Pocta: Rudolf Urc Záber z filmu Človek z Málinca. Foto: archív SFÚ

Pocta Rudolfovi Urcovi v Kine Lumière

Písmo: A- | A+

V januári sme sa navždy rozlúčili s režisérom, scenáristom, dramaturgom, publicistom a pedagógom Rudolfom Urcom. Zomrel vo veku 88 rokov. V tejto súvislosti sa dramaturgovia Kina Lumière rozhodli pripomenúť jeho tvorbu prostredníctvom štyroch programov krátkych dokumentárnych a animovaných filmov. Cyklus nesie názov Pocta: Rudolf Urc. Projekcia prvého bloku sa uskutoční vo štvrtok 12. februára o 17.30 hod. Lektorsky ju uvedie filmová teoretička a historička Petra Hanáková.

Rudolf Urc bol významná osobnosť slovenského dokumentárneho a animovaného filmu. Vyštudoval pražskú FAMU, po jej ukončení začínal ako režisér v Spravodajskom filme a v Štúdiu krátkych filmov v Bratislave. Na začiatku normalizácie bol preradený do Animovaného filmu, kde sa rýchlo etabloval ako režisér a dramaturg, blízky spolupracovník Viktora Kubala. Výrazne prispel k rozvoju animovaného filmu na Slovensku. Po Novembri 1989 prispel aj k založeniu Katedry animovanej tvorby na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. Ako režisér vytvoril stovky filmov, za ďalšími stál ako dramaturg a odchoval veľa tvorcov, predovšetkým v oblasti animovaného filmu.

Šírka a pestrosť Urcovho filmárskeho pôsobenia

V Kine Lumière si záujemcovia budú môcť pripomenúť tvorbu Rudolfa Urca prostredníctvom dvoch blokov dokumentárnych a dvoch blokov animovaných filmov. „Hlavným zámerom pri výbere filmov do programu filmovej Pocty Rudolfovi Urcovi bolo predstavenie šírky a pestrosti jeho filmárskeho pôsobenia na Kolibe a neskôr aj na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave,“ hovorí o dramaturgii cyklu Martin Kaňuch, člen programovej rady Kina Lumière. „Urcove dielo si v Kine Lumiére pripomenieme v dvoch blokoch dokumentárnych a dvoch blokoch animovaných filmov, ktorých bol režisérom, dramaturgom alebo vznikli pod jeho pedagogickým vedením. Samotné projekcie by mali dopĺňať stručné uvedenia blokov a prípadne aj spomínanie na spolupráce a priateľstvá s Rudom Urcom.“

Z dokumentárnej tvorby Rudolfa Urca

Úvodné pásmo dokumentárnych filmov ponúkne štyri filmy. Urc bol režisérom dvoch z nich. Človek z Málinca (1959) hovorí o Julovi Kaličiakovi. Ako partizán stratil obe nohy, ale naučil sa chodiť na protézach a stal sa najlepším traktoristom v lučeneckom okrese. Strihový film Pán profesor sa vracia (1963) hovorí o činnosti fašistického predáka Ferdinanda Ďurčanského. Na dokumente Tri spomienky (1964) o udalostiach z bombardovania bratislavskej Apolky v lete roku 1944 sa Urc podieľal ako spolurežisér s Pavlom Sýkorom a Andrejom Kristínom. V bloku premietnu aj film Maličká ríša (1964) režiséra Antonína Navrátila o protiľudovej a protinárodnej podstate bývalého Slovenského štátu. Urc tu bol spoluautorom námetu a scenára.

Druhý blok dokumentárnych filmov predstaví spolu päť filmov, pri štyroch z nich bol Urc spolurežisérom. Dokumentárny medailón hokejového brankára Vlada Dzurillu Brankár (1965) a dokument Posledný odpich (1966) o zastavení prevádzky a likvidácii prvej vysokej pece na Slovensku v Tisovci nakrútil Urc s Pavlom Sýkorom. V spoluréžii s Karolom Floreánom vznikol školský hraný film Trinásta komnata (1972), rozoberajúci na konkrétnych príkladoch formy sexuálnej výchovy detí predškolského veku. Dokument 90 listov (1983) o spolupráci českého maliara Mikuláša Aleša so slovenským humoristickým časopisom Černokňažník na konci minulého storočia vznikol v spoluréžii s Vlastimilom Heroldom.

