Filmový režisér György Kristóf píše o tom, čím ho zaujali diela Ingmara Bergmana, Andreja Tarkovského, Mikea Leigha, Roya Anderssona či Akiho Kaurismäkiho. Film ako taký prišiel do môjho života pomerne neskoro. Nechodil som ani do kina. Až po strednej škole, po divokejšej puberte, som študoval filozofiu na univerzite a často som sa stretával aj so študentmi antropológie. […]
Synergické prepojenia tanca a filmu v slovenskom kinematografickom prostredí nie je bežným javom, obzvlášť nie v celovečernej podobe. Zenit však celkom slovenským filmom nie je: veľká časť finančných prostriedkov síce bola alokovaná zo slovenských zdrojov vrátane nie tak často využívaného programu Kultminor a jeho režisér sa narodil na Slovensku, ale tvorivý potenciál filmu súvisí najmä so schopnosťou prekračovať hranice, a to aj medzi národmi a národnými umeleckými scénami.
Pred siedmimi rokmi debutoval hraným filmom OUT o päťdesiatnikovi, ktorý putuje východnou Európou v snahe nájsť si prácu a spoznať samého seba. Bol to prvý a doteraz jediný slovenský film v súťaži Un certain regard na festivale v Cannes. Režisér György Kristóf sa už v tom čase pohrával s myšlienkou na filmový experiment, v ktorom tanec nahradí slovo. Po rokoch sa jeho túžba vytvoriť niečo jedinečné zhmotnila do celovečerného filmu Zenit, ktorý práve prišiel do kinodistribúcie.
Spája ich nádej, ale rozdelí ich boj o slobodu. Dystopický sci-fi triler Zenit režiséra Györgya Kristófa jazykom tanca sleduje, ako boj o moc láme charaktery a mení spoločnosť. Slovensko-maďarsko-český film si diváci môžu pozrieť v kinách už v septembri.
