Ružové sny Febiofest Tvorcovia filmu Ružové sny na premietaní pri príležitosti 50. výročia vzniku snímky. Foto: Miro Nôta

ohlasy Dobrý človek ešte žije. V Ružových snoch

Eva Andrejčáková

Písmo: A- | A+

Ružové sny oslavovali. Odhalili Jolanku, zazvonil bicykel a prišiel aj kúzelník Hanák.

Zdalo by sa, že po uši zaľúbený poštár Jakub a krásna Jolanka z osady sú dnes už len dojímavou vyblednutou spomienkou na časy, keď ľudí rozdeľovali rasové predsudky a homofóbia sa pestovala ako obľúbený folklór. Dobre však vieme, že sú tu zas. Vlastne nikam nezmizli, akurát ich na istý čas utlmili predstavy o tom, ako sa naša spoločnosť posúva k lepšiemu. Režisér Dušan Hanák ich vo filme Ružové sny sprítomnil s gráciou westernového hrdinu aj romantického džentlmena cez večný motív nešťastnej lásky Rómea a Júlie. A tak rozdielne komunity Rómov a gadžov tancujú podľa tohto scenára dodnes.

Je až neuveriteľné, že od vzniku poetickej tragikomédie z roku 1976 o radostiach a starostiach dvoch mladých ľudí uprostred výsmechu spoločnosti ubehlo celých päťdesiat rokov. Pri tejto príležitosti ju práve prebiehajúci MFF Febiofest Bratislava 2026 zaradil do programu. Na premietanie v bratislavskom Kine Lumière pozval aj tvorcov a protagonistov.

Stretnutie to bolo priam dojímavé, predsa však plné nežnej energie, ktorá potvrdila, že klenoty nestarnú a téma je stále aktuálna.

Pravý prvý džob

„Dušan Hanák šiel do veľkého rizika, keď si ma vzal za scenáristu bez skúseností,“ povedal na stretnutí scenárista filmu Dušan Dušek. Dodnes je presvedčený, že práve vďaka ich spolupráci na Ružových snoch a neskoršej trezorovej snímke Ja milujem, ty miluješ sa k scenáristike dostal tak blízko, že ju potom mohol takmer tridsať rokov prednášať na Vysokej škole múzických umení.

Aj pre Juraja Nvotu sa všetko začalo práve Ružovými snami. „Od nich sa začal odvíjať celý môj pracovný život, bol to prvý džob, ktorý som kedy dostal,“ hovorí po polstoročí svojej profesionálnej kariéry. Poštár Jakub bol zároveň hereckou rolou, ktorá mu na celé roky prisúdila príznačnú auru. Jakubovu dobrotivú povahu a hravý prístup k životu potvrdzoval Nvotov neskorší jemne komický, pozitívny a ľudský prístup k divadelnej a filmovej réžii.

Ružové sny Febiofest Delegácia k uvedeniu filmu Ružové sny na Febiofeste pri príležitosti 50. výročia vzniku snímky. Zľava Juraj Nvota, Jozef (Dodo) Šimončič, Zuzana Kronerová, Dušan Hanák, Dušan Dušek a generálny riaditeľ Slovenského filmového ústavu Peter Dubecký. Foto: Miro Nôta
Delegácia k uvedeniu filmu Ružové sny na festivale Febiofest pri príležitosti 50. výročia vzniku snímky. Zľava Juraj Nvota, Jozef (Dodo) Šimončič, Zuzana Kronerová, Dušan Hanák, Dušan Dušek a generálny riaditeľ Slovenského filmového ústavu Peter Dubecký. Foto: Miro Nôta

Mali sme sa radi

„V obraze ma rozhodne nehľadajte,“ odkázala veselo publiku na festivale Febiofest herečka Zuzana Kronerová. Úlohy Jolanky sa svojho času zmocnila neviditeľne, aby očarujúcemu herectvu Ivy Bittovej dodala zvukovú guráž na slovenský spôsob. Vraj pre tento dabing svojho času aj podstúpila u režiséra tvrdý casting. Je hrdá, že ho vyhrala a tvorivý tím plný hlbokého záujmu o tému a mladíckej túžby po pravdivom príbehu napokon aj bezchybne doplnila. „Boli sme mladí a mali sme sa radi,“ ubezpečil divákov aj skvelý kameraman filmu Dodo Šimončič.

Film vznikol v priebehu normalizácie, v čase, keď rozhodnutia politických potentátov brzdili slobodu umenia. Možno aj preto, alebo skôr napriek tomu, sa Dušan Hanák rozhodol hľadať cez tento film medzi bielymi aj Rómami dobrých ľudí. „Spolu s Dušanom Dušekom sme napísali scenár, ktorým sme chceli povedať, že dobrý človek ešte žije,“ dodáva režisér.

