DAFilms.sk február 2026 Rebeka Bizubová vo svojom oscarovom filme Spoveď. Foto: FTF VŠMU/DAFilms.sk

Novinky a špeciály na DAFilms.sk – február 2026

Písmo: A- | A+

Streamovací portál DAFilms.sk pripravil na február 2026 špeciály venované štvrtému výročiu začiatku vojny na Ukrajine aj ôsmemu výročiu vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Medzi novými titulmi pribudol na stránku napríklad dokument Diany Fabiánovej Hranice vernosti. A takisto oscarová Spoveď Rebeky Bizubovej.

Programový špeciál 4 roky vojny

Ukrajina už štyri roky vzdoruje otvorenej ruskej agresii. Štyri roky vojny zanechali zničené mestá, milióny presídlených, státisíce obetí a nezlomný odpor. Ukrajina bojuje ďalej, hoci k vojenským akciám sa pridalo aj systematické terorizovanie civilistov, ktorí dlhé zimné týždne čelia útokom na zdroje energií a tepla. Pozrite sa na filmy, aby ste mohli hlbšie porozumieť ľuďom a krajine, ktorá vzdoruje ruskej prevahe a bráni princípy demokratickej Európy, v ktorej žijeme aj my.

V kolekcii nájdete aj slovenské koprodukčné snímky ako Veľký vlastenecký výlet režiséra Robina Kvapila, oceňovaný krátky animovaný dokument Zomrela som v Irpini (r. Anastasia Falileieva), polohraný film Ivana Ostrochovského a Pavla Pekarčíka Svetloplachosť či reportážny dokument Mir nam Juraja Mravca ml.

Český dokument Vojnový spravodajca režisérov Davida Čáleka a Benjamina Tučeka sleduje prácu vojnového spravodajcu Martina Dorazína. Poľsko-české Putinovo ihrisko režiséra Konrada Szołajského je roadmovie po stopách hybridnej vojny v Európe. Medzi dvanástimi snímkami vo výbere sú aj filmy Východný front (r. Vitaly Mansky Jevhen Titarenko) či Čo ste urobili Rusom? Jany Bučky a Michala Fuliera.

Programový špeciál Príbeh novinára

Pri príležitosti výročia vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej pripravil DAFilms.sk na február 2026 kolekciu filmov, ktoré tematizujú novinársku prácu v prvej línii obrany demokracie a v boji proti extrémizmu. Od príbehu fotografky Elizabeth Lee Millerovej, ktorá zverejnila desivé obrazy z koncentračných táborov (Lee: fotografka v prvej línii, r. Ellen Kuras) až po súčasných novinárov na Slovensku i v Čechách, ktorí narážajú na konšpiračné pseudomédiá, autoritársku politiku a vlnu nenávisti.

Výber ponúka aj snímky ako Kuciak: Vražda novinára (r. Matt Sarnecki), Únos (r. Mariana Čengel Solčanská), Vlny (r. Jiří Mádl), Reportáž písaná na benzínke (r. Zora Čápová) či WikiLeaks: Informačná vojna (r. Bill Condon).

Hranice vernosti

Február 2026 priniesol na DAFilms.sk aj dokumentárny film režisérky Diany Fabiánovej Hranice vernosti. Kinopremiéru mala snímka vlani na jeseň a do kín pritiahla takmer 5000 divákov. „Tento film nie je o senzácii. Je o odvahe. O tom, čo sa stane, keď sa partneri rozhodnú prestať klamať – sami sebe aj sebe navzájom. Ak film v kinách pomohol tisícom ľudí začať rozhovor, verím, že online môže osloviť ešte širšie publikum, ktoré si potrebuje vytvoriť vlastný bezpečný priestor na premýšľanie,“ povedala Diana Fabiánová. Režisérka je spolu so svojím partnerom protagonistkou filmu, v ktorom sa rozhodli vo svojom vzťahu experimentovať a preskúmať čo znamená vernosť v 21. storočí. Odkrýva nielen vzťahové dilemy, ale aj rodinné tajomstvá.

Spoveď

Môj film Spoveď je o naozaj zlej veci, ktorá sa mi stala pred piatimi rokmi. Témou je sexuálne obťažovanie v cirkvi. Film je malým rozhovorom s mojou mamou. Bolo to také ťažké. Nevedela som, ako to povedať nahlas, preto som sa rozhodla povedať to filmom,“ povedala režisérka Rebeka Bizubová v dokrútke počas odovzdávania študentských Oscarov. Strieborného študentského Oscara za film Spoveď si prevzala v New Yorku vlani v októbri, viac o tom porozprávala aj v rozhovore pre Filmsk.sk. „Myslím si, že je naozaj dôležité rozprávať o témach, ktorými sa zaoberám v Spovedi, pretože niekedy o tom vyjde zopár článkov, ale nezameriavajú sa na obeť. Chcela som naozaj vytvoriť bezpečné miesto pre ľudí, ktorí sa musia vyrovnávať s tým istým.“

Autor:

Rebeka Bizubová vo svojom oscarovom filme Spoveď. Foto: FTF VŠMU/DAFilms.sk

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Ján Zimmer so synom Richardom na Seneckých jazerách. Foto: archív R. Zimmera / Hudobný život

