svojou pilotnou časťou preukázal nielen filmovú, ale aj pedagogickú kvalitu. Vanda Raýmanová čelila pri výrobe seriálu Drobci veľkým finančným neistotám a poslednú sériu seriálu už vyrábať nechcela. Avšak neumožniť seriálu dostať sa na trh s kompletnými 26 časťami by bola škoda. Zatiaľ televízia projekt na Programovej rade obsahovo schválila, otázny zostáva jej finančný vstup.

Fest Anča

Treťou hlavnou distribučnou platformou sú okrem kín a televízií festivaly. Aj tie do rôznej miery ovplyvnilo fungovanie novej vlády. Medzinárodný festival animovaných filmov v Žiline sa od založenia v roku 2008 postupne vypracoval na svetovú úroveň. Od roku 2023 je Fest Anča prvým festivalom na Slovensku s prestížnym štatútom Academy Awards Qualifying Festival, ktorý automaticky posúva výhercov medzinárodnej i slovenskej súťaže do boja o sošku Oscara. Minuloročná téma festivalu s názvom Nočná mora reagovala na globálne krízy a domácu politiku, ktorá zužuje životné perspektívy najmä mladým ľuďom.

Súťaž slovenských animovaných filmov prezentovala pestrosť národnej animácie a jej otvorenosť rôznym kultúrnym a umeleckým vplyvom. O nemožnosti existencie „čistej“ národnej kultúry svedčia hlavne dva súťažné filmy. Japonská animátorka Kaoru Furuko sa počas umeleckého pobytu v Košiciach v roku 2014 zamilovala do slovenského folklóru, ktorý významne ovplyvnil jej umeleckú tvorbu, a o tomto vplyve prišla prednášať na český medzinárodný festival Anifilm. Tu vznikla myšlienka vytvoriť z jej nazbieraných artefaktov a umeleckých prác filmovú koláž. Experimentálna animácia Hlasné čierne čižmy (2023) – výsledok slovensko-švédsko-japonskej spolupráce – dynamicky prezentuje a svojou interpretáciou oživuje vizuálne i auditívne vrstvy slovenského folklóru z perspektívy súčasnosti.

Záber z animovaného filmu Bolavlk. FOTO: Fest Anča
Záber z animovaného filmu Bolavlk. FOTO: Fest Anča

Víťazným filmom slovenskej súťaže, ktorý sa tým kvalifikoval do súťaže o Oscara, je snímka Bolavlk (2023) slovenského študenta z českej animátorskej školy v Zlíne Nika Mlynarčíka. Slovenskí študenti bežne študujú na českých vysokých školách. Napokon, vyššie spomínaní Matúš Vizár aj Martin Smatana sú absolventi českých škôl. Víťazný Bolavlk je zaujímavý aj z toho dôvodu, že predstavuje istý trend. Film je o dievčati, ktoré cez internet manipuluje a vydiera iný používateľ. Aby dievča naplnilo jeho požiadavky, vystaví sa hrozivému psovi. Ten ju uhryzne a dievča sa na konci ako vlkolak premení na divokého psa.

Postava hrozivých zvierat – psov, vlkov, krýs a vrán – sa minulý rok objavila v mnohých temných študentských filmoch, nielen na Fest Anči, ale aj na festivale študentských filmov Áčko. Tieto zvieratá ohrozujú ľudí na tele aj na duši. Víťazným filmom Áčka sa stala Hostina (r. Rebeka Vakrčková, 2024) o vlkoch ohrozujúcich dedinu. Pocit ohrozenia je pre minuloročnú tvorbu študentov animácie Vysokej školy múzických umení (VŠMU) príznačný.

Bienále animácie Bratislava

Druhým slovenským špecializovaným festivalom animovaného filmu je Bienále animácie Bratislava (BAB). Organizuje ho Bibiana, medzinárodný dom umenia pre deti. Ten vládne zmeny zasiahli priamo. V marci 2024 MK SR bez udania dôvodu odvolalo riaditeľku Bibiany Zuzanu Liptákovú. Riadením poverilo Petru Flach bez vzdelania a skúseností v oblasti riadenia kultúry. Na protest podali výpovede všetci zamestnanci pripravujúci BAB (medzi nimi aj jeden zo zakladateľov Fest Anče Andrej Kolenčík) vo fáze ukončenia prihlasovania súťažných filmov.

