Záber z filmu Vlny.

Česko posiela do súboja o Oscara Vlny

Písmo: A- | A+

Česká filmová a televízna akadémia (ČFTA) vybrala českého kandidáta na Oscara v kategórii Najlepší zahraničný film. Stala sa ním česko-slovenská snímka Vlny scenáristu a režiséra Jiřího Mádla. Dobová dráma pripomína udalosti roku 1968, keď Československo začali okupovať vojská Varšavskej zmluvy. Film vychádza zo skutočných udalostí a inšpiroval sa skutočným príbehom novinárov z Redakcie medzinárodného života Československého rozhlasu.

Členovia ČFTA vyberali z 13 českých celovečerných filmov, ktoré prihlásili ich producenti. Za filmom vlny sa v hlasovaní umiestnili (v abecednom poradí) snímky Amerikánka (r. Viktor Tauš) a Mord (r. Adam Martinec). Obe vznikli tiež v slovenskej koprodukcii.

Film Vlny, ktorý režisér Jiří Mádl pripravoval 10 rokov, mal premiéru na festivale v Karlových Varoch, kde získal cenu publika. Snímku, v ktorej si zahrali Vojtěch Vodochodský, Stanislav Majer, Martin Hofmann, Vojtěch Kotek či Táňa Pauhofová, videlo v Česku od premiéry v polovici augusta 350 000 divákov. Na Slovensku si film prišlo do kín pozrieť takmer 110 000 ľudí. Slovenskou koproducentkou filmu je Wanda Adamík Hrycová a jej spoločnosť Wandal Production. Zo slovenských tvorcov sa na filme podieľali aj kameraman Martin Žiaran či kostýmová výtvarníčka Katarína Štrbová Bieliková.

Slávnostne vyhlásenie oscarových víťazov sa uskutoční 2. 3. 2025. Oscarový shortlist výberu 15 zahraničných filmov zverejní americká Akadémia filmového umenia a vied 17. 12. Nomináciu piatich filmov, ktoré sa vo finále budú o prestížnu sošku uchádzať vyhlásia 17. 1. 2025.

O filme Vlny čítajte aj v rubrike Nové slovenské filmy.

Prečítajte si recenziu na film Vlny.

Autor:

Záber z filmu Vlny. FOTO: Dawson Films

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Jakub Viktorín Foto: SFTA / Ján Zemiar

rozhovor Jakub Viktorín

Producent Jakub Viktorín v roku 2014 absolvoval štúdium na Katedre produkcie a distribúcie filmového umenia a multimédií Filmovej a televíznej fakulty VŠMU. Za desať rokov praxe si so svojou spoločnosťou nutprodukcia stihol vybudovať renomé spoluprácou na oceňovaných hraných, animovaných i dokumentárnych filmoch nielen s etablovanými režisérmi a režisérkami, ako napríklad Agnieszka Holland (Cez kosti mŕtvych, 2017), ale aj debutujúcimi tvorcami ako Teodor Kuhn (Ostrým nožom, 2019), Michal Blaško (Obeť, 2022) alebo Zuzana Kirchnerová. Tá sa tento rok s filmom Karavan dostala až do súťažnej sekcie Istý pohľad festivalu v Cannes. Od roku 2011 je výkonným riaditeľom medzinárodného podujatia Visegrad Film Forum. Začnime filmom Karavan, ktorý mal pred pár dňami svetovú premiéru v Cannes. Ako ste sa stali jeho súčasťou? Keď Zuzka Kirchnerová hľadala producentov na svoj debutový projekt, oslovila Pavlu Janouškovú Kubečkovú a mojich kolegov z českej spoločnosti nutprodukce. V tom čase som s nimi začal spolupracovať na našich projektoch ako Ostrým nožom alebo Cez kosti mŕtvych Agnieszky Holland. Popritom sme vyvíjali aj ďalšie, ako Obeť, Tonko, Slávka a kúzelné svetlo a jedným z nich bol aj Karavan. Začali sme hľadať talianskych koproducentov, ktorých sme našli v spoločnosti Tempesta. Pôvodne som si myslel, že Slovensko bude minoritný koproducent a že to bude koprodukcia možno s Francúzskom...
Peter Balgha (vľavo) a Martin Hollý (vpravo). Foto: archív SFÚ

Peter Balgha

Dvadsiateho siedmeho mája pred deväťdesiatimi rokmi sa narodil slovenský dramaturg, scenárista, prozaik a pedagóg Peter Balgha. Ako dramaturg sa podpísal pod najúspešnejšie snímky z dielne Televíznej filmovej tvorby zo 60. rokov ako Krotká (r. Stanislav Barabáš, 1967), Balada o siedmich obesených (r. Martin Hollý, 1968) či Sladké hry minulého leta (r. Juraj Herz, 1969). „Balghova obrovská energia sa sústredila, rozplynula a zúročila v práci pre druhých. Originálne autorské nápady odovzdával zadarmo v prospech hmlistého ,verejnoprospešnéhoʻ cieľa. Dnešná spoločnosť by ho asi vnímala ako málo asertívneho exota, ktorý sa nedokázal presadiť ako svojbytný spisovateľ,“ povedala filmová a literárna historička Jelena Paštéková v texte v denníku Sme. „Balgha bol typom moderného manažéra, akých dodnes potrebujeme aj v umení, mal neomylný zmysel pre ľudí, a preto vedel kvôli nim aj riskovať. Urobil si tým meno a súčasne aj meno bratislavskému televíznemu štúdiu,“ napísal filmový encyklopedista Richard Blech v denníku Práca v roku 1990. Vtedy sa o Balghovi už opäť mohlo hovoriť. Normalizátori ho totiž nielenže pripravili o prácu, ale aj vystrihli z titulkov diel, na ktorých sa podieľal. Takisto ho vylúčili z profesijných zväzov. Normalizácia a výsluchy na ŠtB pre jeho politické postoje a odmietnutie okupácie sa podpísali aj na jeho podlomenom zdraví. Zomrel ako invalidný dôchodca vo veku nedožitých 37 rokov. Vedel objavovať a inšpirovať Peter Balgha sa...
Zobraziť všetky články