Záber z filmu Hurikán

48. MFAF Annecy

Rastúca pozícia slovenskej animácie

Juraj Krasnohorský, producent

Písmo: A- | A+

Tohtoročný 48. Medzinárodný festival animovaných filmov v Annecy, ktorý sa konal od 9. do 15. 6., bol opäť veľkolepou udalosťou pre milovníkov animácie. Festival privítal vyše 17 400 akreditovaných návštevníkov, vrátane 6 500 profesionálov z veľtrhu MIFA 2024 a 4 120 študentov, pričom celkovo bolo zastúpených 103 krajín. Projekcie a odborné podujatia zaznamenali celkom 125 000 návštev. Medzi veľkými menami, ktoré sa na festivale objavili, boli osobnosti ako Terry Gilliam, Wes Anderson a portugalská animátorka Regina Pessoa.

Tento ročník festivalu bol tiež príležitosťou vzdať hold Portugalsku, hosťujúcej krajine, a tancu, ktorý bol ďalšou hlavnou témou. Odozva na festival a bohatá návštevnosť len potvrdzuje jeho postavenie ako hlavného centra svetovej animácie.

Na záverečnom ceremoniáli získal Krištáľ celovečerný film Memoir of a Snail od Adama Elliota, zatiaľ čo digitálna artová 3D animácia pre dospelých Flow od Gintsa Zilbalodisa si odniesla až štyri ceny. Krištáľ za krátky film udelili portugalskému filmu Percebes od Alexandry Ramires a Laury Gonçalves.

Pre slovenskú animáciu bol tento rok významným míľnikom, keď v Annecy predstavili rekordné množstvo slovenských a koprodukčných filmov, pričom tri zo šiestich slovenských filmov získali ocenenia. Prvým oceneným filmom bol Keď život chutí. Tento česko-slovensko-francúzsky koprodukčný film v réžii Kristiny Dufkovej a v slovenskej produkcii spoločnosti NOVINSKI získal Cenu poroty v kategórii Contrechamps. Film sa venuje témam zdravej lásky k sebe samému a v Annecy mal svetovú premiéru. O jeho distribúciu prejavilo záujem viac ako pätnásť krajín vrátane Japonska, Španielska, Portugalska, krajín severnej Európy, Stredného východu, bývalej Juhoslávie, Francúzska, Beneluxu a ďalších. Ďalším oceneným bol krátky film Ahoj leto v réžii Martina Smatanu a Veroniky Zacharovej, ktorý získal Cenu mladého publika. Pre Smatanu je to po filme Šarkan v roku 2019 už druhé ocenenie z festivalu v Annecy. Tretím oceneným filmom bol Hurikán režiséra Jana Sasku v koprodukcii slovenskej spoločnosti Artichoke. Film si v Annecy spomedzi desiatok krátkych filmov získal najväčšiu priazeň divákov a tí mu v hlasovaní udelili prestížnu Cenu publika.

Okrem ocenených filmov festival predstavil aj ďalšie tri slovenské filmy, čím sa tento ročník stal dosiaľ najväčším úspechom pre slovenskú animáciu v Annecy.

Krátky film Free the Chickens režiséra Matúša Vizára v hlavnej súťaži krátkych filmov, produkovaný slovenskou spoločnosťou nutprodukcia, a dlhometrážny animovaný film Dino Diplodok režiséra Wojteka Wawszczyka, koprodukovaný slovenskou spoločnosťou Dayhey, prispeli k zvýšeniu viditeľnosti slovenskej animácie na medzinárodnej scéne. Krátky dokumentárny film Zomrela som v Irpini ukrajinskej režisérky Anastasiie Falileievy v produkcii Artichoke, uvedený v sekcii Perspectives, priniesol do festivalového programu silnú a emotívnu tému, ktorú sála ocenila mimoriadne dlhým potleskom pre režisérku.

Popri festivale sa už tradične konal aj veľtrh MIFA, kde sa prezentovali aj slovenskí producenti a profesionáli animovaného priemyslu. Spoločnosť Blue Faces predstavila svoju inovatívnu technológiu animácie za pomoci Motion Capture a nový softvér využívajúci umelú inteligenciu na manažment produkcie animovaných projektov Soko, ktorý získal medzinárodný záujem a prvých zákazníkov. Tento technologický pokrok ukazuje, že slovenská animácia sa rozvíja nielen na umeleckej úrovni, ale tiež drží krok s najnovšími technologickými trendmi a dokonca prináša inovácie, ktoré zahraničný partneri hodnotia ako revolučné.

