Európske filmové ceny 2025 nominácie Záber z filmu Príbehy z čarovnej záhrady. Foto: Artichoke
Písmo: A- | A+

Česko-slovensko-slovinsko-francúzsky bábkový film Príbehy z čarovnej záhrady získal dve nominácie na Európske filmové ceny 2025. Nominovaný je v kategóriách európsky film a najlepší animovaný film. Zverejneným nomináciám dominujú snímky Citová hodnota (r. Joachim Trier) a Sirat (r. Oliver Laxe) s piatimi respektíve štyrmi nomináciami. Po tri nominácie majú snímky Drobná nehoda (r. Džafar Panahi) a Pohľad do slnka (r. Mascha Schilinski).

Európska filmová akadémia zatiaľ zverejnila nominácie iba v hlavných kategóriách. Druhú časť nominácií v „technických“ kategóriách vyhlási 26. novembra.

Na poviedkovej snímke Príbehy z čarovnej záhrady, ktorá je v kinách od 6. novembra, sa za Slovensko podieľal režisér Patrik Pašš ml. Slovenskými producentami sú Juraj Krasnohorský a Henrieta Cvangová zo spoločnosti Artichoke. Film vznikol aj v koprodukcii STVR. Pre Artichoke je to už druhá snímka nominovaná na Európske filmové ceny. Prvýkrát nomináciu získali v roku 2023 s maďarsko-slovenským animovaným filmom Umelohmotné nebo (r. Tibo Bánóczki, Sarolta Szabó).

Ponúka liečivú nádej

Príbehy z čarovnej záhrady vznikli podľa knižnej predlohy Arnošta Goldflama. „Je to útla poviedková zbierka melancholických príbehov hľadania skrytej krásy za závojom všednosti a nemyslím si, že je len pre deti. Smútok za niečím, čo sa už nevráti, poznajú malí aj veľkí a Goldflam ponúka liečivú nádej, že aj tie zdanlivo najobyčajnejšie a najzbytočnejšie predmety uchovávajú čriepky spomienok na krásne a magické situácie, na milované osoby. Som rád, že je film založený na takej kvalitnej literatúre,povedal režisér Patrik Pašš ml.

Snímka vznikala 10 rokov. V premiére ju uviedol festival v Berline. Neskôr sa premietala aj v Annecy, Karlových Varoch a na ďalších prestížnych festivaloch. Od Európskej asociácie detských festivalov získala cenu za najlepší európsky destký film. Z festivalu Finále Plzeň si odniesla hlavnú cenu Zlatého Ledňáčka a na festivale v Hamburgu ju ocenili ako najlepší detský film.

V poradí úž 38. ročník udeľovania Európskych filmových cien sa koná 17. januára 2026 v Berlíne. O cene rozhoduje 5400 členiek a členov akadémie. Prehľad doteraz zverejnených nominácií nájdete tu.

Autor:

Záber z filmu Príbehy z čarovnej záhrady. Foto: Artichoke

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Alžbeta Domastová Foto: archív SFÚ

Alžbeta Domastová

Slovenskú kinematografiu tvoria nielen všeobecne známe mená režisérov a hercov, ale i práca ľudí, ktorí zostávajú mimo svetiel reflektorov. Jednou z takýchto osobností bola aj Alžbeta Domastová, filmová profesionálka, ktorá výrazne prispela k vzniku viacerých významných diel československej kinematografie. Narodila sa v Nitre 19. apríla pred 90 rokmi. Alžbeta Domastová prešla na Kolibe rôznymi profesiami. Začínala ako skriptka a asistentka réžie (Čert nespí; Čo nezažil Kolumbus; Muž, ktorý sa nevrátil; Ivan). A pokračovala ako pomocná režisérka (Zvony pre bosých; Sedem svedkov; Veľká noc a veľký deň). Hoci sa jej meno neobjavovalo na plagátoch medzi poprednými tvorcami, jej práca bola neoddeliteľnou súčasťou filmového procesu. Vypracovala sa a zaradila k odborníkom zabezpečujúcim kontinuitu, organizáciu a kvalitu výslednej filmovej produkcie. Počas svojej vyše tridsaťročnej kolibskej kariéry sa Domastová podieľala na viac než dvoch desiatkach kinematografických projektov. Medzi najvýznamnejšie patria dráma z prostredia nacistického koncentračného tábora Boxer a smrť (r. Peter Solan, 1962), poetická persifláž Panna zázračnica (r. Štefan Uher, 1966), poviedkový experiment Dialóg 20 40 60 (r. Peter Solan, Zbyněk Brynych, Jerzy Skolimowski, 1968) či baladická feéria Javor a Juliana (r. Štefan Uher, 1972). So Štefanom Uhrom ďalej spolupracovala aj na snímkach Organ (1964), Keby som mal pušku (1971), Dolina (1973), Veľká noc a veľký deň (1974)...
recenzia Tanec s medveďom Záber z filmu Tanec s medveďom. Foto: Bontonfilm

