Tvorcovia filmu Mačacia odysea na preberaní LUX Audience Award 2025 v Bruseli. Foto: Philippe Buissin/multimedia.europarl.europa.eu

Cena LUX: Na rozdiel od Babylonu dáva nádej na spoločnú reč

Eva Andrejčáková

Písmo: A- | A+

Mačacia odysea sa stala symbolom kultúrneho prepojenia Ameriky a Európy.

BRUSEL. Sú momenty, keď vo vyše sedemstomiestnej sále Europarlamentu nesedia na stoličkách poslanci členských štátov, ale bežní občania. Obsadia ju do posledného miesta, viditeľne nabití nadšením a radosťou z toho, že sa stali súčasťou veľkého podujatia. Takto prišli aj na udeľovanie LUX Audience Award 2025, aby oslávili, že laureátom tohto ročníka je animovaný film Flow – Mačacia odysea. Keďže víťaz získal tento rok aj Oscara, publikum sa môže tešiť zo súhry vkusu a názoru Európskej a Americkej filmovej akadémie.

Spoločné hodnoty

LUX Audience Award je jedno z mála filmových ocenení, ktorých prestíž vytvárajú sami diváci. Tento rok sa cena odovzdávala 29. apríla za účasti novinárov, ľudového publika i nominovaných tvorcov. Hlasovania sa zúčastnilo takmer 22-tisíc divákov a diváčok, čo je oproti minulým rokom výrazný skok vpred.

Len pre vysvetlenie, názov LUX nemá nič spoločné s kresťanskou televíziou na Slovensku. V kontexte filmového ocenenia označuje svetlo ako nádej, cestu, je symbolom tvorivosti, skúsenosti a odbornosti v umení kinematografie.

Posolstvo ceny zároveň apeluje na spoločné európske hodnoty. V súčasnosti je o to silnejšie, že zaznieva v časoch vojny, ktorá ohrozuje celý kontinent. Lotyšskí tvorcovia Mačacej odysey ju cítia o to viac, že zdieľajú spoločnú hranicu s Ruskom.

Zmena paradigmy

Animovaná dráma Mačacia odysea zvíťazila spomedzi piatich nominovaných európskych filmov (okrem nej ešte Animal, Dahomey, Intercepted, Julie mlčí). Prináša prekrásne rozprávkové podobenstvo o vzťahu živých bytostí k prírode, o jej nevyspytateľnosti, udržateľnosti, o božskom hneve, láske, pýche a páde ľudstva.

Foto: Film Europe

Hlboký príbeh zvieracích hrdinov v hlavnej úlohe s čiernou mačkou je istým spôsobom aj príbehom tvorcov, ktorými sa obklopil introvertný lotyšský režisér Gints Zilbalodis. Ich tohtoročný Oscar v kategórii animovaných filmov je okrem iného aj dôkazom toho, že základom pre vznik svetového filmového diela nemusia byť veľké peniaze. Tím verí, že umelec je najšťastnejší v procese tvorby, ktorý sa nikdy nekončí.

„Táto cena je pre nás najväčším sviatkom diverzity a bohatstva európskeho filmu,“ povedal na tlačovej konferencii v Bruseli belgický koproducent Mačacej Odysey Gregory Zalcman. Jeho francúzsky kolega, koproducent Ron Dyens cez hlavnú myšlienku filmu upozornil, v čom dnes žijeme: obklopujú nás hlboké sociálne, politické aj technologické problémy, učíme sa fungovať s umelou inteligenciou, bojujeme s globálnym otepľovaním.

„Súčasný svet nie je v dobrej forme. Európa ako výrazný hlas nie je ľahkou možnosťou, pretože v nej hovoríme rozličnými jazykmi,“ povedal inšpirovaný soškou LUX, ktorá symbolizuje babylonskú vežu postavenú z filmového pásu. „My však potrebujeme jeden spoločný jazyk, spoločnú reč, aby sme mohli hovoriť o všetkých podobách Európy. Spoločná reč dáva nádej, že Európa, na rozdiel od Babylonu, môže fungovať.“

O nádeji hovoril aj predseda Európskej filmovej akadémie Mike Downey, keď pred novinármi vyzdvihol zmysel mačacieho príbehu. „Prvý animák o prírode, ktorý som v živote videl, bola rozprávka Bambi, odvtedy som na dôležitejší nenatrafil. Teraz sa to zmenilo. Ústredný charakter Mačacej odysey vytvára silné emocionálne väzby. Hovorí o znovunájdení stratenej planéty, prináša niečo, o čom sme si mysleli, že je v tomto temnom období Európy stratené: nádej na mier.“

Mačacia odysea. Foto: Film Europe

Prečítajte si aj recenziu Filmsk.sk na Mačaciu odyseu

Foto: Film Europe

Pomoc na platformách

Cena LUX vznikla, aby v duchu rozmanitosti podporovala európsku kinematografiu. Prvý raz sa odovzdávala v Bruseli v roku 2007. Spolu s Európskym parlamentom ju od roku 2020 organizuje Európska filmová akadémia s podporou programu Kreatívna Európa.

