Ružové sny Febiofest Tvorcovia filmu Ružové sny na premietaní pri príležitosti 50. výročia vzniku snímky. Foto: Miro Nôta

ohlasy Dobrý človek ešte žije. V Ružových snoch

Eva Andrejčáková

Písmo: A- | A+

Ružové sny oslavovali. Odhalili Jolanku, zazvonil bicykel a prišiel aj kúzelník Hanák.

Zdalo by sa, že po uši zaľúbený poštár Jakub a krásna Jolanka z osady sú dnes už len dojímavou vyblednutou spomienkou na časy, keď ľudí rozdeľovali rasové predsudky a homofóbia sa pestovala ako obľúbený folklór. Dobre však vieme, že sú tu zas. Vlastne nikam nezmizli, akurát ich na istý čas utlmili predstavy o tom, ako sa naša spoločnosť posúva k lepšiemu. Režisér Dušan Hanák ich vo filme Ružové sny sprítomnil s gráciou westernového hrdinu aj romantického džentlmena cez večný motív nešťastnej lásky Rómea a Júlie. A tak rozdielne komunity Rómov a gadžov tancujú podľa tohto scenára dodnes.

Je až neuveriteľné, že od vzniku poetickej tragikomédie z roku 1976 o radostiach a starostiach dvoch mladých ľudí uprostred výsmechu spoločnosti ubehlo celých päťdesiat rokov. Pri tejto príležitosti ju práve prebiehajúci MFF Febiofest Bratislava 2026 zaradil do programu. Na premietanie v bratislavskom Kine Lumière pozval aj tvorcov a protagonistov.

Stretnutie to bolo priam dojímavé, predsa však plné nežnej energie, ktorá potvrdila, že klenoty nestarnú a téma je stále aktuálna.

Pravý prvý džob

Dušan Hanák šiel do veľkého rizika, keď si ma vzal za scenáristu bez skúseností,“ povedal na stretnutí scenárista filmu Dušan Dušek. Dodnes je presvedčený, že práve vďaka ich spolupráci na Ružových snoch a neskoršej trezorovej snímke Ja milujem, ty miluješ sa k scenáristike dostal tak blízko, že ju potom mohol takmer tridsať rokov prednášať na Vysokej škole múzických umení.

Aj pre Juraja Nvotu sa všetko začalo práve Ružovými snami. „Od nich sa začal odvíjať celý môj pracovný život, bol to prvý džob, ktorý som kedy dostal,“ hovorí po polstoročí svojej profesionálnej kariéry. Poštár Jakub bol zároveň hereckou rolou, ktorá mu na celé roky prisúdila príznačnú auru. Jakubovu dobrotivú povahu a hravý prístup k životu potvrdzoval Nvotov neskorší jemne komický, pozitívny a ľudský prístup k divadelnej a filmovej réžii.

Ružové sny Febiofest Delegácia k uvedeniu filmu Ružové sny na Febiofeste pri príležitosti 50. výročia vzniku snímky. Zľava Juraj Nvota, Jozef (Dodo) Šimončič, Zuzana Kronerová, Dušan Hanák, Dušan Dušek a generálny riaditeľ Slovenského filmového ústavu Peter Dubecký. Foto: Miro Nôta
Delegácia k uvedeniu filmu Ružové sny na festivale Febiofest pri príležitosti 50. výročia vzniku snímky. Zľava Juraj Nvota, Jozef (Dodo) Šimončič, Zuzana Kronerová, Dušan Hanák, Dušan Dušek a generálny riaditeľ Slovenského filmového ústavu Peter Dubecký. Foto: Miro Nôta

Mali sme sa radi

V obraze ma rozhodne nehľadajte,“ odkázala veselo publiku na festivale Febiofest herečka Zuzana Kronerová. Úlohy Jolanky sa svojho času zmocnila neviditeľne, aby očarujúcemu herectvu Ivy Bittovej dodala zvukovú guráž na slovenský spôsob. Vraj pre tento dabing svojho času aj podstúpila u režiséra tvrdý casting. Je hrdá, že ho vyhrala a tvorivý tím plný hlbokého záujmu o tému a mladíckej túžby po pravdivom príbehu napokon aj bezchybne doplnila. „Boli sme mladí a mali sme sa radi,“ ubezpečil divákov aj skvelý kameraman filmu Dodo Šimončič.