Ružové sny Febiofest Tvorcovia filmu Ružové sny – zľava režisér Dušan Hanák, scenárista Dušan Dušek, herečka Zuzana Kronerová, ktorá prepožičala hlas postave v podaní Ivy Bittovej a kameraman Jozef (Dodo) Šimončič. Foto: Miro Nôta
Tvorcovia filmu Ružové sny na MFF Febiofest Bratislava 2026. Zľava režisér Dušan Hanák, scenárista Dušan Dušek, herečka Zuzana Kronerová, ktorá prepožičala hlas postave v podaní Ivy Bittovej a kameraman Jozef (Dodo) Šimončič. Foto: Miro Nôta

Ružové sny sú najúspešnejším filmom vydaným v Slovenskom filmovom ústave. Vyšiel ako DVD aj blu-ray a predalo sa z neho vyše 25 000 kusov.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Keby sa holuby premenili na zlato Záber z filmu Keby sa holuby premenili na zlato. Foto: Film expanded

recenzia Keby sa holuby premenili na zlato

Akt pozorovania mení pozorované. Toto tvrdenie platí aj pri dokumentárnom filme. A pri autobiografii zvlášť. Masky Akokoľvek sme či chceme byť úprimní, pri pohľade do objektívu zapnutej kamery si vždy nasadíme masku. Alebo si nasadíme masku na masku, pod ktorou je ďalšia maska, to býva ešte častejšie. A rovno si povedzme aj to, že mnohí z nás majú tú najspodnejšiu masku prirastenú k tvári neustále a tie vrchné sa len vymieňajú podľa situácie. Pepa Lubojacki, autorka filmu Keby sa holuby premenili na zlato, sa snaží proti tomu bojovať, ako sa len dá. Takmer dvojhodinový dokument je prieskumnou úvahou o závislosti, na jednej strane intelektuálnou špekuláciou nad vrodenými, genetickými dispozíciami k alkoholizmu či nadobudnutím závislosti vplyvom vzorcov prostredia. Na druhej strane je zobrazením režisérkinho závislého brata, ktoré ilustruje tú prvú líniu filmu. Ale primárnym, hlavným motívom je ona sama a jej prežívanie rôznych dramatických, bezútešných, zúfalých, ale i veselých situácií, do ktorých sa dostáva pri sledovaní svojho protagonistu. Režisérke sa nedá poprieť jej snaha o maximálnu úprimnosť – ale dobre si uvedomuje, že nakrúcaním reality vzniká realita nová, iluzívna, a preto to radšej priznáva. Robí to rôznymi scudzovacími efektmi, staré fotografie z rodinných albumov oživuje pomocou AI, niekedy obraz animuje, formálne rozbíja štandardný naratív na kusy a z jeho čriepkov vytvára kaleidoskop rôznych postupov a štylizácií...
Kino Lumière október 2026 Záber z filmu Občan Havel. Foto: Negativ Film Productions

tipy z Kina Lumière Reštaurovaní Bertolucci aj Jakubisko a Havel vo filme

Kino Lumière aj v októbri ponúka široký a rôznorodý program, denne uvádza šesť až šestnásť  projekcií. Každý si môže vybrať, čo ho zaujíma, ale je ťažké stihnúť všetko. Preto je tu rubrika Tipy Kina Lumière, ktorá upriami vašu pozornosť na zaujímavosti v mesačnom programe. Budeme radi, ak sa stane pre vás priateľským sprievodcom. Reštaurovaná historická freska od Bertolucciho Tento rok uplynulo presne päťdesiat rokov od vzniku viac ako päťhodinovej historickej fresky 20. storočie (1976) talianskeho majstra réžie Bernarda Bertolucciho. Pri príležitosti výročia filmu, ktorý sa považuje za vrchol režisérovej tvorby, ho Kino Lumière uvedie v reštaurovanej kópii 4K z dielne Fondazione Cineteca di Bologna. 20. storočie zobrazuje polstoročie talianskej histórie – politických otrasov, ekonomických zmien a ľudských osudov prvej polovice 20. storočia – prostredníctvom paralelných životov dvoch detských priateľov. Narodili sa v ten istý deň v roku 1900 na vidieku stredotalianskeho regiónu Emília Romagna, odkiaľ pochádzal sám Bertolucci. Obaja reprezentujú dva póly spoločenského postavenia. Alfredo (Robert De Niro) je dedičom bohatej rodiny veľkostatkárov a Olmo (Gérard Depardieu) zasa synom roľníkov. Film je výnimočný nielen vďaka hereckému obsadeniu na medzinárodnej úrovni (legendy klasického Hollywoodu Burt Lancaster, Sterling Hayden, Donald Sutherland), ale aj podmanivej hudbe Ennia Morriconeho. A tiež pôsobivej kamere Vittoria Storara, za...
Zobraziť všetky články