51. Letná filmová škola Pod parou Chlast
Písmo: A- | A+

Letná filmová škola, ktorej 51. ročník sa v Uherskom Hradišti začal v piatok 25. júla, tradične ponúka hviezdnych hostí, predpremiéry, klasiky aj „obskúrnosti“ pre filmových fajnšmekrov.  

Podujatie slávnostne otvorí česko-slovensko-taliansky film Karavan režisérky Zuzany Kirchnerovej. Uzatvorí ho takisto snímka z domácej produkcie – slovensko-český remake dánskeho hitu Chlast. Volá sa Pod parou a režíroval ho Rudolf Biermann. Zo slovenských noviniek uvedie 51. Letná filmová škola aj celovečerný debut Kataríny Gramatovej Hore je nebo, v doline som ja. Publikum uvidí tiež koprodukčný bábkový film so slovenskou účasťou Rozprávky z čarovnej záhrady a premieta sa aj Duchoň (r. Peter Bebjak). Nechýba aktuálna česká tvorba – zastupujú ju napríklad Na druhej strane leta (r. Vojtěch Strakatý), čierna groteska Šváby (r. Luboš Kučera) či Džob režiséra Tomáša Vorla.

Organizátorom festivalu je Asociácia českých filmových klubov. 51. Letná filmová škola preto hostí udeľovanie Výročných cien Asociácie českých filmových klubov. Tento rok si ich osobne prevezmú švédsky režisér a autor Lukas Moodysson, rakúsky filmár Ulrich Seidl, český herec Oldřich Kaiser a slovenská herečka Zuzana Kronerová. 51. Letná filmová škola privíta aj zásadného tvorcu súčasnej africkej kinematografie Mahamata-Saleha Harouna a ďalších hostí.

Na programe festivalu sú napríklad retrospektívy Michaela Powella a Emerica Pressburgera, Tima Burtona či Liny Wertmüllerovej, kolekcia špionážnych filmov nemej éry, sekcia venovaná Dogme 95 aj sekcia s fokusom na virtuálnu realitu a mýty s ňou spojené. Kompletný program festivalu nájdete na jeho stránkach.

51. Letná škola potrvá v Uherskom Hradišti do 31. júla. Ozveny LFŠ sa konajú 2. a 3. augusta v pražskom kine Aero.

Autor:

Zuzana Bydžovská vo filme Pod parou, ktorý uzavrie Letnú filmovú školu. Foto: CinemArt SK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Týždeň vo filme 1975 konferencia Helsinki 1975

Týždeň vo filme 1966: Kultúry nikdy nie je veľa

Potom, čo sa v roku 1965 autonómnosť tvorby týždenníka – od plánovania obsahu až po záverečné spracovanie – vrátila do bratislavskej redakcie, tvorcovia sa snažili dať slovenskému žurnálu vlastnú tvár, vrátiť mu atraktívnosť, aby divák počas jeho premietania v kinách (pred hraným filmom) nestál radšej vo foyeri. Úlohu aktuálneho informátora už desať rokov plnilo televízne spravodajstvo. Bolo treba hľadať témy s dlhšou platnosťou dosahu a teritoriálne obsiahnuť podľa možnosti celý svet. Nie vždy sa to podarilo, ale... Výrobcov filmových žurnálov združovala medzinárodná organizácia I.N.A. (International Newsreel Association). Bratislavská redakcia bola jej členom (samozrejme popri pražskej), pretože nešlo o zastúpenie štátov, ale výrobcov/spoločností. Delegáti, tradične šéfredaktori, sa každoročne schádzali na konferencii. Na jej programe bolo pravidelne aj premietanie jednotlivých týždenníkov. Tie sa špeciálne pre túto príležitosť nepripravovali, vyberali sa k termínu konferencie. Ale išlo o prestíž. V plynúcom roku sme sa teda prezentovali číslom 8. Bolo prijaté veľmi pozitívne, ako vôbec jedno z najlepších, ktoré boli premietnuté. To pre nás znamenalo veľa a zdvihlo to naše sebavedomie! Tento prívlastok osmičke ostal, a myslím, že právom. Napokon, divák si utvorí obraz sám... Kolekciu jarných týždenníkov roku 1966 charakterizuje explózia šotov s témou kultúry a umenia: Premiéra hry Rolfa Hochhutha Zástupca Turné baletu SND vo Švajčiarsku a Taliansku Výstava kinetického umenia v Esslingene (NSR) Spieva Juliette Gréco Výstava...
Zobraziť všetky články