Mačacia odysea. Foto: Fillm Europe

Mačacia odysea svieti aj v Bruseli

Písmo: A- | A+

Oscarový animák Gintsa Zibalodisa získal európsku filmovú cenu LUX.

Apokalyptický príbeh, plný zásadných podobenstiev o súčasnej dobe. Taký je animovaný film Mačacia odysea, ktorý vlani nenásilne, ale presvedčivo vplával do svetového filmového diania. Po zaslúženom víťazstve na amerických Oscaroch ocenila jeho silný spoločenský a tvorivý odkaz aj Európa. Mačacia odysea získala cenu európskeho publika LUX 2025. Tvorcovia si ju prevzali na pôde Európskeho parlamentu 29. apríla.

Filmové ocenenie LUX je cenou divákov každý rok udeľuje Európsky parlament od roku 2007 s cieľom podporovať európsky filmový priemysel. Určená je predovšetkým pre filmy, ktoré rozoberajú témy súvisiace s európskou identitou alebo históriou.

Mačacia odysea. Foto: Film Europe

Prečítajte si aj recenziu Filmsk.sk na Mačaciu odyseu

Animovaný film lotyšského režiséra Gintsa Zilbalodisa s pôvodným názvom Flow vznikol v jedinečnej koprodukcii Lotyšska, Francúzska a Belgicka. Rozpráva o putovaní mačky a jej náhodných spoločníkov, ktorí sa ocitli vo svete zmenenom ničivou povodňou. Dojímavý príbeh je posolstvom o priateľstve a odolnosti v čase, keď na naše životy vplýva zmena klímy.

Animovaná fantasy dráma zvíťazila spomedzi piatich nominovaných filmových titulov, ktoré postúpili do filnále v procese verejného hlasovania v kombinácii s hlasmi odovzdanými poslancami Európskeho parlamentu. Nominované filmy získali takmer 33 000 hodnotení.

Záber z odovzdávania ocenení LUX 2025. Foto: red

Ďalšie nominované filmy:

  • Animal (réžia: Sofia Exarcho, Grécko, Rakúsko, Rumunsko, Cyprus, Bulharsko)
  • Dahomey (réžia: Mati Diop, Francúzsko, Senegal, Benin)
  • Zachytené hovory (réžia: Oksana Karpovych, Kanada, Francúzsko, Ukrajina)
  • Julie mlčí (réžia: Leonardo van Dijl, Belgicko, Švédsko)

Záber z odovzdávania ocenení LUX 2025. Foto: red

Autor:

Foto: Film Europe

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Tibor Biath pri nakrúcaní filmu Prípad Barnabáš Kos (1964). Foto: archív SFÚ / Margita Skoumalová

Tibor Biath

Kameraman Tibor Biath sa podpísal pod takmer 50 celovečerných hraných a televíznych filmov a 70 krátkometrážnych snímok. Narodil sa pred sto rokmi 12. mája 1925 v Prešove, zomrel 5. mája 2012 vo veku nedožitých 87 rokov. „Všetci sme ho mali radi, on tuším ani nemal nepriateľov,“ povedal v rozlúčkovej reči režisér Eduard Grečner. „Dobrácky pohľad Tibora Biatha odzbrojil každého. V tvorivých štáboch vedel svojou charizmou vytvoriť pokojnú a družnú priateľskú atmosféru.“ Podľa Grečnera, s ktorým nakrútil film Nylonový mesiac (1965), mal Biath vzácnu vlastnosť – ako kameraman sa netlačil do popredia a „nepredvádzal sa“, vedel, že najviac spraví, ak bude slúžiť myšlienke diela. Tibor Biath od detstva rád fotografoval a kúpeľňu v rodičovskom byte „zanešvároval“ vývojkou a ustaľovačom. Rok po skončení druhej svetovej vojny ho zaujalo avízo v novinách, že sa v Prahe otvára filmová škola. Po Moskve, Berlíne, Ríme a Paríži je FAMU piatou najstaršou filmovou školou na svete. Biath sa prihlásil. Hoci už doma skúšal nakrúcať na kamarátovu16 mm kameru, pražskí kolegovia, ktorí sa hlásili na školu, mali pred ním náskok – viacerí mali skúsenosť s prácou na Barrandove. Biath však svojimi fotografiami zaujal vtedajšieho dekana FAMU Karola Plicku a prijali ho. Stihol absolvovať iba 5 semestrov, keď ho v roku 1949 zo školy vylúčili z politických dôvodov. „Nebol som však jediný – zo školy vtedy letela...

publikácia Václav Macek: Na ceste k samostatnosti

Monografia filmového historika, profesora Václava Maceka, ponúka dejiny Katedry filmových štúdií Filmovej a televíznej fakulty VŠMU v kontexte histórie fakulty a školy v rokoch 1949 – 2024. Macek, ktorý katedru roky aj viedol, využíva archívne zdroje, orálnu históriu a nevynecháva ani kontext výučby filmu na Slovensku a v Česku. Študijný odbor Filmová veda na Slovensku prvýkrát otvorili na Divadelnej fakulte VŠMU v školskom roku 1978/1979 v kombinácii s divadelnou vedou. „V priebehu osemdesiatych rokov sa spočiatku úspešný pokus o konštituovanie filmovej vedy ako študijného odboru na istý čas prerušil. Toto spomalenie sľubného vývoja bolo spôsobené administratívnym rozhodnutím o presunutí odboru z Vysokej školy múzických umení na Univerzitu Komenského. Medzitým však počet filmových odborov na Divadelnej fakulte narastal a zmenila sa aj politická situácia, čo umožnilo 14. 6. 1990 ustanovenie samostatnej Filmovej a televíznej fakulty. V tom istom roku na tejto fakulte vzniká aj samostatná Katedra filmovej vedy. Fungovala až do roku 2003, keď sa začal proces jej transformácie na subkatedru v rámci ateliéru aplikovanej dramaturgie,“ uvádza stránka katedry. Dnes je opäť samostatná. Pod názvom Katedra audiovizuálnych štúdií fungovala niekoľko rokov, od školského roka 2022/2023 sa premenovala na Katedru filmových štúdií. Viac o nej sa dočítate v Macekovej knihe, ktorá je...
Zobraziť všetky články