recenzia Tanec s medveďom

„Dnes je to presne rok, odkedy som sa o tebe prvýkrát dozvedela. Dala som ti meno Bea. Nositeľka šťastia,“ spomína Linda, protagonistka filmu Tanec s medveďom. Snímka otvára témy duševného zdravia žien a prijatia zodpovednosti za rozhodnutie, ktoré ovplyvní nejeden život. Linda a jej manžel Marek štartujú novú životnú etapu. Na začiatku tehotenstva sa však Linda dozvie, že ich dieťa môže mať vývojovú poruchu. Ako je to možné? Náhoda. Videá a obrázky, ktoré mali zakaždým nálepku „iní ľudia“, sú odrazu prítomné v každom okamihu. Tlak okolia núti Lindu premýšľať nad blízkou budúcnosťou. Dieťa so špeciálnymi potrebami bude potrebovať špeciálnu opateru, a tak hrozí, že Lindina sľubná kariéra sólovej huslistky skončí. Mladí manželia sa začnú ponárať do potenciálneho  komplikovaného života s dcérkou s Downovým syndrómom. Oboch pohltí jediná emócia – strach. Postupne je dôležitá aj otázka, či je Lindin vzťah s Marekom dostatočne pevný a pružný na to, aby zvládol túto ťažkú životnú skúšku. Duševné zdravie verzus stereotypy spoločnosti Tanec s medveďom je česko-slovenská vzťahová dráma o zodpovednosti za iný život. Česká režisérka Jitka Rudolfová natočila tento film podľa scenára Lucie Bokšteflovej. V hlavnej úlohe sa predstavila Pavla Gajdošíková a jej filmovým manželom sa stal Kryštof Hádek. Na plátne sa mihla aj slovenská herečka Zuzana Kronerová a ďalší, a o atmosférickú hudbu sa postarali Jonatan Pastirčák a Martin...
recenzia Nevďačné bytosti Dexter Franc a Barry Ward vo filme Nevďačné bytosti. Foto: CinemArt SK

recenzia Nevďačné bytosti

Nový film slovinského režiséra Olma Omerzu Nevďačné bytosti prenáša diváka do dôverne známeho kempu na pobreží Jadranu, aby mu ukázal, ako osamelé môžu byť naše najbližšie vzťahy. Čerstvo rozvedený otec (Barry Ward) berie deti na spoločnú dovolenku pri mori, aby utužil natrhnuté puto a nestratil svoje krehké postavenie hlavy rodiny. Potom čo sa sedemnásťročná Klára (Dexter Franc) zamiluje do miestneho mladíka Denisa (Timon Šturbej), sa dej vyostruje a prostredníctvom rozprávania s kompaktnou atmosférou divákovi predostiera medzigeneračný príbeh o láske a o tom, čo všetko je človek schopný spraviť, aby ju ochránil. Čo keď je láska práve o tom, aby sme druhým dovolili bezpečne zlyhať? V poradí piaty celovečerný film Olma Omerzu nadväzuje na režisérovu predošlú tvorbu, ktorú sofistikovane posúva do novej, artovej podoby. Snímka uvedená na medzinárodnom filmovom festivale v San Sebastiáne potvrdzuje režisérovo silné postavenie na nezávislej filmovej scéne. Omerzu rezignuje na divácke očakávania a svojským štýlom predkladá tému rodičovstva, záväzku a slobody, ktorú rodinné vzťahy často obmedzujú. Komunikácia je základ Príbeh dvojjazyčnej rodiny aktuálnym a mnohovrstevnatým spôsobom spracúva myšlienku neschopnosti komunikovať a odcudzenia, ktoré vo vzťahoch vytvára. Otec nevie po česky, mama je zo Slovenska a deti spolu napriek spoločnému jazyku sotva prehovoria. Mladší brat Theo je v zásade bezproblémový, ale vďaka tomu, žiaľ, aj neviditeľný, zatiaľ čo staršia Klára trpí poruchou...
Zobraziť všetky články