Zásadné filmy Lukáša Terena

Lukáš Teren, kameraman

Písmo: A- | A+

Sú filmy, ktoré vo mne zostávajú ako ozveny. Nejde o jednotlivé obrazy či scény, ale o celé svety, ktoré tieto diela vytvorili.

Tri čiernobiele filmy, ku ktorým sa opakovane vraciam. Tri filmy, ktoré formujú každý detail mojej mysle, keď pracujem na scenári svojho filmu Palác mysle, snovej výpravy do podvedomia a jeho tajomstiev. Tieto filmy sú ako úlomky dávnych sľubov, niečo, čo je potrebné odhaľovať znova a znova, aby som sa s nimi bol schopný vyrovnať.

Sedem samurajov, film Akira Kurosawu. Toširó Mifune – jeho tvár ako mapa skúšok a odvahy, jeho pohyby ako silueta zhmotnenej drsnosti. Kurosawa ma naučil, že odvaha nie je len vo veľkých činoch, ale aj v odhodlaní čeliť vetru, dažďu, svetu, ktorý nie vždy poskytne úkryt. Tento film, v ktorom sa odvaha prelína s nevyhnutnosťou, mi stále rezonuje v mysli – vietor, ktorý preniká každou scénou, akoby pohltil ducha postáv a vtiahol ich do osudu, ktorý nemôžu ovládnuť. Ako postavy samurajov, aj my stojíme v niečom, čo nás presahuje, ale zároveň nás definuje tým, ako s tým zápasíme.

Siedma pečať. Ingmar Bergman a jeho ikonické stretnutie človeka so Smrťou. Šachová partia, kde každý pohyb figúrky nie je len pohybom – je to rozhodnutie, vyhlásenie, že ešte stále existuje vôľa postaviť sa pred absolútnu istotu. Bergman vytvoril svet, kde Smrť nie je len prízrak; stala sa takmer ľudskou postavou, ktorá paradoxne neodsudzuje ani neľutuje. Tento svet je priam magicky realistický, plný otázok, na ktoré rytier odpovede nenájde, a možno práve preto pretrváva. Táto Bergmanova schopnosť prepliesť obyčajné s nadpozemským je to, čo ma fascinuje – dokázal preniesť Smrť na ľudskú úroveň a ukázať, že ľudské aj nadpozemské sú súčasťou toho istého sveta.

A potom je tu Drak sa vracia. Grečnerov film, ktorý predstavuje slovenskú krajinu bez prikrášlenia. Na plátne ožíva krása slovenskej prírody, ktorá vie byť prívetivá aj nemilosrdná, zrkadlí samu povahu ľudí, ktorí ju obývajú. V tomto filme je príroda drsná, ale nie ľahostajná. Drak, outsider, ktorý sa nikdy skutočne nestal súčasťou spoločenstva, sa stáva jej súčasťou len preto, že zapadá do divokosti a krutosti tejto krajiny. Hudba Ilju Zeljenku dopĺňa každú scénu pocitom, že sa tu odohráva niečo mimo našej kontroly, niečo, čo nám pripomína, že sila nie je vždy vo vnútri človeka, ale v prírode okolo neho, ktorá ho formuje a definuje.

Tieto tri filmy sú základné kamene môjho vkusu – tri archetypy, ktoré sa spojili v jednom pohľade na svet, v ktorom žijem a tvorím. Sú ako nepísaný zákon, ktorý si nesiem do svojho filmu Palác mysle, ktorým skúmam sny a podvedomé symboly, ktoré nás ovládajú. Vraciam sa k nim, aby som si pripomenul, ako mi tieto príbehy dávajú odpovede na otázky, ktoré si ešte len musím položiť. A aj keď ich odpovede môžu byť odlišné, každý film vo mne zanecháva rovnaký pocit – pocit, že pravé príbehy nie sú len o tom, čo vidíme, ale aj o tom, čo cítime hlboko vnútri, kde sa spájajú realita a sny.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Ružové sny Febiofest Tvorcovia filmu Ružové sny na premietaní pri príležitosti 50. výročia vzniku snímky. Foto: Miro Nôta