Animátorská obec zostala z etických a morálnych dôvodov jednotná – Kolenčíkov tím nechcel nikto nahradiť. Riaditeľom BAB-u sa napokon stal Michal Minich-Mlčoušek, syn zosnulej Kataríny Minichovej, ktorá bola na poste programovej riaditeľky BAB-u 13 rokov, takže pôsobiť na tomto poste je pre Minicha-Mlčouška hlboko osobná záležitosť. Hoci roky žil v zahraničí, s BAB-om i večerníčkami vyrastal. Jeho stará mama Anna Minichová stála pri zrode večerníčkov a bola dlhoročnou dramaturgičkou televíznej detskej tvorby, rovnako ako jej dcéra Katarína Minichová. Na druhej strane v mene hesla „nie je jedno, aká ruka ma kŕmi“ sa v tomto prípade okrem Kolenčíkovho tímu od festivalu dištancovali aj dlhoroční spolupracovníci BAB-u – študenti a takmer všetci pedagógovia Ateliéru animovanej tvorby VŠMU.

Niekoľko mesiacov bolo ticho, zdalo sa, že festival tentoraz nebude. Nakoniec sa predsa len po 40 rokoch od svojho založenia 17. bienále uskutočnilo. Cez ministerstvo školstva boli festivalové filmy distribuované do škôl, prebehli aj projekcie v Bibiane či v Kine Lumière či v knižniciach ďalších miest. Zaujímavý sprievodný program predstavil digitálne výzvy filmovej výroby v čase umelej inteligencie a ponúkol aj masterclass amerického animátora, režiséra a producenta Franka Gladstona. Napriek televíznej podpore festivalu dovtedajšie komunikačné kanály zlyhali (cez Facebook začali komunikovať až v čase konania festivalu. Webstránka najskôr nemala potrebný obsah a neskôr bola zrušená a nahradená inou) a k prehľadnému programu festivalu bol problém sa dostať (na webe Bibiany a neskôr novej webstránke festivalu sa objavovali kusé informácie, často až po konaní udalosti).

Tento rok nebolo verejnosti umožnené nahliadnuť do katalógu filmov, vyšla však spomienková publikácia pre účastníkov festivalu. Našliapnutý trend smerom k diverzifikácii detskej tvorby nové vedenie BAB-u zastavilo a všetkým deťom bez rozdielu veku ponúklo rovnaké filmy. Je to škoda, pretože v každom veku sú deti na inej kognitívnej úrovni, zaujímajú ich iné témy a oslovuje odlišná vizualita i spôsob rozprávania.

Okrem VŠMU festival bojkotovalo aj slovenské tvorivé duo Ové Pictures. Za starého vedenia prihlásili do súťaže svoj film Bobo (r. Veronika Obertová, 2023). Nevedeli, či festival bude a už vôbec nie to, že ich film vybrali do súťaže. BAB sa im ozval až s pozvánkou na slávnostný ceremoniál na hrade, kde im mala byť odovzdaná cena Literárneho fondu. Z dôvodu nesúhlasu s praktikami MK SR Veronika Obertová ocenenie odmietla prevziať.

Spoločné postoje, vyhlásenia a demonštratívne konanie je prakticky jediná možnosť pracovníkov z kultúry, ako komunikovať nesúhlas s pracovnými podmienkami. Na rozdiel od iných oblastí s väčšou štrajkovou silou (zdravotníctvo, školstvo…), ktorých pracovný bojkot pocítia široké masy ľudí okamžite, ťahá kultúra za kratší koniec.

Na roku 2024 plnom obáv, neistoty a hnevu možno vidieť niečo veľmi hodnotné – jednotnosť profesijných združení, individuálnych filmových profesionálov, umeleckých vysokých škôl a najnovšie aj predstaviteľov samospráv proti neodborným zásahom MK SR.

Viac o slovenskej účasti na festivale v Annecy si prečítajte tu.

Viac o Fest Anči si prečítajte tu.

Rozhovor so slovenskou producentkou filmu Keď život chutí si prečítajte tu.

Záber z animovaného filmu Free The Chickens. FOTO: ASFK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Stratené v Prešove (r. Slavomír Capek, Tomáš Telepák). Foto My Street Films SK / DAFilms.sk

