Záber z filmu Hurikán

48. MFAF Annecy

Rastúca pozícia slovenskej animácie

Juraj Krasnohorský, producent

Tohtoročný 48. Medzinárodný festival animovaných filmov v Annecy, ktorý sa konal od 9. do 15. 6., bol opäť veľkolepou udalosťou pre milovníkov animácie. Festival privítal vyše 17 400 akreditovaných návštevníkov, vrátane 6 500 profesionálov z veľtrhu MIFA 2024 a 4 120 študentov, pričom celkovo bolo zastúpených 103 krajín. Projekcie a odborné podujatia zaznamenali celkom 125 000 návštev. Medzi veľkými menami, ktoré sa na festivale objavili, boli osobnosti ako Terry Gilliam, Wes Anderson a portugalská animátorka Regina Pessoa.

Tento ročník festivalu bol tiež príležitosťou vzdať hold Portugalsku, hosťujúcej krajine, a tancu, ktorý bol ďalšou hlavnou témou. Odozva na festival a bohatá návštevnosť len potvrdzuje jeho postavenie ako hlavného centra svetovej animácie.

Na záverečnom ceremoniáli získal Krištáľ celovečerný film Memoir of a Snail od Adama Elliota, zatiaľ čo digitálna artová 3D animácia pre dospelých Flow od Gintsa Zilbalodisa si odniesla až štyri ceny. Krištáľ za krátky film udelili portugalskému filmu Percebes od Alexandry Ramires a Laury Gonçalves.

Pre slovenskú animáciu bol tento rok významným míľnikom, keď v Annecy predstavili rekordné množstvo slovenských a koprodukčných filmov, pričom tri zo šiestich slovenských filmov získali ocenenia. Prvým oceneným filmom bol Keď život chutí. Tento česko-slovensko-francúzsky koprodukčný film v réžii Kristiny Dufkovej a v slovenskej produkcii spoločnosti NOVINSKI získal Cenu poroty v kategórii Contrechamps. Film sa venuje témam zdravej lásky k sebe samému a v Annecy mal svetovú premiéru. O jeho distribúciu prejavilo záujem viac ako pätnásť krajín vrátane Japonska, Španielska, Portugalska, krajín severnej Európy, Stredného východu, bývalej Juhoslávie, Francúzska, Beneluxu a ďalších. Ďalším oceneným bol krátky film Ahoj leto v réžii Martina Smatanu a Veroniky Zacharovej, ktorý získal Cenu mladého publika. Pre Smatanu je to po filme Šarkan v roku 2019 už druhé ocenenie z festivalu v Annecy. Tretím oceneným filmom bol Hurikán režiséra Jana Sasku v koprodukcii slovenskej spoločnosti Artichoke. Film si v Annecy spomedzi desiatok krátkych filmov získal najväčšiu priazeň divákov a tí mu v hlasovaní udelili prestížnu Cenu publika.

Okrem ocenených filmov festival predstavil aj ďalšie tri slovenské filmy, čím sa tento ročník stal dosiaľ najväčším úspechom pre slovenskú animáciu v Annecy.

Krátky film Free the Chickens režiséra Matúša Vizára v hlavnej súťaži krátkych filmov, produkovaný slovenskou spoločnosťou nutprodukcia, a dlhometrážny animovaný film Diplodokus režiséra Wojteka Wawszczyka, koprodukovaný slovenskou spoločnosťou Dayhey, prispeli k zvýšeniu viditeľnosti slovenskej animácie na medzinárodnej scéne. Krátky dokumentárny film Zomrela som v Irpini ukrajinskej režisérky Anastasiie Falileievy v produkcii Artichoke, uvedený v sekcii Perspectives, priniesol do festivalového programu silnú a emotívnu tému, ktorú sála ocenila mimoriadne dlhým potleskom pre režisérku.

Popri festivale sa už tradične konal aj veľtrh MIFA, kde sa prezentovali aj slovenskí producenti a profesionáli animovaného priemyslu. Spoločnosť Blue Faces predstavila svoju inovatívnu technológiu animácie za pomoci Motion Capture a nový softvér využívajúci umelú inteligenciu na manažment produkcie animovaných projektov Soko, ktorý získal medzinárodný záujem a prvých zákazníkov. Tento technologický pokrok ukazuje, že slovenská animácia sa rozvíja nielen na umeleckej úrovni, ale tiež drží krok s najnovšími technologickými trendmi a dokonca prináša inovácie, ktoré zahraničný partneri hodnotia ako revolučné.

Na trhu MIFA sa prvýkrát predstavila aj nová distribučná spoločnosť Bear With Me Distribution, zameraná na festivalovú distribúciu a medzinárodný predaj krátkych animovaných filmov pre deti. Spoločnosť vedie Lucia Dubravay Trautenberger, ktorá donedávna pôsobila vo vedení medzinárodného festivalu detských filmov BAB. Bear With Me Distribution zastupuje aj film Ahoj leto, ktorý získal spomínanú Cenu mladého publika, čo sa dá považovať za najprestížnejšie ocenenie pre detský film.

