Ivan Mistrík vo filme Archimedov zákon (1964), ktorý uvedie Art Film. Foto: archív SFÚ
Písmo: A- | A+

Účasť Slovenského filmového ústavu (SFÚ) na Art Filme v Košiciach je už tradíciou. Tento rok SFÚ zostavil pre festival sekciu Rodinné filmové striebro. Filmy zo zbierok SFÚ sa budú premietať aj v sekcii Cena Milana Lasicu. Celkovo sa na Art Filme premietne desať klasických filmov, päť dlhometrážnych a päť krátkometrážnych. Festival Art Film sa v Košiciach koná od 20. do 27. júna.

Festivalová sekcia Rodinné filmové striebro, ktorej garantom je Slovenský filmový ústav, sa aj tento rok zameriava na prezentáciu pokladov z filmového archívu a sprístupňovanie filmového dedičstva. „Výber filmov tvoria nielen reprezentatívne diela slovenskej kinematografie, ale do pozornosti dáva aj tie menej známe, často neprávom opomínané filmové výpovede najmä z krátkometrážnej tvorby,“ hovorí Marián Hausner, riaditeľ Národného filmového archívu SFÚ.

Východ v krátkom filme

Okrem troch hraných filmov v sekcii premietnu aj pásmo piatich krátkometrážnych filmov, ktoré podľa Hausnera „nakrútili majstri našej dokumentárnej tvorby. Ich prostredníctvom sa dostaneme na nevšedné miesta na východnom Slovensku, pričom tiež ukazujú rozmanitosť života a činnosti ľudí, tak ako ich zaznamenali filmoví dokumentaristi.“Všetky filmy zo zbierok SFÚ sa budú premietať v Kine Úsmev, v kinosále Impulz.

Pásmo krátkometrážnych filmov nazvané Východ v krátkom filme otvorí videoúvod Rudolfa Urca, ktorý v 60. rokoch minulého storočia pôsobil ako režisér a vedúci dramaturg Spravodajského filmu a Štúdia krátkych filmov v Bratislave.

Diváci uvidia päť dokumentárnych filmov. Batromijov dom (1984) Fera Feniča zobrazuje život lesného robotníka a jeho rodiny v Novej Sedlici. Zakliata dolina (1966) Štefana Kamenického hovorí o živote ľudí v menej rozvinutých oblastiach východného Slovenska. Mašinka (1967) Karola Skřipského je o lesnej železničke v Remetských Hámroch. V Rozhovore (1963) Otakara Krivánka nevidomý asistent lekárskej fakulty v Košiciach hovorí o svojom živote. A napokon film Poznačení tmou (1959) Štefana Uhra približuje spôsoby výuky, poznávania a vnímania detí v škole pre nevidiacich v Levoči.

Art Film s Hanákom i Trančíkom

V sekcii Rodinné filmové striebro sa budú premietať aj tri dlhometrážne hrané filmy. Tragikomédia Dušana Hanáka Ja milujem, ty miluješ (1980) o starom mládencovi je výpoveďou o ľuďoch z periférie. Film vznikol v roku 1980, ale vinou komunistickej cenzúry sa dostal k divákom až na konci roka 1988, pričom vzbudil nadšené ohlasy československej filmovej kritiky. V roku 1989 ho uviedli na Medzinárodnom filmovom festivale v Berlíne, kde získal cenu Strieborný medveď za najlepšiu réžiu. Z Medzinárodného filmového festivalu v Štrasburgu si odniesol Hlavnú cenu a Cenu FIPRESCI.

Film Dušana Trančíka Keď hviezdy boli červené (1990) zachytáva časové obdobie konca štyridsiatych rokov až po okupáciu Československa v auguste 1968. Na príbehu váhavého a nesmelého muža, konformistu, sleduje osudy ľudí – spolutvorcov i obetí morálnej klímy, ktorá sa v Československu udomácnila v päťdesiatych rokoch, aby napriek nádejným vyhliadkam v roku 1968 znovu ovládla medziľudské vzťahy. Film vznikol na prelome režimov, produkovala ho ešte Koliba a dofinancovala francúzska koprodukcia so zámerom zachrániť európsky film pred „zamerikanizovaním“. Art Film uvedie aj najnovší Trančíkov film Akcia Monaco.

