Z filmového diania archív - Filmsk.sk

Slovenský film: Novinky a festivaly – týždeň 47/2025 Film Potopa si z festivalu v Mar del Plata odniesol Cenu SIGNIS. Cenu si osobne prevzali scenárista Martin Šuster (druhý zľava), herečka Sára Chripáková, kameraman Oliver Záhlava a režisér Martin Gonda. Foto: Silverart/MFF Mar del Plata

Stalo sa vo filme za týždeň 47/2025

Písmo: A^- | A⁺

Prehľad udalostí, ktoré sa v týždni 47/2025 stali v slovenskom filme alebo so slovenským filmom súvisia.

Debut režiséra Martina Gondu Potopa si zo 40. ročníka festivalu v Mar del Plata (6. – 16. novembra) odniesol cenu Svetovej katolíckej asociácie pre komunikáciu SIGNIS. Porota film ocenila za „majstrovské zobrazenie vidieckej komunity premoženej environmentálnou krízou, ktorá si vynucuje migráciu do mestského centra.“. Snímka mala na festivale svetovú premiéru, do slovenských kín príde už 4. decembra. Potopa vznikla v slovensko-česko-poľskej koprodukcii. Odohráva sa na pozadí reálnych udalostí spojených s výstavbou vodárenskej nádrže Starina. Budovali ju v rokoch 1981 až 1987 v blízkosti mesta Snina na východe Slovenska. Jej výstavba pohltila viacero obcí, kde žili obyvatelia prevažne rusínskej národnosti. Slovenskými producentami sú Katarína Krnáčová a Tomáš Gič zo spoločnosti Silverart.

Vo veku 57 rokov zomrel filmový producent a pedagóg FTF VŠMU Erik Panák. Pri filme začínal v 90. rokoch v pomocných pozíciách, neskôr s manželkou, filmovou producentkou Silviou Panákovou, založili produkčnú spoločnosť ARINA. Medzi snímky, ktoré produkoval patria Fair play (r. Andrea Sedláčková, 2014), Backstage (r. Andrea Sedláčková, 2018), Jan Palach (r. Robert Sedláček, 2018) či Piargy (r. Ivo Trajkov, 2022).

Ocenenia pre Otca, nominácie pre Príbehy z čarovnej záhrady

Bábkový film Príbehy z čarovnej záhrady, ktorý vznikol v česko-slovensko-slovinsko-francúzskej koprodukcii nominovali na dve Európske filmové ceny 2025. O cenu sa uchádza v kategóriách európsky film a najlepší animovaný film. Za Slovensko sa na filme podieľal režisér Patrik Pašš ml. Slovenskými producentami sú Juraj Krasnohorský a Henrieta Cvangová zo spoločnosti Artichoke. Film vznikol aj v koprodukcii STVR.

Kameraman filmu Otec Adam Suzin získal hlavnú cenu v súťaži kameramanských debutov 33. ročníka festivalu EnergaCAMERIMAGE (15 – 22. novembra v poľskom Toruni) Zlatá žaba. Film Terezy Nvotovej týždeň predtým uspel aj na prestížnom 36. MFF v Štokholme, ktorý sa konal od 5. do 16. novembra. Otec si odniesol hlavnú cenu Bronzového koňa aj cenu za scenár. Porota vo vyhlásení tiež pochválila výkon Milana Ondríka. Snímku Otec už v slovenských kinách videlo takmer 130-tisíc divákov a diváčok.

Najnovšie články

Český lev Gramatová Karavan minoritné koprodukcie slovenských filmov

České levy pre Katarínu Gramatovú aj Raději zešílet v divočině

Slovenská režisérka Katarína Gramatová získala Českého leva za réžiu svojho celovečerného debutu Hore je nebo, v doline som ja. Snímka bola nominovaná aj v kategórii najlepší celovečerný hraný film. Spolu mala sedem nominácií. Najlepším celovečerným hraným filmom roka sa podľa hlasovania českých akademikov stalo česko-slovensko-talianske road-movie Karavan režisérky Zuzany Kirchnerovej. Slovenským koproducentom filmu je Jakub Viktorín. V poradí 33. ročník cien Českej filmovej a televíznej akadémie Český lev tak Karavan 14. marca otvoril aj uzavrel. Hneď prvú cenu večera si totiž odniesla slovenská herečka Juliána Brutovská. V Karavane stvárnila slobodomyseľnú Zuzu, ktorá skríži cestu slobodnej matke a jej synovi s mentálnym hendikepom. Karavan napokon získal dve ceny, celkovo mal 11 nominácií. Najviac, spolu až 15 nominácií, mal Franz režisérky Agnieszky Holland, ktorého hlavnou postavou je Franz Kafka. Za jeho stvárnenie si cenu odniesol nemecký herec Idan Weiss. Franz počas večera získal najviac cien. Českého leva si odniesol aj v kategóriách kostýmy, masky a scénografia. 3 x Český lev pre Raději zešílet v divočině Tri sošky si odniesol česko-slovenský dokument režiséra Mira Rema Raději zešílet v divočině. Patrí mu Český lev v kategórii najlepší celovečerný dokumentárny film, strih (Máté Csuport, Šimon Hájek) a kamera (Dušan Husár, Miro Remo). Kameraman Dušan Husár v ďakovnej reči upozornil na situáciu kultúrnych centier na Slovensku a na zbierku Kultúra...

