Tvorcovia filmu Mačacia odysea na preberaní LUX Audience Award 2025 v Bruseli. Foto: Philippe Buissin/multimedia.europarl.europa.eu

Cena LUX: Na rozdiel od Babylonu dáva nádej na spoločnú reč

Eva Andrejčáková

Písmo: A- | A+

Mačacia odysea sa stala symbolom kultúrneho prepojenia Ameriky a Európy.

BRUSEL. Sú momenty, keď vo vyše sedemstomiestnej sále Europarlamentu nesedia na stoličkách poslanci členských štátov, ale bežní občania. Obsadia ju do posledného miesta, viditeľne nabití nadšením a radosťou z toho, že sa stali súčasťou veľkého podujatia. Takto prišli aj na udeľovanie LUX Audience Award 2025, aby oslávili, že laureátom tohto ročníka je animovaný film Flow – Mačacia odysea. Keďže víťaz získal tento rok aj Oscara, publikum sa môže tešiť zo súhry vkusu a názoru Európskej a Americkej filmovej akadémie.

Spoločné hodnoty

LUX Audience Award je jedno z mála filmových ocenení, ktorých prestíž vytvárajú sami diváci. Tento rok sa cena odovzdávala 29. apríla za účasti novinárov, ľudového publika i nominovaných tvorcov. Hlasovania sa zúčastnilo takmer 22-tisíc divákov a diváčok, čo je oproti minulým rokom výrazný skok vpred.

Len pre vysvetlenie, názov LUX nemá nič spoločné s kresťanskou televíziou na Slovensku. V kontexte filmového ocenenia označuje svetlo ako nádej, cestu, je symbolom tvorivosti, skúsenosti a odbornosti v umení kinematografie.

Posolstvo ceny zároveň apeluje na spoločné európske hodnoty. V súčasnosti je o to silnejšie, že zaznieva v časoch vojny, ktorá ohrozuje celý kontinent. Lotyšskí tvorcovia Mačacej odysey ju cítia o to viac, že zdieľajú spoločnú hranicu s Ruskom.

Zmena paradigmy

Animovaná dráma Mačacia odysea zvíťazila spomedzi piatich nominovaných európskych filmov (okrem nej ešte Animal, Dahomey, Intercepted, Julie mlčí). Prináša prekrásne rozprávkové podobenstvo o vzťahu živých bytostí k prírode, o jej nevyspytateľnosti, udržateľnosti, o božskom hneve, láske, pýche a páde ľudstva.

Foto: Film Europe

Hlboký príbeh zvieracích hrdinov v hlavnej úlohe s čiernou mačkou je istým spôsobom aj príbehom tvorcov, ktorými sa obklopil introvertný lotyšský režisér Gints Zilbalodis. Ich tohtoročný Oscar v kategórii animovaných filmov je okrem iného aj dôkazom toho, že základom pre vznik svetového filmového diela nemusia byť veľké peniaze. Tím verí, že umelec je najšťastnejší v procese tvorby, ktorý sa nikdy nekončí.

„Táto cena je pre nás najväčším sviatkom diverzity a bohatstva európskeho filmu,“ povedal na tlačovej konferencii v Bruseli belgický koproducent Mačacej Odysey Gregory Zalcman. Jeho francúzsky kolega, koproducent Ron Dyens cez hlavnú myšlienku filmu upozornil, v čom dnes žijeme: obklopujú nás hlboké sociálne, politické aj technologické problémy, učíme sa fungovať s umelou inteligenciou, bojujeme s globálnym otepľovaním.

„Súčasný svet nie je v dobrej forme. Európa ako výrazný hlas nie je ľahkou možnosťou, pretože v nej hovoríme rozličnými jazykmi,“ povedal inšpirovaný soškou LUX, ktorá symbolizuje babylonskú vežu postavenú z filmového pásu. „My však potrebujeme jeden spoločný jazyk, spoločnú reč, aby sme mohli hovoriť o všetkých podobách Európy. Spoločná reč dáva nádej, že Európa, na rozdiel od Babylonu, môže fungovať.“

O nádeji hovoril aj predseda Európskej filmovej akadémie Mike Downey, keď pred novinármi vyzdvihol zmysel mačacieho príbehu. „Prvý animák o prírode, ktorý som v živote videl, bola rozprávka Bambi, odvtedy som na dôležitejší nenatrafil. Teraz sa to zmenilo. Ústredný charakter Mačacej odysey vytvára silné emocionálne väzby. Hovorí o znovunájdení stratenej planéty, prináša niečo, o čom sme si mysleli, že je v tomto temnom období Európy stratené: nádej na mier.“

Mačacia odysea. Foto: Film Europe

Prečítajte si aj recenziu Filmsk.sk na Mačaciu odyseu

Foto: Film Europe

Pomoc na platformách

Cena LUX vznikla, aby v duchu rozmanitosti podporovala európsku kinematografiu. Prvý raz sa odovzdávala v Bruseli v roku 2007. Spolu s Európskym parlamentom ju od roku 2020 organizuje Európska filmová akadémia s podporou programu Kreatívna Európa.

