Oslava, ktorá nebola

V roku 2025 uviedli kiná v distribučnej premiére štyri celovečerné koprodukčné animované filmy s rôznym slovenským podielom, jeden 100 %-ný slovenský s vodenými bábkami, a tentokrát žiadny krátky film. Medzinárodný festival animovaného filmu Fest Anča premietol v slovenskej súťažnej sekcii osem filmov (neuviedol slovenské filmy v panoráme) a festival študentských filmov Áčko premiéroval dva domáce animované filmy. STVR odvysielala ako každý rok na Vianoce nový večerníček.

Medziročné výkyvy v počtoch sú štandardné a súvisia s veľkosťou domáceho prostredia. Animované filmy so slovenskou účasťou zbierajú festivalové ocenenia a naši profesionálni producenti a animátori sú z roka na rok úspešnejší. Zdá sa, že odkedy vznikol Audiovizuálny fond a v domácej tvorbe sa angažuje aj verejnoprávna televízia, slovenská animácia pomaly, ale kontinuálne napreduje. Za všeobecným aktuálnym výpočtom sa však skrýva odlišný a zložitejší reálny stav.

Priestor animácie – animácia v priestore

Celovečerné animované filmy premiérované na Slovensku v roku 2025, na ktorých sa podieľali aj slovenskí producenti a tvorcovia, mali takmer tradičné zloženie. Dominujú koprodukcie s Českou republikou – bábkové filmy Keď život chutí (r. Kristina Dufková, 2024) a Príbehy z čarovnej záhrady (r. David Súkup, Patrik Pašš, Leon Vidmar, Jean-Claude Rozec, 2025). Treba uznať, že česká bábka má stále nezameniteľné čaro. Samozrejme je štylizovaná, ale nesie v sebe realitu materiálneho sveta, odtlačok skutočnosti, avšak v lyrickom šate. Najmä v prípade filmu o smrti, Príbehy z čarovnej záhrady, je mäkké jesenné svietenie hrejivé a vzbudzuje nádej.

V oboch filmoch pre deti a mládež s náročnými témami odchodu a telesnej identity je nádej a prijatie ústrednou naratívnou kostrou. Poetiku týchto filmov oceňujú aj v zahraničí. Paritná koprodukcia Príbehy z čarovnej záhrady získala nomináciu na Európske filmové ceny 2025 v dvoch kategóriách – Európsky celovečerný animovaný film a  Európsky film.

Mimo českých lídrov animácie bol v kinách sebareflexívny poľský koprodukčný film Dino Diplodok (r. Wojtek Wawszczyk, 2024) o submisívnom introvertnom kresliarovi komiksov a jeho oživených komiksových postavách. Práve v momentoch sebareflexivity média, ktoré nesie fikčný svet, mal film najväčší potenciál. Škoda len, že sa strácal v bludisku prvoplánových 3D akčných fragmentov, ktoré z podstatnej časti charakterizujú dnešnú animovanú komerciu, proti ktorej sa príbeh filmu stavia – zosobňuje ju v gýčovej trblietavej ružovej mačke alebo hrozivo roztomilých cibuliach. Možnosti komiksových rečových bublín, rôznych vizuálnych štýlov a kompozícií, zostali nevyužité.

Fragmentárne rozprávanie je priznanou tvorivou stratégiou dvoch filmov: poviedkový film Príbehy z čarovnej záhrady, kde jednu z poviedok nakrúcali slovenskí tvorcovia, ale aj Websterovci: Príbehy na pavúčom vlákne (r. Katarína Kerekesová, 2025). Nové diely úspešného večerníčka Websterovci tentoraz držal pohromade ústredný príbeh z jednej z častí – o stratenom vlákne. Cez pavúčie reálie opisuje predvianočný stres a konečnú hodnotu, ktorou je rodina.

