Zásadné filmy Debory Pastirčákovej

Písmo: A- | A+

Filmy som začala intenzívnejšie objavovať už počas dospievania a pomerne skoro som v sebe narazila na akúsi nedôveru k veľkým príbehom. Oveľa sympatickejšie, bližšie a v niečom pravdivejšie na mňa pôsobili filmy, ktoré sa skladali z autentických výstižných momentov zasadených v jednoduchom príbehovom rámci. Asi aj preto ma oslovili staršie roadmovie Wima Wendersa, napríklad čiernobiely film o priateľstve novinára s deväťročným dievčatkom Alica v mestách, alebo filmy Jima Jarmuscha, ktoré v sebe niesli ešte aj zvláštnu meditatívnosť a melanchóliu zmiešanú s humorom. Obzvlášť intenzívne sa vo mne zapísal kultový anti-hero film Ghost Dog: Cesta samuraja. Scénu, v ktorej Ghost Dog vypúšťa na streche holuby z voliéry, si rada púšťam znova a znova.

Neskôr ma fascinovali filmy, ktoré pracovali so svetom detstva, najmä s jeho temnými stránkami. Film Starý dom uprostred Madridu od režiséra Carlosa Sauru je podľa mňa mimoriadne silný v psychologickom ponore do detskej protagonistky a v tom, ako prepája mnoho významových vrstiev. Je rovnako spoločenská metafora, ako aj veľmi krehký intímny príbeh. Podobne, no zároveň celkom inak, vnímam film Kde je dom môjho priateľa? od Abbasa Kiarostamiho. Neviem, či som videla iný film, ktorý vo svojej jednoduchosti obsiahol toľko emócie.

V súčasnosti je pre mňa svojou tvorbou inšpiratívna režisérka Alice Rohrwacher. Už jej film Zázraky ma absolútne vtiahol do svojej jemnej magicko-realistickej atmosféry. Páči sa mi, ako dokáže prepájať rôzne paradoxy: jemnosť s drsnosťou alebo štylizáciu s dokumentárnosťou. Alice Rohrwacher spolurežírovala aj dokumentárny film Futura, ktorý je v podstate mozaikou výpovedí mladých ľudí naprieč súčasným Talianskom. Reflektujú svoje vnímanie budúcnosti, často nie veľmi nádejné. Páči sa mi, ako dobre film pracuje s jednoduchou formou „hovoriacich hláv“, akí autentickí sú všetci protagonisti a protagonistky.

V presnom, trpezlivom a poetickom pozorovaní atmosféry a detailov ma očaril krátky dokument Komín, v ktorom sa vlastne nič nedeje. Režisérka Laila Pakalnina v ňom len nerušene nahliada do hry a detstva. A, samozrejme, nedá sa opomenúť Agnès Varda a jej film Všetci moji zberači a ja. Málokto vie byť taký osobný, no zároveň mať taký nadhľad ako ona. Jej rešpektu, hravosti, humoru, slobode a záujmu o obyčajné, no zároveň výnimočné by som sa rada naučila aj ja. Nielen pri tvorbe filmov, ale celkovo v pohľade na situácie okolo seba.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Janko Hraško u kúzelníka (1973) Zdroj: Slovenský filmový ústav

Kubalove krátke filmy sa premietnu na festivale v Taiwane

Filmový festival v Kaohsiungu ponúka medzinárodnú súťaž krátkych filmov zameranú na objavovanie filmov s kreatívnym štýlom a jedinečnou perspektívou, na podporu nových filmových talentov a tiež na stimulovanie kultúrnej výmeny. Kubalove animované filmy sa premietnu v nesúťažnej časti festivalu, v programe nazvanom Čarodejník detstva. „Filmy z archívu Slovenského filmového ústavu sa na Taiwane nepremietajú prvýkrát,“ hovorí Lea Pagáčová z Audiovizuálneho informačného centra Slovenského filmového ústavu, ktorá program pre taiwanský festival pripravila. „Spolupráca s festivalom začala už minulý rok filmami Vladimíra Pikalíka o nezbednom a vynaliezavom Jožinkovi, ktoré nedávno vyšli vo Francúzsku aj na DVD nosiči. Zo strany organizátorov a najmä divákov bola odozva na projekcie veľmi pozitívna, a preto sme sa rozhodli pokračovať tvorbou Viktora Kubala.“ Z Kubalových filmov sa na festivale premietne Marcipánová komédia (1987) nakrútená na motívy rozprávky O medovníkovej chalúpke, film Zem (1966) o tom, ako úrodná pôda ustupuje priemyselným stavbám, ďalej groteska na šachovnici Šach (1974), krátky film o putovaní Janka Hraška po svete Janko Hraško u kúzelníka (1973) a napokon film o tom, ako sa Janík učil poznávať dopravné značky Čo sa stalo Janíkovi na ceste (1981). „Kubalove dielo je nadčasové a unikátne. Počas svojej kariéry vytvoril stovky animovaných filmov, ktoré láskavým humorom a situačnými gagmi oslovujú divákov všetkých vekových kategórií,...
Záber z filmu Lapilli (r. Paula Ďurinová) / Zdroj: guča films