Film vznikol v priebehu normalizácie, v čase, keď rozhodnutia politických potentátov brzdili slobodu umenia. Možno aj preto, alebo skôr napriek tomu, sa Dušan Hanák rozhodol hľadať cez tento film medzi bielymi aj Rómami dobrých ľudí. „Spolu s Dušanom Dušekom sme napísali scenár, ktorým sme chceli povedať, že dobrý človek ešte žije,“ dodáva režisér.

Ružové sny Febiofest Tvorcovia filmu Ružové sny – zľava režisér Dušan Hanák, scenárista Dušan Dušek, herečka Zuzana Kronerová, ktorá prepožičala hlas postave v podaní Ivy Bittovej a kameraman Jozef (Dodo) Šimončič. Foto: Miro Nôta
Tvorcovia filmu Ružové sny na MFF Febiofest Bratislava 2026. Zľava režisér Dušan Hanák, scenárista Dušan Dušek, herečka Zuzana Kronerová, ktorá prepožičala hlas postave v podaní Ivy Bittovej a kameraman Jozef (Dodo) Šimončič. Foto: Miro Nôta

Ružové sny sú najúspešnejším filmom vydaným v Slovenskom filmovom ústave. Vyšiel ako DVD aj blu-ray a predalo sa z neho vyše 25 000 kusov.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Režisér Marko Škop. Foto: Archív M. Š.

rozhovor Marko Škop

Cez psychologickú drámu Láska sa režisér Marko Škop zamýšľa nad pôvodom narcizmu v rodinách a pokúša sa vysporiadať s chorobami tela aj duše, ktoré sa v istom momente už nedajú liečiť. Jeho nový film príde do kín 24. septembra, vo festivalovej predpremiére ju premietne MFF Cinematik.     Príbeh lekárky Anny a jej pacienta vstúpil do života režiséra Marka Škopa v čase, keď jeho mama bojovala s nevyliečiteľnou chorobou ALS. Rodina odrazu stála zoči-voči utrpeniu, ktoré akoby nemalo konca. S vážnou situáciou riešil aj hlboké dilemy o tom, či je horšie mať chorú dušu alebo choré telo a ako to môže alebo nemôže súvisieť. Zákonite v ňom vyvolali otázku, ako a kedy nechať človeka z tohto sveta odísť. Preto sa v dráme Láska rozhodol zisťovať, ako prijímame smrť, v čom sme dozreli a v čom sme stále deti, ktoré zostávajú čiastkovými objektmi svojich mám. Mnohé médiá dnes odzrkadľujú, že téma mentálneho zdravia začína ľudí čoraz viac zaujímať. Ako to vnímate vy? Vnímam to rovnako. Jedným z dôvodov môže byť, že máme viac času zaoberať sa sami sebou, svojím vnútrom. Osobne sa teším, že sa objavuje čoraz viac článkov, rozhovorov, podcastov s odborníkmi z oblasti psychoterapie a psychiatrie, ale aj s ľuďmi, ktorí majú alebo mali rozličné zdravotné problémy a prešli istým terapeutickým procesom. Aj váš nový film nesie výraznú terapeutickú stopu....
Cinematik 2026 SFÚ Z nakrúcania filmu Ja milujem, ty miluješ (1980). Režisér Dušan Hanák, herec Roman Klosowski a herečka Iva Janžurová (chrbtom). Foto: archív SFÚ/Vladimír Vavrek

Na Cinematiku uvedie Slovenský filmový ústav Kristove roky a svoje dva nové koprodukčné dokumenty

