Kvalitu filmu umocnilo spojenie práce českých režisérov a tvorivého tímu, slovenských hercov a lokality a tiež citlivého prejavu poľskej herečky Idy Kaminskej –  dôkaz, toho, že kvalitná tvorba často nebýva striktne „národná“ –  keď tvorcovia spolupracujú naprieč hranicami štátov a národov, vznikajú silné diela. Hlavný hrdina Tóno Brtko (arizátor), vo svojej podstate nie je ani zlý človek. Vhodený do zlej doby, občas povolí uzdu vlastnej sebeckosti a občas sa v ňom ozve svedomie.

Najsmutnejšie ale je, ako politické zmeny Slovenského štátu plíživo deformujú jeho život a charakter a spolu s ním celej spoločnosti (tichej väčšiny). V situáciách, keď sa lámu dejiny, zdá sa, že doba tvorí svojich hrdinov, ktorí sú ochotní sa vzoprieť aj za cenu osobného strádania, svojich zloduchov, ale aj mnoho takých, ktorí sa zo strachu, či z túžby po lepšom živote, zo všetkých „správnych“ dôvodov pomaly prispôsobujú. V Obchode na korze sa balansovanie Tóna Brtka na hrane ostrej doby končí tragicky. Výnimočnosť tohto oscarového filmu je podľa mňa práve v jeho civilnosti a nedokonalosti  hlavnej postavy. V ťaživej atmosfére diktatúry Slovenského štátu životy obyvateľstva čoraz viac ovplyvňuje nenápadný strach. Kým na námestí rastie drevená veža glorifikujúca jeden malý (slovenský) národ, režim si postupne označuje a neskôr zaberá všetko to, čo stojí mimo jeho predstavy o normalite. A uvoľnené majetky a pozície získavajú často smiešni, ale zároveň nebezpeční oportunisti. Ešte donedávna sa mi mohlo zdať, že film je potrebnou exkurziou do nespracovanej minulosti nášho (Slovenského) štátu, dnes akosi už naberá kontúry podobenstva smutne aktuálneho. A to nielen preto, že počas normalizácie skončil na dlhý čas v trezore.