inkluzívne projekty SFÚ Slovenský filmový ústav (SFÚ) koncom minulého roka pripravil DVD kolekciu ôsmich klasických filmov s audiokomentármi pre slabozrakých a nevidiacich. Vyšli v špeciálnom balení s popisom v Braillovom písme.
Písmo: A- | A+

Slovenský filmový ústav (SFÚ) koncom minulého roka pripravil DVD kolekciu ôsmich klasických filmov s audiokomentármi pre slabozrakých a nevidiacich. Vyšli v špeciálnom balení s popisom v Braillovom písme. Takmer šesťsto kusov týchto filmových setov sa aktuálne dostáva k nevidiacim a slabozrakým po celom Slovensku. SFÚ zároveň pokračuje v inkluzívnom  projekte Kino bez bariér. V ňom od septembra 2024 v Kine Lumière premieta filmy pre návštevníkov so zrakovým a sluchovým znevýhodnením. Za týmito projektmi stojí snaha SFÚ vyslať signál, že spoločnosť sa o ľudí so znevýhodnením zaujíma.

DVD kolekcia filmov s audiokomentárom

DVD kolekcia filmov s audiokomentárom pozostáva z vybraných diel z obdobia 40. až 80. rokov, ktoré boli súčasťou projektu Slovenský film v rokoch 2006 – 2011. „Vychádzali sme z toho, čo sme mali k dispozícii a snažili sme sa vytvoriť kolekciu, ktorá bude dramaturgicky kompaktná a zároveň používateľsky atraktívna. Potrebovali sme taký počet filmov, aby bolo možné vytvoriť komplety. Po dohode s partnerskými organizáciami sme sa dopracovali k číslu 590,“ hovorí Marián Brázda, vedúci edičného oddelenia SFÚ, ktorý projekt DVD nosičov pre nevidiacich a slabozrakých pripravoval. Kolekciu ôsmich filmov tvoria diela s umeleckou hodnotou, ktoré sú zároveň zaujímavé aj divácky. Obsahuje snímky Štvorylka (1955) Jozefa Medveďa a Karola Kršku, Šťastie príde v nedeľu (1958) Jána Lacka, Kapitán Dabač (1959) Paľa Bielika, Skalní v ofsajde (1960) Jána Lacka, Majster kat (1966) Paľa Bielika, Živý bič (1966) Martina Ťapáka, Tri dcéry (1967) Štefana Uhra a Zmluva s diablom (1967) Jozefa Zachara.

„Balíčky s filmami s audiokomentármi sme zo SFÚ zaslali priamo do Slovenskej knižnice pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči (SKN) a na osem krajských stredísk Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS). Z SKN i každého krajského strediska ÚNSS sú filmy postupne rozosielané na jednotlivé regionálne pracoviská. Či už sú to oddelenia pre nevidiacich mestských knižníc alebo základné organizácie ÚNSS v takmer päťdesiatich mestách. Týmto spôsobom sa ľudia so zrakovým znevýhodnením majú šancu dostať k pokladom slovenskej klasiky po celom Slovensku,“ hovorí Michal Tkáčik, hlavný koordinátor Slovenskej autority pre Braillovo písmo a podpredseda Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Pre SFÚ je partnerom pre komunikáciu a logistiku celého projektu.

Použitie brailu na obale

Samotná DVD kolekcia je výnimočná aj svojím obalom. Brázda hovorí, že „na tento komplet sa vytvorilo špeciálne balenie s popisom vnútorného obsahu v Braillovom písme. Bola to naša prvá skúsenosť. Je to reliéfne písmo, ktoré pre nás nebolo jednoduché. Museli sme prísť na to, ako docieliť výsledný efekt tak, aby to bolo hapticky vnímateľné a zároveň na dostatočne silnom kartóne, ktorý vytvorí pevný obal pre kolekciu.“ Kolekcia zároveň vyšla v minulom roku, kedy si svet pripomínal 200. výročie vzniku Braillovho písma.

