inkluzívne projekty SFÚ Slovenský filmový ústav (SFÚ) koncom minulého roka pripravil DVD kolekciu ôsmich klasických filmov s audiokomentármi pre slabozrakých a nevidiacich. Vyšli v špeciálnom balení s popisom v Braillovom písme.
Písmo: A- | A+

Slovenský filmový ústav (SFÚ) koncom minulého roka pripravil DVD kolekciu ôsmich klasických filmov s audiokomentármi pre slabozrakých a nevidiacich. Vyšli v špeciálnom balení s popisom v Braillovom písme. Takmer šesťsto kusov týchto filmových setov sa aktuálne dostáva k nevidiacim a slabozrakým po celom Slovensku. SFÚ zároveň pokračuje v inkluzívnom  projekte Kino bez bariér. V ňom od septembra 2024 v Kine Lumière premieta filmy pre návštevníkov so zrakovým a sluchovým znevýhodnením. Za týmito projektmi stojí snaha SFÚ vyslať signál, že spoločnosť sa o ľudí so znevýhodnením zaujíma.

DVD kolekcia filmov s audiokomentárom

DVD kolekcia filmov s audiokomentárom pozostáva z vybraných diel z obdobia 40. až 80. rokov, ktoré boli súčasťou projektu Slovenský film v rokoch 2006 – 2011. „Vychádzali sme z toho, čo sme mali k dispozícii a snažili sme sa vytvoriť kolekciu, ktorá bude dramaturgicky kompaktná a zároveň používateľsky atraktívna. Potrebovali sme taký počet filmov, aby bolo možné vytvoriť komplety. Po dohode s partnerskými organizáciami sme sa dopracovali k číslu 590,“ hovorí Marián Brázda, vedúci edičného oddelenia SFÚ, ktorý projekt DVD nosičov pre nevidiacich a slabozrakých pripravoval. Kolekciu ôsmich filmov tvoria diela s umeleckou hodnotou, ktoré sú zároveň zaujímavé aj divácky. Obsahuje snímky Štvorylka (1955) Jozefa Medveďa a Karola Kršku, Šťastie príde v nedeľu (1958) Jána Lacka, Kapitán Dabač (1959) Paľa Bielika, Skalní v ofsajde (1960) Jána Lacka, Majster kat (1966) Paľa Bielika, Živý bič (1966) Martina Ťapáka, Tri dcéry (1967) Štefana Uhra a Zmluva s diablom (1967) Jozefa Zachara.

„Balíčky s filmami s audiokomentármi sme zo SFÚ zaslali priamo do Slovenskej knižnice pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči (SKN) a na osem krajských stredísk Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS). Z SKN i každého krajského strediska ÚNSS sú filmy postupne rozosielané na jednotlivé regionálne pracoviská. Či už sú to oddelenia pre nevidiacich mestských knižníc alebo základné organizácie ÚNSS v takmer päťdesiatich mestách. Týmto spôsobom sa ľudia so zrakovým znevýhodnením majú šancu dostať k pokladom slovenskej klasiky po celom Slovensku,“ hovorí Michal Tkáčik, hlavný koordinátor Slovenskej autority pre Braillovo písmo a podpredseda Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Pre SFÚ je partnerom pre komunikáciu a logistiku celého projektu.

Použitie brailu na obale

Samotná DVD kolekcia je výnimočná aj svojím obalom. Brázda hovorí, že „na tento komplet sa vytvorilo špeciálne balenie s popisom vnútorného obsahu v Braillovom písme. Bola to naša prvá skúsenosť. Je to reliéfne písmo, ktoré pre nás nebolo jednoduché. Museli sme prísť na to, ako docieliť výsledný efekt tak, aby to bolo hapticky vnímateľné a zároveň na dostatočne silnom kartóne, ktorý vytvorí pevný obal pre kolekciu.“ Kolekcia zároveň vyšla v minulom roku, kedy si svet pripomínal 200. výročie vzniku Braillovho písma.

