inkluzívne projekty SFÚ Slovenský filmový ústav (SFÚ) koncom minulého roka pripravil DVD kolekciu ôsmich klasických filmov s audiokomentármi pre slabozrakých a nevidiacich. Vyšli v špeciálnom balení s popisom v Braillovom písme.
Písmo: A- | A+

Slovenský filmový ústav (SFÚ) koncom minulého roka pripravil DVD kolekciu ôsmich klasických filmov s audiokomentármi pre slabozrakých a nevidiacich. Vyšli v špeciálnom balení s popisom v Braillovom písme. Takmer šesťsto kusov týchto filmových setov sa aktuálne dostáva k nevidiacim a slabozrakým po celom Slovensku. SFÚ zároveň pokračuje v inkluzívnom  projekte Kino bez bariér. V ňom od septembra 2024 v Kine Lumière premieta filmy pre návštevníkov so zrakovým a sluchovým znevýhodnením. Za týmito projektmi stojí snaha SFÚ vyslať signál, že spoločnosť sa o ľudí so znevýhodnením zaujíma.

DVD kolekcia filmov s audiokomentárom

DVD kolekcia filmov s audiokomentárom pozostáva z vybraných diel z obdobia 40. až 80. rokov, ktoré boli súčasťou projektu Slovenský film v rokoch 2006 – 2011. „Vychádzali sme z toho, čo sme mali k dispozícii a snažili sme sa vytvoriť kolekciu, ktorá bude dramaturgicky kompaktná a zároveň používateľsky atraktívna. Potrebovali sme taký počet filmov, aby bolo možné vytvoriť komplety. Po dohode s partnerskými organizáciami sme sa dopracovali k číslu 590,“ hovorí Marián Brázda, vedúci edičného oddelenia SFÚ, ktorý projekt DVD nosičov pre nevidiacich a slabozrakých pripravoval. Kolekciu ôsmich filmov tvoria diela s umeleckou hodnotou, ktoré sú zároveň zaujímavé aj divácky. Obsahuje snímky Štvorylka (1955) Jozefa Medveďa a Karola Kršku, Šťastie príde v nedeľu (1958) Jána Lacka, Kapitán Dabač (1959) Paľa Bielika, Skalní v ofsajde (1960) Jána Lacka, Majster kat (1966) Paľa Bielika, Živý bič (1966) Martina Ťapáka, Tri dcéry (1967) Štefana Uhra a Zmluva s diablom (1967) Jozefa Zachara.

„Balíčky s filmami s audiokomentármi sme zo SFÚ zaslali priamo do Slovenskej knižnice pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči (SKN) a na osem krajských stredísk Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS). Z SKN i každého krajského strediska ÚNSS sú filmy postupne rozosielané na jednotlivé regionálne pracoviská. Či už sú to oddelenia pre nevidiacich mestských knižníc alebo základné organizácie ÚNSS v takmer päťdesiatich mestách. Týmto spôsobom sa ľudia so zrakovým znevýhodnením majú šancu dostať k pokladom slovenskej klasiky po celom Slovensku,“ hovorí Michal Tkáčik, hlavný koordinátor Slovenskej autority pre Braillovo písmo a podpredseda Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Pre SFÚ je partnerom pre komunikáciu a logistiku celého projektu.

Použitie brailu na obale

Samotná DVD kolekcia je výnimočná aj svojím obalom. Brázda hovorí, že „na tento komplet sa vytvorilo špeciálne balenie s popisom vnútorného obsahu v Braillovom písme. Bola to naša prvá skúsenosť. Je to reliéfne písmo, ktoré pre nás nebolo jednoduché. Museli sme prísť na to, ako docieliť výsledný efekt tak, aby to bolo hapticky vnímateľné a zároveň na dostatočne silnom kartóne, ktorý vytvorí pevný obal pre kolekciu.“ Kolekcia zároveň vyšla v minulom roku, kedy si svet pripomínal 200. výročie vzniku Braillovho písma.

