Týždeň vo filme 1975 Záber z filmového týždenníka 1974

Týždeň vo filme 1974: Mená veľkých v malom žánri

Milan Černák

Písmo: A- | A+

Už pri letmom pohľade do zoznamu týždenníkov, ktoré sú na programe v prázdninových mesiacoch, udrie do očí takmer úplná absencia akýchkoľvek šotov zo zahraničia a nezvyčajne široký zoznam režisérov, ktorí sa na tvorbe zúčastnili. Nuž a medzi nimi prekvapivo mená dnes renomovaných filmových tvorcov: Miloslava Luthera (čerstvý nositeľ Zlatej kamery z tohoročného Art Filmu v Košiciach), Petra Hledíka (zakladateľ a dlhoročný riaditeľ Artiflmu Trenčianske Teplice) a Jána Ďuriša (viacnásobný držiteľ Českého leva a Slnka v sieti za kameru), ktorý tu debutoval ako režisér.

Miloslav Luther je v kolekcii podpísaný štyrikrát. Svoj prvý žurnál (TvF č. 4) pojal prekvapivo monotematicky, šiestimi šotmi so zdravotníckou tematikou. Začína reportážou z úspešnej odbočky Červeného kríža v Očovej (k 25. výročiu organizácie), pokračuje novou nemocnicou v Košiciach-Šaci a exportnými výrobkami Chirany v Starej Turej. Ďalej: dizajnéri vylepšujú zubolekárske kreslá. Maturanti premýšľajú o lekárskom povolaní a napokon autor konfrontuje ich predstavy s prvými skúsenosťami začínajúceho lekára.

Aj Peter Hledík začína týždenníkom (č. 12) na jednu tému. V šiestich šotoch sa venuje divadlu Pre dnešného diváka je to atraktívne tým viac, že vidí herecké legendy (niektoré už nie sú medzi nami) v ich začiatkoch: režiséri Ľubomír Vajdička a Peter Opálený, herci Jozef Kroner, Andy Hryc, Vlado Durdík ml., Emil Horváth ml. a herečky Zuzana Kronerová, Viera Richterová, Lenka Košická.

Nuž a režisérskym debutom Jána Ďuriša je monotematická reportáž (č. 13) zo štátnej návštevy československej delegácie v Poľsku, ktorú zvládol nakrútiť sám.

Hoci týždenníky snímky zo zahraničia neponúkajú, Cestovná kancelária mládeže (č. 18) má „dvere do sveta otvorené dokorán“! Čo to predstavuje? Poznávacie zájazdy do európskych socialistických krajín, a okrem toho Mongolsko, Severnú Kóreu a Kubu. Šťastnú cestu…

Tým všetkým – a ďalšími konfrontáciami dnes už historických a pre mladé generácie ťažko pochopiteľných reálií – je prázdninová kolekcia z archívu týždenníkov zaujímavá.

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – JÚL 2024

Týždeň vo filme č. 3 – 4/1974 – 6. 7.. o 7.30 hod. a 7. 7. o 14.30 hod.
Týždeň vo filme č. 5 – 6/1974 – 13. 7. o 7.30 hod. a 14. 7. o 14.30 hod.
Týždeň vo filme č. 7 – 8/1974 – 20. 7. o 7.30 hod. a 21. 7. o 14.30 hod.
Týždeň vo filme č. 9 – 10/1974 – 27. 7. o 7.30 hod. a 28. 7. o 14.30 hod

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – AUGUST 2024

Týždeň vo filme č. 11 – 12/1974 – 3. 8.. o 7.30 hod. a 4. 8. o 14.30 hod.
Týždeň vo filme č. 13 – 14/1974 – 10. 8. o 7.30 hod. a 11. 8. o 14.30 hod.
Týždeň vo filme č. 15 – 16/1974 – 17. 8. o 7.30 hod. a 18. 8. o 14.30 hod.
Týždeň vo filme č. 17 – 18/1974 – 24. 8. o 7.30 hod. a 25. 8. o 14.30 hod
Týždeň vo filme č. 19 – 20/1974 – 31. 8. o 7.30 hod. a 1. 9. o 14.30 hod

