Ružové sny Febiofest Tvorcovia filmu Ružové sny na premietaní pri príležitosti 50. výročia vzniku snímky. Foto: Miro Nôta

ohlasy Dobrý človek ešte žije. V Ružových snoch

Eva Andrejčáková

Písmo: A- | A+

Ružové sny oslavovali. Odhalili Jolanku, zazvonil bicykel a prišiel aj kúzelník Hanák.

Zdalo by sa, že po uši zaľúbený poštár Jakub a krásna Jolanka z osady sú dnes už len dojímavou vyblednutou spomienkou na časy, keď ľudí rozdeľovali rasové predsudky a homofóbia sa pestovala ako obľúbený folklór. Dobre však vieme, že sú tu zas. Vlastne nikam nezmizli, akurát ich na istý čas utlmili predstavy o tom, ako sa naša spoločnosť posúva k lepšiemu. Režisér Dušan Hanák ich vo filme Ružové sny sprítomnil s gráciou westernového hrdinu aj romantického džentlmena cez večný motív nešťastnej lásky Rómea a Júlie. A tak rozdielne komunity Rómov a gadžov tancujú podľa tohto scenára dodnes.

Je až neuveriteľné, že od vzniku poetickej tragikomédie z roku 1976 o radostiach a starostiach dvoch mladých ľudí uprostred výsmechu spoločnosti ubehlo celých päťdesiat rokov. Pri tejto príležitosti ju práve prebiehajúci MFF Febiofest Bratislava 2026 zaradil do programu. Na premietanie v bratislavskom Kine Lumière pozval aj tvorcov a protagonistov.

Stretnutie to bolo priam dojímavé, predsa však plné nežnej energie, ktorá potvrdila, že klenoty nestarnú a téma je stále aktuálna.

Pravý prvý džob

Dušan Hanák šiel do veľkého rizika, keď si ma vzal za scenáristu bez skúseností,“ povedal na stretnutí scenárista filmu Dušan Dušek. Dodnes je presvedčený, že práve vďaka ich spolupráci na Ružových snoch a neskoršej trezorovej snímke Ja milujem, ty miluješ sa k scenáristike dostal tak blízko, že ju potom mohol takmer tridsať rokov prednášať na Vysokej škole múzických umení.

Aj pre Juraja Nvotu sa všetko začalo práve Ružovými snami. „Od nich sa začal odvíjať celý môj pracovný život, bol to prvý džob, ktorý som kedy dostal,“ hovorí po polstoročí svojej profesionálnej kariéry. Poštár Jakub bol zároveň hereckou rolou, ktorá mu na celé roky prisúdila príznačnú auru. Jakubovu dobrotivú povahu a hravý prístup k životu potvrdzoval Nvotov neskorší jemne komický, pozitívny a ľudský prístup k divadelnej a filmovej réžii.

Ružové sny Febiofest Delegácia k uvedeniu filmu Ružové sny na Febiofeste pri príležitosti 50. výročia vzniku snímky. Zľava Juraj Nvota, Jozef (Dodo) Šimončič, Zuzana Kronerová, Dušan Hanák, Dušan Dušek a generálny riaditeľ Slovenského filmového ústavu Peter Dubecký. Foto: Miro Nôta
Delegácia k uvedeniu filmu Ružové sny na festivale Febiofest pri príležitosti 50. výročia vzniku snímky. Zľava Juraj Nvota, Jozef (Dodo) Šimončič, Zuzana Kronerová, Dušan Hanák, Dušan Dušek a generálny riaditeľ Slovenského filmového ústavu Peter Dubecký. Foto: Miro Nôta

Mali sme sa radi

V obraze ma rozhodne nehľadajte,“ odkázala veselo publiku na festivale Febiofest herečka Zuzana Kronerová. Úlohy Jolanky sa svojho času zmocnila neviditeľne, aby očarujúcemu herectvu Ivy Bittovej dodala zvukovú guráž na slovenský spôsob. Vraj pre tento dabing svojho času aj podstúpila u režiséra tvrdý casting. Je hrdá, že ho vyhrala a tvorivý tím plný hlbokého záujmu o tému a mladíckej túžby po pravdivom príbehu napokon aj bezchybne doplnila. „Boli sme mladí a mali sme sa radi,“ ubezpečil divákov aj skvelý kameraman filmu Dodo Šimončič.

Film vznikol v priebehu normalizácie, v čase, keď rozhodnutia politických potentátov brzdili slobodu umenia. Možno aj preto, alebo skôr napriek tomu, sa Dušan Hanák rozhodol hľadať cez tento film medzi bielymi aj Rómami dobrých ľudí. „Spolu s Dušanom Dušekom sme napísali scenár, ktorým sme chceli povedať, že dobrý človek ešte žije,“ dodáva režisér.

Ružové sny Febiofest Tvorcovia filmu Ružové sny – zľava režisér Dušan Hanák, scenárista Dušan Dušek, herečka Zuzana Kronerová, ktorá prepožičala hlas postave v podaní Ivy Bittovej a kameraman Jozef (Dodo) Šimončič. Foto: Miro Nôta
Tvorcovia filmu Ružové sny na MFF Febiofest Bratislava 2026. Zľava režisér Dušan Hanák, scenárista Dušan Dušek, herečka Zuzana Kronerová, ktorá prepožičala hlas postave v podaní Ivy Bittovej a kameraman Jozef (Dodo) Šimončič. Foto: Miro Nôta