Lapilli a Wishing on a Star na DOK Leipzig

„Lapilli funguje asociatívnym a abstraktným spôsobom. Ďurinovou získané minerály majú zároveň v sebe niečo veľmi konkrétne: stlačené, vylomené a zlomené, ostrohranné, skorodované či jemne leštené. V jednom momente sa režisérka prirovnáva ku kameňu oddelenému od skaly, spýtavo a bez orientácie sa necháva unášať: ‚Už necítim zem.‘ Lapilli nenechá nikoho na pochybách, že pocity bolesti a bezmocnosti môžu byť útočiskom pre väčšiu silu, ale aj veľmi zvláštnu poéziu a krásu. Súhra s organickou experimentálnou zvukovou kulisou otvára intímny, takmer univerzálny zážitok,“ píše kurátorka Carolin Weidner v synopse k filmu. Na festivale sa v sekcii Divácka sútaž predstaví aj najnovší film dokumentaristu Petra Kerekesa s názvom Wishing on a Star. Kurátorka Carolin Weidner o Kerekesovi píše: „Vždy vyzdvihuje komický potenciál príbehu a zároveň s ohromujúcou pálčivosťou poukazuje na komplikované konflikty: majetnícke postavy matiek a neprítomných otcov, osamelosť vo vzťahu a strach zo zmeny. Wishing on a Star je okúzľujúcou konzultáciou, ktorá smelo konfrontuje veľké otázky života.“ Snímka, ktorá vznikla v koprodukcii medzi Talianskom, Slovenskom, Českou republikou, Rakúskom a Chorvátskom, bude prvýkrát na festivale premietaná 31. 10. o 15:00 v Cinestar 2. Nemecká premiéra Lapilli sa uskutoční 29. 10. o 21:00 v Passage Kinos (Wintergarten). DOK Lepizig sa koná 28. 10. - 3. 11. 2024.
Záber z nakrúcania filmu Horská dyáda.

Festival horských filmov so slovenskými novinkami aj od Barabáša a Hatiara

Dominantou programu festivalu je medzinárodná súťaž horských filmov, ktorú posudzuje medzinárodná porota, zúčastňujú sa na nej tvorcovia tohto žánru z celého sveta a nechýbajú medzi nimi ani diela slovenských filmárov. „Vytváraním priestoru na prezentáciu diel slovenských filmárov sa snažíme nielen o konfrontáciu medzi zahraničnými a slovenskými tvorcami, ale najmä o možnosť predstaviť čo najviac slovenských filmov na festivaloch horských filmov v zahraničí. Ak je totiž niektorý zo slovenských súťažných filmov ocenený v Poprade, má veľkú šancu byť zaradený do súťažných programov najväčších festivalov sveta, združených v Medzinárodnej aliancii pre horský film (IAMF), ktorej je Medzinárodný festival horských filmov Poprad dlhoročným členom,“ uvádzajú organizátori. Najznámejším menom, ktoré sa na Slovensku s horským filmom spája, je Pavol Barabáš. V tohtoročnom programe je zastúpený hneď tromi novými titulmi. Celovečerný JAMES je cestou časom s legendárnym horolezeckým spolkom. Od jeho začiatkov, keď ho v roku 1921 založila trojica priateľov, až dodnes. V súťaži má Barabáš aj dva krátke filmy: dokument Nahé svety o prírodných ľuďoch a o tom, čo človek potrebuje k šťastiu, a Desiatkový kráľ o Jozefovi Krištoffym, ktorý sa snaží dosiahnuť zdanlivo nemožné a zdolať najťažšiu tatranskú hákovačku Hazard voľným štýlom. Tri krátke filmy má v súťaži ďalší známy horský filmár Rasťo Hatiar. Jeho Lezci z Manína rozprávajú o jednom z najstarších horolezeckých klubov na Slovensku a o tom, ako...
Zobraziť všetky články