Dominik Hronec, kreatívny riaditeľ Film Europe. Foto: Archív D.H.

Zásadné filmy Dominika Hronca

Dominik Hronec, kreatívny riaditeľ spoločnosti Film Europe

Písmo: A- | A+

Filmy ma často viedli cestou, ktorú by som inak nespoznal, hoci som ju cítil. Ako Jack vraví Rose v Titanicu: „Keď skočíš ty, skočím aj ja!“

Ktoré filmy ma ovplyvnili a formovali? Ťažká otázka. Keď na ňu odpoviem, poviem viac o sebe, a keby som na ňu odpovedal o mesiac, odpoviem inak.

Od detstva bolo pre mňa zážitkom, ale aj odmenou a komfortom ísť do kina alebo si požičať videokazetu. Pravidelne sa zamýšľam, ktorý film som prvýkrát videl v kine. Neviem si spomenúť, ale viem, že Titanic (1997) som ako sedemročný videl v kine trikrát. Príbehu Jacka a Rose som veril, ako keby som sledoval dokument. Snívalo sa mi o ňom a hral som sa naň vo vani. Titanic Jamesa Camerona som neskôr videl nespočetnekrát. Keď som bol ako 18-ročný na výlete v Taliansku s mojou priateľkou a terajšou manželkou a v izbe lacného hotela dávali Titanic s talianskym dabingom, vedel som jej preložiť všetky dialógy bez toho, že by som rozumel čo len slovo po taliansky. 

Čo je Cameronov Titanic? Napríklad romantizujúca rozprávka o triednom rozdelení spoločnosti, priepasť v ktorej nedokáže zničiť ani ľadovec. Ako sedemročný som prežíval predovšetkým skvelé dobrodružstvo s detailmi, ktorým som nerozumel, ale bavili ma. Keď som skoro o dvadsať rokov neskôr sedel na univerzite na seminárnej projekcii filmu Život je cesta (1942), kde je scéna dvoch zaľúbencov na výletnej lodi prichytených v odstavenom aute, hneď som vedel, koľko bije.

Počas vysokej školy som objavil mnoho filmov a je mi ľúto, že som to nevyužil viac. Stále čerpám z tohto obdobia. Na škole ma zasiahli filmy ako Východ slnka (1927), Otázka života a smrti (1946), Zatmenie (1962), Andrej Rubľov (1966), Tenká modrá čiara (1988), celá Dogma 95, Perverzný sprievodca filmom (2006), Jednotka príliš rýchleho nasadenia (2007) a mnoho ďalších. Mám normálne zimomriavky, keď píšem tento zoznam. V tomto období som pozerával 3 – 4 filmy týždenne niekoľko rokov.

Asi najviac ma vtedy ovplyvnili filmy, ktorými som sa aj intelektuálne do hĺbky zaoberal: diela Stanleyho Kubricka (najmä Spaľujúca vášeň, 1999) a predovšetkým filmy Terrencea Malicka (najmä Strom života, 2011). Písal som o ich tvorbe odborné práce. Som vďačný najmä za ďalšie objavy, ku ktorým ma tieto filmy priviedli. Vďaka Kubrickovým filmom som nakukol do Freuda, Junga a predovšetkým som šiel študovať náboženstvá. Cez Kierkegaarda som zase nabral odvahu preštudovať Strom života (2011) a čítať Heideggera, ktorého Malick preložil.

Skrátka, filmy ma často viedli cestou, ktorú by som inak nespoznal, hoci som ju intuitívne cítil. Ako Jack vraví Rose v Titanicu: „Keď skočíš ty, skočím aj ja!“ 

Na filmy, po ktorých som skočil, myslím dodnes.

Autor:

Foto: Archív D. H.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Času je málo a voda stúpa. Dežo Ursiny na MFF Karlovy Vary