Prekvapenie roka

Prekvapením roka 2025 bol film Dukla (r. Gejza Dezorz, 2025) – pre niektorých príjemným, pre niektorých veľmi nepríjemným. A je to tak v poriadku. Ide totiž o experimentálny film.  K hlavným funkciám experimentálnych filmov patrí testovanie hraníc samotného média či diváckych hraníc vnímania, porozumenia alebo hodnôt. Divácky úspech k cieľom týchto filmov nepatrí, pretože zacielenie na profit vymedzuje pevné hranice. Experimentálny film stavia divákom prekážky, ohuruje ich, znechucuje, ohrozuje, hnevá a súčasne zvláštnym spôsobom teší.

Gejza Dezorz už raz prepojil vodené bábky (technicky nejde o animovaný film, ale hraný) s filmom v televíznom seriáli pre deti o vynálezoch Hlavule (2018). Celovečerný film Dukla je však určený výhradne dospelému divákovi, najmä kvôli explicitnému zobrazeniu násilia, aj sexuálneho, nechutnostiam a strašidelnej atmosfére. Najznepokojujúcejšia však je na filme nejasná hranica medzi emocionálne ťaživou kritikou ľudskej krutosti a ironickým humorom z odstupu.

Otravný hmyz v „kraťasoch“ aj oscarový shortlist

Ako som uviedla v hodnotení animácie z roku 2024,[1] aj v roku 2025 v krátkej metráži dominuje temnota. Avšak kým v krátkych filmoch dominovali v roku 2024 hrozivé dravce, v roku 2025 to bol hmyz. Niečo nechutné, ale v podstate malé a neškodné. Vo filmoch však hmyz narastá do veľkých rozmerov a mení svoje okolie (Predohra, r. Jakub Hronský, 2025), zapĺňa obraz a desí malého bezmocného človeka (Varenie tvarov, r. Samuel Škrabálek, 2024), či reprezentuje slabé, ale sústavné pískanie v ušiach (Šumenie, r. Veronika Valentová, 2024).

Z týchto obrazov však len veľmi implicitne presvitá nádej. Je to ako to známe – človek musí spadnúť úplne na dno, aby sa odrazil. Explicitne to pomenúva film Nová podivná nádej (r. Doris Sisková, 2024). Pád na dno je stratou vlastnej identity, ktorú rozprávačka, alebo skôr poetka, nanovo buduje zo svojich vnútorných zdrojov. Obrazovo ich reprezentuje virtuálna realita.

Víťazným filmom Fest Anče v slovenskej súťaži sa stala Predohra. Porota tento výber zdôvodnila „kafkovskou“ atmosférou, avšak oveľa tesnejšia je ponáška na Švankmajera. Hmyz požiera veci okolo seba, rastie, vypadávajú z neho nepotrebné veci ako napríklad legový panáčik a ceruzky, až sa nakoniec premení na nechutného slizkého humanoida. Hmyz, premeny, surreálnosť, podvedomie, symbolika, nechutnosť, požieranie, temná verzia detského sveta, grotesknosť a telesnosť. To je Švankmajer a Predohra je jeho temnejšia a synestetickejšia pocta. 

Medzinárodnú súťaž však vyhral iný slovenský paritný koprodukčný film – Zomrela som v Irpini (r. Anastasiia Falileieva, 2024). Táto autobiografická snímka o kolonizovaní vlastnej krajiny cudzími vojakmi a vlastnej psychiky svojím partnerom sa dostala aj na shortlist na Oscara. A s ňou aj druhý projekt úspešnej slovenskej produkčnej spoločnosti Artichoke Hurikán (r. Jan Saska, 2024), ktorý sa v roku 2025 premietal na festivale Febiofest.

(Bez)nádej?

