Ružové sny Febiofest Tvorcovia filmu Ružové sny na premietaní pri príležitosti 50. výročia vzniku snímky. Foto: Miro Nôta

ohlasy Dobrý človek ešte žije. V Ružových snoch

Eva Andrejčáková

Písmo: A- | A+

Ružové sny oslavovali. Odhalili Jolanku, zazvonil bicykel a prišiel aj kúzelník Hanák.

Zdalo by sa, že po uši zaľúbený poštár Jakub a krásna Jolanka z osady sú dnes už len dojímavou vyblednutou spomienkou na časy, keď ľudí rozdeľovali rasové predsudky a homofóbia sa pestovala ako obľúbený folklór. Dobre však vieme, že sú tu zas. Vlastne nikam nezmizli, akurát ich na istý čas utlmili predstavy o tom, ako sa naša spoločnosť posúva k lepšiemu. Režisér Dušan Hanák ich vo filme Ružové sny sprítomnil s gráciou westernového hrdinu aj romantického džentlmena cez večný motív nešťastnej lásky Rómea a Júlie. A tak rozdielne komunity Rómov a gadžov tancujú podľa tohto scenára dodnes.

Je až neuveriteľné, že od vzniku poetickej tragikomédie z roku 1976 o radostiach a starostiach dvoch mladých ľudí uprostred výsmechu spoločnosti ubehlo celých päťdesiat rokov. Pri tejto príležitosti ju práve prebiehajúci MFF Febiofest Bratislava 2026 zaradil do programu. Na premietanie v bratislavskom Kine Lumière pozval aj tvorcov a protagonistov.

Stretnutie to bolo priam dojímavé, predsa však plné nežnej energie, ktorá potvrdila, že klenoty nestarnú a téma je stále aktuálna.

Pravý prvý džob

Dušan Hanák šiel do veľkého rizika, keď si ma vzal za scenáristu bez skúseností,“ povedal na stretnutí scenárista filmu Dušan Dušek. Dodnes je presvedčený, že práve vďaka ich spolupráci na Ružových snoch a neskoršej trezorovej snímke Ja milujem, ty miluješ sa k scenáristike dostal tak blízko, že ju potom mohol takmer tridsať rokov prednášať na Vysokej škole múzických umení.

Aj pre Juraja Nvotu sa všetko začalo práve Ružovými snami. „Od nich sa začal odvíjať celý môj pracovný život, bol to prvý džob, ktorý som kedy dostal,“ hovorí po polstoročí svojej profesionálnej kariéry. Poštár Jakub bol zároveň hereckou rolou, ktorá mu na celé roky prisúdila príznačnú auru. Jakubovu dobrotivú povahu a hravý prístup k životu potvrdzoval Nvotov neskorší jemne komický, pozitívny a ľudský prístup k divadelnej a filmovej réžii.

Ružové sny Febiofest Delegácia k uvedeniu filmu Ružové sny na Febiofeste pri príležitosti 50. výročia vzniku snímky. Zľava Juraj Nvota, Jozef (Dodo) Šimončič, Zuzana Kronerová, Dušan Hanák, Dušan Dušek a generálny riaditeľ Slovenského filmového ústavu Peter Dubecký. Foto: Miro Nôta
Delegácia k uvedeniu filmu Ružové sny na festivale Febiofest pri príležitosti 50. výročia vzniku snímky. Zľava Juraj Nvota, Jozef (Dodo) Šimončič, Zuzana Kronerová, Dušan Hanák, Dušan Dušek a generálny riaditeľ Slovenského filmového ústavu Peter Dubecký. Foto: Miro Nôta

Mali sme sa radi

V obraze ma rozhodne nehľadajte,“ odkázala veselo publiku na festivale Febiofest herečka Zuzana Kronerová. Úlohy Jolanky sa svojho času zmocnila neviditeľne, aby očarujúcemu herectvu Ivy Bittovej dodala zvukovú guráž na slovenský spôsob. Vraj pre tento dabing svojho času aj podstúpila u režiséra tvrdý casting. Je hrdá, že ho vyhrala a tvorivý tím plný hlbokého záujmu o tému a mladíckej túžby po pravdivom príbehu napokon aj bezchybne doplnila. „Boli sme mladí a mali sme sa radi,“ ubezpečil divákov aj skvelý kameraman filmu Dodo Šimončič.

Film vznikol v priebehu normalizácie, v čase, keď rozhodnutia politických potentátov brzdili slobodu umenia. Možno aj preto, alebo skôr napriek tomu, sa Dušan Hanák rozhodol hľadať cez tento film medzi bielymi aj Rómami dobrých ľudí. „Spolu s Dušanom Dušekom sme napísali scenár, ktorým sme chceli povedať, že dobrý človek ešte žije,“ dodáva režisér.