Vybrané filmy by mali vždy upozorňovať na aktuálne sociálne a politické otázky a podnetným spôsobom zapájať publikum do diskusií o Európe a o pestrosti európskej kinematografie, podporovať kultúrnu výmenu a rozvíjať európsku identitu. Prestížne uznanie môže byť dôležité najmä v rámci európskej filmovej komunity.

Zaslúženú pozornosť získavajú filmy z hľadiska umeleckého aj spoločenského dopadu, čo v praxi znamená aj to, že vďaka nominácii dostanú titulky v 24 jazykoch a možnosť premietania v distribúciách členských krajín Európy.

„Keďže Európsky parlament nie je v oblasti filmu veľkým hráčom, je o to väčším úspechom, že z ocenenia sa darí vygenerovať relevantný projekt, i keď bez finančnej odmeny,“ hovoria zástupcovia programu Kreatívna Európa.

Cez tento program je cena LUX zároveň súčasťou širšieho európskeho kultúrneho rámca a legislatívy, ktorá sa týka ochrany médií a podpory európskych filmov v kontexte digitálnych platforiem, akou je napríklad Netflix.

Foto: Philippe Buissin/multimedia.europarl.europa.eu

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

MFF Benátky 2026 ceny Záber z filmu Neznáma žena. Foto: MFF Benátky

Zlatého leva získala v Benátkach Neznáma žena, ocenili aj dokument NAZA

Film Neznáma žena (Woman Unknown) dánsko-egyptskej režisérky May el-Toukhy získal na 83. ročníku MFF v Benátkach v sobotu 12. septembra Zlatého leva pre najlepšiu snímku festivalu. Film sa odohráva v Dánsku po nacistickej okupácii a druhej svetovej vojne. Jeho hrdinka sa má vydávať za bohatého vdovca, má však tajomstvo. Počas vojny mala románik s nemeckým vojakom. „Neznáma žena skúma tému ženského tela ako bojového poľa, a to optikou takzvaných horizontálnych kolaborantiek – mnohých žien v Celej Európe, ktoré počas druhej svetovej vojny udržiavali intímne vzťahy s vojakmi okupačnej armády a po vojne za to znášali tvrdé následky,“ uviedla režisérka. Protagonistku jej filmu stvárnila dánska herečka Mathilde Arcel. Za svoj výkon získala Volpiho čašu pre najlepšiu herečku. Cenu pre najlepšieho herca si odniesol John Malkovich za úlohu agenta v britsko-americko-čilskom komediálnom trileri Martina McDonagha Wild Horse Nine. Strieborného leva – Veľkú cenu poroty udelili snímke Possible Love kórejského filmára Chang-dong Leeho o dvoch manželských dvojiciach. Strieborného leva za réžiu získal pôvodom ruský filmár Ilja Chržanovskij za snímku Dau. Venuje sa v nej fyzikom, ktorí vyvinuli sovietsku atómovú bombu. Snímka vznikala dve desaťročia. Podľa neho nie všetci verili, že film, na ktorom spolupracovalo okolo 2000 ľudí, dokončí. Cenu venoval Charkovu a Ukrajincom, ktorí bojujú v strašnej vojne. A takisto svojej mame, ktorá sa na Ukrajine narodila. Rekordný...
Cinematik 2026 ceny SFÚ Igor Luther. Foto: Punkchart films

Víťazmi Cinematiku 2026 sú Fatherland, Igor a potom a Musíme prežiť

Najlepším slovenským dokumentom na MFF Cinematik 2026 sa stal portrét zosnulého kameramana Igora Luthera Igor a potom v réžii Ivana Ostrochovského. Ceny festival vyhlásil v sobotu 12. septembra. Pokračuje však až do nedele, keď uvedie tiež ocenené snímky. Neskôr ešte vyhlási víťaza ceny publika. „Igor Luther bol fascinujúci a komplikovaný človek, ktorý žil v komplikovanejšej dobe ako žijeme my a napriek tomu sa tej komplikovanosti nebál a v podstate sa z nej tešil a bral to ako výzvu meniť veci k lepšiemu a pre mňa to je veľmi inšpirujúce,“ povedal režisér a producent snímky Ostrochovský pri preberaní ceny Cinematik.doc. O cene rozhodovala trojčlenná medzinárodná porota – distribútorka Michaela Čajková, kameraman Norbert Hudec a filmový kurátor Christopher Small. Snímka Igor a potom vznikla v slovensko-českej koprodukcii. Jej koproducentom je Slovenský filmový ústav. Svetoznámy slovenský kameraman Igor Luther stál za kamerou v snímkach ako Vtáčkovia, siroty a blázni Juraja Jakubiska, Plechový bubienok Volkera Schlöndorffa či Danton Andrzeja Wajdu. Snímka Igor a potom vznikala pôvodne pod názvom Autoportrét a mal ju o sebe nakrútiť sám Luther. Nakoniec túto úlohu na seba prevzal Ostrochovský. „Igor bol už posledné dva roky svojho života vážne chorý a pochopili sme, že ten film musíme natočiť my. Bolo pre nás nepredstaviteľné, aby dokument o v podstate najúspešnejšom slovenskom filmárovi nevznikol,“ povedal Ostrochovský pre Filmsk.sk po uvedení...
Zobraziť všetky články