Ivan Mistrík vo filme Archimedov zákon (1964), ktorý uvedie Art Film. Foto: archív SFÚ
Písmo: A- | A+

Účasť Slovenského filmového ústavu (SFÚ) na Art Filme v Košiciach je už tradíciou. Tento rok SFÚ zostavil pre festival sekciu Rodinné filmové striebro. Filmy zo zbierok SFÚ sa budú premietať aj v sekcii Cena Milana Lasicu. Celkovo sa na Art Filme premietne desať klasických filmov, päť dlhometrážnych a päť krátkometrážnych. Festival Art Film sa v Košiciach koná od 20. do 27. júna.

Festivalová sekcia Rodinné filmové striebro, ktorej garantom je Slovenský filmový ústav, sa aj tento rok zameriava na prezentáciu pokladov z filmového archívu a sprístupňovanie filmového dedičstva. „Výber filmov tvoria nielen reprezentatívne diela slovenskej kinematografie, ale do pozornosti dáva aj tie menej známe, často neprávom opomínané filmové výpovede najmä z krátkometrážnej tvorby,“ hovorí Marián Hausner, riaditeľ Národného filmového archívu SFÚ.

Východ v krátkom filme

Okrem troch hraných filmov v sekcii premietnu aj pásmo piatich krátkometrážnych filmov, ktoré podľa Hausnera „nakrútili majstri našej dokumentárnej tvorby. Ich prostredníctvom sa dostaneme na nevšedné miesta na východnom Slovensku, pričom tiež ukazujú rozmanitosť života a činnosti ľudí, tak ako ich zaznamenali filmoví dokumentaristi.“Všetky filmy zo zbierok SFÚ sa budú premietať v Kine Úsmev, v kinosále Impulz.

Pásmo krátkometrážnych filmov nazvané Východ v krátkom filme otvorí videoúvod Rudolfa Urca, ktorý v 60. rokoch minulého storočia pôsobil ako režisér a vedúci dramaturg Spravodajského filmu a Štúdia krátkych filmov v Bratislave.

Diváci uvidia päť dokumentárnych filmov. Batromijov dom (1984) Fera Feniča zobrazuje život lesného robotníka a jeho rodiny v Novej Sedlici. Zakliata dolina (1966) Štefana Kamenického hovorí o živote ľudí v menej rozvinutých oblastiach východného Slovenska. Mašinka (1967) Karola Skřipského je o lesnej železničke v Remetských Hámroch. V Rozhovore (1963) Otakara Krivánka nevidomý asistent lekárskej fakulty v Košiciach hovorí o svojom živote. A napokon film Poznačení tmou (1959) Štefana Uhra približuje spôsoby výuky, poznávania a vnímania detí v škole pre nevidiacich v Levoči.

Art Film s Hanákom i Trančíkom

V sekcii Rodinné filmové striebro sa budú premietať aj tri dlhometrážne hrané filmy. Tragikomédia Dušana Hanáka Ja milujem, ty miluješ (1980) o starom mládencovi je výpoveďou o ľuďoch z periférie. Film vznikol v roku 1980, ale vinou komunistickej cenzúry sa dostal k divákom až na konci roka 1988, pričom vzbudil nadšené ohlasy československej filmovej kritiky. V roku 1989 ho uviedli na Medzinárodnom filmovom festivale v Berlíne, kde získal cenu Strieborný medveď za najlepšiu réžiu. Z Medzinárodného filmového festivalu v Štrasburgu si odniesol Hlavnú cenu a Cenu FIPRESCI.

Film Dušana Trančíka Keď hviezdy boli červené (1990) zachytáva časové obdobie konca štyridsiatych rokov až po okupáciu Československa v auguste 1968. Na príbehu váhavého a nesmelého muža, konformistu, sleduje osudy ľudí – spolutvorcov i obetí morálnej klímy, ktorá sa v Československu udomácnila v päťdesiatych rokoch, aby napriek nádejným vyhliadkam v roku 1968 znovu ovládla medziľudské vzťahy. Film vznikol na prelome režimov, produkovala ho ešte Koliba a dofinancovala francúzska koprodukcia so zámerom zachrániť európsky film pred „zamerikanizovaním“. Art Film uvedie aj najnovší Trančíkov film Akcia Monaco.