Ružové sny Febiofest Tvorcovia filmu Ružové sny – zľava režisér Dušan Hanák, scenárista Dušan Dušek, herečka Zuzana Kronerová, ktorá prepožičala hlas postave v podaní Ivy Bittovej a kameraman Jozef (Dodo) Šimončič. Foto: Miro Nôta
Tvorcovia filmu Ružové sny na MFF Febiofest Bratislava 2026. Zľava režisér Dušan Hanák, scenárista Dušan Dušek, herečka Zuzana Kronerová, ktorá prepožičala hlas postave v podaní Ivy Bittovej a kameraman Jozef (Dodo) Šimončič. Foto: Miro Nôta

Ružové sny sú najúspešnejším filmom vydaným v Slovenskom filmovom ústave. Vyšiel ako DVD aj blu-ray a predalo sa z neho vyše 25 000 kusov.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Nevďačné bytosti Dexter Franc a Barry Ward vo filme Nevďačné bytosti. Foto: CinemArt SK

recenzia Nevďačné bytosti

Nový film slovinského režiséra Olma Omerzu Nevďačné bytosti prenáša diváka do dôverne známeho kempu na pobreží Jadranu, aby mu ukázal, ako osamelé môžu byť naše najbližšie vzťahy. Čerstvo rozvedený otec (Barry Ward) berie deti na spoločnú dovolenku pri mori, aby utužil natrhnuté puto a nestratil svoje krehké postavenie hlavy rodiny. Potom čo sa sedemnásťročná Klára (Dexter Franc) zamiluje do miestneho mladíka Denisa (Timon Šturbej), sa dej vyostruje a prostredníctvom rozprávania s kompaktnou atmosférou divákovi predostiera medzigeneračný príbeh o láske a o tom, čo všetko je človek schopný spraviť, aby ju ochránil. Čo keď je láska práve o tom, aby sme druhým dovolili bezpečne zlyhať? V poradí piaty celovečerný film Olma Omerzu nadväzuje na režisérovu predošlú tvorbu, ktorú sofistikovane posúva do novej, artovej podoby. Snímka uvedená na medzinárodnom filmovom festivale v San Sebastiáne potvrdzuje režisérovo silné postavenie na nezávislej filmovej scéne. Omerzu rezignuje na divácke očakávania a svojským štýlom predkladá tému rodičovstva, záväzku a slobody, ktorú rodinné vzťahy často obmedzujú. Komunikácia je základ Príbeh dvojjazyčnej rodiny aktuálnym a mnohovrstevnatým spôsobom spracúva myšlienku neschopnosti komunikovať a odcudzenia, ktoré vo vzťahoch vytvára. Otec nevie po česky, mama je zo Slovenska a deti spolu napriek spoločnému jazyku sotva prehovoria. Mladší brat Theo je v zásade bezproblémový, ale vďaka tomu, žiaľ, aj neviditeľný, zatiaľ čo staršia Klára trpí poruchou...
Bábkoherci Ivan Martinka a Mirka Dudková s Kukom pri nakrúcaní filmu Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú. Foto: Sofia Bencsik

reportáž Kuko, Drobček a Raťafák sa hlásia k popkultúre

Tri starnúce televízne hviezdy spojila filmovačka. Legendárne bábky sa zamýšľajú nad tým, či sú od macochy a či ich tu ešte vôbec potrebujeme. Píše sa rok 2009 a prezidentská kampaň na Slovensku beží v plnom prúde. Prekvapivo sa do nej zapája aj akési neohrabané, večne rozškľabené indivíduum s riedkym páperovým účesom. Zlaté časy má už za sebou, no vždy sa odkiaľsi vynorí, jedného postraší, druhého rozosmeje, tretiemu nedá pokoj, štvrtého nahnevá, piatemu aj traumu spôsobí. Svojím nadčasovým sloganom však aj dnes vystihuje pointu dňa: „Raťafák – váš prezident a naozajstná bábka.“ Anomálie Ak vám naskočila v mysli figúra z televíznej obrazovky, hádate správne. Raťafák Plachta telom pripomína človeka, má však viacero fyzických anomálií – dlhý krk, výraznú spodnú čeľusť, dva veľké hrby ako ramená. Rád sa smeje a má ľúbozvučnú slovenčinu. V 80. rokoch minulého storočia účinkoval v televíznom cykle Slniečko na rukavičke, svojským humorom sprostredkúval pre deti výchovné posolstvá, až kým reláciu z vyššej moci nezrušili. Bábku si po istom čase našiel internet a jej popularita sa udržiavala nekontrolovane, dokonca sa dostala do youtubového výberu Top 20 „neúmyselne znepokojujúcich detských postáv z celého sveta“ s niekoľkými miliónmi pozretí. Teraz bude jedným z troch hlavných hrdinov bábkového filmu pre dospelých. Volá sa Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú. Premiéru v kinách bude mať v lete. Návrat...
Zobraziť všetky články