„Použitie brailu na obale DVD balíčka vnímame ako mimoriadne dôležitý krok ku skutočnej prístupnosti. Nejde len o splnenie legislatívnej povinnosti, ktorá vstúpila do platnosti v roku 2025. Ide o jasný signál, že SFÚ naozaj komplexne myslí na prístupnosť pre ľudí so zrakovým znevýhodnením,“ pripomína Michal Tkáčik. „Práve obaly sú prvým kontaktom s produktom – a brail na nich umožňuje nevidiacim ľuďom samostatne identifikovať obsah. To má zásadný význam pre ich nezávislosť a dôstojnosť. O to viac si vážime, že SFÚ v spolupráci s nami preniesol túto formu prístupnosti do praxe. V realite sa brailu zatiaľ venuje len veľmi malé množstvo výrobcov. DVD či iné produkty bez brailu sú pre nevidiacich rovnako nemé, aké by boli pre vidiacich obaly produktov bez akýchkoľvek nápisov. Preto sa aktuálne tešíme každej nájdenej brailovej bodke na obaloch.“

Dostať kolekcie k adresátom

Brázda hovorí, že pre SFÚ bolo dôležité DVD kolekcie nielen vyrobiť, ale ich aj dostať ku koncovým užívateľom. Podľa neho je to „minimálne dobrý signál spoločnosti, že má o ľudí so znevýhodnením záujem a že na nich myslí. A to bolo minimum, ktoré sme chceli dosiahnuť.“ Zmysluplnosť projektu oceňuje aj Michal Tkáčik. SFÚ vyjadril vďačnosť za „hodnotný dar a ešte cennejšiu prácu, ktorá stála za spracovaním DVD filmov do skutočne prístupných brailových obalov“. DVD kolekcia vznikla ako súčasť projektu Inkluzívna audiovízia. Je podporený z programu Kultúra pre znevýhodnené skupiny obyvateľstva Ministerstva kultúry SR. V rámci neho SFÚ tiež zabezpečil funkciu Text to Speech pre online magazín filmsk.sk. Vďaka tomu sa všetky uverejňované texty konvertujú do audioformátu a nielen nevidiaci a slabozrakí si ich môžu vypočuť.

Nepela v Kine bez bariér

Projekt inkluzívnych projekcií Kino bez bariér spustilo Kino Lumière v septembri roku 2024. Už viac ako rok prináša vďaka projekciám s audiokomentárom a deskriptívnymi titulkami filmové predstavenia prístupné aj pre ľudí so zrakovým či sluchovým znevýhodnením. Tie sa konajú pravidelne každú prvú stredu v mesiaci o 10.00 hod. doobeda a 17.30 hod. poobede a každú prvú sobotu v mesiaci o 17.30 hod. poobede. Pre ľudí so sluchovým znevýhodnením sú sprievodné podujatia tlmočené do slovenského posunkového jazyka. Vstupné na tieto projekcie je znížené na 3 eurá a otvorené sú aj širokej verejnosti. Do kinosály je zabezpečený bezbariérový prístup.

Od spustenia projektu do konca minulého roka sa celkovo uskutočnilo 49 predstavení, na ktoré prišlo viac ako 1800 divákov. S audiokomentárom a deskriptívnymi titulkami sa premietli viaceré slovenské filmy. Sú medzi nimi Vlny, Vtáčnik, Spiaci účet, Prezidentka, Zázračná moc, MIKI, ČERNÁK, Ema a smrtihlav, Karavan a Otec. Zo zahraničných snímok to boli Až na veky, Emilia Pérez, Amélia z Montmartru, Una a jej kamaráti a španielsky film Počuješ ma?, ktorého hlavnou hrdinkou je nepočujúca žena. Najbližšie sa v projekte Kino bez bariér premietne v dňoch 4. a 7. februára slovenský film Nepela (2025) Gregora Valentoviča.

Pravidelný inkluzívny formát

„Projekt Kino bez bariér vnímam ako výnimočný najmä z pohľadu budovania komunity a dlhodobého vzťahu s publikom. Podarilo sa nám vytvoriť pravidelný inkluzívny formát predstavení, v ktorom sa ľudia so zrakovým a sluchovým znevýhodnením, ako aj ďalší diváci a diváčky, cítia vítaní,“ hodnotí doterajšie výsledky manažérka projektu Kino bez bariér Michaela Kolláriková. „Kľúčová je spolupráca s Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska a OZ Myslím – Centrum kultúry nepočujúcich. Vďaka nim sa okolo projektu vytvorili stabilné a pravidelne sa vracajúce komunity. Organizácie projekt aktívne komunikujú, odporúčajú a publikum si predstavenia postupne osvojilo.“ Projekt vznikol v spolupráci s Asociáciou slovenských filmových klubov a zahraničnými partnermi pod vedením CK ZAMEK v Poznani, Podporila ho aj Európska únia. Technologické vybavenie kina na projekcie filmov s audiokomentárom do slúchadiel finančne podporil Audiovizuálny fond.

