Tvorcovia filmu Mačacia odysea na preberaní LUX Audience Award 2025 v Bruseli. Foto: Philippe Buissin/multimedia.europarl.europa.eu

Cena LUX: Na rozdiel od Babylonu dáva nádej na spoločnú reč

Eva Andrejčáková

Písmo: A- | A+

Mačacia odysea sa stala symbolom kultúrneho prepojenia Ameriky a Európy.

BRUSEL. Sú momenty, keď vo vyše sedemstomiestnej sále Europarlamentu nesedia na stoličkách poslanci členských štátov, ale bežní občania. Obsadia ju do posledného miesta, viditeľne nabití nadšením a radosťou z toho, že sa stali súčasťou veľkého podujatia. Takto prišli aj na udeľovanie LUX Audience Award 2025, aby oslávili, že laureátom tohto ročníka je animovaný film Flow – Mačacia odysea. Keďže víťaz získal tento rok aj Oscara, publikum sa môže tešiť zo súhry vkusu a názoru Európskej a Americkej filmovej akadémie.

Spoločné hodnoty

LUX Audience Award je jedno z mála filmových ocenení, ktorých prestíž vytvárajú sami diváci. Tento rok sa cena odovzdávala 29. apríla za účasti novinárov, ľudového publika i nominovaných tvorcov. Hlasovania sa zúčastnilo takmer 22-tisíc divákov a diváčok, čo je oproti minulým rokom výrazný skok vpred.

Len pre vysvetlenie, názov LUX nemá nič spoločné s kresťanskou televíziou na Slovensku. V kontexte filmového ocenenia označuje svetlo ako nádej, cestu, je symbolom tvorivosti, skúsenosti a odbornosti v umení kinematografie.

Posolstvo ceny zároveň apeluje na spoločné európske hodnoty. V súčasnosti je o to silnejšie, že zaznieva v časoch vojny, ktorá ohrozuje celý kontinent. Lotyšskí tvorcovia Mačacej odysey ju cítia o to viac, že zdieľajú spoločnú hranicu s Ruskom.

Zmena paradigmy

Animovaná dráma Mačacia odysea zvíťazila spomedzi piatich nominovaných európskych filmov (okrem nej ešte Animal, Dahomey, Intercepted, Julie mlčí). Prináša prekrásne rozprávkové podobenstvo o vzťahu živých bytostí k prírode, o jej nevyspytateľnosti, udržateľnosti, o božskom hneve, láske, pýche a páde ľudstva.

Foto: Film Europe

Hlboký príbeh zvieracích hrdinov v hlavnej úlohe s čiernou mačkou je istým spôsobom aj príbehom tvorcov, ktorými sa obklopil introvertný lotyšský režisér Gints Zilbalodis. Ich tohtoročný Oscar v kategórii animovaných filmov je okrem iného aj dôkazom toho, že základom pre vznik svetového filmového diela nemusia byť veľké peniaze. Tím verí, že umelec je najšťastnejší v procese tvorby, ktorý sa nikdy nekončí.

„Táto cena je pre nás najväčším sviatkom diverzity a bohatstva európskeho filmu,“ povedal na tlačovej konferencii v Bruseli belgický koproducent Mačacej Odysey Gregory Zalcman. Jeho francúzsky kolega, koproducent Ron Dyens cez hlavnú myšlienku filmu upozornil, v čom dnes žijeme: obklopujú nás hlboké sociálne, politické aj technologické problémy, učíme sa fungovať s umelou inteligenciou, bojujeme s globálnym otepľovaním.

„Súčasný svet nie je v dobrej forme. Európa ako výrazný hlas nie je ľahkou možnosťou, pretože v nej hovoríme rozličnými jazykmi,“ povedal inšpirovaný soškou LUX, ktorá symbolizuje babylonskú vežu postavenú z filmového pásu. „My však potrebujeme jeden spoločný jazyk, spoločnú reč, aby sme mohli hovoriť o všetkých podobách Európy. Spoločná reč dáva nádej, že Európa, na rozdiel od Babylonu, môže fungovať.“

O nádeji hovoril aj predseda Európskej filmovej akadémie Mike Downey, keď pred novinármi vyzdvihol zmysel mačacieho príbehu. „Prvý animák o prírode, ktorý som v živote videl, bola rozprávka Bambi, odvtedy som na dôležitejší nenatrafil. Teraz sa to zmenilo. Ústredný charakter Mačacej odysey vytvára silné emocionálne väzby. Hovorí o znovunájdení stratenej planéty, prináša niečo, o čom sme si mysleli, že je v tomto temnom období Európy stratené: nádej na mier.“

Mačacia odysea. Foto: Film Europe

Prečítajte si aj recenziu Filmsk.sk na Mačaciu odyseu

Foto: Film Europe

Pomoc na platformách

Cena LUX vznikla, aby v duchu rozmanitosti podporovala európsku kinematografiu. Prvý raz sa odovzdávala v Bruseli v roku 2007. Spolu s Európskym parlamentom ju od roku 2020 organizuje Európska filmová akadémia s podporou programu Kreatívna Európa.