„Použitie brailu na obale DVD balíčka vnímame ako mimoriadne dôležitý krok ku skutočnej prístupnosti. Nejde len o splnenie legislatívnej povinnosti, ktorá vstúpila do platnosti v roku 2025. Ide o jasný signál, že SFÚ naozaj komplexne myslí na prístupnosť pre ľudí so zrakovým znevýhodnením,“ pripomína Michal Tkáčik. „Práve obaly sú prvým kontaktom s produktom – a brail na nich umožňuje nevidiacim ľuďom samostatne identifikovať obsah. To má zásadný význam pre ich nezávislosť a dôstojnosť. O to viac si vážime, že SFÚ v spolupráci s nami preniesol túto formu prístupnosti do praxe. V realite sa brailu zatiaľ venuje len veľmi malé množstvo výrobcov. DVD či iné produkty bez brailu sú pre nevidiacich rovnako nemé, aké by boli pre vidiacich obaly produktov bez akýchkoľvek nápisov. Preto sa aktuálne tešíme každej nájdenej brailovej bodke na obaloch.“

Dostať kolekcie k adresátom

Brázda hovorí, že pre SFÚ bolo dôležité DVD kolekcie nielen vyrobiť, ale ich aj dostať ku koncovým užívateľom. Podľa neho je to „minimálne dobrý signál spoločnosti, že má o ľudí so znevýhodnením záujem a že na nich myslí. A to bolo minimum, ktoré sme chceli dosiahnuť.“ Zmysluplnosť projektu oceňuje aj Michal Tkáčik. SFÚ vyjadril vďačnosť za „hodnotný dar a ešte cennejšiu prácu, ktorá stála za spracovaním DVD filmov do skutočne prístupných brailových obalov“. DVD kolekcia vznikla ako súčasť projektu Inkluzívna audiovízia. Je podporený z programu Kultúra pre znevýhodnené skupiny obyvateľstva Ministerstva kultúry SR. V rámci neho SFÚ tiež zabezpečil funkciu Text to Speech pre online magazín filmsk.sk. Vďaka tomu sa všetky uverejňované texty konvertujú do audioformátu a nielen nevidiaci a slabozrakí si ich môžu vypočuť.

Nepela v Kine bez bariér

Projekt inkluzívnych projekcií Kino bez bariér spustilo Kino Lumière v septembri roku 2024. Už viac ako rok prináša vďaka projekciám s audiokomentárom a deskriptívnymi titulkami filmové predstavenia prístupné aj pre ľudí so zrakovým či sluchovým znevýhodnením. Tie sa konajú pravidelne každú prvú stredu v mesiaci o 10.00 hod. doobeda a 17.30 hod. poobede a každú prvú sobotu v mesiaci o 17.30 hod. poobede. Pre ľudí so sluchovým znevýhodnením sú sprievodné podujatia tlmočené do slovenského posunkového jazyka. Vstupné na tieto projekcie je znížené na 3 eurá a otvorené sú aj širokej verejnosti. Do kinosály je zabezpečený bezbariérový prístup.

Od spustenia projektu do konca minulého roka sa celkovo uskutočnilo 49 predstavení, na ktoré prišlo viac ako 1800 divákov. S audiokomentárom a deskriptívnymi titulkami sa premietli viaceré slovenské filmy. Sú medzi nimi Vlny, Vtáčnik, Spiaci účet, Prezidentka, Zázračná moc, MIKI, ČERNÁK, Ema a smrtihlav, Karavan Otec. Zo zahraničných snímok to boli Až na veky, Emilia Pérez, Amélia z Montmartru, Una a jej kamaráti a španielsky film Počuješ ma?, ktorého hlavnou hrdinkou je nepočujúca žena. Najbližšie sa v projekte Kino bez bariér premietne v dňoch 4. a 7. februára slovenský film Nepela (2025) Gregora Valentoviča.