Druhý najlepší slovenský film storočia

Záber z filmu Kým sa skončí táto noc. Foto: archív SFÚ / G. Skoumalová
Záber z filmu Kým sa skončí táto noc. Foto: archív SFÚ / G. Skoumalová

Snímka Kým sa skončí táto noc (1965) Petra Solana je jedným z prvých existencialistických filmov na československý spôsob. Ide o psychologickú sondu do vnútra ľudí, ktorí prežívajú noc v prepychovom nočnom podniku. Rozpráva príbeh o dvoch mladých úradníčkach, ktoré po celý rok šetria na niekoľko dní bezstarostného života, dvoch mladých inštalatéroch hľadajúcich erotické dobrodružstvo, stavebnom majstrovi a jeho sprenevere výplaty celej partie, neuznanom vynálezcovi a bývalom majorovi britskej armády, ktorého politické príkoria povojnových čias priviedli k alkoholizmu. Film skúma hranice túžby po vykročení z večného kolobehu zodpovednosti a práce a v strete viacerých generácií načrtáva kaleidoskop postáv, ktorých generačné traumy sú neprenosné.

Keď v roku 2022 Film.sk usporiadal anketu Film.sk – slovenský film storočia, Solanova snímka sa umiestnila na druhej priečke.

Majstrovstvo Ivana Mistríka

V sekcii Cena Milana Lasicu premietne Art Film dve snímky zo zbierok SFÚ, účinkuje v nich laureát ocenenia Ivan Mistrík. Archimedov zákon (1964) Andreja Lettricha je súdobá satira pranierujúca karierizmus, diktátorské spôsoby, podlizovanie sa a servilnosť. Film zobrazuje absurdný príbeh kariéry malého úradníčka, ktorého vďaka omylu povýšili. Jeho pracovný a úradný vzostup však sprevádza morálny úpadok. Veselohra Šťastie príde v nedeľu (1958) Jána Lacka je o športke a vášnivých športkároch. Trojicu mladých mužov privádza spoločné „športkárenie“ do rôznych nepríjemných a často až komických situácií a ich predstavy o rýchlom zbohatnutí sa čoskoro rozplynú.

Slovenský filmový ústav bude mať zastúpenie aj v Industry programe. Počas festivalu sa v košickom Artfore uskutoční diskusia o vydávaní filmovej literatúry na Slovensku. O filmových časopisoch, knihách, DVD a blu-ray nosičoch aj o prezentácii slovenského filmu na internete budú hovoriť Peter Dubecký, generálny riaditeľ SFÚ, Mária Ferenčuhová, filmová bádateľka z oddelenia vedy a výskumu SFÚ, Martin Kaňuch, odborný redaktor edičného oddelenia SFÚ a šéfredaktor filmologického časopisu Kino-Ikon a tiež estetik a filozof Peter Michalovič. Diskusia chce upriamiť pozornosť na to, že myslenie o filme, znalosť nielen domácej, ale i svetových kinematografií, vedomie historických súvislostí i komplexnosti súčasných trendov, nebýva jednoduché. V Kulturparku počas soboty, nedele a pondelka záujemcovia nájdu aj predajný stánok s edičnými produktami SFÚ, z ktorých mnohé budú k dispozícii za zľavnené ceny.

Viac o festivale Art Film čítajte aj tu.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Dream Team

recenzia Dream Team  

Veta „za toto pôjdeme do pekla“ sa v najnovšej čiernej komédii režiséra Jonáša Karáska skloňuje niekoľkokrát. Aj keď námet filmu Dream Team pôsobí neuveriteľne, vznikol na motívy skutočného prípadu zdravého basketbalového tímu na paralympiáde v roku 2000. Ako si s kontroverznou témou poradil režisér, ktorý predtým pritiahol do kín publikum komédiou  Invalid? Basketbalový tréner Marek má výbušnú povahu. Pokračuje v línii svojho otca, jeho otca a otca jeho otca, a koleduje si o infarkt priamo počas zápasu. Marek má dvoch synov, s ktorými zdieľa sny o športovej kariére. Teda, aspoň s jedným z nich. Mladší Šimon je fyzicky a mentálne znevýhodnený a túži sa zúčastniť paralympiády v Riu. Marek sa snaží dať dokopy tím, aby sa mohli kvalifikovať, no nedarí sa mu. Svojmu synovi Šimonovi sa chystá oznámiť smutnú správu, lenže Šimon si už nadšene balí kufor na cestu. Vtom dostane Marekov sused, jeho údajný najbližší priateľ, divadelný režisér Daniel, skvelý nápad. A Mareka stiahne vlna lží, z ktorej nedokáže jednoducho vyplávať. S Danielom už nehľadajú do tímu iba znevýhodnených; hľadajú kohokoľvek, kto by bol ochotný znevýhodnenie zahrať. Daniel ich predsa úžasne zrežíruje! Inšpirované skutočnými udalosťami, ktoré sa stali úplne inak   Film otvára úvodný titulok: „Inšpirované skutočnými udalosti, ktoré sa stali úplne inak.“ Na čo presne naráža? Na paralympiáde v Sydney v roku 2000 sa objavil...
Štúr Lukáš Pelč ako Ľudovít Štúr a Ivana Kološová ako Adela Ostrolúcka vo filme Štúr. Foto: The Factory /Tina Botková