Vyššie spomínané úspechy slovenskej animácie a producentov v tomto medzinárodnom kontexte však nesprevádzali konfety, ohňostroje ani bujaré oslavy. Ešte naliehavejšie ako v roku 2024 zaznievali najmä tiché obavy tvorcov, ktoré vyplývajú zo zmien v Audiovizuálnom fonde a verejnoprávnej televízii. Pomenovali ich v článku Evy Andrejčákovej.[2]

V súťaži študentských filmov Áčko sa v roku 2025 objavili len dva animované filmy. Cvičenie z Ateliéru vizuálnych efektov L’eté chez ma tante (r. Silvia Rákociová, 2025) je vizuálna kuriozita, kde použitie techniky motion capture na 3D animované postavy pôsobí rozpačito. Betónový muž (r. Marianna Lipárová, 2025) z Ateliéru animovanej tvorby je zase jednoduchá moralita o fatálnych dopadoch ľudskej povrchnosti. Nádejou pre nový vietor v študentskej animácii je nové vedenie Ateliéru animovanej tvorby. Ivana Laučíková je totiž prvá vedúca z porevolučnej generácie tvorcov, teda tej, ktorá už nezažila socialistickú výrobu.

 Večerníček…

Od prvého slovenského večerníčka Ako si mačky kúpili televízor (r. Ján Chlebík, 1965) niekoľko generácií detí vyrastalo na večerníčkových rozprávkach. Najmä do revolúcie si deti príliš nemohli vyberať, čo si pozrú, takže všetci pozerali tie isté rozprávky, vyrastali s nimi, a tak sa tieto príbehy viac či menej vedome stali súčasťou ich identity. A nielen to. Večerníček zásadne ovplyvnil rozvoj slovenskej animácie. Prvé štúdio animovaného filmu vzniklo v rovnakom roku a následné pribúdanie objednávok zo strany televízie nútilo nie vždy ochotné vedenie slovenského filmového podniku robiť aspoň čiastočné zmeny v prospech rozvoja slovenskej animácie.

Aj v súčasnosti sú nové večerníčky Mimi a Líza (r. Katarína Kerekesová, 2012 – 2015), Drobci (r. Vanda Raýmanová, 2014 – 2023), Websterovci (r. Katarína Kerekesová, 2016 – 2024), Tresky-Plesky (r. Veronika Kocourková, 2017 – 2019), Lesná päťka (r. Ivana Laučíková, 2023 – 2025), Jakub a Flip (r. Manuel Campagnoli, 2021 – 2022), a v širšom ponímaní televízna koprodukcia filmov, významným faktorom pre rozvoj slovenskej animácie. Bez domáceho vysielateľa a podpory AVF totiž tvorcovia nemôžu financovať tvorbu ani zo zahraničia, lebo systémy podpory sú na seba naviazané. Každým jedným väčším projektom sa však profesionalizuje viacej ľudí a Slovensko získava lepšiu technickú základňu.  

V roku 2025 náš dôležitý Večerníček oslávil 60 rokov. Nikto mu však oslavu neusporiadal. Naopak, rok 2025 mu kládol pod nohy samé polená.

…a tri polienka

Nová generálna riaditeľka STVR Martina Flašíková vníma kľúčovú úlohu tvorby pre deti: „tá tu dnes takmer chýba, a to by sa v médiu verejnej služby nemalo stávať. Musíme deťom ponúknuť kvalitný a bezpečný obsah.“[3] Podľa analýzy portálu Trend z pohľadu zastúpenia vysielacích blokov spomínanú prioritu televízia napĺňa. Otázna je však kvalita programov, ktorá vplýva na sledovanosť. „…sledovanosť vlastných formátov stagnuje a niektoré relácie prinášajú len obmedzený počet premiérových epizód. Problémom zostáva aj to, že detský obsah v silnej konkurencii nemá potenciál zasiahnuť širšie publikum.“[4]

Obmedzený počet premiérových epizód sa týka aj programu Večerníček. Kým za socializmu sa vyrobilo na Slovensku viacero seriálov za rok, dnes je to maximálne jedna nová večerníčková séria. Aktuálne sa však zdá, že aj tento trend sa môže zastaviť.

