Ivan Mistrík vo filme Archimedov zákon (1964), ktorý uvedie Art Film. Foto: archív SFÚ
Písmo: A- | A+

Účasť Slovenského filmového ústavu (SFÚ) na Art Filme v Košiciach je už tradíciou. Tento rok SFÚ zostavil pre festival sekciu Rodinné filmové striebro. Filmy zo zbierok SFÚ sa budú premietať aj v sekcii Cena Milana Lasicu. Celkovo sa na Art Filme premietne desať klasických filmov, päť dlhometrážnych a päť krátkometrážnych. Festival Art Film sa v Košiciach koná od 20. do 27. júna.

Festivalová sekcia Rodinné filmové striebro, ktorej garantom je Slovenský filmový ústav, sa aj tento rok zameriava na prezentáciu pokladov z filmového archívu a sprístupňovanie filmového dedičstva. „Výber filmov tvoria nielen reprezentatívne diela slovenskej kinematografie, ale do pozornosti dáva aj tie menej známe, často neprávom opomínané filmové výpovede najmä z krátkometrážnej tvorby,“ hovorí Marián Hausner, riaditeľ Národného filmového archívu SFÚ.

Východ v krátkom filme

Okrem troch hraných filmov v sekcii premietnu aj pásmo piatich krátkometrážnych filmov, ktoré podľa Hausnera „nakrútili majstri našej dokumentárnej tvorby. Ich prostredníctvom sa dostaneme na nevšedné miesta na východnom Slovensku, pričom tiež ukazujú rozmanitosť života a činnosti ľudí, tak ako ich zaznamenali filmoví dokumentaristi.“Všetky filmy zo zbierok SFÚ sa budú premietať v Kine Úsmev, v kinosále Impulz.

Pásmo krátkometrážnych filmov nazvané Východ v krátkom filme otvorí videoúvod Rudolfa Urca, ktorý v 60. rokoch minulého storočia pôsobil ako režisér a vedúci dramaturg Spravodajského filmu a Štúdia krátkych filmov v Bratislave.

Diváci uvidia päť dokumentárnych filmov. Batromijov dom (1984) Fera Feniča zobrazuje život lesného robotníka a jeho rodiny v Novej Sedlici. Zakliata dolina (1966) Štefana Kamenického hovorí o živote ľudí v menej rozvinutých oblastiach východného Slovenska. Mašinka (1967) Karola Skřipského je o lesnej železničke v Remetských Hámroch. V Rozhovore (1963) Otakara Krivánka nevidomý asistent lekárskej fakulty v Košiciach hovorí o svojom živote. A napokon film Poznačení tmou (1959) Štefana Uhra približuje spôsoby výuky, poznávania a vnímania detí v škole pre nevidiacich v Levoči.

Art Film s Hanákom i Trančíkom

V sekcii Rodinné filmové striebro sa budú premietať aj tri dlhometrážne hrané filmy. Tragikomédia Dušana Hanáka Ja milujem, ty miluješ (1980) o starom mládencovi je výpoveďou o ľuďoch z periférie. Film vznikol v roku 1980, ale vinou komunistickej cenzúry sa dostal k divákom až na konci roka 1988, pričom vzbudil nadšené ohlasy československej filmovej kritiky. V roku 1989 ho uviedli na Medzinárodnom filmovom festivale v Berlíne, kde získal cenu Strieborný medveď za najlepšiu réžiu. Z Medzinárodného filmového festivalu v Štrasburgu si odniesol Hlavnú cenu a Cenu FIPRESCI.

Film Dušana Trančíka Keď hviezdy boli červené (1990) zachytáva časové obdobie konca štyridsiatych rokov až po okupáciu Československa v auguste 1968. Na príbehu váhavého a nesmelého muža, konformistu, sleduje osudy ľudí – spolutvorcov i obetí morálnej klímy, ktorá sa v Československu udomácnila v päťdesiatych rokoch, aby napriek nádejným vyhliadkam v roku 1968 znovu ovládla medziľudské vzťahy. Film vznikol na prelome režimov, produkovala ho ešte Koliba a dofinancovala francúzska koprodukcia so zámerom zachrániť európsky film pred „zamerikanizovaním“. Art Film uvedie aj najnovší Trančíkov film Akcia Monaco.

