Hodnotenie slovenských filmov roku 2025 Záber z filmu Hore je nebo, v doline som ja. Foto: DRYEYE Film

Filmoví vedci a kritici hodnotia slovenské celovečerné filmy roku 2025

Matúš Kvasnička

Písmo: A- | A+

Ktoré boli najlepšie slovenské celovečerné filmy uplynulého roka 2025? Filmsk.sk spolupracuje od roku 2009 s renomovanými slovenskými filmovými vedcami, historikmi, kritikmi a publicistami na bodovaní slovenských celovečerných filmov, ktoré mali v tom-ktorom roku premiéru v domácich kinách. Aktuálne prinášame hodnotenie slovenských filmov s distribučnou premiérou v roku 2025.

Je to rozmanitá kolekcia. Sú v nej žánrovo i tematicky pestré dokumentárne aj hrané filmy. Okrem minoritných koprodukcií sme nehodnotili ani krátke či stredometrážne filmy. Do hodnotenia sa dostali aj dve ultra nízkorozpočtové snímky s obmedzenou distribúciou – Jadwiga, čarodejnice z Beskyd Petra Turoňa a Dukla Gejzu Dezorza. Zároveň potešilo množstvo silných debutov, čo sa prejavilo aj v hodnotení.

Tradične hodnotíme slovenské alebo majoritne slovenské dlhometrážne filmy v kinodistribúcii, ktoré spĺňajú finančné kritériá určovania krajín pôvodu podľa Európskeho dohovoru o koprodukciách. Hodnotíme snímky, na ktorých malo majoritný alebo paritný finančný podiel Slovensko.

V roku 2020 sa do hodnotenia dostalo „iba“ 11 titulov, v roku 2021 ich bolo 16, o rok neskôr až 23, v roku 2023 20, v predošlom roku sme hodnotili 21 filmov a za rok 2025 ich je 20.

V minulosti sa bodovanie pohybovalo v škále od pol bodu po maximálny možný počet piatich bodov. Keďže s prechodom čisto do online podoby sme pri recenziách namiesto bodovania zaviedli percentuálne hodnotenie, aj v tomto prípade hodnotíme v percentách.

Nižšie nájdete filmy v poradí v akom skončili podľa priemerného hodnotenia, za týmto rebríčkom nasleduje konkrétne hodnotenie jednotlivých filmových vedcov a kritikov.

1. Hore je nebo, v doline som ja


r. Katarína Gramatová
Priemerné hodnotenie: 92,5 %
O filme sme písali v rubrike Nové slovenské filmy tu.
Recenziu na film nájdete tu.
Prečítajte si rozhovor s režisérkou Katarínou Gramatovou.

Fotografia z filmu Hore je nebo, v doline som ja
Foto: DRYEYE Film

2. Potopa


r. Martin Gonda
Priemerné hodnotenie: 91,3 %
O filme sme písali v rubrike Nové slovenské filmy tu.
Recenziu na film nájdete tu.

recenzia Potopa Sára Chripáková vo filme Potopa. Foto: Continental film/Oliver Záhlava
Foto: Continental film/Oliver Záhlava

3. Nepela


r. Gregor Valentovič
Priemerné hodnotenie: 90 %
O filme sme písali v rubrike Nové slovenské filmy tu.
Recenziu na film nájdete tu.

recenzia Nepela Slovenský film: Novinky a festivaly – týždeň 36/2025 Josef Trojan vo filme Nepela.
Foto: CinemArt SK

4. Letopis


r. Martin Kollar
Priemerné hodnotenie





Záber z filmu Hore je nebo, v doline som ja. Foto: DRYEYE Film

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Peter Jaroš (22. 1. 1940 Hybe – 8. 11. 2026 Bratislava). Foto: Zuzana Mináčová/SFÚ

in memoriam Peter Jaroš (22. 1. 1940 – 8. 11. 2026)

Aby na svete vôbec mohol žiť, musel ho – či už v umení alebo aspoň súkromne – dennodenne ironicky glosovať. Život na Zemi ho k irónii nielen nabáda, ale aj vychováva. Tak nahliadal na tvorbu od svojich začiatkov Peter Jaroš. Dnes nikto nepochybuje, že jeho literárne aj sfilmované diela nesú práve túto stopu. Uznávaný slovenský spisovateľ, scenárista a dramaturg zomrel vo veku 86 rokov. Hybe, ktoré hýbe Keď sa povie Peter Jaroš, jednoznačne vyskočí v pamäti Tisícročná včela – monumentálna románová sága, ktorá sa zaradila medzi vrcholné diela slovenskej literatúry 20. storočia. Zachytil v nej tri generácie liptovskej murárskej rodiny Pichandovcov v období od konca 19. storočia po koniec prvej svetovej vojny. Ich život plynie v dedinke Hybe, odkiaľ Peter Jaroš sám pochádzal. Reálne, historicky presné prostredie bolo preňho mnohokrát silnou inšpiráciou, na ktorej mohol ako literát stavať svoje bizarné situácie, sny, mýty a symboliku v duchu magického realizmu. Narodil sa v roku 1940 ako prvorodený syn. Otec bol murár, mama skúsená a rozhľadená žena v domácnosti. Základnú školu vychodil v rodnej dedine Hybe, gymnázium v Liptovskom Hrádku. Napokon vyštudoval slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po škole chvíľu pôsobil ako redaktor vydavateľstva Mladé letá. Krátko nato, v rokoch 1964 – 1965, bol redaktorom týždenníka Kultúrny život. Potom do roku 1971 pôsobil...
Zobraziť všetky články