51. Letná filmová škola Pod parou Chlast
Písmo: A- | A+

Letná filmová škola, ktorej 51. ročník sa v Uherskom Hradišti začal v piatok 25. júla, tradične ponúka hviezdnych hostí, predpremiéry, klasiky aj „obskúrnosti“ pre filmových fajnšmekrov.  

Podujatie slávnostne otvorí česko-slovensko-taliansky film Karavan režisérky Zuzany Kirchnerovej. Uzatvorí ho takisto snímka z domácej produkcie – slovensko-český remake dánskeho hitu Chlast. Volá sa Pod parou a režíroval ho Rudolf Biermann. Zo slovenských noviniek uvedie 51. Letná filmová škola aj celovečerný debut Kataríny Gramatovej Hore je nebo, v doline som ja. Publikum uvidí tiež koprodukčný bábkový film so slovenskou účasťou Rozprávky z čarovnej záhrady a premieta sa aj Duchoň (r. Peter Bebjak). Nechýba aktuálna česká tvorba – zastupujú ju napríklad Na druhej strane leta (r. Vojtěch Strakatý), čierna groteska Šváby (r. Luboš Kučera) či Džob režiséra Tomáša Vorla.

Organizátorom festivalu je Asociácia českých filmových klubov. 51. Letná filmová škola preto hostí udeľovanie Výročných cien Asociácie českých filmových klubov. Tento rok si ich osobne prevezmú švédsky režisér a autor Lukas Moodysson, rakúsky filmár Ulrich Seidl, český herec Oldřich Kaiser a slovenská herečka Zuzana Kronerová. 51. Letná filmová škola privíta aj zásadného tvorcu súčasnej africkej kinematografie Mahamata-Saleha Harouna a ďalších hostí.

Na programe festivalu sú napríklad retrospektívy Michaela Powella a Emerica Pressburgera, Tima Burtona či Liny Wertmüllerovej, kolekcia špionážnych filmov nemej éry, sekcia venovaná Dogme 95 aj sekcia s fokusom na virtuálnu realitu a mýty s ňou spojené. Kompletný program festivalu nájdete na jeho stránkach.

51. Letná škola potrvá v Uherskom Hradišti do 31. júla. Ozveny LFŠ sa konajú 2. a 3. augusta v pražskom kine Aero.

Autor:

Zuzana Bydžovská vo filme Pod parou, ktorý uzavrie Letnú filmovú školu. Foto: CinemArt SK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Zobraziť všetky články