Vybrané filmy by mali vždy upozorňovať na aktuálne sociálne a politické otázky a podnetným spôsobom zapájať publikum do diskusií o Európe a o pestrosti európskej kinematografie, podporovať kultúrnu výmenu a rozvíjať európsku identitu. Prestížne uznanie môže byť dôležité najmä v rámci európskej filmovej komunity.

Zaslúženú pozornosť získavajú filmy z hľadiska umeleckého aj spoločenského dopadu, čo v praxi znamená aj to, že vďaka nominácii dostanú titulky v 24 jazykoch a možnosť premietania v distribúciách členských krajín Európy.

„Keďže Európsky parlament nie je v oblasti filmu veľkým hráčom, je o to väčším úspechom, že z ocenenia sa darí vygenerovať relevantný projekt, i keď bez finančnej odmeny,“ hovoria zástupcovia programu Kreatívna Európa.

Cez tento program je cena LUX zároveň súčasťou širšieho európskeho kultúrneho rámca a legislatívy, ktorá sa týka ochrany médií a podpory európskych filmov v kontexte digitálnych platforiem, akou je napríklad Netflix.

Foto: Philippe Buissin/multimedia.europarl.europa.eu

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Kino Lumière august 2026 Záber z filmu Odysea. Foto CinemArt SK

tipy z Kina Lumière 35 mm Odysea, Orlando aj Povstanie v kraťasoch

Kino Lumière aj v auguste ponúka široký a rôznorodý program, denne uvádza osem až dvanásť projekcií. Každý si môže vybrať, čo ho zaujíma, ale je ťažké stihnúť všetko. Preto je tu rubrika Tipy z Kina Lumière, ktorá upriami vašu pozornosť na zaujímavosti v mesačnom programe. Budeme radi, ak sa stane pre vás priateľským sprievodcom. Najlepšie filmy za tri eurá V auguste končí tradičný cyklus kina Leto v Lumièri za 3 eurá, ktorý ponúka pomerne nové snímky za výhodnú cenu. Počas dvoch predchádzajúcich mesiacov sa do rebríčka jeho najnavštevovanejších filmov dostalo päť titulov, ktoré si pripomenieme aj v auguste. Premieta sa francúzska komediálna dráma Thierryho Klifu Najbohatšia žena na svete (2025) s Isabelle Huppert v hlavnej úlohe. Takisto film Joachima Triera Najhorší človek na svete (2021), ktorý preslávil nórsku herečku Renate Reinsve. V programe je aj psychologická dráma Asghara Farhadiho Všetci to vedia (2018) s Penélope Cruz a Javierom Bardemom v úlohe manželov. A výborné ohlasy majú poetický film Wima Wendersa Dokonalé dni (2023) i slovenský film Kataríny Gramatovej Hore je nebo, v doline som ja (2025). Záber z filmu Sirat. Foto: Filmtopia Premietať budeme aj výnimočný apokalyptický film Sirat (2025) Olivera Laxeho. Vďaka elektronickej hudbe a sugestívnemu spôsobu rozprávania pribije divákov a diváčky do sedadiel. V programe sú aj erotická dráma Benedetta (2021) Paula Verhoevena,...
Miroslav Ulman, publicista, odborník z Audiovizuálneho informačného centra SFÚ. Foto: Miro Nôta

rozhovor Miroslav Ulman

Filmový publicista Miroslav Ulman dodnes opatruje notes plný filmov, ktoré túžil za totality vidieť. Kedysi dokonca musel skladať skúšky, aby sa mohol stať členom filmového klubu. Dnes ho teší, že objavuje, čo všetko robia obce pre to, aby si ľudia aj v najzabudnutejšej dedine mohli pozrieť film. Ako výskumník v bielom plášti začínal v Závodoch ťažkého strojárstva za čias, keď jeden počítač zaberal celú miestnosť. Osud však chcel, aby sa začal venovať filmu a zhromažďovaniu podkladov, ktoré s ním súvisia. Preto platí, že keď vám niekde taký údaj chýba, pokojne sa naňho obráťte. Dnes sa jeho obrovský archív informácií síce zmestí do mobilu, no o to väčší priestor potrebuje pre svoju zbierku kníh, časopisov, bulletinov, platní a všelijakých iných trofejí, bez ktorých si život nevie predstaviť. Miroslav Ulman je skrátka zberateľ a funguje aj ako živá encyklopédia. Zamyslí sa, spomenie si, zavŕta sa do archívov, vyhľadá, zistí, sprostredkuje. Niekoľko desiatok rokov spracúva štatistiky o všetkom, čo sa v domácej aj zahraničnej audiovízii na Slovensku šuchne. Človek by neveril, že k tomu všetkému ho priviedli šport a kybernetika. Ako filmový publicista a redaktor viacerých filmových časopisov stihol popri tom prebrázdiť mnohé európske filmové festivaly a viesť rozhovory so svetovými hviezdami filmového plátna, na ktoré sa nezabúda. Kedy ste sa stali takým...
Zobraziť všetky články