Pocta: Rudolf Urc Záber z filmu Posledný odpich. Foto: archív SFÚ
Záber z filmu Posledný odpich. Foto: archív SFÚ

V Urcovej samostatnej réžii vznikol film Nedokončená kronika (1967) zo života Vladimíra Clementisa. Slovenskému politikovi sa Urc venoval aj v knihe napísanej na sklonku života Čiernobiely film Vladimíra Clementisa, ktorú plánuje vydať Slovenský filmový ústav (SFÚ). Druhý blok dokumentárnych filmov lektorsky uvedú filmová teoretička a historička z oddelenia vedy a výskumu SFÚ Maria Ferenčuhová a redaktor edičného oddelenia SFÚ Martin Kaňuch.

Z Urcovej animovanej tvorby

Dve pásma animovaných filmov predstavia snímky, ktoré Urc režíroval, bol ich dramaturgom alebo ich nakrútili jeho študenti. Prvý blok obsahuje deväť filmov, a to Šach (1974) Viktora Kubala, Panpulóni (1975) Ivana Popoviča, Slncová panna (1976) Heleny Slavíkovej-Rabarovej, Obyčajný príbeh (1982) Zlatice Vejchodskej, Neposlušné koliesko (1983) Vladimíra Pikalíka, Vynálezca (1983) Vlastimila Herolda, Keby som bol vtáčkom… (1986) Ondreja Slivku a dve Urcove snímky Prvá trieda (1984) o mužovi, ktorý sa za každú cenu chcel dostať medzi elitu, a Mesto na Dunaji (1985), ktorá vznikla s použitím fotografií o návšteve Bratislavy.

Pocta: Rudolf Urc Záber z filmu Prvá trieda. Foto: archív SFÚ
Záber z filmu Prvá trieda. Foto: archív SFÚ

Študenti a študentky Rudolfa Urca

Druhý blok animovaných diel ponúkne osem filmov, sedem z nich nakrútili niekdajší Urcovi študenti. V pásme je kolektívne dielo Kroky, skoky, roky… a posledný zhasne (1994/1995), na ktorom sa podieľali prví študenti Katedry animovanej tvorby na FTF VŠMU, dnes úspešní animátori Matej Kladek, Vanda Raýmanová, Martin Snopek, Katarína Kerekesová, Karol Holubčík, Maroš Končok, Vladimír Král, Martina Matlovičová a Michal Struss.

Ďalej sú v ňom snímky O dvoch ľuďoch (1995) Vandy Raýmanovej, Keď nie, tak nie! (1997) Vladimíra Krála, Každodenná paša (2001) Martina Snopeka, Lionardo Mio (2004) Ivany Šebestovej, Fat Fatal (2005) Michaely Čopíkovej a Nazdravíčko! (2005) Ivany Laučíkovej a Jozefa Mitaľa. Pásmo otvorí raritný film Konzerva, ktorí ako mladí študenti v roku 1950 nakreslili Rudolf Urc a Jan Růžička technikou hand-animation priamo na filmový pás. Po prvý raz sa vtedy v domácom hand-made animovanom filme použili farby a zároveň bol nakreslený príbeh bez kamery na filmový pás. Malý kotúč filmu s príbehom myšky, ktorá zápasí s konzervou, bol potom dlho stratený. Až po náhodnom objavení v roku 2007 ho zrenovoval SFÚ a dnes je vzácny originál filmu uložený v jeho zbierkach.

Rudolf Urc za svoje celoživotné dielo získal viacero ocenení a vyznamenaní, medzi nimi napríklad Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej kinematografii (2017), Pribinov kríž I. triedy (2020) či Igric za celoživotný prínos slovenskej kinematografii (2025). Cyklus Pocta: Rudolf Urc sa v Kine Lumière bude konať v termíne od 12. februára do 5. marca 2026.

