Tvorcovia filmu Mačacia odysea na preberaní LUX Audience Award 2025 v Bruseli. Foto: Philippe Buissin/multimedia.europarl.europa.eu

Cena LUX: Na rozdiel od Babylonu dáva nádej na spoločnú reč

Eva Andrejčáková

Písmo: A- | A+

Mačacia odysea sa stala symbolom kultúrneho prepojenia Ameriky a Európy.

BRUSEL. Sú momenty, keď vo vyše sedemstomiestnej sále Europarlamentu nesedia na stoličkách poslanci členských štátov, ale bežní občania. Obsadia ju do posledného miesta, viditeľne nabití nadšením a radosťou z toho, že sa stali súčasťou veľkého podujatia. Takto prišli aj na udeľovanie LUX Audience Award 2025, aby oslávili, že laureátom tohto ročníka je animovaný film Flow – Mačacia odysea. Keďže víťaz získal tento rok aj Oscara, publikum sa môže tešiť zo súhry vkusu a názoru Európskej a Americkej filmovej akadémie.

Spoločné hodnoty

LUX Audience Award je jedno z mála filmových ocenení, ktorých prestíž vytvárajú sami diváci. Tento rok sa cena odovzdávala 29. apríla za účasti novinárov, ľudového publika i nominovaných tvorcov. Hlasovania sa zúčastnilo takmer 22-tisíc divákov a diváčok, čo je oproti minulým rokom výrazný skok vpred.

Len pre vysvetlenie, názov LUX nemá nič spoločné s kresťanskou televíziou na Slovensku. V kontexte filmového ocenenia označuje svetlo ako nádej, cestu, je symbolom tvorivosti, skúsenosti a odbornosti v umení kinematografie.

Posolstvo ceny zároveň apeluje na spoločné európske hodnoty. V súčasnosti je o to silnejšie, že zaznieva v časoch vojny, ktorá ohrozuje celý kontinent. Lotyšskí tvorcovia Mačacej odysey ju cítia o to viac, že zdieľajú spoločnú hranicu s Ruskom.

Zmena paradigmy

Animovaná dráma Mačacia odysea zvíťazila spomedzi piatich nominovaných európskych filmov (okrem nej ešte Animal, Dahomey, Intercepted, Julie mlčí). Prináša prekrásne rozprávkové podobenstvo o vzťahu živých bytostí k prírode, o jej nevyspytateľnosti, udržateľnosti, o božskom hneve, láske, pýche a páde ľudstva.

Foto: Film Europe

Hlboký príbeh zvieracích hrdinov v hlavnej úlohe s čiernou mačkou je istým spôsobom aj príbehom tvorcov, ktorými sa obklopil introvertný lotyšský režisér Gints Zilbalodis. Ich tohtoročný Oscar v kategórii animovaných filmov je okrem iného aj dôkazom toho, že základom pre vznik svetového filmového diela nemusia byť veľké peniaze. Tím verí, že umelec je najšťastnejší v procese tvorby, ktorý sa nikdy nekončí.

„Táto cena je pre nás najväčším sviatkom diverzity a bohatstva európskeho filmu,“ povedal na tlačovej konferencii v Bruseli belgický koproducent Mačacej Odysey Gregory Zalcman. Jeho francúzsky kolega, koproducent Ron Dyens cez hlavnú myšlienku filmu upozornil, v čom dnes žijeme: obklopujú nás hlboké sociálne, politické aj technologické problémy, učíme sa fungovať s umelou inteligenciou, bojujeme s globálnym otepľovaním.

