Free The Chickens, Fest Anča, Matúš Vizár
Písmo: A- | A+

Fest Anča, ktorého 18. ročník sa koná od 24. do 29. júna v Žiline ponúkne aj tento rok svetové filmy, silné príbehy, koncerty aj program pre deti. Chýbať nebude ani slovenská animácia.

Z Annecy do Žiliny

Témou tohto ročníka festivalu sú Naše telá a v jej duchu sa nesie aj česko-slovensko-francúzsky animák Keď život chutí (r. Kristina Dufková) o tom, ako sa nebáť byť sám sebou. Film je o dvanásťročnom Benjamínovi, ktorý začne držať diétu, no po odmietnutí dievčaťom a následnej depresii sa učí pochopiť, že kľúčom k šťastiu a dospievaniu je sebaláska a empatia. Keď život chutí mal premiéru v roku 2024 na najprestížnejšom festivale animácie na svete v Annecy, odkiaľ si zo sekcie Contrechamps odniesol Cenu poroty. Získal aj Slnko v sieti za najlepší animovaný film a nomináciu na Európsku filmovú cenu.

Ďalšou slovenskou koprodukciou, ktorú Fest Anča uvedie je bábkový celovečerák Príbehy z čarovnej záhrady (r. David Súkup, Patrik Pašš ml., Leon Vidmar, Jean-Claude Rozec), ktorý mal svetovú premiéru na Berlinale 2025. Uviedli ho aj v Annecy. Ide o česko-slovensko-slovinsko-francúzsku snímku o troch deťoch, ktoré prespávajú u dedka po prvýkrát, odkedy im zomrela babička. Film vznikal neuveriteľných desať rokov a v Žiline ho premietnu v slovenskej predpremiére.

Kurence i pandy

To najzaujímavejšie zo súčasnej slovenskej tvorby ukáže súťažná sekcia slovenských krátkych animákov. Objavia sa v nej najmä študentské filmy. Napríklad o humanoidonom hmyze alebo betónovom ostrove, ale aj novinka Matúša Vizára Free The Chickens o skupine štyroch aktivistov. Jeho predošlý film Pandy bodoval na mnohých zahraničných festivaloch a získal 3. miesto v sekcii Cinéfondation na festivale v Cannes.

Pandy (2013) budú súčasťou špeciálnej sekcie Dialóg medzi telom a prostredím. Pripravila ju kurátorka Eva Šošková v nadväznosti na tohtoročnú tému festivalu. Kurátorským kľúčom pre pásmo študentských filmov od slovenských autorov a autoriek bolo vnímanie tela ako subjektívneho vedomia. Vo výbere sa nachádzajú filmy od známych mien slovenskej animácie, ako sú Peter Budinský, Michaela Čopíková alebo Kriss Sagan.

V hlavnej súťaži krátkych filmov sa predstaví česko-slovensko-ukrajinský animovaný dokument Zomrela som v Irpini (r. Anastasia Falileieva), ktorý rekonštruuje udalosti 24. februára 2022. V nesúťažnej sekcii Krátkych filmov zo sveta zas diváci uvidia odľahčenejšiu slovenskú koprodukciu Hurikán (r. Jan Saka) o divokej pražskej štvrti, policajtoch a smäde. Obidva filmy uviedol vlani vo svojom programe festival v AnnecyHurikán tu získal Cenu publika.

Oscarová Anča

Žilinská Fest Anča je od roku 2023 nositeľkou štatútu Oscar® qualifying festivalu. V praxi to znamená, že snímky, ktoré získajú ocenenie Anča Award za Najlepší krátky animovaný film a Najlepší slovenský animovaný film sú automaticky oprávnené na posúdenie v Oscarovej® súťaži krátkych filmov.

Žilina nie je len rodiskom Oscarovej® Fest Anče, ale aj popredných osobností slovenského animovaného filmu, ktorých mená rezonujú doma aj v zahraničí. Medzi nimi sú Katarína Kerekesová – animátorka a producentka, ktorá stojí za vznikom oceňovaných seriálov pre deti Mimi a Líza či Websterovci, alebo Martin Smatana – úspešný animátor, ktorého filmy Šarkan a Ahoj leto vyhrali ocenenia na najprestížnejších festivaloch po celom svete. Martin Smatana zasadne tohto roku aj do festivalovej poroty v obľúbenej súťaži videoklipov.