Na 21. medzinárodnom filmovom festivale Cinematik uvedie Slovenský filmový ústav (SFÚ) dva nové dokumentárne filmy, na ktorých sa podieľal ako koprodukčný partner. Oba predstavia dvoch významných slovenských tvorcov. Režiséra a scenáristu Dušana Hanáka a už zosnulého kameramana Igora Luthera. Pri príležitosti dokumentu o Lutherovi festival premietne aj dva klasické filmy. Debut Juraja Jakubiska Kristove roky (1967) a krátky animovaný film Pingvin (1964) Vladimíra Popoviča a Veroniky Margótsyovej. Pri oboch stál Luther za kamerou. MFF Cinematik 2026 sa koná v termíne od 8. do 13. septembra v Piešťanoch. V súťažnej sekcii dokumentárnych filmov Cinematik.doc sa do výberu šiestich titulov dostali aj dva dokumenty, na ktorých participoval Slovenský filmový ústav ako koprodukčný partner. Život alebo film Dokumentárny film Život alebo film (2026) režisérskej dvojice Juraj Johanides a Marek Šulík je meditatívna reflexia o živote a tvorbe Dušana Hanáka, jednej z najvýznamnejších osobností slovenskej kinematografie. Snímka v mozaike skladá obraz tvorcu, pre ktorého film nikdy nebol iba remeslom, ale spôsobom hľadania pravdy, slobody a ľudskosti. Vracia sa k dielam, ktoré formovali podobu našej kinematografie. K ľuďom a témam na okraji záujmu aj k okamihu, keď sa Hanák rozhodol zachrániť svoj život pred ďalším filmom. Zároveň skúma Hanákovu metódu zbierania fragmentov zo života a pýta sa, čo z jeho sveta zostáva naliehavé aj...
Hlavička Záber z filmu Hlavička. Foto: objectif

Hlavička prináša farebné detektívne detské dobrodružstvo

Ukázať na konkrétnom príbehu, aké zázraky dokáže robiť bezpodmienečné prijatie a ako nás naša jedinečnosť všetkých vzájomne obohacuje, je ambícia tvorkýň nového dobrodružného rodinného filmu Hlavička. Vznikol v chorvátsko-slovensko-slovinsko-lotyšsko-srbskej koprodukcii. Do kín prichádza 10. septembra. Užijú si ho deti od siedmich rokov aj ich rodičia.   Podľa explikácie režisérky a producentky Vandy Raýmanovej pre Audiovizuálny fond, ktorý snímku podporil, Hlavička „prostredníctvom dobrodružstva a humoru odkrýva, ako veľa v živote všetkých detí znamená porozumenie a prijatie ostatných. Hlavnou hrdinkou príbehu je Alica, ktorá reprezentuje všetkých tých, často neviditeľných, súrodencov mentálne ,alebo fyzicky postihnutých detí , ktorí sa s mnohými životnými okolnosťami musia vyrovnávať oveľa náročnejšie,“ napísala Raýmanová. „Chceme deťom prostredníctvom dobrodružného príbehu a zábavného vizuálu priblížiť prežívanie ostatných deti, aby sme v nich podporili porozumenie, súcit, sebadôveru a radosť žiť,“ dodala režisérka, ktorú diváci poznajú vďaka animovanému večerníčkovému seriálu Drobci. Hlavička je pre Raýmanovú celovečerným debutom, nakrútila ho spolu s Marinou Andree Škop. Obe film tiež produkovali. „Obe sa dlhodobo venujeme detskej tvorbe, Marina hranej, ja animovanej, obe sme zároveň producentky, vzájomne sa dopĺňame a spojil nás záujem točiť tento film,“ hovorí pre Filmsk.sk Raýmanová. „Pre mňa ako animátorku bolo mimoriadne dôležité preniesť do výroby filmu  procesy, ktoré sú dôležité pre celkový design filmu a...
Zobraziť všetky články