„Súčasný svet nie je v dobrej forme. Európa ako výrazný hlas nie je ľahkou možnosťou, pretože v nej hovoríme rozličnými jazykmi,“ povedal inšpirovaný soškou LUX, ktorá symbolizuje babylonskú vežu postavenú z filmového pásu. „My však potrebujeme jeden spoločný jazyk, spoločnú reč, aby sme mohli hovoriť o všetkých podobách Európy. Spoločná reč dáva nádej, že Európa, na rozdiel od Babylonu, môže fungovať.“

O nádeji hovoril aj predseda Európskej filmovej akadémie Mike Downey, keď pred novinármi vyzdvihol zmysel mačacieho príbehu. „Prvý animák o prírode, ktorý som v živote videl, bola rozprávka Bambi, odvtedy som na dôležitejší nenatrafil. Teraz sa to zmenilo. Ústredný charakter Mačacej odysey vytvára silné emocionálne väzby. Hovorí o znovunájdení stratenej planéty, prináša niečo, o čom sme si mysleli, že je v tomto temnom období Európy stratené: nádej na mier.“

Mačacia odysea. Foto: Film Europe

Prečítajte si aj recenziu Filmsk.sk na Mačaciu odyseu

Foto: Film Europe

Pomoc na platformách

Cena LUX vznikla, aby v duchu rozmanitosti podporovala európsku kinematografiu. Prvý raz sa odovzdávala v Bruseli v roku 2007. Spolu s Európskym parlamentom ju od roku 2020 organizuje Európska filmová akadémia s podporou programu Kreatívna Európa.

Vybrané filmy by mali vždy upozorňovať na aktuálne sociálne a politické otázky a podnetným spôsobom zapájať publikum do diskusií o Európe a o pestrosti európskej kinematografie, podporovať kultúrnu výmenu a rozvíjať európsku identitu. Prestížne uznanie môže byť dôležité najmä v rámci európskej filmovej komunity.

Zaslúženú pozornosť získavajú filmy z hľadiska umeleckého aj spoločenského dopadu, čo v praxi znamená aj to, že vďaka nominácii dostanú titulky v 24 jazykoch a možnosť premietania v distribúciách členských krajín Európy.

„Keďže Európsky parlament nie je v oblasti filmu veľkým hráčom, je o to väčším úspechom, že z ocenenia sa darí vygenerovať relevantný projekt, i keď bez finančnej odmeny,“ hovoria zástupcovia programu Kreatívna Európa.

Cez tento program je cena LUX zároveň súčasťou širšieho európskeho kultúrneho rámca a legislatívy, ktorá sa týka ochrany médií a podpory európskych filmov v kontexte digitálnych platforiem, akou je napríklad Netflix.

Foto: Philippe Buissin/multimedia.europarl.europa.eu

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Dream Team

recenzia Dream Team  

Veta „za toto pôjdeme do pekla“ sa v najnovšej čiernej komédii režiséra Jonáša Karáska skloňuje niekoľkokrát. Aj keď námet filmu Dream Team pôsobí neuveriteľne, vznikol na motívy skutočného prípadu zdravého basketbalového tímu na paralympiáde v roku 2000. Ako si s kontroverznou témou poradil režisér, ktorý predtým pritiahol do kín publikum komédiou  Invalid? Basketbalový tréner Marek má výbušnú povahu. Pokračuje v línii svojho otca, jeho otca a otca jeho otca, a koleduje si o infarkt priamo počas zápasu. Marek má dvoch synov, s ktorými zdieľa sny o športovej kariére. Teda, aspoň s jedným z nich. Mladší Šimon je fyzicky a mentálne znevýhodnený a túži sa zúčastniť paralympiády v Riu. Marek sa snaží dať dokopy tím, aby sa mohli kvalifikovať, no nedarí sa mu. Svojmu synovi Šimonovi sa chystá oznámiť smutnú správu, lenže Šimon si už nadšene balí kufor na cestu. Vtom dostane Marekov sused, jeho údajný najbližší priateľ, divadelný režisér Daniel, skvelý nápad. A Mareka stiahne vlna lží, z ktorej nedokáže jednoducho vyplávať. S Danielom už nehľadajú do tímu iba znevýhodnených; hľadajú kohokoľvek, kto by bol ochotný znevýhodnenie zahrať. Daniel ich predsa úžasne zrežíruje! Inšpirované skutočnými udalosťami, ktoré sa stali úplne inak   Film otvára úvodný titulok: „Inšpirované skutočnými udalosti, ktoré sa stali úplne inak.“ Na čo presne naráža? Na paralympiáde v Sydney v roku 2000 sa objavil...
Štúr Lukáš Pelč ako Ľudovít Štúr a Ivana Kološová ako Adela Ostrolúcka vo filme Štúr. Foto: The Factory /Tina Botková