Annecy je miestom, kde sa stretávajú nielen tvorcovia, ale aj technologickí inovátori, čím vytvárajú priestor pre výmenu nápadov a spoluprácu, ktorá bude formovať budúcnosť animovaného filmu v najbližších rokoch. Je na mieste konštatovať, že slovenská animácia má aj v takto prestížnom medzinárodnom kontexte rastúcu silu a medzinárodné uznanie, a to nielen vďaka oceneným filmom, ale aj vďaka technologickej inovácii a novým podnikateľským iniciatívam. Ide o pokračujúci trend z minulých rokov, veď podobné úspechy zažili slovenské filmy aj minulý rok, keď boli v súťaži dokonca dva celovečerné filmy, Umelohmotné nebo a detský film Tonko, Slávka a kúzelné svetlo, ktorý si dokonca odniesol cenu.

V celoeurópskom kontexte majú tieto slovenské úspechy v zahraničí veľký význam. Európska filmová akadémia zatiaľ neoficiálne avizuje vyššie postavenie animovanej tvorby v rámci ocenení, s cieľom zrovnoprávniť animáciu a dokument s hraným filmom, napríklad pri ocenení za najlepší film. Spolu so skokovým nárastom animovaných filmov v Cannes (tento rok bolo sedem animovaných filmov v oficiálnom programe) je to potvrdenie trendu, že zahraničie vníma animáciu (a dokument) ako významovo a kvalitou rovnocennú hranému filmu. Keďže slovenská animácia už dlhodobo reprezentuje Slovensko aspoň tak viditeľne, ako naše hrané filmy, je tu priestor nastoliť diskusiu, aby mali v budúcnosti slovenské animované filmy v porovnaní s hranými filmami aj pomerovo adekvátnu podporu zo strany AVF.

Použité zdroje:
1. Internetová stránka MFAF Annesy
2. TLAČOVÁ SPRÁVA Asociácie producentov animovaného filmu APAF z 20. júna 2024 publikovaná v článku „Slovenská animácia zažiarila na významnom podujatí v Annecy“ na stránke AVF

Záber z filmu Hurikán. FOTO: Artichoke

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Táňa Pauhofová a Vojtěch Vodochodský vo filme Vlny.

Na vlnách odvahy

Film je inšpirovaný skutočnými udalosťami a vďaka dôslednej práci s rozsiahlym rozhlasovým archívom prináša autentické výpovede pamätníkov. „Rozhlas bol vplyvným médiom, počúvali ho všetci, bol vlastne vtedajším Facebookom či Instagramom. Napriek tomu, že mocenský dohľad bol všadeprítomný, práve tu sa našla skupina ľudí, ktorí v  jednom z ikonických momentov našej novodobej histórie preukázali odvahu čeliť obrovskému nátlaku a postavili sa armáde, čo viedlo k pamätnému vysielaniu v čase, keď už Prahou prechádzali tanky,“ približuje príbeh režisér a scenárista Jiří Mádl, ktorý na filme pracoval desať rokov. Aj keď sovietska invázia bola námetom pre filmárov už viackrát, téme rozhlasového odboja sa podľa režiséra nikto bližšie nevenoval. „Rozhlas bol pritom jednou z najdôležitejších inštitúcií, ktorú bolo vtedy treba umlčať,“ dodáva Mádl. Vlny sú aj jeho poctou práci vtedajších redaktorov. „Pani Věra Šťovíčková bola pre mňa základným pilierom, otvorila dvere k ostatným postavám. A odhalila aj niečo, čo nebolo známe. V učebniciach sa to neučí a my s touto takmer zabudnutou informáciou vo filme pracujeme," naznačuje prísľub nečakanej zápletky. Spolu s kameramanom Martinom Žiaranom použitím najnovších filmových technológií vybudovali výpravný film. „Je to dychberúci zážitok. Spolu našli doteraz nezverejnené archívne zábery z roku 1968 a vďaka digitalizácii a vizuálnym efektom ich zapracovali do filmu tak, že...
Vlastimil Herold

Vlastimil Herold

Prvým zo zakladateľov bol osamelý nadšenec Viktor Kubal so svojimi animátorskými pokusmi a prvým, vtedy ešte neozvučeným, krátkym slovenským animovaným filmom Studňa lásky (1944). Druhým bol Bohdan Slavík, zakladateľ Oddelenia triku a grafu (1951) na pôde Štúdia populárno-vedeckého filmu. Práve tam vyrástla generácia animátorov, ktorých pre animovaný film nadchol prvý profesionálny animátor Vlastimil Herold. Prvý film štátneho štúdia Pingvin (1964) nakrútil ďalší zo štvorice, Ivan Popovič, spolu s bratom Vladimírom. Vlastimil Herold sa narodil v roku 1924 v Nižnom Hrabovci v českej rodine. Po vzniku Slovenského štátu však museli Slovensko opustiť. Po presídlení do Čiech študoval na vojenskom gymnáziu a neskôr na strojníckej priemyslovke. Počas vojny navštevoval aj večerné kurzy kreslenia u maliara Vojtěcha Tittelbacha, čo zásadne ovplyvnilo jeho budúcu kariéru. Na Slovensko sa vrátil v 50. rokoch do Oddelenia triku a grafu. Spolu s manželkou, grafičkou Libušou Černou, prišiel ako „hotový animátor“ z populárneho českého animačného štúdia Bratři v triku. V rokoch 1955 – 1956 v Oddelení triku a grafu napísal a režíroval štyri reklamy, ktoré predstavujú prechod medzi „úžitkovou“ animáciou trikárov a svojbytným naratívnym filmom. Vedenie slovenského filmového podniku však animovaným filmom neprialo, keďže mohli vznikať len nad rámec trikárskej pracovnej agendy, teda vo voľnom čase trikárov. Herolda a Černú to vyčerpávalo...
Zobraziť všetky články