Osemnásty Filmový festival inakosti sa konal od 20. do 26. novembra v bratislavských kinách Lumière (hlavné dejisko) a Film Europe (s jedným filmom uvedeným v predvečer otvorenia a s dvomi titulmi presunutými z prevádzkových dôvodov na 30. november) (ešte) s podporou Audiovizuálneho fondu, ale – zo známych dôvodov – už bez podpory ministerstva kultúry. Jeho organizátorom sa opäť podarilo zostaviť tematicky i žánrovo bohatý program a zorganizovať viacero zmysluplných sprievodných podujatí, prevažne aktivistického charakteru. Leitmotívom tohto ročníka bola odvaha.
Program tvorilo celkovo 77 filmov (40 celovečerných a 37 krátkych), zoradených do šiestich sekcií: Panoráma – súčasný kvír film, Kraťasy – medzinárodná súťaž, Kraťasy – špeciálne uvedenie, Teplé Česko-Slovensko, Classics a Detská zóna. (Mimochodom, neuškodilo by rozdelenie filmov do sekcií v sprievodcovi prehľadne uviesť.) Medzi celovečernými filmami bolo popri klasických tituloch z rokov 1982 až 2004 (od Iného pohľadu Károlya Makka s Jozefom Kronerom v jednej z hlavných úloh po Zlú výchovu Pedra Almodóvara) a slovenských predpremiérach (Mosty švédskeho režiséra Levana Akina či česko-slovenský film Nikto ma nemá rád Petra Kazdu a Tomáša Weinreba) uvedených viacero snímok z prestížnych festivalov (Berlinale, Cannes, Benátky, Toronto, Sundance).
Zrejme nie je náhoda, že spoločensky najnaliehavejšie snímky pochádzali z krajín niekdajšieho socialistického bloku, kde sú postoje ku kvír ľuďom stále rozporuplné, podobne ako u nás. Maďarská snímka Bez vzduchu (r. Katalin Moldovai) nemá žiadneho kvír protagonistu, a predsa je veľmi výrečná. Do problémov sa v nej dostane stredoškolská profesorka literatúry, ktorá študentom pri výklade o Arthurovi Rimbaudovi odporučí, aby si pozreli film Agnieszky Holland Úplné zatmenie (o Rimbaudovom vzťahu k Paulovi Verlainovi; aj túto snímku organizátori účelne zaradili do programu FFI). To sa znepáči otcovi jedného zo študentov a začne sa konzervatívne ladený „hon na bosorku“, ktorý profesorka nemá šancu vyhrať…
V rumunskom filme Tri kilometre do konca sveta (r. Emanuel Pârvu) kvír protagonistu máme: do rodnej viesky prichádza z mesta na prázdniny študent Adrian, ktorý sa „previní“ tým, že na temnej nočnej ulici pri rozlúčke pobozká svojho priateľa – vzápätí ho zmlátia dvaja homofóbni bratia, synovia miestneho podnikateľa. Nasleduje policajné vyšetrovanie, ktoré sa – z viacerých dôvodov a vzhľadom na okolnosti – postupne mení na snahu zamiesť celý prípad pod koberec. Chlapcovi rodičia syna na jednej strane chránia, no to im nebráni vystaviť ho takmer exorcistickej seanse či väzniť ho v dome.
Filmy z iných končín sveta prinášajú skôr príbehy jednotlivcov, ktorí riešia ľúbostné, priateľské a rodinné vzťahy, i keď ani tu nemusia chýbať dramatické okolnosti. V holandsko-belgickom filme Mladé srdcia (r. Anthony Schatteman) sa s náklonnosťou k novému susedovi a spolužiakovi musí vyrovnať iba štrnásťročný Elias. Osemnásťročný protagonista filmu Baby brazílskeho režiséra Marcela Caetana sa po prepustení z polepšovne ocitá ako osamelý bezdomovec v uliciach São Paula a „zachráni“ ho starší prostitút a drogový díler, čo nutne prináša problémy. Mladý hrdina kanadského filmu Sólo (r. Sophie Dupuis), ktorý vystupuje ako drag queen, sa zamiluje do svojho nového kolegu a trvá dlho, kým sa dokáže z toxického vzťahu vymaniť.