Druhý najlepší slovenský film storočia

Záber z filmu Kým sa skončí táto noc. Foto: archív SFÚ / G. Skoumalová
Záber z filmu Kým sa skončí táto noc. Foto: archív SFÚ / G. Skoumalová

Snímka Kým sa skončí táto noc (1965) Petra Solana je jedným z prvých existencialistických filmov na československý spôsob. Ide o psychologickú sondu do vnútra ľudí, ktorí prežívajú noc v prepychovom nočnom podniku. Rozpráva príbeh o dvoch mladých úradníčkach, ktoré po celý rok šetria na niekoľko dní bezstarostného života, dvoch mladých inštalatéroch hľadajúcich erotické dobrodružstvo, stavebnom majstrovi a jeho sprenevere výplaty celej partie, neuznanom vynálezcovi a bývalom majorovi britskej armády, ktorého politické príkoria povojnových čias priviedli k alkoholizmu. Film skúma hranice túžby po vykročení z večného kolobehu zodpovednosti a práce a v strete viacerých generácií načrtáva kaleidoskop postáv, ktorých generačné traumy sú neprenosné.

Keď v roku 2022 Film.sk usporiadal anketu Film.sk – slovenský film storočia, Solanova snímka sa umiestnila na druhej priečke.

Majstrovstvo Ivana Mistríka

V sekcii Cena Milana Lasicu premietne Art Film dve snímky zo zbierok SFÚ, účinkuje v nich laureát ocenenia Ivan Mistrík. Archimedov zákon (1964) Andreja Lettricha je súdobá satira pranierujúca karierizmus, diktátorské spôsoby, podlizovanie sa a servilnosť. Film zobrazuje absurdný príbeh kariéry malého úradníčka, ktorého vďaka omylu povýšili. Jeho pracovný a úradný vzostup však sprevádza morálny úpadok. Veselohra Šťastie príde v nedeľu (1958) Jána Lacka je o športke a vášnivých športkároch. Trojicu mladých mužov privádza spoločné „športkárenie“ do rôznych nepríjemných a často až komických situácií a ich predstavy o rýchlom zbohatnutí sa čoskoro rozplynú.

Slovenský filmový ústav bude mať zastúpenie aj v Industry programe. Počas festivalu sa v košickom Artfore uskutoční diskusia o vydávaní filmovej literatúry na Slovensku. O filmových časopisoch, knihách, DVD a blu-ray nosičoch aj o prezentácii slovenského filmu na internete budú hovoriť Peter Dubecký, generálny riaditeľ SFÚ, Mária Ferenčuhová, filmová bádateľka z oddelenia vedy a výskumu SFÚ, Martin Kaňuch, odborný redaktor edičného oddelenia SFÚ a šéfredaktor filmologického časopisu Kino-Ikon a tiež estetik a filozof Peter Michalovič. Diskusia chce upriamiť pozornosť na to, že myslenie o filme, znalosť nielen domácej, ale i svetových kinematografií, vedomie historických súvislostí i komplexnosti súčasných trendov, nebýva jednoduché. V Kulturparku počas soboty, nedele a pondelka záujemcovia nájdu aj predajný stánok s edičnými produktami SFÚ, z ktorých mnohé budú k dispozícii za zľavnené ceny.

Viac o festivale Art Film čítajte aj tu.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

MFDF Ji.hlava 2026 Záber z filmu Zóny nikoho. Foto: filmsomnia

Zóny nikoho a ďalšie slovenské filmy na MFDF Ji.hlava 2026

Jubilejný 30. ročník Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava sa začína v piatok 23. októbra 2026 a potrvá do 1. novembra 2026. Až 106 filmov uvedie vo svetovej premiére. Celkovo má v programe viac ako 350 filmov, medzi nimi aj viaceré slovenské a koprodukčne slovenské snímky. Festival má hneď niekoľko súťažných sekcií. Tou hlavnou je Opus Bonum. Organizátori do nej vyberajú „pozoruhodné dokumentárne filmy roku z rôznorodej kolekcie reprezentujúcej tendencie svetového dokumentu“. MFDF Ji.hlava 2026 uvedie v sekcii šestnásť snímok, Slovensko zastupujú dve. Realitu musia vytesňovať Medzinárodnú premiéru má v Jihlave dokumentárna snímka Viery Čákanyovej, Lucie Kašovej a Barbory Sliepkovej Zóny nikoho. V žánrovo pestrom autorskom prístupe ponúka film zložený z troch epizód pohľad na tri najzávažnejšie environmentálne záťaže na Slovensku. Zameral sa na bratislavskú Dynamitku a súvisiacu Vrakunskú skládku, gudrónové jamy v Predajnej a na oblasť tzv. Trojuholníka smrti pri Chemko Strážske. Programové vyhlásenie vlády kedysi sľúbilo, že záťaže, ktoré sú ešte dedičstvom socializmu, budú odstránené do roku 2024. „Problém sme zdedili zo socializmu, no za 37 rokov demokracie sme sa s ním nedokázali vysporiadať,“ povedala režisérka Lucia Kašová, ktorá je zároveň autorkou námetu. „Ľudia žijúci v blízkosti toxických skládok musia realitu vytesňovať, aby v nej vôbec dokázali psychicky prežiť. Tým sa však prehlbuje ich letargia a nedôvera v štátne inštitúcie,“ hovoria autorky filmu spoločne. Zóny nikoho...
Beštia Bebjak Záber z filmu Beštia. Foto: DNA Production/Nataša Bošková