Vybrané filmy by mali vždy upozorňovať na aktuálne sociálne a politické otázky a podnetným spôsobom zapájať publikum do diskusií o Európe a o pestrosti európskej kinematografie, podporovať kultúrnu výmenu a rozvíjať európsku identitu. Prestížne uznanie môže byť dôležité najmä v rámci európskej filmovej komunity.

Zaslúženú pozornosť získavajú filmy z hľadiska umeleckého aj spoločenského dopadu, čo v praxi znamená aj to, že vďaka nominácii dostanú titulky v 24 jazykoch a možnosť premietania v distribúciách členských krajín Európy.

„Keďže Európsky parlament nie je v oblasti filmu veľkým hráčom, je o to väčším úspechom, že z ocenenia sa darí vygenerovať relevantný projekt, i keď bez finančnej odmeny,“ hovoria zástupcovia programu Kreatívna Európa.

Cez tento program je cena LUX zároveň súčasťou širšieho európskeho kultúrneho rámca a legislatívy, ktorá sa týka ochrany médií a podpory európskych filmov v kontexte digitálnych platforiem, akou je napríklad Netflix.

Foto: Philippe Buissin/multimedia.europarl.europa.eu

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Leto v Lumièri za 3 eurá Záber z filmu Trojuholník smútku. Foto: ASFK

Výnimočné filmy za zvýhodnenú cenu

Počas letných mesiacov Kino Lumière tradične uvádza kvalitné filmy za dostupnú cenu. Cyklus pod názvom Leto v Lumièri za 3 eurá sa vráti k dielam z posledných rokov, ktoré získali ocenenia na prestížnych festivaloch alebo zaujali divácky. Od 15. júna do konca augusta sa denne premietne minimálne jeden film európskej alebo slovenskej proveniencie. Cyklus otvorí komediálna dráma Najhorší človek na svete (2021) Joachima Triera. Cyklus Leto v Lumièri za 3 eurá chce vrátiť do kín výnimočné oceňované filmy i obľúbené divácky navštevované diela. Ide o snímky vyrobené v posledných rokoch a ocenia ich nielen diváci, ktorí ich nestihli vidieť v kinách v čase ich distribučnej premiéry. „V priebehu leta uvedieme viac než tridsať európskych filmov za zvýhodnenú cenu. V programe nebudú chýbať filmy pre deti a mládež i filmy sprístupnené pre ľudí so sluchovým či zrakovým znevýhodnením,“ hovorí manažérka Kina Lumière Zita Hosszúová. „Program je zostavený prevažne z filmov populárneho projektu Asociácie slovenských filmových klubov €urópske filmy za 3 €čka, tento rok bude zároveň doplnený ďalšími atraktívnymi titulmi, ktoré dlhodobo patria v našom kine k veľmi populárnym, ako i oceňovanými slovenskými filmami.“ Dramaturgia filmov v projekte Leto v Lumièri za 3 eurá rešpektuje bohaté žánrové zastúpenie, výber titulov prináša rozmanité témy. Zároveň ide o filmy rôznych krajín s dôrazom na európsku i slovenskú kinematografiu. Spoločným...
klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Slovenská filmová klasika na Art Filme 2026

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie. Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ). Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948) Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu. Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP. Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty...
Anton Trón Herec Anton Trón na civilnej fotografii. Foto: archív SFÚ

Anton Trón

Herec Anton Trón začínal ako ochotník, filmová a televízna kamera si ho „našla“ už ako skúseného a etablovaného divadelného herca. Počas svojej filmovej kariéry spolupracoval s výraznými režisérskymi osobnosťami, účinkoval v kľúčových i divácky obľúbených filmoch slovenskej kinematografie. V júni si pripomíname 100. výročie jeho narodenia. Anton Trón začínal v amatérskom divadle vo Svite ako ochotník. Získal tu bohaté herecké skúsenosti. K profesionálnemu divadlu sa dostal v roku 1957, keď nastúpil do Krajového divadla v Spišskej Novej Vsi. Divadlo sa pre neho z koníčka stalo profesiou. V tamojšom divadle v rokoch 1960 – 1963 pôsobil aj ako umelecký šéf. Keď v roku 1963 túto scénu zrušili, Trón sa dostal do činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Aj tu bol neskôr, v rokoch 1980 – 1983, umeleckým šéfom. Na divadelnom javisku sa Trón „našiel“, herectvo bolo pre neho poslaním. Vychádzalo z jeho vrodeného talentu a citlivej intuície. V osemdesiatych rokoch ho kritika nazývala „stodolovským“ hercom, pretože hral ústredné postavy až v troch hrách Ivana Stodolu. Išlo o tragikomické typy, ktoré mu najviac vyhovovali a najlepšie sa v nich cítil. Jeho repertoár však obsahoval širokú škálu náročných postáv vážneho i komediálneho žánru. „Veľká je pravda v tom, že niet veľkých a malých rolí, všetky sú krásne, ak sú živo napísané, ak majú čo povedať divákovi,“ povedal v tejto súvislosti pre Prešovské noviny v roku 1984. Ružové sny aj Nevera...
Zobraziť všetky články