Pravidelný inkluzívny formát

„Projekt Kino bez bariér vnímam ako výnimočný najmä z pohľadu budovania komunity a dlhodobého vzťahu s publikom. Podarilo sa nám vytvoriť pravidelný inkluzívny formát predstavení, v ktorom sa ľudia so zrakovým a sluchovým znevýhodnením, ako aj ďalší diváci a diváčky, cítia vítaní,“ hodnotí doterajšie výsledky manažérka projektu Kino bez bariér Michaela Kolláriková. „Kľúčová je spolupráca s Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska a OZ Myslím – Centrum kultúry nepočujúcich. Vďaka nim sa okolo projektu vytvorili stabilné a pravidelne sa vracajúce komunity. Organizácie projekt aktívne komunikujú, odporúčajú a publikum si predstavenia postupne osvojilo.“ Projekt vznikol v spolupráci s Asociáciou slovenských filmových klubov a zahraničnými partnermi pod vedením CK ZAMEK v Poznani, Podporila ho aj Európska únia. Technologické vybavenie kina na projekcie filmov s audiokomentárom do slúchadiel finančne podporil Audiovizuálny fond.

Ústretovosť voči ľuďom so znevýhodnením v projekte Kino bez bariér sa odzrkadľuje aj v samotnom priestore Kina Lumière. Ako súčasť debarierizácie sú v pokladnici kina k dispozícii mapy priestoru v hmatovej grafike. Dvere do jednotlivých priestorov kinosál a toaliet sú označené Braillovým písmom rovnako ako výťah. Kino bez bariér zároveň ponúka možnosť sprevádzania návštevníctva vyškoleným personálom z najbližších zastávok MHD do kina a z kina. A tiež podrobný opis cesty, ktorý je zverejnený na stránke projektu Kina bez bariér.

„Diváci a diváčky pravidelne využívajú sprievod a asistenciu a na predstavenia sa opakovane vracajú vrátane návštevníčky z Česka, ktorá kino navštevuje takmer každý mesiac. Veľmi nás tešia aj osobné správy vďaky, napríklad od diváčky, ktorá môže po rokoch manželstva prvýkrát chodiť s partnerom pravidelne do kina a vníma tieto návštevy ako výnimočný spoločný zážitok,“ približuje význam projektu Kina bez bariér Michaela Kolláriková.

Aj pre deti s poruchou autistického spektra a ADHD

Kino Lumière vo svojom programe v rámci inkluzívnych projekcií myslí aj na deti s poruchou autistického spektra a ADHD. Od februára roku 2018 uvádza pre nich cyklus senzoricky prispôsobených premietaní v spolupráci s občianskym združením RATA o.z. pod názvom Inkluzívne kino pre deti. Myšlienka realizácie cyklu vznikla s cieľom sprístupniť návštevu kina detským divákom, ktorí kvôli špecifikám zmyslového vnímania a správania sa, bežné kino nenavštevujú. Premietania majú zníženú hlasitosť a svetelný kontrast, prípustný je aj pohyb detí v sále a komentovanie filmu. Projekcie sa konajú pravidelne tretiu sobotu v mesiaci o 15.00 hod. Najbližšie sa bude dňa 21. februára premietať pásmo Fest Anča 2025: Najlepšie animované filmy pre deti.

Je to beh na dlhé trate,“ hovorí v súvislosti s inkluzívnymi projekciami v kine Zita Hosszúová, manažérka Kina Lumière. „Myšlienka nespočíva v tom, že po takýchto premietaniach má byť veľký dopyt. Možnosť má skrátka existovať.“ Podľa Hosszúovej môže všetky uvedenia inkluzívneho programu navštevovať aj široká verejnosť. Okrem predstavení s audiokomentármi a deskriptívnymi titulkami pre nepočujúcich a nevidiacich organizuje kino aj program pre seniorov. A formát baby-kino je vďaka miernemu svetlu a nižšej hlasitosti v kinosále dostupný pre rodičov s bábätkami.

Viac informácií nájdete na stránke projektu Kino bez bariér. O projekte si prečítajte aj v našej téme.