Bebjakova Beštia podľa Dominika Dána má prvú ukážku

Po vyhlásení amnestie v roku 1990 sa dostalo na slobodu aj mnoho nebezpečných zločincov. Začínajúcemu bratislavskému detektívovi Richardovi Krauzovi vtedy pridelili prípad sériového vraha žien. Tiahla sa za ním krvavá stopa polovicou Európy a nedokázali ho odhaliť žiadne bežne využívané metódy. Režisér Peter Bebjak pripravuje detektívny triler podľa jednej z najpredávanejších kníh Dominika Dána Beštia. Do kín príde už začiatkom budúceho roka. Tomáš Maštalír (Burger), Martin Klinčúch (Krauz), Michal Kubovčík (Hanzel) a Braňo Bystriansky (Váňa) spolu s Alexandrom Bártom (Mayor) a Jánom Jackuliakom (súdny lekár Lengyel) stvárňujú vo filme Beštia tím, ktorý sa snaží odhaliť páchateľa série vrážd. Prípad na začiatku vyzerá takmer beznádejne. Páchateľ totiž nezanecháva žiadne odtlačky prstov. Nič, na základe čoho, by bolo možné zistiť, o koho ide. Vyšetrovatelia vedia, čo spája jednotlivé miesta činu, ale dostupné kriminalistické metódy nestačia na to, aby vraha usvedčili. Vtedy prichádzajú na scénu vedci a analýza DNA. Metóda, ktorú slovenskí kriminalisti nikdy dovtedy nepoužili. https://youtu.be/ZzOrfU6evL0?si=Q6NlQR6hRMzUBcSl „Atmosféru začiatku deväťdesiatych rokov sa nám podarilo preniesť na obraz presne tak, ako si ju časť spoločnosti pamätá z mladosti a ako je stvárnená v knihách Dominika Dána,“ povedal producent DNA Production Rasťo Šesták. „A rovnako ako v knihách, ani film Beštia nie je príbehom vraha. Je o tom, ako ho veľký tím vyšetrovateľov s pomocou vedcov – a v tom čase...
Vincent Šikula. Foto: Archív Veroniky Šikulovej

Vincent Šikula

Aj vo filmových scenároch Vincenta Šikulu cítiť typický šikulovský ťah na bránu – schopnosť všímať si jednoduchých ľudí na okraji spoločnosti. Keď spisovateľ napíše do knižky dialóg, v uvádzacej vete môže dovysvetľovať, čo práve daná osoba robí alebo ako sa tvári. Vo filme to však nejde. Vo filme všetko v obraze hrá a herec môže zakaždým vykrútiť nos alebo mávnuť rukou inak, než si predstavoval autor filmového scenára. Z vlastnej skúsenosti sa takto zamýšľal nad rozdielmi v prístupoch k literárnej tvorbe Vincent Šikula. Jeden z najobľúbenejších autorov v slovenskej literatúre druhej polovice 20. storočia sa narodil pred deväťdesiatimi rokmi. Na dôležité si aj tak spomenie Do filmovej tvorby vstúpil ako scenárista a autor predlôh koncom šesťdesiatych rokov. Po učiteľovaní v Modre na hudobnej škole a po redakčnom pôsobení v časopise Romboid začal vtedy pracovať ako interný dramaturg Slovenskej filmovej tvorby na Kolibe. Bola to možnosť preniesť sa s knižnými príbehmi na plátno a oddať sa scenáristickej práci, ktorá im vdýchne taký vzletný obraz a zvuk, aký mu samy ponúkajú – plný vôní, pachov, dráždivých momentov i každodenných, neraz tvrdých situácií, v akých sa ocitajú obyčajní, jednoduchí ľudia. Medzi nich Vincent Šikula rád chodieval. Pri tvorbe čerpal z vlastnej minulosti, z prostredia dediny a mestečka, kde vyrastal a žil, zo skúseností v detstve i neskôr v dospelosti, keď už bol otcom...
Zobraziť všetky články