Štúr – história a romantická fantázia

Príbeh Ľudovíta Štúra, Adely Ostrolúckej a jej slúžky Katiky prináša na plátna kín nový historický celovečerný film režisérky Mariany Čengel Solčanskej Štúr. Vznikol podľa režisérkinho románu Milenec Adely Ostrolúckej a do bežnej distribúcie vstupuje 15. januára. „Myslím, že Štúr je v prvom rade osobou, ku ktorej môžeme vzhliadať. Vodu kázal a vodu pil a to je to, čo na ňom obdivujeme. Zasvätil život niečomu, z čoho nepozerala žiadna materiálna výhoda, z úsilia kodifikovať jazyk nemohol mať žiadny finančný prospech. Veril v slovenčinu rovnako, ako niektorí ľudia veria v Boha,“ povedala režisérka. Pri tejto postave z učebníc dejepisu sa podľa nej ponúka rôzna optika. „Len príbeh kodifikácie jazyka by stačil na seriál. Rovnako revolúcia, rovnako jeho vzťah k rodine, jeho vzťah k priateľom, ktorých dnes definujeme ako štúrovcov, jeho filozofické dielo, jeho vzťah k viere a tak ďalej. Jeho život, osobný aj profesijný je veľmi košatý a my máme vo filme k dispozícii necelé dve hodiny, aby sme vyrozprávali ucelený príbeh, ktorý diváka chytí, ktorý ho bude baviť,“ uviedla filmárka. Jej zatiaľ posledným kinofilmom bola historická dráma Slúžka (2023). Romantická legenda Solčanská, ktorá je známa svojou záľubou v histórii a záujmom o ňu zdôrazňuje, že korektná historická reflexia minulosti predstavuje pre filmárov jednu z  najnáročnejších výziev...
Rudolf Urc

Vo veku 88 rokov zomrel Rudolf Urc

Slovenský filmový režisér, dramaturg, filmový publicista, pedagóg, dlhoročný spolupracovník Slovenského filmového ústavu a zakladateľská osobnosť slovenského animovaného filmu, Rudolf Urc, zomrel vo veku 88 rokov 13. januára. V Rudolfovi Urcovi stráca slovenská kinematografia mimoriadne tvorivú, erudovanú, činorodú a mnohostrannú osobnosť, ktorá domáci film pomáhala ako formovať, tak reflektovať. Podieľal sa na stovkách dokumentárnych, spravodajských a animovaných filmov, nesmierne bohatá je i jeho publicistická a teoretická činnosť. „Prečo som začal písať? Nuž preto, lebo ma to zaujímalo. Preštudoval som veľa vecí okolo filmu a iných druhov umenia a zdalo sa mi, že povedať to iným by bolo užitočné. Pre druhých aj pre mňa. Lebo nech píšem o čomkoľvek, vždy hovorím o sebe. Sám seba otváram, všeličo v sebe korigujem, sám si kladiem otázky a možno na ne odpovedám tak, že by to mohlo zaujímať aj iných, čitateľov,“ povedal Rudolf Urc v roku 2022 v rozhovore pre Film.sk. Na svojom konte má množstvo publikácií. Medzi nimi knihy venované histórii slovenského animovaného a dokumentárneho filmu aj ich tvorcom. Písal o Viktorovi Kubalovi, s ktorým roky spolupracoval, o Vladovi Kubenkovi, Ladislavovi Kudelkovi či Martinovi Slivkovi. Rudolf Urc vyštudoval v roku 1959 dramaturgiu na pražskej FAMU. Jeho profesionálne filmárske začiatky sú spojené so spravodajským a dokumentárnym filmom. Pôsobil tu ako režisér...
Zobraziť všetky články