Z filmového diania archív - Filmsk.sk

Slovenský film: Novinky a festivaly – týždeň 47/2025 Film Potopa si z festivalu v Mar del Plata odniesol Cenu SIGNIS. Cenu si osobne prevzali scenárista Martin Šuster (druhý zľava), herečka Sára Chripáková, kameraman Oliver Záhlava a režisér Martin Gonda. Foto: Silverart/MFF Mar del Plata

Stalo sa vo filme za týždeň 47/2025

Písmo: A^- | A⁺

Prehľad udalostí, ktoré sa v týždni 47/2025 stali v slovenskom filme alebo so slovenským filmom súvisia.

Debut režiséra Martina Gondu Potopa si zo 40. ročníka festivalu v Mar del Plata (6. – 16. novembra) odniesol cenu Svetovej katolíckej asociácie pre komunikáciu SIGNIS. Porota film ocenila za „majstrovské zobrazenie vidieckej komunity premoženej environmentálnou krízou, ktorá si vynucuje migráciu do mestského centra.“. Snímka mala na festivale svetovú premiéru, do slovenských kín príde už 4. decembra. Potopa vznikla v slovensko-česko-poľskej koprodukcii. Odohráva sa na pozadí reálnych udalostí spojených s výstavbou vodárenskej nádrže Starina. Budovali ju v rokoch 1981 až 1987 v blízkosti mesta Snina na východe Slovenska. Jej výstavba pohltila viacero obcí, kde žili obyvatelia prevažne rusínskej národnosti. Slovenskými producentami sú Katarína Krnáčová a Tomáš Gič zo spoločnosti Silverart.

Vo veku 57 rokov zomrel filmový producent a pedagóg FTF VŠMU Erik Panák. Pri filme začínal v 90. rokoch v pomocných pozíciách, neskôr s manželkou, filmovou producentkou Silviou Panákovou, založili produkčnú spoločnosť ARINA. Medzi snímky, ktoré produkoval patria Fair play (r. Andrea Sedláčková, 2014), Backstage (r. Andrea Sedláčková, 2018), Jan Palach (r. Robert Sedláček, 2018) či Piargy (r. Ivo Trajkov, 2022).

Ocenenia pre Otca, nominácie pre Príbehy z čarovnej záhrady

Bábkový film Príbehy z čarovnej záhrady, ktorý vznikol v česko-slovensko-slovinsko-francúzskej koprodukcii nominovali na dve Európske filmové ceny 2025. O cenu sa uchádza v kategóriách európsky film a najlepší animovaný film. Za Slovensko sa na filme podieľal režisér Patrik Pašš ml. Slovenskými producentami sú Juraj Krasnohorský a Henrieta Cvangová zo spoločnosti Artichoke. Film vznikol aj v koprodukcii STVR.

Kameraman filmu Otec Adam Suzin získal hlavnú cenu v súťaži kameramanských debutov 33. ročníka festivalu EnergaCAMERIMAGE (15 – 22. novembra v poľskom Toruni) Zlatá žaba. Film Terezy Nvotovej týždeň predtým uspel aj na prestížnom 36. MFF v Štokholme, ktorý sa konal od 5. do 16. novembra. Otec si odniesol hlavnú cenu Bronzového koňa aj cenu za scenár. Porota vo vyhlásení tiež pochválila výkon Milana Ondríka. Snímku Otec už v slovenských kinách videlo takmer 130-tisíc divákov a diváčok.

Najnovšie články

František Kovár vo filme Andreja Lettricha Červené víno (1976). Foto: archív SFÚ/Margita Skoumalová

František Kovár

Patrí medzi najobľúbenejších slovenských hercov a tiež medzi legendy svojej generácie. Jeho hlas je nezameniteľný a jeho divadelná, televízna, filmová a takisto dabingová tvorba je obsiahla. František Kovár oslavuje 14. novembra 80. narodeniny. Jeho jubileum pripomenie aj STVR. V deň jeho narodenín o 20.10 na Dvojke odvysiela v premiére dokument Pokušenia, hriechy a cnosti Františka Kovára (r. Bohumír Bobocký, Miki Gucman). František Kovár patrí k výrazným osobnostiam slovenského divadla, filmu a televízie. Počas desaťročí na javisku i pred kamerou vytvoril galériu postáv – od dramatických hrdinov cez historické osobnosti až po civilných, ľudsky presvedčivých mužov. K hereckej kariére sa František Kovár dostal, podobne ako viacero jeho kolegýň a kolegov, najskôr cez dramatický krúžok a neskôr štúdium na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, ktorú absolvoval v roku 1967. Po absolvovaní herectva nastúpil do Divadla Andreja Bagara v Nitre. V rokoch 1967 až 1971 tam získaval prvé profesionálne skúsenosti a učil sa remeslu v každodennom kontakte s rôznorodým repertoárom. Nová scéna, Korzo aj SND Následne sa presunul do Bratislavy, kde sa stal členom súboru Novej scény. Pôsobil v ňom od roku 1971 a postupne si vybudoval postavenie spoľahlivého a všestranného herca. Stvárňoval postavy v klasických i súčasných hrách a spolupracoval s viacerými významnými režisérmi. Účinkoval aj v Divadle Astorka Korzo...

Papierové hlavy Marian Urban Záber z filmu Papierové hlavy. Foto: archív SFÚ

17. november v Kine Lumière: Papierové hlavy aj spomienka na Mariana Urbana

Pri príležitosti osláv Nežnej revolúcie premietne Kino Lumière celovečerný dokument Dušana Hanáka Papierové hlavy (1995). Rozpráva o vzťahu občana a moci a o rôznych podobách porušovania ľudských práv v Československu v rokoch 1945 až 1989. Súčasťou večera bude aj kinopremiéra filmu z dokumentárneho cyklu GEN, venovaného producentovi, režisérovi, scenáristovi a dramaturgovi Marianovi Urbanovi. Film v réžii Juraja Nvotu bude uvedený pri príležitosti 75. nedožitých Urbanových narodenín. Večer sa uskutoční v utorok 17. novembra o 19.00 hod. a uvedie ho dramaturgička a scenáristka Zuzana Gindl-Tatárová. Film Papierové hlavy prináša osobitý a netradičný pohľad na slovenskú spoločnosť v druhej polovici 20. storočia. V pôsobivej kombinácii archívnych materiálov, autentických výpovedí svedkov a štylizovanej happeningovej roviny prináša mnohorozmerný obraz vzťahu občana a moci. Je výnimočný a príťažlivý svojou poetikou a šírkou záberu, štýlom zobrazenia historickej aj súdobej reality, rozsahom a náročnosťou realizácie. Vyjadruje osudy spoločnosti i jednotlivca cez základné a univerzálne otázky ľudskej existencie. Podľa režiséra Dušana Hanáka sa vo filme prelínajú tri roviny. Prvou sú karnevalové motívy papierových hláv z prvomájových osláv. Druhou sú archívne spravodajské zábery zlomových okamihov a udalostí, ako aj propagandistické filmy ministerstva vnútra z rokov 1945 až 1989, ktoré dovtedy neboli nikdy verejne uvedené. Tretiu rovinu tvoria výpovede a konfrontácie svedkov, ktoré Hanák nazýva „návrat...

Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová. Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...

Zobraziť všetky články