Na trhu MIFA sa prvýkrát predstavila aj nová distribučná spoločnosť Bear With Me Distribution, zameraná na festivalovú distribúciu a medzinárodný predaj krátkych animovaných filmov pre deti. Spoločnosť vedie Lucia Dubravay Trautenberger, ktorá donedávna pôsobila vo vedení medzinárodného festivalu detských filmov BAB. Bear With Me Distribution zastupuje aj film Ahoj leto, ktorý získal spomínanú Cenu mladého publika, čo sa dá považovať za najprestížnejšie ocenenie pre detský film.

Annecy je miestom, kde sa stretávajú nielen tvorcovia, ale aj technologickí inovátori, čím vytvárajú priestor pre výmenu nápadov a spoluprácu, ktorá bude formovať budúcnosť animovaného filmu v najbližších rokoch. Je na mieste konštatovať, že slovenská animácia má aj v takto prestížnom medzinárodnom kontexte rastúcu silu a medzinárodné uznanie, a to nielen vďaka oceneným filmom, ale aj vďaka technologickej inovácii a novým podnikateľským iniciatívam. Ide o pokračujúci trend z minulých rokov, veď podobné úspechy zažili slovenské filmy aj minulý rok, keď boli v súťaži dokonca dva celovečerné filmy, Umelohmotné nebo a detský film Tonko, Slávka a kúzelné svetlo, ktorý si dokonca odniesol cenu.

V celoeurópskom kontexte majú tieto slovenské úspechy v zahraničí veľký význam. Európska filmová akadémia zatiaľ neoficiálne avizuje vyššie postavenie animovanej tvorby v rámci ocenení, s cieľom zrovnoprávniť animáciu a dokument s hraným filmom, napríklad pri ocenení za najlepší film. Spolu so skokovým nárastom animovaných filmov v Cannes (tento rok bolo sedem animovaných filmov v oficiálnom programe) je to potvrdenie trendu, že zahraničie vníma animáciu (a dokument) ako významovo a kvalitou rovnocennú hranému filmu. Keďže slovenská animácia už dlhodobo reprezentuje Slovensko aspoň tak viditeľne, ako naše hrané filmy, je tu priestor nastoliť diskusiu, aby mali v budúcnosti slovenské animované filmy v porovnaní s hranými filmami aj pomerovo adekvátnu podporu zo strany AVF.

Použité zdroje:
1. Internetová stránka MFAF Annesy
2. TLAČOVÁ SPRÁVA Asociácie producentov animovaného filmu APAF z 20. júna 2024 publikovaná v článku „Slovenská animácia zažiarila na významnom podujatí v Annecy“ na stránke AVF

Záber z filmu Hurikán. FOTO: Artichoke

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Tak ďaleko tak blízko Záber z filmu Kapitán Dabač. Foto: archív SFÚ

V Berlíne premietnu slovenské a české klasiky

Zámerom prehliadky klasického slovenského a českého filmu v Berlíne pod názvom Tak ďaleko, tak blízko! je prostredníctvom kurátorského výberu priblížiť tamojšiemu publiku kinematografie oboch krajín. Prehliadka, ktorá zo zbierok Slovenského filmového ústavu (SFÚ) ponúkne šesť významných diel slovenskej kinematografie, sa začala 4. júla a potrvá do 6. septembra v berlínskom Zeughauskine. Ako prvý slovenský film uvedie v nedeľu 12. júla komédiu Jána Lacka Šťastie príde v nedeľu (1958). „Filmové tradície Českej a Slovenskej republiky patria medzi najvplyvnejšie filmové kultúry v Európe. V nemecky hovoriacich krajinách sú však prekvapivo málo známe. Z pohľadu Berlína sa zdajú byť na dosah ruky, no ich estetická rozmanitosť, dlhoročné historické skúsenosti a kultúrne vplyvy pôsobia dojmom, akoby boli vzdialené,“ uvádzajú berlínsku prehliadku Tak ďaleko, tak blízko! jej kurátori Ralph Eue, Brigitte Mayr a Michael Omasta. Prehliadka podľa ich slov prezentuje kľúčové trendy, témy a prelomové momenty v českej a slovenskej kinematografii. Od vzniku Československej republiky až po súčasnosť. Chce upriamiť pozornosť na diela, ktoré vynikajú osobitou estetickou citlivosťou a umožňujú komplexnejšie chápať miesto filmu v danom politickom a spoločenskom kontexte. Záber z filmu Šťastie príde v nedeľu. Foto: archív SFÚ Východiskom pre dramaturgiu podujatia bola „prehliadka slovenského filmu na Filmovom festivale v Cottbuse v roku 2021 nazvaná Spotlight: Slovensko, ktorú som vtedy zostavil spolu s programovým...
Ivan Rajniak vo filme Ďaleko je do neba. Foto: archív SFÚ/Milan Kordoš