Ružové sny Febiofest Tvorcovia filmu Ružové sny na premietaní pri príležitosti 50. výročia vzniku snímky. Foto: Miro Nôta

ohlasy Dobrý človek ešte žije. V Ružových snoch

Ružové sny oslavovali. Odhalili Jolanku, zazvonil bicykel a prišiel aj kúzelník Hanák. Zdalo by sa, že po uši zaľúbený poštár Jakub a krásna Jolanka z osady sú dnes už len dojímavou vyblednutou spomienkou na časy, keď ľudí rozdeľovali rasové predsudky a homofóbia sa pestovala ako obľúbený folklór. Dobre však vieme, že sú tu zas. Vlastne nikam nezmizli, akurát ich na istý čas utlmili predstavy o tom, ako sa naša spoločnosť posúva k lepšiemu. Režisér Dušan Hanák ich vo filme Ružové sny sprítomnil s gráciou westernového hrdinu aj romantického džentlmena cez večný motív nešťastnej lásky Rómea a Júlie. A tak rozdielne komunity Rómov a gadžov tancujú podľa tohto scenára dodnes. Je až neuveriteľné, že od vzniku poetickej tragikomédie z roku 1976 o radostiach a starostiach dvoch mladých ľudí uprostred výsmechu spoločnosti ubehlo celých päťdesiat rokov. Pri tejto príležitosti ju práve prebiehajúci MFF Febiofest Bratislava 2026 zaradil do programu. Na premietanie v bratislavskom Kine Lumière pozval aj tvorcov a protagonistov. Stretnutie to bolo priam dojímavé, predsa však plné nežnej energie, ktorá potvrdila, že klenoty nestarnú a téma je stále aktuálna. Pravý prvý džob „Dušan Hanák šiel do veľkého rizika, keď si ma vzal za scenáristu bez skúseností,“ povedal na stretnutí scenárista filmu Dušan Dušek. Dodnes je presvedčený, že práve vďaka ich spolupráci na Ružových snoch a neskoršej...

Poberta Záber z filmu Poberta. Foto: Bontonfilm

Poberta píše ľúbostný list zlodejským komédiám

Čierny humor, satiru aj krimi sľubuje nová česko-slovenská zlodejská komédia Poberta. Nakrútil ju režisér Ondřej Hudeček a po premiére na Febiofeste, ktorý uzavrie, vstúpi od 19. marca do slovenských kín. „Zlodejské komédie typu Loganovci alebo Dannyho parťáci sa u nás prakticky nenakrúcajú. Bolo preto potrebné nájsť spôsob, ako tento rýdzo americký žáner preniesť do českého prostredia tak, aby pôsobil uveriteľne a zároveň nestratil nadsádzku. Hollywoodske zlodejské komédie mám veľmi rád. Pri Pobertovi som sa nimi síce inšpiroval, film som však zámerne zasadil do nám dôverne známych reálií, než aby som na ne za každú cenu vrúbľoval typicky americké žánrové prvky,“ povedal režisér Ondřej Hudeček. Poberta je český expresívny výraz pre zlodeja, darebáka či gaunera. Film sa odohráva v prostredí juhomoravského mesta Strážnice a postavy hovoria slováckym dialektom. Hrdinom Hudečkovho filmu je zlodejíček Lupyn. V priebehu pandémie, počas ktorej scenár vznikal, sa vracia z väzenia do rodného mesta. Situácia, ktorú priniesol covid, ho inšpiruje k naplánovaniu ďalšieho kšeftu. Z pandémie chce spolu s kumpánmi – úžerníkom Asasínom a skorumpovaným policajtom vyťažiť čo najviac, aby mohol začať nový život so svojou láskou Tamarou. „Páči sa mi, ako hovorí režisér Ondřej Hudeček, že Poberta je ľúbostný list gangsterským zlodejským komédiám. Môžeme to označiť aj za veľmi dynamický slovácky western, ktorého nezanedbateľnou...

Zobraziť všetky články