Z filmového diania archív - Filmsk.sk

Slovenský film: Novinky a festivaly – týždeň 47/2025 Film Potopa si z festivalu v Mar del Plata odniesol Cenu SIGNIS. Cenu si osobne prevzali scenárista Martin Šuster (druhý zľava), herečka Sára Chripáková, kameraman Oliver Záhlava a režisér Martin Gonda. Foto: Silverart/MFF Mar del Plata

Stalo sa vo filme za týždeň 47/2025

Písmo: A^- | A⁺

Prehľad udalostí, ktoré sa v týždni 47/2025 stali v slovenskom filme alebo so slovenským filmom súvisia.

Debut režiséra Martina Gondu Potopa si zo 40. ročníka festivalu v Mar del Plata (6. – 16. novembra) odniesol cenu Svetovej katolíckej asociácie pre komunikáciu SIGNIS. Porota film ocenila za „majstrovské zobrazenie vidieckej komunity premoženej environmentálnou krízou, ktorá si vynucuje migráciu do mestského centra.“. Snímka mala na festivale svetovú premiéru, do slovenských kín príde už 4. decembra. Potopa vznikla v slovensko-česko-poľskej koprodukcii. Odohráva sa na pozadí reálnych udalostí spojených s výstavbou vodárenskej nádrže Starina. Budovali ju v rokoch 1981 až 1987 v blízkosti mesta Snina na východe Slovenska. Jej výstavba pohltila viacero obcí, kde žili obyvatelia prevažne rusínskej národnosti. Slovenskými producentami sú Katarína Krnáčová a Tomáš Gič zo spoločnosti Silverart.

Vo veku 57 rokov zomrel filmový producent a pedagóg FTF VŠMU Erik Panák. Pri filme začínal v 90. rokoch v pomocných pozíciách, neskôr s manželkou, filmovou producentkou Silviou Panákovou, založili produkčnú spoločnosť ARINA. Medzi snímky, ktoré produkoval patria Fair play (r. Andrea Sedláčková, 2014), Backstage (r. Andrea Sedláčková, 2018), Jan Palach (r. Robert Sedláček, 2018) či Piargy (r. Ivo Trajkov, 2022).

Ocenenia pre Otca, nominácie pre Príbehy z čarovnej záhrady

Bábkový film Príbehy z čarovnej záhrady, ktorý vznikol v česko-slovensko-slovinsko-francúzskej koprodukcii nominovali na dve Európske filmové ceny 2025. O cenu sa uchádza v kategóriách európsky film a najlepší animovaný film. Za Slovensko sa na filme podieľal režisér Patrik Pašš ml. Slovenskými producentami sú Juraj Krasnohorský a Henrieta Cvangová zo spoločnosti Artichoke. Film vznikol aj v koprodukcii STVR.

Kameraman filmu Otec Adam Suzin získal hlavnú cenu v súťaži kameramanských debutov 33. ročníka festivalu EnergaCAMERIMAGE (15 – 22. novembra v poľskom Toruni) Zlatá žaba. Film Terezy Nvotovej týždeň predtým uspel aj na prestížnom 36. MFF v Štokholme, ktorý sa konal od 5. do 16. novembra. Otec si odniesol hlavnú cenu Bronzového koňa aj cenu za scenár. Porota vo vyhlásení tiež pochválila výkon Milana Ondríka. Snímku Otec už v slovenských kinách videlo takmer 130-tisíc divákov a diváčok.

Najnovšie články

Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1976: Populárna speváčka, tri vynikajúce atlétky aj milión litrov

V najbližšej kolekcii sa s nimi divák stretne. Kým meno speváčky – Jana Kociánová (v č. 26 spieva víťaznú pieseň Bratislavskej lýry Pár slov autorskej dvojice Ľuboš Zeman – Pavol Zelenay) – je známe aj dnes nielen medzi fanúšikmi populárnej hudby, málokto si spomenie na tri športovkyne, ktoré by si to rovnako zaslúžili. Dnešná superhviezda slovenskej atletiky s iniciálami Emila Zátopka plní (právom) médiá. Kto si však spomenie na Evu Šuranovú, ktorá ako prvá Slovenska získala olympijskú medailu (bronz v skoku do diaľky na OH v Mníchove 1972)? Mária Mračnová v skoku do výšky bola na olympijských hrách štvrtá aj šiesta. Jozefína Čerchlanová, svojho času československá jednotka v neuveriteľnom rozsahu behov od 100 po 800 m. Jej fúzatý rekord na hladkých 400 m z roku 1974 (!) prekonala až tohto roku práve Emma Zapletalová! Všetky tri uvidí divák na populárnych atletických pretekoch P-T-S v TvF č. 25. Miloslav Roľko, znakár, jediný majster Európy v histórii československého plavectva sa ukáže v č. 27. Ak ostaneme ešte pri mimoriadnych športových výkonoch, na vysokom stupni rebríčka bude expedícia do Himalájí, ktorá dosiahla vrchol Makalu. Aj v nej boli mená, ktoré si zaslúžia náš obdiv: Gálffy, Fiala, Orolín... (č. 23 a 30). Prvý slovenský rogalista Peter Adamica z Trenčína si svoj závesný klzák sám skonštruoval (č. 23)....