Ústretovosť voči ľuďom so znevýhodnením v projekte Kino bez bariér sa odzrkadľuje aj v samotnom priestore Kina Lumière. Ako súčasť debarierizácie sú v pokladnici kina k dispozícii mapy priestoru v hmatovej grafike. Dvere do jednotlivých priestorov kinosál a toaliet sú označené Braillovým písmom rovnako ako výťah. Kino bez bariér zároveň ponúka možnosť sprevádzania návštevníctva vyškoleným personálom z najbližších zastávok MHD do kina a z kina. A tiež podrobný opis cesty, ktorý je zverejnený na stránke projektu Kina bez bariér.

„Diváci a diváčky pravidelne využívajú sprievod a asistenciu a na predstavenia sa opakovane vracajú vrátane návštevníčky z Česka, ktorá kino navštevuje takmer každý mesiac. Veľmi nás tešia aj osobné správy vďaky, napríklad od diváčky, ktorá môže po rokoch manželstva prvýkrát chodiť s partnerom pravidelne do kina a vníma tieto návštevy ako výnimočný spoločný zážitok,“ približuje význam projektu Kina bez bariér Michaela Kolláriková.

Aj pre deti s poruchou autistického spektra a ADHD

Kino Lumière vo svojom programe v rámci inkluzívnych projekcií myslí aj na deti s poruchou autistického spektra a ADHD. Od februára roku 2018 uvádza pre nich cyklus senzoricky prispôsobených premietaní v spolupráci s občianskym združením RATA o.z. pod názvom Inkluzívne kino pre deti. Myšlienka realizácie cyklu vznikla s cieľom sprístupniť návštevu kina detským divákom, ktorí kvôli špecifikám zmyslového vnímania a správania sa, bežné kino nenavštevujú. Premietania majú zníženú hlasitosť a svetelný kontrast, prípustný je aj pohyb detí v sále a komentovanie filmu. Projekcie sa konajú pravidelne tretiu sobotu v mesiaci o 15.00 hod. Najbližšie sa bude dňa 21. februára premietať pásmo Fest Anča 2025: Najlepšie animované filmy pre deti.

„Je to beh na dlhé trate,“ hovorí v súvislosti s inkluzívnymi projekciami v kine Zita Hosszúová, manažérka Kina Lumière. „Myšlienka nespočíva v tom, že po takýchto premietaniach má byť veľký dopyt. Možnosť má skrátka existovať.“ Podľa Hosszúovej môže všetky uvedenia inkluzívneho programu navštevovať aj široká verejnosť. Okrem predstavení s audiokomentármi a deskriptívnymi titulkami pre nepočujúcich a nevidiacich organizuje kino aj program pre seniorov. A formát baby-kino je vďaka miernemu svetlu a nižšej hlasitosti v kinosále dostupný pre rodičov s bábätkami.

Viac informácií nájdete na stránke projektu Kino bez bariér. O projekte si prečítajte aj v našej téme.

Foto: SFÚ

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1976: Populárna speváčka, tri vynikajúce atlétky aj milión litrov

V najbližšej kolekcii sa s nimi divák stretne. Kým meno speváčky – Jana Kociánová (v č. 26 spieva víťaznú pieseň Bratislavskej lýry Pár slov autorskej dvojice Ľuboš Zeman – Pavol Zelenay) – je známe aj dnes nielen medzi fanúšikmi populárnej hudby, málokto si spomenie na tri športovkyne, ktoré by si to rovnako zaslúžili. Dnešná superhviezda slovenskej atletiky s iniciálami Emila Zátopka plní (právom) médiá. Kto si však spomenie na Evu Šuranovú, ktorá ako prvá Slovenska získala olympijskú medailu (bronz v skoku do diaľky na OH v Mníchove 1972)? Mária Mračnová v skoku do výšky bola na olympijských hrách štvrtá aj šiesta. Jozefína Čerchlanová, svojho času československá jednotka v neuveriteľnom rozsahu behov od 100 po 800 m. Jej fúzatý rekord na hladkých 400 m z roku 1974 (!) prekonala až tohto roku práve Emma Zapletalová! Všetky tri uvidí divák na populárnych atletických pretekoch P-T-S v TvF č. 25. Miloslav Roľko, znakár, jediný majster Európy v histórii československého plavectva sa ukáže v č. 27. Ak ostaneme ešte pri mimoriadnych športových výkonoch, na vysokom stupni rebríčka bude expedícia do Himalájí, ktorá dosiahla vrchol Makalu. Aj v nej boli mená, ktoré si zaslúžia náš obdiv: Gálffy, Fiala, Orolín... (č. 23 a 30). Prvý slovenský rogalista Peter Adamica z Trenčína si svoj závesný klzák sám skonštruoval (č. 23)....
recenzia Milovník nie bojovník Finále Plzeň 2026 František Beleš vo filme Milovník, nie bojovník. Foto: ASFK