Druhý najlepší slovenský film storočia

Záber z filmu Kým sa skončí táto noc. Foto: archív SFÚ / G. Skoumalová
Záber z filmu Kým sa skončí táto noc. Foto: archív SFÚ / G. Skoumalová

Snímka Kým sa skončí táto noc (1965) Petra Solana je jedným z prvých existencialistických filmov na československý spôsob. Ide o psychologickú sondu do vnútra ľudí, ktorí prežívajú noc v prepychovom nočnom podniku. Rozpráva príbeh o dvoch mladých úradníčkach, ktoré po celý rok šetria na niekoľko dní bezstarostného života, dvoch mladých inštalatéroch hľadajúcich erotické dobrodružstvo, stavebnom majstrovi a jeho sprenevere výplaty celej partie, neuznanom vynálezcovi a bývalom majorovi britskej armády, ktorého politické príkoria povojnových čias priviedli k alkoholizmu. Film skúma hranice túžby po vykročení z večného kolobehu zodpovednosti a práce a v strete viacerých generácií načrtáva kaleidoskop postáv, ktorých generačné traumy sú neprenosné.

Keď v roku 2022 Film.sk usporiadal anketu Film.sk – slovenský film storočia, Solanova snímka sa umiestnila na druhej priečke.

Majstrovstvo Ivana Mistríka

V sekcii Cena Milana Lasicu premietne Art Film dve snímky zo zbierok SFÚ, účinkuje v nich laureát ocenenia Ivan Mistrík. Archimedov zákon (1964) Andreja Lettricha je súdobá satira pranierujúca karierizmus, diktátorské spôsoby, podlizovanie sa a servilnosť. Film zobrazuje absurdný príbeh kariéry malého úradníčka, ktorého vďaka omylu povýšili. Jeho pracovný a úradný vzostup však sprevádza morálny úpadok. Veselohra Šťastie príde v nedeľu (1958) Jána Lacka je o športke a vášnivých športkároch. Trojicu mladých mužov privádza spoločné „športkárenie“ do rôznych nepríjemných a často až komických situácií a ich predstavy o rýchlom zbohatnutí sa čoskoro rozplynú.

Slovenský filmový ústav bude mať zastúpenie aj v Industry programe. Počas festivalu sa v košickom Artfore uskutoční diskusia o vydávaní filmovej literatúry na Slovensku. O filmových časopisoch, knihách, DVD a blu-ray nosičoch aj o prezentácii slovenského filmu na internete budú hovoriť Peter Dubecký, generálny riaditeľ SFÚ, Mária Ferenčuhová, filmová bádateľka z oddelenia vedy a výskumu SFÚ, Martin Kaňuch, odborný redaktor edičného oddelenia SFÚ a šéfredaktor filmologického časopisu Kino-Ikon a tiež estetik a filozof Peter Michalovič. Diskusia chce upriamiť pozornosť na to, že myslenie o filme, znalosť nielen domácej, ale i svetových kinematografií, vedomie historických súvislostí i komplexnosti súčasných trendov, nebýva jednoduché. V Kulturparku počas soboty, nedele a pondelka záujemcovia nájdu aj predajný stánok s edičnými produktami SFÚ, z ktorých mnohé budú k dispozícii za zľavnené ceny.

Viac o festivale Art Film čítajte aj tu.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Milovník nie bojovník Finále Plzeň 2026 František Beleš vo filme Milovník, nie bojovník. Foto: ASFK

Zlatý ledňáček z Finále Plzeň pre film Milovník, nie bojovník

Hlavnú cenu 39. ročníka filmového festivalu Finále Plzeň získal v kategórii celovečerných hraných alebo animovaných filmov debut slovenskej režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník. Vznikol v slovensko-českej koprodukcii. „Zaujalo nás, s akou pozoruhodnou súdržnosťou tu všetko funguje ako celok. Film je svieži, odvážny a sebavedomý, zároveň však dostatočne uvoľnený na to, aby dokázal držať krok s nepredvídateľnými rytmami mladšej generácie. V jeho centre stoja postavy, ktoré sú chaotické, vtipné, zraniteľné a nádherne osobitné – nikdy nie sú zredukované na typy alebo generačné klišé,“ zdôvodnila porota.  „Film čerpá zo známej českej a slovenskej tradície irónie a absurdného humoru. Bláznivú romancu premenil na niečo úplne nové – intímne, vizuálne nápadité a hlboko vnímavé voči témam osamelosti, neistoty a rozpačitosti ľudského zbližovania. Pripomenul nám čaro kinematografie. A určitým spôsobom nás opäť prinútil uveriť v lásku aj v myšlienku, že nakoniec je vždy lepšie byť milencami než bojovníkmi,“ dodala. V kategórii dokumentárnych filmov zvíťazil takisto debut českej režisérky Pepy Lubojacki Keby sa holuby premenili na zlato. Film nakrútila v koprodukcii so Slovenskom. Dokumentu slovenského filmára Martina Kollara Letopis udelili Zvláštne uznanie poroty. Cenu získal za „trpezlivé pozorovanie, premyslené kompozície a jemný zmysel pre humor, vďaka ktorým film nachádza zmysel v tragickej absurdite každodenného života. Precízna práca s kamerou...
František Velecký vo filme Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Foto: SFÚ/Zuzana Mináčová