Natoč si svoj film! Spustili súťaž námetov My Street Films SK

Do My Street Films SK sa môžete prihlásiť s krátkym námetom a videovizitkou prostredníctvom online formulára do 3. marca 2025. Hlavným organizátorom projektu je Národné osvetové centrum. „Zmyslom projektu My Street Films SK je vzdelávanie v oblasti tvorby dokumentárneho filmu. Je určený záujemcom a záujemkyniam bez formálneho filmového vzdelania a pokojne aj bez predošlých skúseností s nakrúcaním – teda pre všetkých tých, ktorých lákajú možnosti filmového média na vyjadrenie vlastného pohľadu na svet a svoj bezprostredný životný priestor,“ uviedli organizátori projektu. Z prihlásených námetov vyberú autorky a autorov 9 najlepších. Ponúknu im možnosť zúčastniť sa série workshopov, kde svoj námet môžu rozvinúť a realizovať ho do podoby krátkeho dokumentárneho filmu. Workshopy lektorsky povedú dokumentaristi Barbora Sliepková, Adama Hanuljak a Dominik Jursa. Účastníkom poskytnú dramaturgické usmernenie aj technické rady. Každý z trojice workshopov sa zameria na inú fázu vzniku filmu – literárnu, režijnú  a strihovú prípravu. Téma námetov môže byť ľubovoľná. Podľa organizátorov je však plusom, ak má autorka či autor k téme bližší vzťah založený na osobnej skúsenosti. „Vždy ma zaujmú introspektívne námety. Myslím, že ľudí láka reflektovať svoj vnútorný svet za pomoci filmových vyjadrovacích prostriedkov. Rovnako oceňujem spoločensky kritické a angažované témy,” povedala dokumentaristka a lektorka Barbora Sliepková. „Dôležitá je aj schopnosť uvažovať o...
Záber z filmu Pachová stopa. Foto: Filmtopia

recenzia Pachová stopa

Nový film Zuzany Piussi Pachová stopa sa zaoberá jednou z dlhodobých praktík českého justičného systému, ktorá je však rozšírená aj na Slovensku: dokazovaním viny na základe pachovej stopy identifikovanej špeciálne vycvičenými psami. Hoci ide o metódu, ktorá sa vo väčšine krajín už nevyužíva, keďže nemá žiadne vedecké opodstatnenie a môže byť ľahko manipulovateľná, ukazuje sa, že v našich končinách ide o vítaný spôsob, ako zvýšiť tzv. objasnenosť – svätý grál policajných zborov a súdnictva v čase kapitalizmu, keď nie je dôležité poznať pravdu, ale vykazovať čo najlepšie čísla a, samozrejme, aj vytvárať si podmienky na individuálne odmeny. Pachová stopa je skrátka trvalá, ale na verejnosti skoro neviditeľná súčasť systému, funkčná paradoxne práve v časoch, keď sa napríklad domáce násilie vedome prehliada, kým nedôjde k tragédiám, a tiež keď sa na základe pár gramov marihuany ničia životy. Keďže Piussi na filme spolupracovala s aktivistami dlhodobo sa angažujúcimi za nápravu škôd priamo napáchaných titulnou metódou, nemusí tápať, ale má úderné príbehy aj presné informácie, ktoré vie dávkovať a z ktorých už od prvých minút filmu mrazí. Zimomriavky podporuje aj hudba jej sestry Lucie Piussi. Podprahovo zdôrazňuje dunivú temnotu, v ktorej celý systém vedome žije a doslova bez mihnutia oka sa jej odmieta vzdať. Napriek jasnej reči vedcov aj skúsených kynológov a odorológov sudkyne a sudcovia odmietajú nanovo otvoriť prípady,...
Záber z filmu Brutalista. Foto: CinemArt

recenzia Brutalista

Píše sa rok 1947 a uznávaný budapeštiansky staviteľ a architekt László Tóth sa spamätáva z tvrdých rán, ktoré mu uštedrila druhá svetová vojna. I keď sa mu podarilo dostať z koncentračného tábora v Buchenwalde, znova nadobudnúť ľudskú dôstojnosť ostalo výzvou na celý život. Režisér Brady Corbet ho žánrovo nazval brutalistom. Jeho film Brutalista má desať nominácií na nadchádzajúceho Oscara. Na hranici chudoby László úspešne emigruje do Ameriky, kde ho v prvotnom nadšení víta bratranec Attila. S manželkou si tam otvoril nábytkársku dielňu a obchod, vkusom a štýlom Lászlóovi síce na míle vzdialený, ale ponuka pracovať pre rodinu sa neodmieta. Lászlóovi sa dokonca darí presvedčiť Attilu o vlastnom výtvarnom pohľade. Proti tmavým rustikálnym kulisám vtedajších amerických domácností navrhne pre obchod vzdušný funkcionalistický dizajn interiérového zariadenia v štýle art deco. Medzitým stále balansuje na hranici chudoby. Presvedčene sa stavia za svoje vízie, pričom údel cudzinca, ktorého má krajina prijať, sa učí brať ako prirodzenú zámorskú realitu. Nekladie si otázku, prečo je na tom horšie ako jeho bratranec. Nepozná procesy, ktorými život v Amerike (de)formuje charakter domácich obyvateľov či usadených prišelcov. Neposudzuje, čo v skutočnosti znamená Amerika ako krajina neobmedzených možností, nepýta sa, prečo by ho mala vítať s otvorenou náručou. Akoby si necenil, že jeho skutočnou oporou v cudzom svete sú černoch...
Zobraziť všetky články