Zlatý ledňáček z Finále Plzeň pre film Milovník, nie bojovník

Hlavnú cenu 39. ročníka filmového festivalu Finále Plzeň získal v kategórii celovečerných hraných alebo animovaných filmov debut slovenskej režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník. Vznikol v slovensko-českej koprodukcii. „Zaujalo nás, s akou pozoruhodnou súdržnosťou tu všetko funguje ako celok. Film je svieži, odvážny a sebavedomý, zároveň však dostatočne uvoľnený na to, aby dokázal držať krok s nepredvídateľnými rytmami mladšej generácie. V jeho centre stoja postavy, ktoré sú chaotické, vtipné, zraniteľné a nádherne osobitné – nikdy nie sú zredukované na typy alebo generačné klišé,“ zdôvodnila porota.  „Film čerpá zo známej českej a slovenskej tradície irónie a absurdného humoru. Bláznivú romancu premenil na niečo úplne nové – intímne, vizuálne nápadité a hlboko vnímavé voči témam osamelosti, neistoty a rozpačitosti ľudského zbližovania. Pripomenul nám čaro kinematografie. A určitým spôsobom nás opäť prinútil uveriť v lásku aj v myšlienku, že nakoniec je vždy lepšie byť milencami než bojovníkmi,“ dodala. V kategórii dokumentárnych filmov zvíťazil takisto debut českej režisérky Pepy Lubojacki Keby sa holuby premenili na zlato. Film nakrútila v koprodukcii so Slovenskom. Dokumentu slovenského filmára Martina Kollara Letopis udelili Zvláštne uznanie poroty. Cenu získal za „trpezlivé pozorovanie, premyslené kompozície a jemný zmysel pre humor, vďaka ktorým film nachádza zmysel v tragickej absurdite každodenného života. Precízna práca s kamerou...
František Velecký vo filme Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Foto: SFÚ/Zuzana Mináčová

nový pohľad Nylonový mesiac

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčok a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku. Pokračujeme filmom Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Ešte pred jeho najznámejším filmom Drak sa vracia (1967) podľa predlohy Dobroslava Chrobáka sa režisér Eduard Grečner usiloval o zobrazenie takzvaného „introvertného realizmu“. Spočíval vo zvnútornení subjektívneho sveta hlavných postáv a v eliminovaní faktov a všednosti. Formálnu techniku v tomto filme nepochybne dopracoval do dokonalosti. Zároveň posunul do extrému intelektualizáciu, ktorú bolo cítiť v ovzduší 60. rokov. Je to aj niečo, k čomu jeho štýl dovtedy prirodzene spel a pokúšal sa to vykresliť v predošlých dielach. Tu za zmienku stoja jeho prvé dva filmy. Debut Každý týždeň sedem dní (1964), adaptácia knihy Ivana Stadtruckera a Nylonový mesiac (1965), adaptácia knihy Jaroslavy Blažkovej. Oba filmy majú spoločných zopár aspektov. Sú to sondy do intelektuálnych životov mladých moderných ľudí zmietajúcich sa v existenčných ťažkostiach, v kontexte bytia v danej dobe. V prípade jeho prvotiny Každý týždeň sedem dní sa Grečner usiloval o zobrazenie existenčného strachu z možnej atómovej hrozby. Dopomohol si tak experimentálnym a fragmentárnym rozprávaním, ktoré nebolo až tak po chuti vtedajšiemu obecenstvu. To, prirodzene, viedlo k divácky vďačnejšej téme jeho druhého celovečerného filmu Nylonový mesiac. Namiesto atómovej hrozby beatlemánia Grečnerov druhý počin sa zaoberá prieskumom prostredia mladých...
Zobraziť všetky články