„Použitie brailu na obale DVD balíčka vnímame ako mimoriadne dôležitý krok ku skutočnej prístupnosti. Nejde len o splnenie legislatívnej povinnosti, ktorá vstúpila do platnosti v roku 2025. Ide o jasný signál, že SFÚ naozaj komplexne myslí na prístupnosť pre ľudí so zrakovým znevýhodnením,“ pripomína Michal Tkáčik. „Práve obaly sú prvým kontaktom s produktom – a brail na nich umožňuje nevidiacim ľuďom samostatne identifikovať obsah. To má zásadný význam pre ich nezávislosť a dôstojnosť. O to viac si vážime, že SFÚ v spolupráci s nami preniesol túto formu prístupnosti do praxe. V realite sa brailu zatiaľ venuje len veľmi malé množstvo výrobcov. DVD či iné produkty bez brailu sú pre nevidiacich rovnako nemé, aké by boli pre vidiacich obaly produktov bez akýchkoľvek nápisov. Preto sa aktuálne tešíme každej nájdenej brailovej bodke na obaloch.“

Dostať kolekcie k adresátom

Brázda hovorí, že pre SFÚ bolo dôležité DVD kolekcie nielen vyrobiť, ale ich aj dostať ku koncovým užívateľom. Podľa neho je to „minimálne dobrý signál spoločnosti, že má o ľudí so znevýhodnením záujem a že na nich myslí. A to bolo minimum, ktoré sme chceli dosiahnuť.“ Zmysluplnosť projektu oceňuje aj Michal Tkáčik. SFÚ vyjadril vďačnosť za „hodnotný dar a ešte cennejšiu prácu, ktorá stála za spracovaním DVD filmov do skutočne prístupných brailových obalov“. DVD kolekcia vznikla ako súčasť projektu Inkluzívna audiovízia. Je podporený z programu Kultúra pre znevýhodnené skupiny obyvateľstva Ministerstva kultúry SR. V rámci neho SFÚ tiež zabezpečil funkciu Text to Speech pre online magazín filmsk.sk. Vďaka tomu sa všetky uverejňované texty konvertujú do audioformátu a nielen nevidiaci a slabozrakí si ich môžu vypočuť.

Nepela v Kine bez bariér

Projekt inkluzívnych projekcií Kino bez bariér spustilo Kino Lumière v septembri roku 2024. Už viac ako rok prináša vďaka projekciám s audiokomentárom a deskriptívnymi titulkami filmové predstavenia prístupné aj pre ľudí so zrakovým či sluchovým znevýhodnením. Tie sa konajú pravidelne každú prvú stredu v mesiaci o 10.00 hod. doobeda a 17.30 hod. poobede a každú prvú sobotu v mesiaci o 17.30 hod. poobede. Pre ľudí so sluchovým znevýhodnením sú sprievodné podujatia tlmočené do slovenského posunkového jazyka. Vstupné na tieto projekcie je znížené na 3 eurá a otvorené sú aj širokej verejnosti. Do kinosály je zabezpečený bezbariérový prístup.

Od spustenia projektu do konca minulého roka sa celkovo uskutočnilo 49 predstavení, na ktoré prišlo viac ako 1800 divákov. S audiokomentárom a deskriptívnymi titulkami sa premietli viaceré slovenské filmy. Sú medzi nimi Vlny, Vtáčnik, Spiaci účet, Prezidentka, Zázračná moc, MIKI, ČERNÁK, Ema a smrtihlav, Karavan Otec. Zo zahraničných snímok to boli Až na veky, Emilia Pérez, Amélia z Montmartru, Una a jej kamaráti a španielsky film Počuješ ma?, ktorého hlavnou hrdinkou je nepočujúca žena. Najbližšie sa v projekte Kino bez bariér premietne v dňoch 4. a 7. februára slovenský film Nepela (2025) Gregora Valentoviča.

