Free The Chickens, Fest Anča, Matúš Vizár
Písmo: A- | A+

Fest Anča, ktorého 18. ročník sa koná od 24. do 29. júna v Žiline ponúkne aj tento rok svetové filmy, silné príbehy, koncerty aj program pre deti. Chýbať nebude ani slovenská animácia.

Z Annecy do Žiliny

Témou tohto ročníka festivalu sú Naše telá a v jej duchu sa nesie aj česko-slovensko-francúzsky animák Keď život chutí (r. Kristina Dufková) o tom, ako sa nebáť byť sám sebou. Film je o dvanásťročnom Benjamínovi, ktorý začne držať diétu, no po odmietnutí dievčaťom a následnej depresii sa učí pochopiť, že kľúčom k šťastiu a dospievaniu je sebaláska a empatia. Keď život chutí mal premiéru v roku 2024 na najprestížnejšom festivale animácie na svete v Annecy, odkiaľ si zo sekcie Contrechamps odniesol Cenu poroty. Získal aj Slnko v sieti za najlepší animovaný film a nomináciu na Európsku filmovú cenu.

Ďalšou slovenskou koprodukciou, ktorú Fest Anča uvedie je bábkový celovečerák Príbehy z čarovnej záhrady (r. David Súkup, Patrik Pašš ml., Leon Vidmar, Jean-Claude Rozec), ktorý mal svetovú premiéru na Berlinale 2025. Uviedli ho aj v Annecy. Ide o česko-slovensko-slovinsko-francúzsku snímku o troch deťoch, ktoré prespávajú u dedka po prvýkrát, odkedy im zomrela babička. Film vznikal neuveriteľných desať rokov a v Žiline ho premietnu v slovenskej predpremiére.

Kurence i pandy

To najzaujímavejšie zo súčasnej slovenskej tvorby ukáže súťažná sekcia slovenských krátkych animákov. Objavia sa v nej najmä študentské filmy. Napríklad o humanoidonom hmyze alebo betónovom ostrove, ale aj novinka Matúša Vizára Free The Chickens o skupine štyroch aktivistov. Jeho predošlý film Pandy bodoval na mnohých zahraničných festivaloch a získal 3. miesto v sekcii Cinéfondation na festivale v Cannes.

Pandy (2013) budú súčasťou špeciálnej sekcie Dialóg medzi telom a prostredím. Pripravila ju kurátorka Eva Šošková v nadväznosti na tohtoročnú tému festivalu. Kurátorským kľúčom pre pásmo študentských filmov od slovenských autorov a autoriek bolo vnímanie tela ako subjektívneho vedomia. Vo výbere sa nachádzajú filmy od známych mien slovenskej animácie, ako sú Peter Budinský, Michaela Čopíková alebo Kriss Sagan.

V hlavnej súťaži krátkych filmov sa predstaví česko-slovensko-ukrajinský animovaný dokument Zomrela som v Irpini (r. Anastasia Falileieva), ktorý rekonštruuje udalosti 24. februára 2022. V nesúťažnej sekcii Krátkych filmov zo sveta zas diváci uvidia odľahčenejšiu slovenskú koprodukciu Hurikán (r. Jan Saka) o divokej pražskej štvrti, policajtoch a smäde. Obidva filmy uviedol vlani vo svojom programe festival v Annecy a Hurikán tu získal Cenu publika.

Oscarová Anča

Žilinská Fest Anča je od roku 2023 nositeľkou štatútu Oscar® qualifying festivalu. V praxi to znamená, že snímky, ktoré získajú ocenenie Anča Award za Najlepší krátky animovaný film a Najlepší slovenský animovaný film sú automaticky oprávnené na posúdenie v Oscarovej® súťaži krátkych filmov.

Žilina nie je len rodiskom Oscarovej® Fest Anče, ale aj popredných osobností slovenského animovaného filmu, ktorých mená rezonujú doma aj v zahraničí. Medzi nimi sú Katarína Kerekesová – animátorka a producentka, ktorá stojí za vznikom oceňovaných seriálov pre deti Mimi a Líza či Websterovci, alebo Martin Smatana – úspešný animátor, ktorého filmy Šarkan a Ahoj leto vyhrali ocenenia na najprestížnejších festivaloch po celom svete. Martin Smatana zasadne tohto roku aj do festivalovej poroty v obľúbenej súťaži videoklipov.

V neposlednom rade sa v Žiline stretne aj slovenská komunita animátorov počas Industry day. V piatok 27. júna v priestoroch Rosenfeldovho paláca budú producenti, školy a tvorcovia nielen prezentovať na čom pracujú, ale aj diskutovať o aktuálnych témach v priemysle animovaného filmu.