(Polienko prvé)

Vanda Raýmanová chystala poslednú sériu večerníčka Drobci, nakoľko na medzinárodnom trhu možno predať len seriál s minimálne 26 dielmi. Ako sa spomína v minuloročnom hodnotení animácie,[5] výrobu poslednej série Programová rada schválila a Raýmanová získala financie od AVF na vývoj posledných častí. Vývoj prebehol, ale STVR sa vyše roka neozvala a o výrobu Drobcov neprejavila záujem.

(Polienko druhé)

Úspešná slovenská spoločnosť Artichoke produkujúca animáciu spolu so slovenskými tvorcami participuje na medzinárodnom seriáli BFF. Spolu so štúdiom Blue Faces – Motion Capture sa týmto seriálom stali priekopníkom technológie motion capture v spojení s 2D animáciou. Koproducentom mala byť aj STVR, ale jej nové vedenie spoluprácu zastavilo.[6]

(Polienko tretie)

Katarína Kerekesová so svojimi kolegami vybudovala na večerníčkoch úspešnú animátorskú značku Fool moon, dáva prácu mnohým šikovným animátorom, jej večerníčky koprodukované s STVR sledujú deti na celom svete a aj kvôli nej majú dnešné deti svoje generačné večerníčky tak, ako ich máme aj my – ich rodičia.

Tento rok znova dostali slovenské deti pod stromček nový večerníček. Je ním prvých sedem dielov Lesnej päťky. Podľa zmluvy s STVR uzatvorenej ešte so starým vedením Fool moon vyrobí ďalších šesť častí. Nové vedenie televízie však poslednú sériu nevyhnutnú pre predaj seriálu zastavilo argumentujúc konsolidáciou verejných financií a, zarážajúco, nevhodným žánrom projektu. Ide o edutainment, ktorý vzniká v spolupráci s  metodikmi predškolského a raného školského veku, do diskusie o podpore seriálu vo vzdelávaní tvorkyne zapojili aj ministerstvo školstva.  

Prestupné hranice edutainmentu

Edutainment vo večernom programovom slote Veľké detské predstavenie nie je nič nové, vysielajú sa tu aj dokumentárne filmy pre deti. Nie je to nič nové ani pre súčasný slovenský večerníček (je súčasťou tohto slotu), keďže jedným z nich boli aj Tresky-plesky o meteorologických javoch alebo Jakub a Flip o ekológii. Edutainment je v súčasnosti veľmi obľúbený žáner, pretože rodičia, a teda celkovo spoločnosť, v dôsledku silného trendu popularizácie psychológie a výchovy kladú oveľa väčší dôraz na detský program s pridanou hodnotou.

Problematizujúce sú aj neurčité hranice edutainmentu, nakoľko tvorba pre deti vždy bola a asi aj vždy bude spojená so vzdelávaním. Deti sú v prudkej socializačnej a kognitívnej vývojovej fáze a spoločnosť veľmi dbá na ich „asimiláciu“, aby bola schopná prostredníctvom nich prežiť. A presne to je silná stránka Lesnej päťky. Nepredstavuje fakty, ale ukazuje deťom efektívne nástroje na prežitie – komunikáciu a spoluprácu v skupine (pozitívne role models) a techniky na riešenie problémov (problém – konflikt, je základný stavebný prvok v každom klasickom príbehu). Na druhú stranu aj príbehy bez vlastného označenia edutainment môžu byť až protivne didaktizujúce. To sa však v Lesnej päťke, ktorá sa predstavuje ako edutainment, určite nedeje. Skutočnosť, že všetky večerníčky majú potenciál na využitie vo vzdelávaní, dokazuje aj projekt Učíme se s Večerníčkem vzdelávacieho portálu Českej televízie.[7]