Slobodný otec päťročného syna v britskej dráme Jednorožci (r. Sally El Hosaini, James Krishna Floyd) sa bráni – a neubráni – vlastným emóciám, keď pocíti neodolateľnú príťažlivosť k mladému Indovi, ktorého spozná v bare ako „speváčku“. Bisexuálny Sammy vo francúzskom filme Žiť, zomrieť, znovu žiť (r. Gaël Morel), ktorý žije s priateľkou a ich malým synčekom, zasa podľahne čaru suseda fotografa a ľúbostný trojuholník navyše skomplikuje ochorenie AIDS. Popová ikona v belgicko-francúzskych Kráľovnách drámy (r. Alexis Langlois) musí tajiť svoj vzťah s pankovou speváčkou, pretože to je čosi, čo sa vo svete šoubiznisu nenosí.
Transrodový muž v americko-britskom filme Blízkosť (r. Dominic Savage) prichádza po štyroch rokoch k svojej rodine na oslavu otcových narodenín, a hoci ho rodina navonok prijíma takého, aký je, ukáže sa, že to nie je také jednoznačné. A jednoduché to nemajú ani dôchodcovia v belgicko-kanadskej snímke Korytnačky (r. David Lambert), lebo kríza môže prísť aj po desaťročiach harmonického vzťahu…
Otázne je uvádzanie filmov, ktorých postavy sú kvír, ale ich hlavná téma je o niečom inom. Na jednej strane to napĺňa tézu – bezpochyby správnu –, že kvír ľudia žijú svoje životy a riešia problémy rovnako ako všetci ostatní, no na druhej strane na tematicky zameranom festivale očakávame predsa len väčší „kvír drive“ premietaných filmov (ale je to, samozrejme, vec názoru). A ten nám akosi chýbal v mexickej snímke Všetko to ticho (r. Diego del Río), ktorej protagonistka síce žije s priateľkou, no rieši hlavne geneticky podmienené strácanie sluchu, v japonskom filme Moje slniečko (r. Hiroši Okujama), kde má krasokorčuliarsky tréner partnera, no ide v ňom najmä o jeho prácu so zverencami, resp. o vzťahy medzi týmito zverencami, či v nemeckom filme Smutné vtipy (r. Fabian Stumm) – najmä ak ani z umeleckého hľadiska nešlo o žiadne zázraky.
Čo sa týka krátkych filmov, ťažiskom programu bolo päť samostatných blokov zahraničných snímok, ktoré tvorili medzinárodnú súťaž – a do nej patrilo aj osem slovenských titulov, uvedených v samostatnom pásme.
Mladý protagonista v snímke Búdka režiséra Richarda Miklošiho sa počas rodinnej oslavy stretáva s homofóbnymi názormi členov svojej rodiny, ale pochopenie nájde prekvapujúco u jej najstaršieho člena, svojho dedka. Vojtěch Javůrek vytvoril mikrodrámu Ďaleko medzi nami, v ktorej si na chlapčeka, ktorý žije s dvomi adoptívnymi otcami v odľahlej lesnej chate, príde robiť nárok jeho biologická matka. Katarína Čmaradová si v experimentálnom filme I Hate Sundays berie na mušku náboženskú symboliku a neblahý vplyv cirkvi na život kvír ľudí.
V Kráľovnej z vesnice podáva režisérka Emik Hirschner obraz mladého performera, ktorý chce byť sám sebou, no zároveň mať dobrý vzťah s rodičmi, ktorí však majú voči nemu asi iné očakávania. Alexander Zigo „postavil“ Pamätník pre Juraja a Matúša (obete teroristického útoku v Teplárni), v ktorom funguje ako výrečný symbol napoly zhorený klavír. Vo skvelo obsadenom filme Juraja Kréna Pre prípad dožitia sedemdesiatročný protagonista, bývalý herec, povie po prvý raz nahlas, že je gej – a uľaví sa mu. Erik Jasaň prináša vo filme rebel! príbeh mladíka, ktorý sa nepotrebuje páčiť dievčatám, ako si myslí jeho matka, a vzbúri sa tým, že sa ostrihá dohola. Vladimíra Hradecká rozohrala v trojminútovom poetickom videu The Future Is Who We Are s postklubovou kvír atmosférou viacero tém týkajúcich sa umenia, mediálneho sveta a medziľudskej komunikácie.
Snímka Kráľovná z vesnice získala od poroty, ktorej členmi boli filmová kritička a teoretička Mária Ridzoňová-Ferenčuhová, dokumentaristka Barbora Sliepková a brazílsky režisér Ricky Mastro, Špeciálne uznanie, kým hlavná cena pripadla francúzskemu filmu režiséra Pawla Thomasa Laruea Chlapci vo vode, krehkému atmosférickému príbehu o letnom stretnutí transrodových chlapcov.
