V Benátkach zvíťazil Pedro Almodóvar, cenu má aj Nicole Kidman

10.09 2024
Písmo: A- | A+

Zlatého leva získala na festivale v Benátkach (28. 8. – 7. 9.) dráma španielskeho režiséra  Pedra Almodóvara The Room Next Door. Snímka v hlavných úlohách s Julianne Moore a Tildou Swinton je prvou, ktorú Almodóvar nakrútil v angličtine a zaoberá sa témami ako eutanázia či klimatická zmena.

Veľkú cenu poroty vedenej herečkou Isabelle Huppert získala vojnová dráma Vermiglio talianskej režisérky Maury Delpero. Film The Brutalist amerického režiséra Bradyho Corbeta si odniesol Strieborného leva za réžiu. Zachytáva život židovského architekta pôvodom z Maďarska Laszla Totha, ktorý prežil holokaust a etabloval sa v Amerike. V hlavnej úlohe účinkuje Adrien Brody. Cenu pre najlepšiu herečku udelili Nicole Kidman za film Babygirl (r. Halina Rejin), v ktorom si ako vysokopostavená manažérka začne s mladučkým stážistom. Najlepším hercom je podľa poroty Vincent Lindon. Vo francúzskej snímke Jouer avec le feu (r. Delphine Coulin, Muriel Coulin) stvárnil otca, ktorého syn sa radikalizuje myšlienkami krajnej pravice.

Film brazílskeho režiséra Waltera Sallesa Ainda Estou Aqui ocenili za scenár, ktorý napísali Murilo Hauser a Heitor Lorega. Rozprávajú príbeh Eunice Paiva – manželky brazílskeho politika Rubensa Paivu, ktorý zmizol počas brazílskej vojenskej diktatúry. Zvláštnu cenu poroty získala dráma gruzínskej režisérky Dey Kulumbegashvili April o pôrodníčke, ktorá pomáha pacientkám s potratmi.

Cenu Marcella Mastroianniho pre najlepšieho mladého herca alebo herečku udelili Paulovi Kircherovi za hlavnú úlohu v snímke o dospievaní troch tínedžerov Leurs enfants après eux (r. Ludovic Boukherma, Zoran Boukherma).

V súťažnej sekcii Orizzonti sa o cenu uchádzal aj najnovší dokument Petra Kerekesa Wishing on a Star. Víťaznou snímkou sekcie sa nakoniec stala rumunsko-srbská snímka Anul Nou care n-a fost (r. Bogdan Mureșanu). Cenu za réžiu udelila porota tejto sekcie vedená americkou filmárkou Debrou Granik americkej režisérka Sarah Friedland za film Familiar Touch. Ten získal aj cenu pre najlepšiu herečku (Kathleen Chalfant) a Leva budúcnosti – Cenu Luigiho De Laurentiisa za najlepší debut.

O festivale v Benátkach čítajte aj tu.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Zlatý ledňáček pre Od marca do mája, Tri zlaté dukáty aj portrét Jarcovjákovej

„Po dlhej a vášnivej diskusii sme sa rozhodli oceniť film, ktorý nás hlboko zaujal a zasiahol,“ zdôvodnila výber víťaza medzinárodná porota. Film ocenila za „jemnosť a nehu, s akou rozpráva o každodennom živote jednej rodiny, za precítené pochopenie jemnej rodinnej dynamiky, za odvahu vtiahnuť svojich divákov do krehkých príbehov a za umenie nachádzať v nich malé zázraky, za pôsobivú autenticitu a zdanlivo nenútené, majstrovské vedenie hercov.“ O cenu sa uchádzalo 9 filmov. Z 9 dokumentárnych filmov vybrala medzinárodná porota ako víťaza česko-slovensko-rakúsky film Ešte nie som, kým chcem byť Kláry Tasovskej. Rozpráva o fotografke Libuši Jarcovjákovej. Zlatého ledňáčka si odniesol za „vizuálne úchvatné pútavé rozprávanie s maximálnym rešpektom k téme, za snahu o uznanie nekompromisnej práce hlavnej hrdinky a hľadanie jej identity ako ženy a queer umelkyne v ťažkej dobe“. Spomedzi štyroch televíznych či internetových počinov v oblasti film a miniséria ocenili Zlatým ledňáčkom rozprávku Mariany Čengel Solčanskej. Jej Tri zlaté dukáty podľa poroty „skutočne vynikli ako rozprávka, ktorá ctí a oslavuje tento českému pubilku dobre známy štýl milého a veselého rozprávania, ale v súčasnom poňatí“. Porota tiež pochválila zábavné kontrasty medzi postavami, skvelú vizuálnu formu, kostýmy, prácu s kamerou aj to, že i záporní hrdinovia sú v snímke vykreslení ako ucelené, trojrozmerné charaktery. Svoje ceny udeľovala aj študentská porota.V kategórii celovečerný hraný alebo animovaný film vybrala za víťaza Vlny režiséra Jiřího Mádla. Za najlepší dokument...
Záber z filmu Koniec sveta.

Dedo a vnuk sa učia spolu žiť s vedomím, že nie je Rus ako Rus

Názov filmu vyznieva dosť expresívne, no podľa jeho režiséra Bohdana Slámu sa koniec sveta odohráva každý deň, akurát pre každého trochu inak. Ako povedal pre ČT24pri uvedení filmu do českých kín, podstatné je, že vždy prídu nové začiatky. So scenáristom Ivanom Arsenjevom vsadili svoj príbeh do obdobia počas okupácie v roku 1968, keď vojská Varšavskej zmluvy prekročili hranice Československa a obsadili krajinu na dlhých dvadsať rokov. Hoci dielo sa zrodilo približne v rovnakom období ako oceňované Vlny Jiřího Mádla, podstata odkazu má iný rozmer, než aký ponúka obraz otvoreného boja za slobodu prejavu. V Slámovom filme slúži politika ako nevyhnutná kulisa pre niečo omnoho vnútornejšie – vzťah deda a vnuka. Český herec, filmár a divadelník Miroslav Krobot ako predstaviteľ deda zaujal k téme vlastný postoj: „Téma života za ,totáčaʻ sa mi zdá v českej kinematografii dosť spracovaná, ale úloha deda ju originálne presahuje vrátane šľachtického pôvodu, spôsobu myslenia a hlbokej osobnej skúsenosti s niekoľkými politickými zriadeniami,“ povedal pre ČT24. Dedo má podľa Arsenjevovho scenára ruské korene a z pôvodnej domovskej krajiny utiekol pred komunizmom. Je zdanlivo tvrdej povahy, no na jeho charaktere sa odzrkadľuje aristokratická noblesa aj každodennosť dedinského života. Dôvod, prečo trávi s vnukom čas bez zvyšku rodiny, je jednoduchý –malý Tonda ochorel a nemohol ísť s rodičmi a so starším bratom na výlet do Francúzska....
Zobraziť všetky články