V neposlednom rade sa v Žiline stretne aj slovenská komunita animátorov počas Industry day. V piatok 27. júna v priestoroch Rosenfeldovho paláca budú producenti, školy a tvorcovia nielen prezentovať na čom pracujú, ale aj diskutovať o aktuálnych témach v priemysle animovaného filmu.

Autor:

Záber z filmu Matúša Vizára Free The Chickens. Foto: Fest Anča

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

MFF Benátky 2026 ceny Záber z filmu Neznáma žena. Foto: MFF Benátky

Zlatého leva získala v Benátkach Neznáma žena, ocenili aj dokument NAZA

Film Neznáma žena (Woman Unknown) dánsko-egyptskej režisérky May el-Toukhy získal na 83. ročníku MFF v Benátkach v sobotu 12. septembra Zlatého leva pre najlepšiu snímku festivalu. Film sa odohráva v Dánsku po nacistickej okupácii a druhej svetovej vojne. Jeho hrdinka sa má vydávať za bohatého vdovca, má však tajomstvo. Počas vojny mala románik s nemeckým vojakom. „Neznáma žena skúma tému ženského tela ako bojového poľa, a to optikou takzvaných horizontálnych kolaborantiek – mnohých žien v Celej Európe, ktoré počas druhej svetovej vojny udržiavali intímne vzťahy s vojakmi okupačnej armády a po vojne za to znášali tvrdé následky,“ uviedla režisérka. Protagonistku jej filmu stvárnila dánska herečka Mathilde Arcel. Za svoj výkon získala Volpiho čašu pre najlepšiu herečku. Cenu pre najlepšieho herca si odniesol John Malkovich za úlohu agenta v britsko-americko-čilskom komediálnom trileri Martina McDonagha Wild Horse Nine. Strieborného leva – Veľkú cenu poroty udelili snímke Possible Love kórejského filmára Chang-dong Leeho o dvoch manželských dvojiciach. Strieborného leva za réžiu získal pôvodom ruský filmár Ilja Chržanovskij za snímku Dau. Venuje sa v nej fyzikom, ktorí vyvinuli sovietsku atómovú bombu. Snímka vznikala dve desaťročia. Podľa neho nie všetci verili, že film, na ktorom spolupracovalo okolo 2000 ľudí, dokončí. Cenu venoval Charkovu a Ukrajincom, ktorí bojujú v strašnej vojne. A takisto svojej mame, ktorá sa na Ukrajine narodila. Rekordný...
Cinematik 2026 ceny SFÚ Igor Luther. Foto: Punkchart films

Víťazmi Cinematiku 2026 sú Fatherland, Igor a potom a Musíme prežiť

Najlepším slovenským dokumentom na MFF Cinematik 2026 sa stal portrét zosnulého kameramana Igora Luthera Igor a potom v réžii Ivana Ostrochovského. Ceny festival vyhlásil v sobotu 12. septembra. Pokračuje však až do nedele, keď uvedie tiež ocenené snímky. Neskôr ešte vyhlási víťaza ceny publika. „Igor Luther bol fascinujúci a komplikovaný človek, ktorý žil v komplikovanejšej dobe ako žijeme my a napriek tomu sa tej komplikovanosti nebál a v podstate sa z nej tešil a bral to ako výzvu meniť veci k lepšiemu a pre mňa to je veľmi inšpirujúce,“ povedal režisér a producent snímky Ostrochovský pri preberaní ceny Cinematik.doc. O cene rozhodovala trojčlenná medzinárodná porota – distribútorka Michaela Čajková, kameraman Norbert Hudec a filmový kurátor Christopher Small. Snímka Igor a potom vznikla v slovensko-českej koprodukcii. Jej koproducentom je Slovenský filmový ústav. Svetoznámy slovenský kameraman Igor Luther stál za kamerou v snímkach ako Vtáčkovia, siroty a blázni Juraja Jakubiska, Plechový bubienok Volkera Schlöndorffa či Danton Andrzeja Wajdu. Snímka Igor a potom vznikala pôvodne pod názvom Autoportrét a mal ju o sebe nakrútiť sám Luther. Nakoniec túto úlohu na seba prevzal Ostrochovský. „Igor bol už posledné dva roky svojho života vážne chorý a pochopili sme, že ten film musíme natočiť my. Bolo pre nás nepredstaviteľné, aby dokument o v podstate najúspešnejšom slovenskom filmárovi nevznikol,“ povedal Ostrochovský pre Filmsk.sk po uvedení...
Zobraziť všetky články