Štúr – história a romantická fantázia

Príbeh Ľudovíta Štúra, Adely Ostrolúckej a jej slúžky Katiky prináša na plátna kín nový historický celovečerný film režisérky Mariany Čengel Solčanskej Štúr. Vznikol podľa režisérkinho románu Milenec Adely Ostrolúckej a do bežnej distribúcie vstupuje 15. januára. „Myslím, že Štúr je v prvom rade osobou, ku ktorej môžeme vzhliadať. Vodu kázal a vodu pil a to je to, čo na ňom obdivujeme. Zasvätil život niečomu, z čoho nepozerala žiadna materiálna výhoda, z úsilia kodifikovať jazyk nemohol mať žiadny finančný prospech. Veril v slovenčinu rovnako, ako niektorí ľudia veria v Boha,“ povedala režisérka. Pri tejto postave z učebníc dejepisu sa podľa nej ponúka rôzna optika. „Len príbeh kodifikácie jazyka by stačil na seriál. Rovnako revolúcia, rovnako jeho vzťah k rodine, jeho vzťah k priateľom, ktorých dnes definujeme ako štúrovcov, jeho filozofické dielo, jeho vzťah k viere a tak ďalej. Jeho život, osobný aj profesijný je veľmi košatý a my máme vo filme k dispozícii necelé dve hodiny, aby sme vyrozprávali ucelený príbeh, ktorý diváka chytí, ktorý ho bude baviť,“ uviedla filmárka. Jej zatiaľ posledným kinofilmom bola historická dráma Slúžka (2023). Romantická legenda Solčanská, ktorá je známa svojou záľubou v histórii a záujmom o ňu zdôrazňuje, že korektná historická reflexia minulosti predstavuje pre filmárov jednu z  najnáročnejších výziev...
Rudolf Urc

Vo veku 88 rokov zomrel Rudolf Urc

Slovenský filmový režisér, dramaturg, filmový publicista, pedagóg, dlhoročný spolupracovník Slovenského filmového ústavu a zakladateľská osobnosť slovenského animovaného filmu, Rudolf Urc, zomrel vo veku 88 rokov 13. januára. V Rudolfovi Urcovi stráca slovenská kinematografia mimoriadne tvorivú, erudovanú, činorodú a mnohostrannú osobnosť, ktorá domáci film pomáhala ako formovať, tak reflektovať. Podieľal sa na stovkách dokumentárnych, spravodajských a animovaných filmov, nesmierne bohatá je i jeho publicistická a teoretická činnosť. „Prečo som začal písať? Nuž preto, lebo ma to zaujímalo. Preštudoval som veľa vecí okolo filmu a iných druhov umenia a zdalo sa mi, že povedať to iným by bolo užitočné. Pre druhých aj pre mňa. Lebo nech píšem o čomkoľvek, vždy hovorím o sebe. Sám seba otváram, všeličo v sebe korigujem, sám si kladiem otázky a možno na ne odpovedám tak, že by to mohlo zaujímať aj iných, čitateľov,“ povedal Rudolf Urc v roku 2022 v rozhovore pre Film.sk. Na svojom konte má množstvo publikácií. Medzi nimi knihy venované histórii slovenského animovaného a dokumentárneho filmu aj ich tvorcom. Písal o Viktorovi Kubalovi, s ktorým roky spolupracoval, o Vladovi Kubenkovi, Ladislavovi Kudelkovi či Martinovi Slivkovi. Rudolf Urc vyštudoval v roku 1959 dramaturgiu na pražskej FAMU. Jeho profesionálne filmárske začiatky sú spojené so spravodajským a dokumentárnym filmom. Pôsobil tu ako režisér...
Zobraziť všetky články