Pravidelný inkluzívny formát

„Projekt Kino bez bariér vnímam ako výnimočný najmä z pohľadu budovania komunity a dlhodobého vzťahu s publikom. Podarilo sa nám vytvoriť pravidelný inkluzívny formát predstavení, v ktorom sa ľudia so zrakovým a sluchovým znevýhodnením, ako aj ďalší diváci a diváčky, cítia vítaní,“ hodnotí doterajšie výsledky manažérka projektu Kino bez bariér Michaela Kolláriková. „Kľúčová je spolupráca s Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska a OZ Myslím – Centrum kultúry nepočujúcich. Vďaka nim sa okolo projektu vytvorili stabilné a pravidelne sa vracajúce komunity. Organizácie projekt aktívne komunikujú, odporúčajú a publikum si predstavenia postupne osvojilo.“ Projekt vznikol v spolupráci s Asociáciou slovenských filmových klubov a zahraničnými partnermi pod vedením CK ZAMEK v Poznani, Podporila ho aj Európska únia. Technologické vybavenie kina na projekcie filmov s audiokomentárom do slúchadiel finančne podporil Audiovizuálny fond.

Ústretovosť voči ľuďom so znevýhodnením v projekte Kino bez bariér sa odzrkadľuje aj v samotnom priestore Kina Lumière. Ako súčasť debarierizácie sú v pokladnici kina k dispozícii mapy priestoru v hmatovej grafike. Dvere do jednotlivých priestorov kinosál a toaliet sú označené Braillovým písmom rovnako ako výťah. Kino bez bariér zároveň ponúka možnosť sprevádzania návštevníctva vyškoleným personálom z najbližších zastávok MHD do kina a z kina. A tiež podrobný opis cesty, ktorý je zverejnený na stránke projektu Kina bez bariér.

„Diváci a diváčky pravidelne využívajú sprievod a asistenciu a na predstavenia sa opakovane vracajú vrátane návštevníčky z Česka, ktorá kino navštevuje takmer každý mesiac. Veľmi nás tešia aj osobné správy vďaky, napríklad od diváčky, ktorá môže po rokoch manželstva prvýkrát chodiť s partnerom pravidelne do kina a vníma tieto návštevy ako výnimočný spoločný zážitok,“ približuje význam projektu Kina bez bariér Michaela Kolláriková.

Aj pre deti s poruchou autistického spektra a ADHD

Kino Lumière vo svojom programe v rámci inkluzívnych projekcií myslí aj na deti s poruchou autistického spektra a ADHD. Od februára roku 2018 uvádza pre nich cyklus senzoricky prispôsobených premietaní v spolupráci s občianskym združením RATA o.z. pod názvom Inkluzívne kino pre deti. Myšlienka realizácie cyklu vznikla s cieľom sprístupniť návštevu kina detským divákom, ktorí kvôli špecifikám zmyslového vnímania a správania sa, bežné kino nenavštevujú. Premietania majú zníženú hlasitosť a svetelný kontrast, prípustný je aj pohyb detí v sále a komentovanie filmu. Projekcie sa konajú pravidelne tretiu sobotu v mesiaci o 15.00 hod. Najbližšie sa bude dňa 21. februára premietať pásmo Fest Anča 2025: Najlepšie animované filmy pre deti.

Je to beh na dlhé trate,“ hovorí v súvislosti s inkluzívnymi projekciami v kine Zita Hosszúová, manažérka Kina Lumière. „Myšlienka nespočíva v tom, že po takýchto premietaniach má byť veľký dopyt. Možnosť má skrátka existovať.“ Podľa Hosszúovej môže všetky uvedenia inkluzívneho programu navštevovať aj široká verejnosť. Okrem predstavení s audiokomentármi a deskriptívnymi titulkami pre nepočujúcich a nevidiacich organizuje kino aj program pre seniorov. A formát baby-kino je vďaka miernemu svetlu a nižšej hlasitosti v kinosále dostupný pre rodičov s bábätkami.

Viac informácií nájdete na stránke projektu Kino bez bariér. O projekte si prečítajte aj v našej téme.