MFF Karlove Vary pripomenie Deža Ursinyho, uvedie 13 slovenských filmov

Medzinárodný filmový festival v Karlových Varoch sa začína v piatok 4. júla a potrvá  do 12. júla. Jeho 59. ročník uvedie celkovo trinásť slovenských a koprodukčných filmov, z toho tri sa predstavia v súťažných sekciách. V sekcii Návraty k prameňom uvedú film Času je málo a voda stúpa (1997) Deža Ursinyho a Iva Brachtla. Slovensko bude zastúpené aj v Industry programe pre filmových profesionálov. MFF Karlove Vary privíta aj tento rok svetové hviezdy. Krištáľový glóbus za mimoriadny umelecký prínos svetovej kinematografii si prevezme švédsky herec Stellan Skarsgård. Cenu prezidenta MFF KV udelia herečke Vicky Crieps, hercovi  Petrovi Sarsgaardovi a herečke Dakote Johnson. Herec a producent Michael Douglas príde na festival uviesť rekonštruovaný film Miloša Formana Prelet nad kukučím hniezdom (1975). Vernosť bláznivým i vznešeným ľudským ideám V Hlavnej súťaži festivalu bude mať svetovú premiéru nový česko-slovenský dokumentárny film režiséra Mira Rema Raději zešílet v divočine. Vychádza z rovnomennej knihy Aleša Palána a Jána Šibíka o samotároch žijúcich v šumavskej oblasti na juhozápade Čiech. Hlavnými hrdinami filmu sú František a Ondrej, večné deti, dvojčatá na nerozoznanie, žijúce v magickom svete spolu so svojimi domácimi zvieratami. Záber z filmu Raději zešílet v divočině. Foto: Arsy-Versy Remo hovorí, že „ich svet nie je fascinujúci tým, či majú, alebo nemajú techniku, ale tým že sú dvojčatá, ktoré žijú spolu, a...
Správa o stave slovenskej audiovízie v roku 2024

Správa o stave slovenskej audiovízie v roku 2024

Kancelária Creative Europe Desk Slovensko vydáva od roku 2004 každoročne Správu o stave slovenskej audiovízie. V týchto dňoch vyšla ďalšia, v poradí už 21. správa, tentokrát za rok 2024. V 19 kapitolách prináša detailné informácie o všetkých aspektoch slovenskej audiovízie. Návštevnosť európskych kín v roku 2024 mierne poklesla (o 2 %), ale Slovensko zaznamenalo najvyšší nárast (8,33 %).  Slovensko tiež dosiahlo veľmi slušný podiel návštevnosti domácich filmov, 27,7 % divákov v kinách prišlo na slovenský film. Najvyššie tržby v ére samostatnosti Na všetky filmy prišlo podľa správy o stave audiovízie do slovenských kín 5 435 556 divákov. Hrubé tržby vzrástli o 11,74 % a dosiahli 38 663 404 eur. Je to najvyššia suma v ére slovenskej samostatnosti a je to o 1,4 milióna viac než v roku 2019. Dôvodom je, samozrejme, zvýšená priemerná cena vstupeniek na 7,11 eur, čo je o 3,14 eur viac než v roku 2023. Zvýšili sa aj ďalšie čísla - počet predstavení na 224 203, počet uvedených filmov na 962, z nich bolo 366 premiér. Inými slovami – každý deň mal premiéru jeden film!. Pozitívne je, že medzi najnavštevovanejšími filmami sa na najvyšších priečkach umiestnili aj slovenské filmy. Na druhom mieste je Miki s 378 694 divákmi a na treťom Kavej, ktorý videlo 290 640 divákov. Do Top 10 sa dostali aj ďalšie dva filmy so slovenským podielom: Jedeme na teambuilding – 250 331 divákov...
Karavan minoritné koprodukcie slovenských filmov

téma Čo je a čo nie je slovenský film? I.

Nedávno mal na festivale v Cannes, v súťažnej sekcii Istý pohľad premiéru česko-slovensko-taliansky film Karavan českej režisérky Zuzany Kirchnerovej. Na sociálnych sieťach vyvolal diskusiu, nakoľko je pri ňom možno hovoriť o tom, že ide o slovenský film. O viacnárodných a minoritných koprodukciách a ich zmysle pre Slovensko sa diskutovalo aj na Týždni slovenského filmu. Takéto diskusie sa cyklicky vracajú. Rozhodli sme sa preto pozrieť na to, čo je možné považovať za slovenský film? Slovenský Oscar? Kým sa dostaneme k aktuálnej domácej produkcii, vráťme sa na chvíľu do histórie. Keď v roku 2000 Klub filmových novinárov Slovenského syndikátu novinárov usporiadal anketu o najlepší slovenský film 20. storočia, zvíťazila v nej snímka Jána Kadára a Elmara Klosa Obchod na korze (1965). Dodnes sa polemizuje o tom, do akej miery ide o slovenský film. „V súvislosti s filmom Obchod na korze sa často vynára z filmologického pohľadu navonok nepodstatná otázka – či je to film český alebo slovenský. Táto otázka naozaj nie je z hľadiska hodnôt samého filmu a jeho interpretácie vôbec podstatná, no neraz býva predmetom rôznych skreslení či nedorozumení, akým je napríklad aj mediálne občas živený mýtus o slovenskom Oscarovi (...),“ píše v stati v zborníku Interpretácia a film (2007) filmový kritik a historik Martin Šmatlák. „Z prísne faktografického pohľadu, ktorý nazerá na pôvod filmu podľa krajiny jeho vzniku či presnejšie podľa...
Zobraziť všetky články