Autor:

Záber z filmu Matúša Vizára Free The Chickens. Foto: Fest Anča

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1976: Populárna speváčka, tri vynikajúce atlétky aj milión litrov

V najbližšej kolekcii sa s nimi divák stretne. Kým meno speváčky – Jana Kociánová (v č. 26 spieva víťaznú pieseň Bratislavskej lýry Pár slov autorskej dvojice Ľuboš Zeman – Pavol Zelenay) – je známe aj dnes nielen medzi fanúšikmi populárnej hudby, málokto si spomenie na tri športovkyne, ktoré by si to rovnako zaslúžili. Dnešná superhviezda slovenskej atletiky s iniciálami Emila Zátopka plní (právom) médiá. Kto si však spomenie na Evu Šuranovú, ktorá ako prvá Slovenska získala olympijskú medailu (bronz v skoku do diaľky na OH v Mníchove 1972)? Mária Mračnová v skoku do výšky bola na olympijských hrách štvrtá aj šiesta. Jozefína Čerchlanová, svojho času československá jednotka v neuveriteľnom rozsahu behov od 100 po 800 m. Jej fúzatý rekord na hladkých 400 m z roku 1974 (!) prekonala až tohto roku práve Emma Zapletalová! Všetky tri uvidí divák na populárnych atletických pretekoch P-T-S v TvF č. 25. Miloslav Roľko, znakár, jediný majster Európy v histórii československého plavectva sa ukáže v č. 27. Ak ostaneme ešte pri mimoriadnych športových výkonoch, na vysokom stupni rebríčka bude expedícia do Himalájí, ktorá dosiahla vrchol Makalu. Aj v nej boli mená, ktoré si zaslúžia náš obdiv: Gálffy, Fiala, Orolín... (č. 23 a 30). Prvý slovenský rogalista Peter Adamica z Trenčína si svoj závesný klzák sám skonštruoval (č. 23)....
recenzia Milovník nie bojovník Finále Plzeň 2026 František Beleš vo filme Milovník, nie bojovník. Foto: ASFK

Zlatý ledňáček z Finále Plzeň pre film Milovník, nie bojovník

Hlavnú cenu 39. ročníka filmového festivalu Finále Plzeň získal v kategórii celovečerných hraných alebo animovaných filmov debut slovenskej režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník. Vznikol v slovensko-českej koprodukcii. „Zaujalo nás, s akou pozoruhodnou súdržnosťou tu všetko funguje ako celok. Film je svieži, odvážny a sebavedomý, zároveň však dostatočne uvoľnený na to, aby dokázal držať krok s nepredvídateľnými rytmami mladšej generácie. V jeho centre stoja postavy, ktoré sú chaotické, vtipné, zraniteľné a nádherne osobitné – nikdy nie sú zredukované na typy alebo generačné klišé,“ zdôvodnila porota.  „Film čerpá zo známej českej a slovenskej tradície irónie a absurdného humoru. Bláznivú romancu premenil na niečo úplne nové – intímne, vizuálne nápadité a hlboko vnímavé voči témam osamelosti, neistoty a rozpačitosti ľudského zbližovania. Pripomenul nám čaro kinematografie. A určitým spôsobom nás opäť prinútil uveriť v lásku aj v myšlienku, že nakoniec je vždy lepšie byť milencami než bojovníkmi,“ dodala. V kategórii dokumentárnych filmov zvíťazil takisto debut českej režisérky Pepy Lubojacki Keby sa holuby premenili na zlato. Film nakrútila v koprodukcii so Slovenskom. Dokumentu slovenského filmára Martina Kollara Letopis udelili Zvláštne uznanie poroty. Cenu získal za „trpezlivé pozorovanie, premyslené kompozície a jemný zmysel pre humor, vďaka ktorým film nachádza zmysel v tragickej absurdite každodenného života. Precízna práca s kamerou...
František Velecký vo filme Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Foto: SFÚ/Zuzana Mináčová

nový pohľad Nylonový mesiac

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčok a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku. Pokračujeme filmom Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Ešte pred jeho najznámejším filmom Drak sa vracia (1967) podľa predlohy Dobroslava Chrobáka sa režisér Eduard Grečner usiloval o zobrazenie takzvaného „introvertného realizmu“. Spočíval vo zvnútornení subjektívneho sveta hlavných postáv a v eliminovaní faktov a všednosti. Formálnu techniku v tomto filme nepochybne dopracoval do dokonalosti. Zároveň posunul do extrému intelektualizáciu, ktorú bolo cítiť v ovzduší 60. rokov. Je to aj niečo, k čomu jeho štýl dovtedy prirodzene spel a pokúšal sa to vykresliť v predošlých dielach. Tu za zmienku stoja jeho prvé dva filmy. Debut Každý týždeň sedem dní (1964), adaptácia knihy Ivana Stadtruckera a Nylonový mesiac (1965), adaptácia knihy Jaroslavy Blažkovej. Oba filmy majú spoločných zopár aspektov. Sú to sondy do intelektuálnych životov mladých moderných ľudí zmietajúcich sa v existenčných ťažkostiach, v kontexte bytia v danej dobe. V prípade jeho prvotiny Každý týždeň sedem dní sa Grečner usiloval o zobrazenie existenčného strachu z možnej atómovej hrozby. Dopomohol si tak experimentálnym a fragmentárnym rozprávaním, ktoré nebolo až tak po chuti vtedajšiemu obecenstvu. To, prirodzene, viedlo k divácky vďačnejšej téme jeho druhého celovečerného filmu Nylonový mesiac. Namiesto atómovej hrozby beatlemánia Grečnerov druhý počin sa zaoberá prieskumom prostredia mladých...
Zobraziť všetky články