Foto: SFÚ

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Leto v Lumièri za 3 eurá Záber z filmu Trojuholník smútku. Foto: ASFK

Výnimočné filmy za zvýhodnenú cenu

Počas letných mesiacov Kino Lumière tradične uvádza kvalitné filmy za dostupnú cenu. Cyklus pod názvom Leto v Lumièri za 3 eurá sa vráti k dielam z posledných rokov, ktoré získali ocenenia na prestížnych festivaloch alebo zaujali divácky. Od 15. júna do konca augusta sa denne premietne minimálne jeden film európskej alebo slovenskej proveniencie. Cyklus otvorí komediálna dráma Najhorší človek na svete (2021) Joachima Triera. Cyklus Leto v Lumièri za 3 eurá chce vrátiť do kín výnimočné oceňované filmy i obľúbené divácky navštevované diela. Ide o snímky vyrobené v posledných rokoch a ocenia ich nielen diváci, ktorí ich nestihli vidieť v kinách v čase ich distribučnej premiéry. „V priebehu leta uvedieme viac než tridsať európskych filmov za zvýhodnenú cenu. V programe nebudú chýbať filmy pre deti a mládež i filmy sprístupnené pre ľudí so sluchovým či zrakovým znevýhodnením,“ hovorí manažérka Kina Lumière Zita Hosszúová. „Program je zostavený prevažne z filmov populárneho projektu Asociácie slovenských filmových klubov €urópske filmy za 3 €čka, tento rok bude zároveň doplnený ďalšími atraktívnymi titulmi, ktoré dlhodobo patria v našom kine k veľmi populárnym, ako i oceňovanými slovenskými filmami.“ Dramaturgia filmov v projekte Leto v Lumièri za 3 eurá rešpektuje bohaté žánrové zastúpenie, výber titulov prináša rozmanité témy. Zároveň ide o filmy rôznych krajín s dôrazom na európsku i slovenskú kinematografiu. Spoločným...
klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Slovenská filmová klasika na Art Filme 2026

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie. Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ). Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948) Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu. Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP. Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty...
Anton Trón Herec Anton Trón na civilnej fotografii. Foto: archív SFÚ

Anton Trón

Herec Anton Trón začínal ako ochotník, filmová a televízna kamera si ho „našla“ už ako skúseného a etablovaného divadelného herca. Počas svojej filmovej kariéry spolupracoval s výraznými režisérskymi osobnosťami, účinkoval v kľúčových i divácky obľúbených filmoch slovenskej kinematografie. V júni si pripomíname 100. výročie jeho narodenia. Anton Trón začínal v amatérskom divadle vo Svite ako ochotník. Získal tu bohaté herecké skúsenosti. K profesionálnemu divadlu sa dostal v roku 1957, keď nastúpil do Krajového divadla v Spišskej Novej Vsi. Divadlo sa pre neho z koníčka stalo profesiou. V tamojšom divadle v rokoch 1960 – 1963 pôsobil aj ako umelecký šéf. Keď v roku 1963 túto scénu zrušili, Trón sa dostal do činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Aj tu bol neskôr, v rokoch 1980 – 1983, umeleckým šéfom. Na divadelnom javisku sa Trón „našiel“, herectvo bolo pre neho poslaním. Vychádzalo z jeho vrodeného talentu a citlivej intuície. V osemdesiatych rokoch ho kritika nazývala „stodolovským“ hercom, pretože hral ústredné postavy až v troch hrách Ivana Stodolu. Išlo o tragikomické typy, ktoré mu najviac vyhovovali a najlepšie sa v nich cítil. Jeho repertoár však obsahoval širokú škálu náročných postáv vážneho i komediálneho žánru. „Veľká je pravda v tom, že niet veľkých a malých rolí, všetky sú krásne, ak sú živo napísané, ak majú čo povedať divákovi,“ povedal v tejto súvislosti pre Prešovské noviny v roku 1984. Ružové sny aj Nevera...
Zobraziť všetky články