Ján Zimmer

V máji si pripomíname 100 rokov od narodenia hudobného skladateľa, klavírneho a organového virtuóza Jána Zimmera. Hoci sa primárne nevenoval filmovej hudbe, v 50. a 60. rokoch minulého storočia bol autorom hudby k viacerým dlhometrážnym aj krátkometrážnym dielam. Najvýznačnejšou sa stala jeho práca na filme Štefana Uhra Organ (1964). Ten prekročil hranice dobovej kinematografie a ukázal, že aj hudba môže byť rovnocenným výrazovým a významovým prostriedkom filmu. Ján Zimmer sa narodil 16. mája 1926 a zomrel 21. januára 1993. Ján Zimmer absolvoval štúdium hry na organe, na klavíri a štúdium kompozície na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Bol žiakom hudobného skladateľa Eugena Suchoňa, ktorý mu ako pedagóg poskytol mimoriadne pevné technické základy. „Skutočnosť, že Zimmer bol jeho jediným absolventom kompozície, svedčí o jeho osobitnom postavení v slovenskej hudbe. (...) Suchoň u Zimmera vycizeloval skladateľské remeslo, založené na zvládnutí kontrapunktu, širokom harmonickom myslení a schopnosti tvoriť výraznú melodiku,“ píše v prvom tohtoročnom čísle časopisu Hudobný život koncertný gitarista a hudobný publicista Ondrej Veselý. V rokoch 1948 a 1949 Zimmer študoval kompozíciu na Hudobnej akadémii v Budapešti a v Salzburgu. Pracoval aj ako hudobný redaktor Československého rozhlasu, pedagóg Štátneho konzervatória a od roku 1952 sa venoval výlučne komponovaniu, príležitostne aj klavírnej koncertnej činnosti. V jeho tvorbe prevládali inštrumentálne a orchestrálne diela, bol...
Deň slovenského filmu 2026 Návštevníci Dňa slovenského filmu 2026. Foto: Miro Nôta

ohlasy Deň slovenského filmu 2026

V uplynulých rokoch sa už jedenásťkrát konal Týždeň slovenského filmu, ktorý počas jedného týždňa priniesol divákom to najlepšie z domácej filmovej produkcie predchádzajúceho roka (alebo takmer všetko) a v troch-štyroch popoludniach aj bilančné hodnotenia hranej, dokumentárnej a animovanej tvorby (niekedy aj filmovej kritiky) v rovnakom období. Tohto roku sa podujatie v dôsledku konsolidácie „scvrklo“ na Deň slovenského filmu 2026. Tak sa nazývalo, ale nebola to celkom pravda, lebo projekcie filmov pre verejnosť boli v bratislavskom Kine Lumière rozložené na päť dní. Diskusia o vlaňajšej tvorbe sa však naozaj zmestila do jedného nabitého dňa. Hraný film 2025 v znamení debutov Dramaturgička a koordinátorka podujatia Mária Ferenčuhová sa rozhodla upustiť od formy výročného bilancovania (referát, koreferát). V spolupráci s autormi príspevkov sa sústredila na užšie vymedzené témy, ktoré sa pri jednotlivých filmových rodoch aktuálne „núkali“. Utorkové predpoludnie (12. mája) patrilo úvahám o hranom filme. Otvorila ho Katarína Mišíková, ktorá sa venovala trom filmom vlaňajších debutantov, teda snímkam Hore je nebo, v doline som ja Kataríny Gramatovej, Potopa Martina Gondu a Nepela Gregora Valentoviča. Katarína Mišíková na Dni slovenského filmu 2026. Foto: Miro Nôta Poukázala na to, že táto trojica filmov nie je iba náhodným zoskupením debutov vplyvom okolností (ako sa stávalo v minulosti) – aktuálnych debutantov spája veková blízkosť, rozpoznateľné generačné gesto, spoločné kognitívne pozadie, vzťah k tradícii....
Záber z filmu Postav dom, zasaď strom režiséra Juraja Jakubiska. Foto: Václav Polák

nový pohľad Postav dom, zasaď strom

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčiek a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku podľa svojho výberu. Pokračujeme filmom Postav dom, zasaď strom (1979), ktorý nakrútil režisér Juraj Jakubisko. Juraj Jakubisko sa – podobne ako Peter Solan – po takmer desaťročnej „prestávke“ strávenej v Krátkom filme mohol koncom sedemdesiatych rokov opäť vrátiť na Kolibu. Kým Solan priniesol súčasný príbeh o inakosti zdravotne znevýhodneného dievčatka podľa predlohy Márie Ďuríčkovej A pobežím až na kraj sveta (1979), Jakubisko siahol po svojom blízkom motíve východniarskej dediny vo filme Postav dom, zasaď strom (1979). Oba filmy sa však, prirodzene, líšia od ich tvorby zo šesťdesiatych rokov, najmä výberom tém a literárnych predlôh, ale aj vplyvom normalizačných zásahov. Zatiaľ čo Solan citlivo zachytáva svet detskými očami, Jakubisko predstavuje neprispôsobivého rebela bez príčiny, ktorý sa ocitá v odľahlej dedine akoby „pánu Bohu za chrbtom“. Prečítajte si aj článok Márie Ferenčuhovej Trojitý (ne)spadnutý Nepela Foto: Archív SFÚ Podobné ciele, odlišné cesty Tému inakosti v rámci sociálnej skupiny, zdá sa, reflektujú vo svojich „comeback“ filmoch obaja tvorcovia, pričom zároveň ponúkajú aj pestrú škálu dedinských typov príznačných pre dané obdobie. Solanov detský film si napriek posunu v poetike zachováva prvky...
Zobraziť všetky články