Záber z filmu Vlny.

Česko posiela do súboja o Oscara Vlny

Písmo: A- | A+

Česká filmová a televízna akadémia (ČFTA) vybrala českého kandidáta na Oscara v kategórii Najlepší zahraničný film. Stala sa ním česko-slovenská snímka Vlny scenáristu a režiséra Jiřího Mádla. Dobová dráma pripomína udalosti roku 1968, keď Československo začali okupovať vojská Varšavskej zmluvy. Film vychádza zo skutočných udalostí a inšpiroval sa skutočným príbehom novinárov z Redakcie medzinárodného života Československého rozhlasu.

Členovia ČFTA vyberali z 13 českých celovečerných filmov, ktoré prihlásili ich producenti. Za filmom vlny sa v hlasovaní umiestnili (v abecednom poradí) snímky Amerikánka (r. Viktor Tauš) a Mord (r. Adam Martinec). Obe vznikli tiež v slovenskej koprodukcii.

Film Vlny, ktorý režisér Jiří Mádl pripravoval 10 rokov, mal premiéru na festivale v Karlových Varoch, kde získal cenu publika. Snímku, v ktorej si zahrali Vojtěch Vodochodský, Stanislav Majer, Martin Hofmann, Vojtěch Kotek či Táňa Pauhofová, videlo v Česku od premiéry v polovici augusta 350 000 divákov. Na Slovensku si film prišlo do kín pozrieť takmer 110 000 ľudí. Slovenskou koproducentkou filmu je Wanda Adamík Hrycová a jej spoločnosť Wandal Production. Zo slovenských tvorcov sa na filme podieľali aj kameraman Martin Žiaran či kostýmová výtvarníčka Katarína Štrbová Bieliková.

Slávnostne vyhlásenie oscarových víťazov sa uskutoční 2. 3. 2025. Oscarový shortlist výberu 15 zahraničných filmov zverejní americká Akadémia filmového umenia a vied 17. 12. Nomináciu piatich filmov, ktoré sa vo finále budú o prestížnu sošku uchádzať vyhlásia 17. 1. 2025.

O filme Vlny čítajte aj v rubrike Nové slovenské filmy.

Prečítajte si recenziu na film Vlny.

Autor:

Záber z filmu Vlny. FOTO: Dawson Films

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Libuše Jarcovjáková vo filme Ešte nie som, kým chcem byť. FOTO: Film Expanded

Roky odhaľuje intimitu cez fotografie. Tie však nehovoria len o nej

Často ju nazývajú mamou snapchatu či vizuálnou storytellerkou. Zblízka fotí celý svoj život plný zvratov a robí to už od 60. rokov minulého storočia. Na prvé počutie by sa zdalo, že jej fotografie sú iba o nej – v zmysle možností sebaprezentácie, aké dnes ponúkajú nové technológie a sociálne siete.  Dielo Libuše Jarcovjákovej však rozmer individuálneho osudu od prvej chvíle prekračuje a funguje ako sugestívny obraz doby, charakterizujúci totalitné Československo. Aj preto bol najvyšší čas, aby si výnimočnú fotografku všimol film.  Dokument Ešte nie som, kým chcem byť zachytáva jej intímny portrét. Na festivaloch už zožína úspechy a prichádza aj do našich kín. Dala jej všetko, čo má Libušu Jarcovjákovú, ocenenú titulom Osobnosť českej fotografie, katapultovala pred svetové publikum samostatná výstava vo francúzskom Arles v roku 2019.  Jej projekt Evokativ, v ktorom predstavila svoju tvorbu na fotografiách aj knižne, sa vtedy stal hlavným podujatím prestížneho fotografického festivalu Les Rencontres. Denník The Guardian ho označil za najzásadnejšiu fotografickú výstavu roka.  Po výstave sa roztrhlo vrece s filmármi, ktorí chceli s Libušou Jarcovjákovou natočiť dokument. Nechávalo ju to úplne chladnou, až kým za ňou neprišla režisérka Klára Tasovská. V nej spoznala dokumentaristku, ktorej bola ochotná dať do rúk všetko, čo má.  Klára Tasovská (1980) sa ako režisérka podieľala na snímkach ako Pevnost...
Zobraziť všetky články