nový pohľad Nylonový mesiac

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčok a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku. Pokračujeme filmom Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Ešte pred jeho najznámejším filmom Drak sa vracia (1967) podľa predlohy Dobroslava Chrobáka sa režisér Eduard Grečner usiloval o zobrazenie takzvaného „introvertného realizmu“. Spočíval vo zvnútornení subjektívneho sveta hlavných postáv a v eliminovaní faktov a všednosti. Formálnu techniku v tomto filme nepochybne dopracoval do dokonalosti. Zároveň posunul do extrému intelektualizáciu, ktorú bolo cítiť v ovzduší 60. rokov. Je to aj niečo, k čomu jeho štýl dovtedy prirodzene spel a pokúšal sa to vykresliť v predošlých dielach. Tu za zmienku stoja jeho prvé dva filmy. Debut Každý týždeň sedem dní (1964), adaptácia knihy Ivana Stadtruckera a Nylonový mesiac (1965), adaptácia knihy Jaroslavy Blažkovej. Oba filmy majú spoločných zopár aspektov. Sú to sondy do intelektuálnych životov mladých moderných ľudí zmietajúcich sa v existenčných ťažkostiach, v kontexte bytia v danej dobe. V prípade jeho prvotiny Každý týždeň sedem dní sa Grečner usiloval o zobrazenie existenčného strachu z možnej atómovej hrozby. Dopomohol si tak experimentálnym a fragmentárnym rozprávaním, ktoré nebolo až tak po chuti vtedajšiemu obecenstvu. To, prirodzene, viedlo k divácky vďačnejšej téme jeho druhého celovečerného filmu Nylonový mesiac. Namiesto atómovej hrozby beatlemánia Grečnerov druhý počin sa zaoberá prieskumom prostredia mladých...
Život alebo film Cinematik 2026 SFÚ Z nakrúcania filmu Ja milujem, ty miluješ (1980). Režisér Dušan Hanák, herec Roman Klosowski a herečka Iva Janžurová (chrbtom). Foto: archív SFÚ/Vladimír Vavrek

Aj nenápadné fragmenty môžu niesť veľkú pravdu

Fragmenty zo života Dušana Hanáka je podtitul nového slovenského dokumentu Život alebo film. O režisérovi, scenáristovi a fotografovi Dušanovi Hanákovi ho nakrútili Marek Šulík a Juraj Johanides. Po premiére na MFF Cinematik je od 1. októbra v slovenských kinách. „Vnímam tento film ako prejav spoločného autorského cítenia. Obaja režiséri vložili do neho veľa tvorivej energie. Život a film sú v mojom príbehu spojité nádoby. Usilujem sa, aby autentické motívy splývali s príbehom a fikciou, sú súčasťou mojej vnútornej témy. V jednej chvíli myslím na detail i na celok, mali by sa dopĺňať,“ povedal režisér Dušan Hanák. „Ďakujem všetkým zúčastneným, veľmi si vážim ich postrehy, ktorými prispeli ku konečnému tvaru dokumentu,“ dodal tvorca snímok ako 322 (1969), Obrazy starého sveta (1972), Ružové sny (1976), Ja milujem, ty miluješ (1980) či Papierové hlavy (1995). Dokument Život alebo film sa nevracia iba k týmto a ďalším režisérovým dielam. Sprevádza nás tiež Hanákovou cestou k filmu a takisto približuje spôsob, akým tvoril. V snímke napríklad tvrdí, že kam sa pozrel, tam videl film. Alebo že niektoré repliky jednoducho pri písacom stole nevymyslíte. Okrem Hanáka tu vystupujú protagonisti jeho diel a jeho spolupracovníci či filmoví teoretici. „Na Dušanovi Hanákovi ma dojíma jeho schopnosť pozerať sa na svet s presnosťou filmára, ale zároveň s láskavosťou...
Zobraziť všetky články