recenzia Milovník nie bojovník Finále Plzeň 2026 František Beleš vo filme Milovník, nie bojovník. Foto: ASFK

Zlatý ledňáček z Finále Plzeň pre film Milovník, nie bojovník

Hlavnú cenu 39. ročníka filmového festivalu Finále Plzeň získal v kategórii celovečerných hraných alebo animovaných filmov debut slovenskej režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník. Vznikol v slovensko-českej koprodukcii. „Zaujalo nás, s akou pozoruhodnou súdržnosťou tu všetko funguje ako celok. Film je svieži, odvážny a sebavedomý, zároveň však dostatočne uvoľnený na to, aby dokázal držať krok s nepredvídateľnými rytmami mladšej generácie. V jeho centre stoja postavy, ktoré sú chaotické, vtipné, zraniteľné a nádherne osobitné – nikdy nie sú zredukované na typy alebo generačné klišé,“ zdôvodnila porota. „Film čerpá zo známej českej a slovenskej tradície irónie a absurdného humoru. Bláznivú romancu premenil na niečo úplne nové – intímne, vizuálne nápadité a hlboko vnímavé voči témam osamelosti, neistoty a rozpačitosti ľudského zbližovania. Pripomenul nám čaro kinematografie. A určitým spôsobom nás opäť prinútil uveriť v lásku aj v myšlienku, že nakoniec je vždy lepšie byť milencami než bojovníkmi,“ dodala. V kategórii dokumentárnych filmov zvíťazil takisto debut českej režisérky Pepy Lubojacki Keby sa holuby premenili na zlato. Film nakrútila v koprodukcii so Slovenskom. Dokumentu slovenského filmára Martina Kollara Letopis udelili Zvláštne uznanie poroty. Cenu získal za „trpezlivé pozorovanie, premyslené kompozície a jemný zmysel pre humor, vďaka ktorým film nachádza zmysel v tragickej absurdite každodenného života. Precízna práca s kamerou...

František Velecký vo filme Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Foto: SFÚ/Zuzana Mináčová

nový pohľad Nylonový mesiac

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčok a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku. Pokračujeme filmom Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Ešte pred jeho najznámejším filmom Drak sa vracia (1967) podľa predlohy Dobroslava Chrobáka sa režisér Eduard Grečner usiloval o zobrazenie takzvaného „introvertného realizmu“. Spočíval vo zvnútornení subjektívneho sveta hlavných postáv a v eliminovaní faktov a všednosti. Formálnu techniku v tomto filme nepochybne dopracoval do dokonalosti. Zároveň posunul do extrému intelektualizáciu, ktorú bolo cítiť v ovzduší 60. rokov. Je to aj niečo, k čomu jeho štýl dovtedy prirodzene spel a pokúšal sa to vykresliť v predošlých dielach. Tu za zmienku stoja jeho prvé dva filmy. Debut Každý týždeň sedem dní (1964), adaptácia knihy Ivana Stadtruckera a Nylonový mesiac (1965), adaptácia knihy Jaroslavy Blažkovej. Oba filmy majú spoločných zopár aspektov. Sú to sondy do intelektuálnych životov mladých moderných ľudí zmietajúcich sa v existenčných ťažkostiach, v kontexte bytia v danej dobe. V prípade jeho prvotiny Každý týždeň sedem dní sa Grečner usiloval o zobrazenie existenčného strachu z možnej atómovej hrozby. Dopomohol si tak experimentálnym a fragmentárnym rozprávaním, ktoré nebolo až tak po chuti vtedajšiemu obecenstvu. To, prirodzene, viedlo k divácky vďačnejšej téme jeho druhého celovečerného filmu Nylonový mesiac. Namiesto atómovej hrozby beatlemánia Grečnerov druhý počin sa zaoberá prieskumom prostredia mladých...

Zobraziť všetky články