Prax ukazuje, že animácia je veľmi dobrým prostriedkom vzdelávania. Človek sa oveľa ochotnejšie nechá poučiť nereálnou a vtipnou „karikatúrou“, než reálnym mudrlantom, pri ktorom intenzívnejšie vníma hierarchiu spoločenskej moci. Aj z toho dôvodu je celá animovaná seriálová minuloročná produkcia STVR vzdelávacia – boli odvysielané nové časti HiStory (r. Filip Zbojek, 2015 – 2024), Slovenčina na slovíčko (r. Marián Vredík, 2018 – 2025), či úplne nový seriál o digitálnej gramotnosti Bajtovci (2025). Režisér Róbert Šveda ním nadviazal na svoju predošlú seriálovú rodinku Chochmesovci (2018 – 2024), ktorá cez svoje príbehy informovala o etikete. Avšak na rozdiel od Lesnej päťky cieľom týchto seriálov je skôr komunikovať fakty než modely správania.

Postavili animáciu na nohy

Animátori, ktorí nanovo postavili slovenskú porevolučnú animáciu na nohy, vnímajú situáciu v televízii za mimoriadne neprívetivú. Niektorí hľadajú spôsoby, ako sa zaobísť bez televízie a bez štátneho financovania. Spoločnosť Superfilm, ktorá kedysi vyprodukovala večerníček Tresky-plesky, dnes financuje z vlastných zdrojov internetový seriál pre deti Aha svet – najmenším deťom predstavuje zvieraciu ríšu.[8] Obmedzené zdroje sa, samozrejme, odzrkadľujú aj na výsledku – jednoduchá ilustratívna animácia, statické rámovanie s variovaním pomalých nájazdov a odjazdov, sprievodný komentár. Pre tie najmenšie deti to však nepredstavuje problém a do značnej miery sa prispôsobuje ich kognitívnym schopnostiam. Stavať však animovanú tvorbu na vlastných zdrojoch v kontexte malých európskych kinematografií nie je možné. 

Tri, dva, jeden…

Strih. Zlín film festival. Deti sa usádzajú na sedadlá multiplexu s farebnými poťahmi najznámejších českých večerníčkových postavičiek, animátorka ukazuje bábku a vysvetľuje princíp animácie, vizuálny umelec vo svojej svetelnej performancii kreslí Milerovho krtka, Večerníčka, Rákosníčka a mnohých ďalších. Po projekcii filmov ponúka známy potravinový reťazec deťom pri odchode flipbooky s Bobom a Bobkom. Večerníčky sa premietajú každý večer v Dome Českej televízie v zlínskom parku. Česká televízia však svoj večerníček oslavovala celý rok. Dokonca vytvorila špeciálny web s informáciami o večerníčkoch a oslavách.[9] Oslavovalo sa prostredníctvom všetkých typov médií a naprieč republikou. Vznikli nové animované večerníčky a filmy.

Informácií o rovnakom slovenskom výročí je na internete veľmi málo. Televízia napísala jeden článok o tom, že sa 60-ročný večerníček do dôchodku nechystá,[10] v archíve rozhlasu je dvojminútové audio[11] a na sociálnych sieťach jeden príspevok.[12] Deduško Večerníček zostal na svoje narodeniny v chalúpke úplne sám.

Tento zásadný rozdiel v oslavách je, samozrejme, symptómom širšieho historického kontextu. Česká animácia ťaží z náskoku pri budovaní vlastnej priemyselnej a kultúrnej základne, ktorá umožnila umeniu preniknúť hlbšie do celospoločenského povedomia. Vyviera z podnikateľského prostredia prvej Československej republiky. Naopak, slovenská animácia sa profesionalizovala neskôr v podmienkach socialistického štátneho podniku, pričom v spoločnom štáte bola česká animácia uprednostňovaná. Nemôžeme sa však donekonečna vyhovárať na ťažký a zdĺhavý začiatok slovenskej animácie. Už 33 rokov máme vlastný štát. Za ten čas stihla slovenská profesionálna animácia takmer úplne zaniknúť a znovu vstať z popola – najmä vďaka vzniku Audiovizuálneho fondu a vstupu verejnoprávnej televízie do koprodukčných vzťahov.

