17. Kino na hranici

Kino na hranici privíta Vášáryovú aj Párnického

V Českom Těšíne a priľahlom Cieszyne sa v dňoch 28. apríla až 3. mája uskutoční 17. ročník medzinárodnej filmovej prehliadky Kino na hranici. Zameriava sa najmä na prezentáciu poľskej, českej a slovenskej kinematografie, no tento rok posilní aj zastúpenie aktuálnych maďarských a ukrajinských snímok v programe. Vlani bola na prehliadke uvedená takmer úplná retrospektíva filmov Dušana Hanáka, tentoraz bude zo slovenských umelcov v centre pozornosti herečka Emília Vášáryová a režisér Stanislav Párnický. Obaja budú hosťami Kina na hranici a ich tvorbu pripomenie viacero projekcií. Pri Emílii Vášárovej to budú filmy Až přijde kocour (r. V. Jasný), Polnočná omša (r. J. Krejčík), Námestie svätej Alžbety (r. V. Bahna), Pelíšky (r. J. Hřebejk), Balada o siedmich obesených (r. M. Hollý), Drak sa vracia (r. E. Grečner), Václav (r. J. Vejdělek) a Lov (r. T. Kelemen). Z Párnického snímok sa premietne Kára plná bolesti, … kone na betóne, Južná pošta, Strecha úniku, Zbožňovaná, Najatý klaun, Pasca a Cukor. Retrospektívne sekcie budú venované aj spisovateľovi a scenáristovi Ludvíkovi Aškenazymu, rodákovi z Českého Těšína, poľskému režisérovi Marcinovi Krzyształowiczovi či českému hercovi Boleslavovi Polívkovi, ktorý uvedie i Jakubiskovu snímku Sedím na konári a je mi dobre.

Celkovo sa na 17. ročníku prehliadky premietne viac ako 100 filmov a podľa organizátorov budú takmer polovicu z nich tvoriť nové tituly, ktoré vznikli v Poľsku, Česku a na Slovensku počas minulého roka. Zo slovenských to budú hrané snímky Krok do tmy (r. M. Luther), Láska na vlásku (r. M. Čengel Solčanská), Deti (r. J. Vojtek), V tichu (r. Z. Jiráský), Socialistický Zombi Mord (r. R. Blažek, P. Čermák, Z. Paulini), poviedkové Slovensko 2.0 (desať režisérov), z dokumentov 38 (r. D. Dangl, L. Zednikovič), Comeback (r. M. Remo), Felvidék – Horná zem (r. V. Plančíková), Hrana – 4 filmy o Marekovi Brezovskom (r. P. Lančarič), Vlna vs. breh (r. M. Štrba), Všetky moje deti z roku 2013 (r. L. Kaboš), Žiť pre vášeň (r. P. Barabáš) a v programe sú aj dva krátke animované tituly Nina (r. V. Obertová, M. Čopíková) a Ako vzniká tornádo (r. V. Kocourková). Okrem toho figurujú v tematickej sekcii Sedmikrásky – Ženský film v československej kinematografii Slané cukríky režisérky Evy Štefankovičovej.

dan

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Wishing on a Star.

Film Petra Kerekesa Wishing on a Star bude mať premiéru v Benátkach

Snímka Petra Kerekesa Wishing on a Star, ktorá vznikla v taliansko-rakúsko-česko-chorvátsko-taiwansko-slovenskej koprodukcii, bude mať premiéru na festivale v Benátkach (28. 8. – 7. 9.). Film bude súťažiť v sekcii Orizzonti. Protagonistami dokumentárnej komédie o hľadaní ľudského šťastia sú veštica a pätica ľudí, ktorí sa podľa jej pokynov vyberú na rôzne miesta sveta aby zmenili svoj život. Astrologička Lucciana posiela ľudí v deň ich narodenín na také miesta vo svete, kde je ideálna konštelácia planét, aby sa mohli znovuzrodiť a zmeniť svoju povahu. Okrem toho, že Kerekes snímku režíroval, so spoločnosťou Peter Kerekes je tiež jej koproducentom. Kameru mal na starosti Martin Kollar, strih Marek Šulík a zvuk Michal Gábor. Pre Kerekesa to nie je prvá účasť v Benátkach. Už v roku 2021 tam v rovnakej sekcii súťažila jeho Cenzorka, za ktorú Kerekes spolu s Ivanom Ostrochovským získalina festivale cenu za najlepší scenár. O víťazoch v sekcii Orizzonty bude tento rok rozhodovať porota pod vedením americkej režisérky a scenáristky Debry Granik. Jej členmi budú aj iránsky režisér a producent Ali Asgari, sýrsky režisér a scenárista Soudade Kaadan, grécky režisér, scenárista a producent Christos Nikou, švédska herečka a režisérka Tuva Novotny, maďarský filmár Gábor Reisz a talianska scenáristka a režisérka Valia Santella....
Táňa Pauhofová a Vojtěch Vodochodský vo filme Vlny.

Na vlnách odvahy

Film je inšpirovaný skutočnými udalosťami a vďaka dôslednej práci s rozsiahlym rozhlasovým archívom prináša autentické výpovede pamätníkov. „Rozhlas bol vplyvným médiom, počúvali ho všetci, bol vlastne vtedajším Facebookom či Instagramom. Napriek tomu, že mocenský dohľad bol všadeprítomný, práve tu sa našla skupina ľudí, ktorí v  jednom z ikonických momentov našej novodobej histórie preukázali odvahu čeliť obrovskému nátlaku a postavili sa armáde, čo viedlo k pamätnému vysielaniu v čase, keď už Prahou prechádzali tanky,“ približuje príbeh režisér a scenárista Jiří Mádl, ktorý na filme pracoval desať rokov. Aj keď sovietska invázia bola námetom pre filmárov už viackrát, téme rozhlasového odboja sa podľa režiséra nikto bližšie nevenoval. „Rozhlas bol pritom jednou z najdôležitejších inštitúcií, ktorú bolo vtedy treba umlčať,“ dodáva Mádl. Vlny sú aj jeho poctou práci vtedajších redaktorov. „Pani Věra Šťovíčková bola pre mňa základným pilierom, otvorila dvere k ostatným postavám. A odhalila aj niečo, čo nebolo známe. V učebniciach sa to neučí a my s touto takmer zabudnutou informáciou vo filme pracujeme," naznačuje prísľub nečakanej zápletky. Spolu s kameramanom Martinom Žiaranom použitím najnovších filmových technológií vybudovali výpravný film. „Je to dychberúci zážitok. Spolu našli doteraz nezverejnené archívne zábery z roku 1968 a vďaka digitalizácii a vizuálnym efektom ich zapracovali do filmu tak, že...
Zobraziť všetky články