Ivan Rajniak

Ivan Rajniak patril medzi najvýznamnejších slovenských divadelných, filmových a televíznych hercov druhej polovice 20. storočia. Narodil sa pred 90 rokmi, 10. júla 1931 v obci Hybe na Liptove, v prostredí, ktoré výrazne ovplyvnilo jeho vzťah k slovenskému vidieku, tradíciám a obyčajným ľuďom. Tieto skúsenosti neskôr prirodzene pretavil do svojich mnohých hereckých postáv, ktoré pôsobili prirodzene, úprimne a presvedčivo. Po skončení stredoškolského štúdia sa rozhodol venovať herectvu profesionálne. Preto si vybral štúdium na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Po absolvovaní školy začal svoju profesionálnu kariéru v Štátnom divadle v Košiciach. Pôsobil tam približne desať rokov. Už počas tohto obdobia si získal uznanie ako herec s veľkým talentom. V roku 1966 sa stal členom Činohry Slovenského národného divadla v Bratislave, kde pôsobil až do konca svojho života. Na javisku vytvoril desiatky významných postáv v dielach slovenských i svetových autorov. Vynikal prirodzeným prejavom, výrazným hlasom a schopnosťou preniknúť do psychiky postáv. Dokázal presvedčivo stvárniť jednoduchých dedinčanov, robotníkov, otcov rodín, ale aj historické či dramatické osobnosti. Veľkú popularitu mu priniesla tiež filmová a televízna tvorba. Pred kamerou pôsobil mimoriadne prirodzene. Jeho civilný herecký prejav bol divákom veľmi blízky. Jeho postavy boli dôveryhodné a zapamätateľné práve preto, že do nich vkladal vlastnú skúsenosť, cit a pochopenie...
Art Film 2026 Záber z filmu Miništranti. Foto: Aurum Film/Zuzanna Woinska

ohlasy 32. IFF Art Film

 „Len hip-hopom svet nezmeníme!“ tvrdí jeden z protagonistov poľského filmu Miništranti. Snímka režiséra Piotra Domalewského patrila v súťaži FIPRESCI na 32. IFF Art Film Košice (19. – 25. júna. 2026) k mojim favoritom. Nakoniec si z festivalu odniesla Cenu divákov. Miništranti Miništranti nie sú po formálnej stránke nejako výnimočným filmom. V záplave klasicky festivalovej produkcie zameranej na neveselšie stránky života však priniesli svetielko nádeje, že svet nemusí byť až taký „skazený“. Ponúkli osviežujúci detský pohľad na realitu okolo nás, perspektívu ešte nepoznačenú relativizáciou hodnôt. Viera v dobro a spravodlivosť je hlavnou hnacou silou štvorice protagonistov Miništrantov, ktorí narážajú na nepoctivosť a chamtivosť cirkevných hodnostárov. A poctiví nie sú ani všetci tí, ktorým pomôžu. Snímke, v ktorej sa malí hrdinovia konaním dobra pokúšajú zmeniť svet a pomôcť ľuďom v núdzi, dominujú autentické výkony štvorice mladých chlapcov okorenené vtipnými rapovými vložkami. Humor vo filme Miništranti často vychádza aj z kontrastu piety a detskej bezprostrednosti. Vypredaná projekcia filmu Miništranti. Foto: IFF Art Film/Lukáš Klimek Musíme prežiť Svetielko nádeje do témy klimatickej zmeny prináša zase dokumentárny film slovenského režiséra a producenta Tomáša Krupu Musíme prežiť. Keď začal pred siedmimi rokmi vznikať, klimatická kríza bola top témou. Postupom času ju vytlačili „aktuálnejšie“ hrozby, to však neznamená, že sa ju podarilo vyriešiť. Krupa nakrúcal v Mongolsku, Grónsku, Austrálii a Amerike. Na...
Zobraziť všetky články