Viac informácií a program cyklu Pocta: Rudolf Urc nájdete na stránkach kina.

Záber z filmu Človek z Málinca. Foto: archív SFÚ

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Dvaja prokurátori Záber z filmu Dvaja prokurátori. Foto: ASFK

recenzia Dvaja prokurátori

Sergej Loznica prichádza s hororovým trilerom Dvaja prokurátori. Hrôzu nepotreboval umelo vyvolávať, len sa plne oprel o historické skutočnosti. Scenárista a režisér Sergej Loznica (1964) sa narodil v Bielorusku. Detstvo a mladosť prežil na Ukrajine, študoval v Moskve a od roku 2001 žije v Nemecku. To je výstižný existenčno-geografický vektor výnimočnej osobnosti. V krajinách svojho predchádzajúceho pôsobenia by toľko historicky drsných filmov Loznica zrejme nevytvoril. Po rozpade Sovietskeho zväzu sa v tomto teritóriu nakrútilo viacero hraných diel o stalinských represiách, tie najviac známe (Unavení slnkom, Vnútorný okruh) so spoluúčasťou západných produkcií. Aj to do istej miery vypovedá o postsovietskej nevôli vracať sa do hrôz vlastných dejín. Z jednej strany sa to dá pochopiť, najťažšie sa vysporadúva s vlastnou vinou, navyše cez explicitný filmový obraz, ale práve jeho priamosť a atraktívnosť môže pomôcť nielen s poznávaním, ale prispieť k spoločenskej terapii.  Ako tvorca rovnorodo zručnej obojakosti, dokumentárneho i hraného formátu, Sergej Loznica si pre svoj posledný opus zvolil námet podľa novely Georgija Demidova. Oproti lágrovým literátom Solženicynovi a Šalamovovi ide o podstatne menej známeho autora, ktorý však rovnako na vlastnej koži zažil to, o čom písal – sovietske súdne bezprávie a otrocké väznenie. Chorobopis sovietskeho či postsovietskeho východu Spoločným menovateľom obojstrannej...
Visegrad Film Forum 2026 Visegrad Film Forum už od svojho vzniku hostilo mnoho významných zahraničných filmárov. Archívne foto: Visegrad Film Forum

Od Terminátora až k Sliepke – Visegrad Film Forum 2026

Pre niekoho je filmové umenie útekom do neznámych, nereálnych svetov, pre iného možnosťou zaznamenať svet okolo seba taký, aký je, vo všetkej jeho zložitosti a každodennosti. Rozmanitosť inšpirácie filmových tvorcov ukáže už o pár dní Visegrad Film Forum 2026. Networkingové a vzdelávacie podujatie každoročne prináša do Bratislavy mená svetovej kinematografie. Priblížia svoje tvorivé procesy a zoznámia nielen študentov s realitou svojho profesijného odvetvia. Trinásty ročník VFF sa uskutoční od 11. do 14. marca na pôde Filmovej a televíznej fakulty VŠMU v Bratislave. „Účastníci budú môcť nahliadnuť do zákulisia svetovej filmovej tvorby z pohľadu toho, ako sa vytvára ten najlepší filmový zvuk, ako vznikajú fyzické špeciálne efekty či ako sa vytvárajú rôzne filmové prostredia, a v neposlednom rade ako pracujú režiséri výnimočných európskych hraných či dokumentárnych filmov. Nepôjde o konkrétne témy, ale o sprístupnenie práce jednotlivých vybraných filmových procesov a ukážku toho, ako spolupracujú v rámci tímu tak, aby vedeli spoločne vytvoriť filmy, ktoré potom všetci pozeráme v kinách alebo na našich obrazovkách,“ hovorí pre filmsk.sk riaditeľ VFF a filmový producent Jakub Viktorín. Hostia Visegrad Film Forum 2026 v Bratislave. Zľava zhora: György Pálfi, Shane Mahan, Andreus Blaževičius, Alexander Nanau, Uli Hanish a Chris Munro ako . Foto: Visegrad Film Forum 2026 Architekt Atlasu...
Zobraziť všetky články