Ružové sny sú najúspešnejším filmom vydaným v Slovenskom filmovom ústave. Vyšiel ako DVD aj blu-ray a predalo sa z neho vyše 25 000 kusov.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Milota Záber z filmu Milota. Foto: FURIA FILM

recenzia Milota

Okuliare s výrazným čiernym rámom kontrastujú s farbou rovných plavých vlasov. Stačilo jediné stretnutie hoci na vernisáži, aby ste si navždy zapamätali jej tvár. Aj meno – Milota Havránková. Vždy bola a dodnes je neprehliadnuteľná, rovnako ako jej tvorba. Dokument Milota je portrétom jednej z najvýraznejších osobností československej a slovenskej fotografickej scény druhej polovice 20. storočia. Jej prvú bustu vytvoril kamarát, ktorý študoval sochárstvo. Ako model mu sedela len jediný raz. Len tak sedieť a nič nerobiť považovala za zbytočné mrhanie času, doniesla mu teda svoju fotografiu. Trápil sa, hneval, až hodil hlavu o zem. Rozbitú sadrovú bustu ale znova poskladal. Ten príbeh pretavila do cyklu šiestich fotografií s názvom Oživenie, ktorý ju už v roku 1975 preslávil. Posledná snímka, na ktorej hlava ožíva, je úvodným akordnom dokumentárneho filmu Milota. V troch kapitolách v ňom ožíva životný a tvorivý príbeh ženy, ktorá považovala fotoaparát za zbraň namierenú na seba. Kto je Milota? „Kto je Milota? Neviem. Je ťažko dešifrovateľná,“ hovorí jej syn architekt Igor Marko. Milota Havránková totiž vo svojej tvorbe prekračovala hranice výtvarných médií, kombinovala ich možnosti, jej diela presahovali do architektúry, módy, dizajnu aj reklamy. „Baví ma ničiť, prerábať a inovovať veci aj samu seba,“ vysvetľuje Milota. Obrazy fotografií deformuje, rozostruje, záber prekrýva hrubým zrnom alebo ďalšími zábermi, improvizuje, inscenuje, skladá....
Dni archívneho filmu 2026 Pocta: Rudolf Urc Záber z filmu Človek z Málinca. Foto: archív SFÚ

ohlasy Dni archívneho filmu 2026 v Banskej Bystrici

Tretí ročník medzinárodného vzdelávacieho semináru Dni archívneho filmu sa uskutočnil od 13. do 16. apríla 2026 v Banskej Bystrici. Organizuje ich Bratislava Film Academy v spolupráci s Akadémiou umení v Banskej Bystrici a Slovenským filmovým ústavom. Tohtoročná téma semináru Myslenie filmom o fenoménoch filmu sústredila podujatie na filmy o filmoch, prácu s archívnym filmovým materiálom, ale aj na žánrový film, a to predovšetkým horor. Seminár, ktorý je organizovaný každý druhý rok, bol tentokrát výnimočný v tom, že ho sprevádzalo nakrúcanie medzinárodného štábu švajčiarsko-amerického režiséra Alexandra O. Philippa, hlavného hosťa festivalu. Ten je v súčasnosti jedným z najvýraznejších svetových autorov filmov o filme. V roku 2024 získal s dokumentom Chain Reactions (o filme Texaský masaker motorovou pílou) cenu na festivale v Benátkach. Príťažlivosť strachu Alexander O. Philippe uviedol v Banskej Bystrici dva masterclassy. V rámci nich porozprával najmä o filmoch, ktoré sa tu premietali. Okrem Chain Reactions to boli aj snímky 78/52 (o filme Psycho), Leap of Faith: William Friedkin on The Exorcist a The Origins of Alien. Priblížil však aj svoj najnovší projekt, na ktorom spolupracuje s filmovou archivárkou a špecialistkou na reštaurovanie filmu Lauren Newport-Quinn. Práve na Slovensku nakrúcali časť filmu In Search of Nosferatu. Mapujú ním filmové kópie a verzie...
návštevnosť slovenských kín 2025 Záber z filmu ČERNÁK. FOTO: Peter W. Haas/PubRes

Návštevnosť kín a filmov na Slovensku v roku 2025

V roku 2025 prišlo do slovenských kín na všetky premietané filmy 5 124 620 divákov, teda o 5,72 % menej než v roku 2024. Je to šiesta najvyššia návštevnosť v slovenských kinách v ére samostatnosti. Prvých desať divácky najúspešnejších filmov sa podieľalo na celkovej návštevnosti 42,90 percentami a prvých dvadsať malo podiel na celkovej návštevnosti 56,11 %. Celkové hrubé tržby medziročne klesli o 1,05 % na 38 258 994 eur. Je to druhá najvyššia suma v ére samostatnosti. Počet predstavení vzrástol o 1,83 % na 228  297. Vzrástla aj priemerná cena vstupenky (o 4,96 %) na 7,47 eura, čo je najvyššie priemerné vstupné v ére samostatnosti. Priemerná návštevnosť na predstavenie však klesla z 24,24 diváka v roku 2024 na 22,45 diváka v roku 2025. Priemerná návštevnosť na obyvateľa bola 0,95 predstavení za rok. Tri slovenské filmy v top 10 Slovenské kiná vlani uviedli 1 035 filmov, z toho 363 premiér z ponuky 26 distribučných spoločností. Tento nárast bol v posledných rokoch spôsobený tým, že medzi distribútorov a premiéry sú započítané i české spoločnosti a ich tituly, na ktoré mali práva na premietanie v Čechách aj na Slovensku – napr. Aerofilms (10 premiér) a Pannonia Entertainment CZ (39 premiér). Desať premiérových filmov (o štyri viac ako v roku 2025) bolo v distribúcii aj vo formáte 3D. Divácky najúspešnejším z nich bol Avatar: Oheň a popol (r. James Cameron), ktorého 3D verziu videlo 76 246 divákov. Divácky najúspešnejším titulom roku...
Zobraziť všetky články