ohlasy Dobrý človek ešte žije. V Ružových snoch

Ružové sny oslavovali. Odhalili Jolanku, zazvonil bicykel a prišiel aj kúzelník Hanák. Zdalo by sa, že po uši zaľúbený poštár Jakub a krásna Jolanka z osady sú dnes už len dojímavou vyblednutou spomienkou na časy, keď ľudí rozdeľovali rasové predsudky a homofóbia sa pestovala ako obľúbený folklór. Dobre však vieme, že sú tu zas. Vlastne nikam nezmizli, akurát ich na istý čas utlmili predstavy o tom, ako sa naša spoločnosť posúva k lepšiemu. Režisér Dušan Hanák ich vo filme Ružové sny sprítomnil s gráciou westernového hrdinu aj romantického džentlmena cez večný motív nešťastnej lásky Rómea a Júlie. A tak rozdielne komunity Rómov a gadžov tancujú podľa tohto scenára dodnes. Je až neuveriteľné, že od vzniku poetickej tragikomédie z roku 1976 o radostiach a starostiach dvoch mladých ľudí uprostred výsmechu spoločnosti ubehlo celých päťdesiat rokov. Pri tejto príležitosti ju práve prebiehajúci MFF Febiofest Bratislava 2026 zaradil do programu. Na premietanie v bratislavskom Kine Lumière pozval aj tvorcov a protagonistov. Stretnutie to bolo priam dojímavé, predsa však plné nežnej energie, ktorá potvrdila, že klenoty nestarnú a téma je stále aktuálna. Pravý prvý džob „Dušan Hanák šiel do veľkého rizika, keď si ma vzal za scenáristu bez skúseností,“ povedal na stretnutí scenárista filmu Dušan Dušek. Dodnes je presvedčený, že práve vďaka ich spolupráci na Ružových snoch a neskoršej...
Poberta Záber z filmu Poberta. Foto: Bontonfilm

Poberta píše ľúbostný list zlodejským komédiám

Čierny humor, satiru aj krimi sľubuje nová česko-slovenská zlodejská komédia Poberta. Nakrútil ju režisér Ondřej Hudeček a po premiére na Febiofeste, ktorý uzavrie, vstúpi od 19. marca do slovenských kín. „Zlodejské komédie typu Loganovci alebo Dannyho parťáci sa u nás prakticky nenakrúcajú. Bolo preto potrebné nájsť spôsob, ako tento rýdzo americký žáner preniesť do českého prostredia tak, aby pôsobil uveriteľne a zároveň nestratil nadsádzku. Hollywoodske zlodejské komédie mám veľmi rád. Pri Pobertovi som sa nimi síce inšpiroval, film som však zámerne zasadil do nám dôverne známych reálií, než aby som na ne za každú cenu vrúbľoval typicky americké žánrové prvky,“ povedal režisér Ondřej Hudeček. Poberta je český expresívny výraz pre zlodeja, darebáka či gaunera. Film sa odohráva v prostredí juhomoravského mesta Strážnice a postavy hovoria slováckym dialektom. Hrdinom Hudečkovho filmu je zlodejíček Lupyn. V priebehu pandémie, počas ktorej scenár vznikal, sa vracia z väzenia do rodného mesta. Situácia, ktorú priniesol covid, ho inšpiruje k naplánovaniu ďalšieho kšeftu. Z pandémie chce spolu s kumpánmi – úžerníkom Asasínom a skorumpovaným policajtom vyťažiť čo najviac, aby mohol začať nový život so svojou láskou Tamarou.   „Páči sa mi, ako hovorí režisér Ondřej Hudeček, že Poberta je ľúbostný list gangsterským zlodejským komédiám. Môžeme to označiť aj za veľmi dynamický slovácky western, ktorého nezanedbateľnou...
Oscar 2026 krátky film Záber z krátkeho hraného filmu Dvaja ľudia, ktorí si vymieňajú sliny. Foto: Misia Films

Oscar 2026 – aké sú najlepšie nominované krátke filmy?

Aj na 98. ročníku cien americkej filmovej akadémie Oscar 2026 udelia tri sošky tvorcom krátkych filmov. Víťazov spoznáme 16. marca, slávnostný ceremoniál sa začne o jednej v noci stredoeurópskeho času. O filmy nominované na Oscara v kategóriách krátkometrážnych filmov sa nezaujímam iba preto, že som strihal americký krátky hraný film Most (r. Bobby Garabedian, 2003), natočený v Prahe s českými hercami, ktorý bol pred rokmi nominovaný na Oscara. Môj záujem o krátkometrážne filmy sa totiž zrodil už počas štúdia dokumentárnej tvorby na VŠMU. Nielen z „prinútenia“ pretože to bol cieľ môjho štúdia, alebo ako z núdze cnosť, pretože krátky film urobíte ľahšie a lacnejšie ako film celovečerný. Vždy som obdivoval poviedku ako literárnu formu oproti rozsiahlemu románu a vo filme sa tento fenomén v mojich očiach prejavil práve ako krátky film. Je úctyhodné, že Americká filmová akadémia si stále považuje za dôležité udeľovať ceny aj v krátkej metráži, čo je v ich prípade do 40 minút. Navyše plejáda filmových festivalov, ktoré práve krátku formu preferujú, je obrovská a pokrýva nielen základné rody filmu ako je dokument, animovaný film, hraný film, ale aj art- a arsfilmy, teda umelecké filmy, filmy o umení (čo nie je to isté), o vede, experimentálne, avantgardné, tematicky zamerané na šport, prírodné krásy, horolezectvo, poľnohospodárstvo, ekológiu, cestopisné filmy, populárno-vedecké filmy, nevraviac o hudobných...
Zobraziť všetky články