Z filmového diania archív - Filmsk.sk

Best of DAFilms.sk 2025 Ivan Mistrík, Ivan Rajniak a Štefan Kvietik vo filme Medená veža (1970). Foto: archív SFÚ/Václav Polák

Špeciály DAFilms.sk: Best of 2025, Erik Panák aj Vojtěch Jasný

Písmo: A^- | A⁺

Aké nové kolekcie pripravil pre svojich divákov a diváčky portál DAFilms.sk?

Programový blok In memoriam: Erik Panák pripomína predčasne zosnulého filmového producenta, ktorý zomrel v novembri vo veku 57 rokov. DAFilms.sk ponúka kolekciu jeho desiatich filmov, medzi ktorými sú Piargy (r, Ivo Trajkov, 2022), Fair Play (r. Andrea Sedláčková, 2014) či Jan Palach (r. Robert Sedláček, 2018). Kolekcia obsahuje tiež polohraný dokoument Čas grimás (r. Peter Dimitrov, 2011) a dokumentárne portréty Jiřího Suchého, Michaela Kocába aj historika Jána Mlynárika.

Výber Filmové imaginácie Vojtěcha Jasného pripomína storočnicu od narodenia slávneho českého režiséra. DAFilms.sk ponúka jeho poviedkový film Touha (1959), snímku Až príde kocúr (1963) s Emíliou Vášáryovou a Janom Werichom aj titul Všetci dobrí rodáci (1968), po ktorom Jasný emigroval. Všetky tri filmy ocenili v Cannes. Kolekcia obsahuje aj snímky Prežil som svoju smrť (1960) a Dýmky (1966).

Samostatnou kolekciou filmov oslavuje DAFilms.sk 25 rokov od vzniku Vyšehradského fondu. „Tento výber sleduje vývoj záujmov, estetiky a identity strednej Európy v rokoch 2000 až 2024. Začína veľkolepou freskou Karla Vachka, ktorá prekračuje žánrové hranice, pokračuje formálne odvážnymi experimentmi z Maďarska a Slovenska a zahŕňa významné portréty osobných a politických premien z Poľska. Filmový výber zároveň zdôrazňuje opakujúce sa témy, ktoré formovali región: boj za demokratické hodnoty, odolnosť komunít v prechodnom období, prítomnosť viditeľných aj neviditeľných hraníc i intímne drámy odohrávajúce sa v každodennom živote,“ uviedol portál.

Best of DAFilms.sk 2025

Programový špeciál Best of DAFilms.sk 2025 ponúka výber divácky najúspešnejších titulov z ponuky portálu počas uplynulého roka. Do top 25 sa dostali nielen hrané snímky ako Vlny (r. Jiří Mádl), Karaoke Blues (r. Aki Kaurismäki), Zápisník alkoholičky (r. Dan Svátek) či Spiaci účet (r. Miloslav Luther), ale aj dokumenty Wishing on a Star (r. Peter Kerekes), Spoveď (r. Rebeka Bizubová), Ešte nie som kým chcem byť (r. Klára Tasovská) či Prezidentka (r. Marek Šulík) a animované filmy ako Keď život chutí (r. Kristina Dufková) či Una a jej kamaráti (r. Jeremy Purcell). Klasiky v rebríčku zastupujú Medená veža (r. Martin Hollý, 1970) či Zítra vstanu a opařím se čajem (r. Jindřich Polák, 1977).

Najnovšie články

klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Slovenská filmová klasika na Art Filme 2026

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie. Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ). Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948) Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu. Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP. Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty...

Anton Trón Herec Anton Trón na civilnej fotografii. Foto: archív SFÚ

Anton Trón

Herec Anton Trón začínal ako ochotník, filmová a televízna kamera si ho „našla“ už ako skúseného a etablovaného divadelného herca. Počas svojej filmovej kariéry spolupracoval s výraznými režisérskymi osobnosťami, účinkoval v kľúčových i divácky obľúbených filmoch slovenskej kinematografie. V júni si pripomíname 100. výročie jeho narodenia. Anton Trón začínal v amatérskom divadle vo Svite ako ochotník. Získal tu bohaté herecké skúsenosti. K profesionálnemu divadlu sa dostal v roku 1957, keď nastúpil do Krajového divadla v Spišskej Novej Vsi. Divadlo sa pre neho z koníčka stalo profesiou. V tamojšom divadle v rokoch 1960 – 1963 pôsobil aj ako umelecký šéf. Keď v roku 1963 túto scénu zrušili, Trón sa dostal do činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Aj tu bol neskôr, v rokoch 1980 – 1983, umeleckým šéfom. Na divadelnom javisku sa Trón „našiel“, herectvo bolo pre neho poslaním. Vychádzalo z jeho vrodeného talentu a citlivej intuície. V osemdesiatych rokoch ho kritika nazývala „stodolovským“ hercom, pretože hral ústredné postavy až v troch hrách Ivana Stodolu. Išlo o tragikomické typy, ktoré mu najviac vyhovovali a najlepšie sa v nich cítil. Jeho repertoár však obsahoval širokú škálu náročných postáv vážneho i komediálneho žánru. „Veľká je pravda v tom, že niet veľkých a malých rolí, všetky sú krásne, ak sú živo napísané, ak majú čo povedať divákovi,“ povedal v tejto súvislosti pre Prešovské noviny v roku 1984. Ružové sny aj Nevera...

Peter Kováčik Spisovateľ, scenárista a dramatik Peter Kováčik. Foto: archív SFÚ

Peter Kováčik

Slovenský spisovateľ, dramatik a scenárista Peter Kováčik oslávil v týchto dňoch 90. narodeniny. Narodil sa 6. júna 1936 v Čiernom Balogu. Literárne debutoval v šesťdesiatych rokoch poviedkovou zbierkou Portréty. Vo svojej tvorbe sa sústreďoval najmä na osudy obyčajných ľudí, často stojacich na okraji spoločnosti. Charakteristické sú pre neho sociálne a humánne motívy. Zaujímali ho tiež morálne konflikty človeka, ale vracal sa ja k téme vojen a tiež spoločenských problémov. Rodný kraj sa stal častou inšpiráciou pre jeho obsiahlu tvorbu. Po štúdiách sa venoval novinárskej a redakčnej práci, neskôr pôsobil v kultúrnych inštitúciách a médiách. Jeho prózy sa vyznačujú zmyslom pre realistické zobrazenie života, psychologickú kresbu postáv a citlivé vnímanie spoločenských premien. V jeho dielach sa stretávame s témami rodiny, lásky, priateľstva, spoločenskej spravodlivosti, ale aj osamelosti či hľadania životných istôt. Výrazne sa venoval aj dramatickej tvorbe. Rozhlasové hry a scenáre mu umožnili osloviť široké publikum. Jeho meno sa spája aj s televíznou a filmovou tvorbou, kde dokázal preniesť literárnu skúsenosť do jazyka obrazu a dialógu. Vďaka tejto všestrannosti patrí medzi autorov, ktorí významne prispeli k prepájaniu literatúry s ďalšími druhmi umenia. Nevera po slovensky aj Soľ nad zlato Charakteristickou črtou jeho tvorby je humanistický pohľad na človeka. Ani v zložitých životných situáciách nestráca vieru...

Zobraziť všetky články