Namiesto oslavy

Prečo by ale mal byť práve večerníček súčasťou slovenskej identity podobne, ako je súčasťou tej českej? Môžeme predsa stavať na iných kultúrnych produktoch. Večerníček má však svoje neporovnateľné výhody. Jeho dlhoročná tradícia (a už investované peniaze) spája viacero generácií, čo je pri národnej identite dôležité. Utvára vzťah detí k domácim príbehom, konvenciám a reáliám v ranom veku, keď sa identita tvorí. Médium animácie je jednou z najvhodnejších vizuálnych foriem pre komunikáciu s deťmi, pretože je v súlade s animistickou vývojovou fázou individuálnej ľudskej psychiky (tento koncept vysvetľuje presvedčenie, na ktorom je založená detská hra, že neživé predmety majú dušu).

Navyše večerníčky nie sú limitované len médiom televízie. Animované seriály sú obľúbené na streamovacích platformách a na internete a dobre sa predávajú, takže majú okrem nemateriálneho aj ekonomický rozmer. Podľa výročných správ STVR (RTVS) patria nové večerníčky k najsledovanejším programom pre deti. Pri sledovaní večerníčkov deti získavajú vzťah k domácej (animovanej) tvorbe, a keď vyrastú, je veľká šanca, že budú sledovať aj domáci obsah pre dospelých.

Zatiaľ čo česká animácia dokázala jubileum večerníčka premeniť na celonárodnú oslavu, slovenský kontext odhalil skôr nedostatok kultúrnej stratégie a slabú schopnosť inštitúcií nadviazať na tradíciu. To, čo malo byť príležitosťou na posilnenie identity a prezentáciu animácie ako kľúčového kultúrneho produktu, sa zmenilo na symptomatické mlčanie. Napriek všetkým úspechom v zahraničí sa budúcnosť slovenskej animácie nepíše na festivaloch, ale v rozhodnutiach, ktoré sa dejú práve teraz doma.

[1] https://filmsk.sk/tema-mesiaca/tema-hodnotenie-slovenskeho-animovaneho-filmu-2024/

[2] https://filmsk.sk/tema-mesiaca/nase-animaky-su-svetove-aku-maju-buducnost/

[3] https://medialne.trend.sk/televizia/martina-flasikova-stvr-stoji-bode-nula-postavime-ju-zakladov-nanovo

[4] https://medialne.trend.sk/televizia/stvr-oznacuje-detsku-tvorbu-jednu-priorit-aka-je-realita

[5] https://filmsk.sk/tema-mesiaca/tema-hodnotenie-slovenskeho-animovaneho-filmu-2024/

[6] https://filmsk.sk/rozhovory/rozhovor-juraj-krasnohorsky/

[7] https://edu.ceskatelevize.cz/okruh/ucime-se-s-vecernickem

[8] https://www.youtube.com/@AHASVET1

[9] https://www.ceskatelevize.cz/vse-o-ct/specialy/vecernicek-60-let/

[10] https://www.stvr.sk/novinky/filmy-a-serialy/416517/dedusko-vecernicek-oslavuje-jubileum-sprevadza-generacie-deti-a-stale-nejde-do-dochodku

[11] https://slovensko.stvr.sk/rubriky/aktualne-rubriky/dobra-sprava/388288/60-rokov-vecernicka

[12] Mimo verejnoprávnu televíziu však jedna menšia oslava predsa len prebehla – v rámci medzinárodného multižánrového festivalu Symfónia umenia sa konal koncert 60 rokov s Večerníčkom. https://www.folklorfest.sk/18665-60-rokov-s-vecernickom-2025-bratislava/