Foto: SFÚ

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

MFF Benátky 2026 ceny Záber z filmu Neznáma žena. Foto: MFF Benátky

Zlatého leva získala v Benátkach Neznáma žena, ocenili aj dokument NAZA

Film Neznáma žena (Woman Unknown) dánsko-egyptskej režisérky May el-Toukhy získal na 83. ročníku MFF v Benátkach v sobotu 12. septembra Zlatého leva pre najlepšiu snímku festivalu. Film sa odohráva v Dánsku po nacistickej okupácii a druhej svetovej vojne. Jeho hrdinka sa má vydávať za bohatého vdovca, má však tajomstvo. Počas vojny mala románik s nemeckým vojakom. „Neznáma žena skúma tému ženského tela ako bojového poľa, a to optikou takzvaných horizontálnych kolaborantiek – mnohých žien v Celej Európe, ktoré počas druhej svetovej vojny udržiavali intímne vzťahy s vojakmi okupačnej armády a po vojne za to znášali tvrdé následky,“ uviedla režisérka. Protagonistku jej filmu stvárnila dánska herečka Mathilde Arcel. Za svoj výkon získala Volpiho čašu pre najlepšiu herečku. Cenu pre najlepšieho herca si odniesol John Malkovich za úlohu agenta v britsko-americko-čilskom komediálnom trileri Martina McDonagha Wild Horse Nine. Strieborného leva – Veľkú cenu poroty udelili snímke Possible Love kórejského filmára Chang-dong Leeho o dvoch manželských dvojiciach. Strieborného leva za réžiu získal pôvodom ruský filmár Ilja Chržanovskij za snímku Dau. Venuje sa v nej fyzikom, ktorí vyvinuli sovietsku atómovú bombu. Snímka vznikala dve desaťročia. Podľa neho nie všetci verili, že film, na ktorom spolupracovalo okolo 2000 ľudí, dokončí. Cenu venoval Charkovu a Ukrajincom, ktorí bojujú v strašnej vojne. A takisto svojej mame, ktorá sa na Ukrajine narodila. Rekordný...
Cinematik 2026 ceny SFÚ Igor Luther. Foto: Punkchart films

Víťazmi Cinematiku 2026 sú Fatherland, Igor a potom a Musíme prežiť

Najlepším slovenským dokumentom na MFF Cinematik 2026 sa stal portrét zosnulého kameramana Igora Luthera Igor a potom v réžii Ivana Ostrochovského. Ceny festival vyhlásil v sobotu 12. septembra. Pokračuje však až do nedele, keď uvedie tiež ocenené snímky. Neskôr ešte vyhlási víťaza ceny publika. „Igor Luther bol fascinujúci a komplikovaný človek, ktorý žil v komplikovanejšej dobe ako žijeme my a napriek tomu sa tej komplikovanosti nebál a v podstate sa z nej tešil a bral to ako výzvu meniť veci k lepšiemu a pre mňa to je veľmi inšpirujúce,“ povedal režisér a producent snímky Ostrochovský pri preberaní ceny Cinematik.doc. O cene rozhodovala trojčlenná medzinárodná porota – distribútorka Michaela Čajková, kameraman Norbert Hudec a filmový kurátor Christopher Small. Snímka Igor a potom vznikla v slovensko-českej koprodukcii. Jej koproducentom je Slovenský filmový ústav. Svetoznámy slovenský kameraman Igor Luther stál za kamerou v snímkach ako Vtáčkovia, siroty a blázni Juraja Jakubiska, Plechový bubienok Volkera Schlöndorffa či Danton Andrzeja Wajdu. Snímka Igor a potom vznikala pôvodne pod názvom Autoportrét a mal ju o sebe nakrútiť sám Luther. Nakoniec túto úlohu na seba prevzal Ostrochovský. „Igor bol už posledné dva roky svojho života vážne chorý a pochopili sme, že ten film musíme natočiť my. Bolo pre nás nepredstaviteľné, aby dokument o v podstate najúspešnejšom slovenskom filmárovi nevznikol,“ povedal Ostrochovský pre Filmsk.sk po uvedení...
Zobraziť všetky články