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Film Potopa režiséra Martina Gondu získal päť sošiek ocenenia Slnko v sieti a šiestou je divácka cena. Foto: SFTA/Zdenko Hanout

Slnko v sieti: Buďme ostražití

Keď som už tu, tak skúsim, zažartoval a skromno-zvodne sa usmial pod fúz Maroš Kramár. Pri vyhlásení laureáta ocenenia Slnko v sieti za najlepší hraný film roku 2025 si vzal bez škrupulí ponúknutý priestor slobodne sa vyjadriť. Vyzretá osobnosť svojej generácie, herec neprávom potopený v komerčnej zábave, typ, ktorý by sa patrilo vidieť v slovenskom filme v krásnej, hlbokej úlohe, si zo samého žartu aj povzdychol, že vlani nič nenatočil. Stojac pred plnou sálou bratislavskej Starej tržnice však nechcel hovoriť o sebe. Rozprával o športovcoch, vedcoch, umelcoch, ktorí reprezentujú našu krajinu vo svete. Predovšetkým však hovoril o filmároch z domácej scény prepojených na celú Európu. Pretože práve im patril štvrtkový večer plný oslavy. Herec Maroš Kramár na odovzdávaní ocenení Slnko v sieti 2026. Foto: SFTA/Zdenko Hanout Slovo, ktorému sa nedalo vyhnúť Maroš Kramár vyzdvihol najväčšie úspechy našej filmárskej obce v blízkom aj ďalekom svete, veď ich stále pribúda. A keďže ide o umeleckú produkciu zákonite reflektujúcu svet, v ktorom žijeme, nevidel najmenší dôvod nebyť angažovaným. Pomaly a iste tak smeroval k slovu, ktorému sa už nedalo vyhnúť: hanba. Adresoval ho presne a priamo: premiérovi Slovenskej republiky, vládnej garnitúre, ministerstvu kultúry a jeho reprezentácii a napokon verejnoprávnej televízii. Tá sa totiž práve unúvala nepodať divákom na Slovensku správu o tom, akí ľudia dnes pôsobia vo filmovej brandži, ako...
recenzia Posledný Hebrej z Hlohovca Záber z filmu Posledný Hebrej z Hlohovca. Foto: Filmtopia

recenzia Posledný Hebrej z Hlohovca

Hlohovec. Mesto s bohatou históriou, podľa archeológov osídlené už v paleolite. Prvá písomná zmienka zo začiatku 12. storočia. Traduje sa, že bolo pomenované podľa hlohu, kríka s ostročervenými plodmi a vetvičkami ozbrojenými pichľavými ostňami. A traduje sa, že Kristova tŕňová koruna bola uvitá práve z neho. Mesto, ktoré sa stalo hlavným dejiskom nového filmu dokumentaristu Arnolda Kojnoka Posledný Hebrej z Hlohovca (2026). Pred druhou svetovou vojnou tvorili Židia v Hlohovci približne desatinu obyvateľstva, vyše osemsto duší. Po vojne sa ich vrátilo necelých 40 a dnes tam ich prítomnosť vôbec necítiť. Demografický oblúk, žiaľ, vôbec nie ojedinelý pre „slovákštátne“ mestské osídlenia, no i tak nástojčivo hodný zaznamenania, popísania, zopakovania, poučenia, zaujatia stanoviska. Autorského, ale najmä diváckeho. Vo filme totiž okrem mnohého iného napríklad prebehne takýto rozhovor preživšej pani a režiséra: „Čo chceli, to robili. Došli a si zobrali. Otvorili skriňu, zvesili obraz...“ „A vy ste poznali tých ľudí?“ „Samozrejme.“ „A im to nebolo trápne?“ „Nie.“ A iný pán z tvárí Hlohovčanov po svojom návrate domov vyčítal: „A vy ste sa vrátili? To sklamanie, že sme to prežili...“ Zvykneme takéto správy vyvažovať vyzdvihovaním tých, ktorí Židom počas holokaustu pomáhali. Aj v Kojnokovej snímke sa takí nájdu. Nesporne si zaslúžia našu hlbokú úctu a obdiv, hoci nie morálne, no reálne boli v ringu ľahkou mušou váhou proti superťažkej. Na oficiálnej internetovej stránke...
Zobraziť všetky články