V januári sme sa navždy rozlúčili s režisérom, scenáristom, dramaturgom, publicistom a pedagógom Rudolfom Urcom. Zomrel vo veku 88 rokov. V tejto súvislosti sa dramaturgovia Kina Lumière rozhodli pripomenúť jeho tvorbu prostredníctvom štyroch programov krátkych dokumentárnych a animovaných filmov. Cyklus nesie názov Pocta: Rudolf Urc. Projekcia prvého bloku sa uskutoční vo štvrtok 12. februára o 17.30 hod. Lektorsky ju uvedie filmová teoretička a historička Petra Hanáková.
Rudolf Urc bol významná osobnosť slovenského dokumentárneho a animovaného filmu. Vyštudoval pražskú FAMU, po jej ukončení začínal ako režisér v Spravodajskom filme a v Štúdiu krátkych filmov v Bratislave. Na začiatku normalizácie bol preradený do Animovaného filmu, kde sa rýchlo etabloval ako režisér a dramaturg, blízky spolupracovník Viktora Kubala. Výrazne prispel k rozvoju animovaného filmu na Slovensku. Po Novembri 1989 prispel aj k založeniu Katedry animovanej tvorby na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. Ako režisér vytvoril stovky filmov, za ďalšími stál ako dramaturg a odchoval veľa tvorcov, predovšetkým v oblasti animovaného filmu.
Šírka a pestrosť Urcovho filmárskeho pôsobenia
V Kine Lumière si záujemcovia budú môcť pripomenúť tvorbu Rudolfa Urca prostredníctvom dvoch blokov dokumentárnych a dvoch blokov animovaných filmov. „Hlavným zámerom pri výbere filmov do programu filmovej Pocty Rudolfovi Urcovi bolo predstavenie šírky a pestrosti jeho filmárskeho pôsobenia na Kolibe a neskôr aj na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave,“ hovorí o dramaturgii cyklu Martin Kaňuch, člen programovej rady Kina Lumière. „Urcove dielo si v Kine Lumiére pripomenieme v dvoch blokoch dokumentárnych a dvoch blokoch animovaných filmov, ktorých bol režisérom, dramaturgom alebo vznikli pod jeho pedagogickým vedením. Samotné projekcie by mali dopĺňať stručné uvedenia blokov a prípadne aj spomínanie na spolupráce a priateľstvá s Rudom Urcom.“
Z dokumentárnej tvorby Rudolfa Urca
Úvodné pásmo dokumentárnych filmov ponúkne štyri filmy. Urc bol režisérom dvoch z nich. Človek z Málinca (1959) hovorí o Julovi Kaličiakovi. Ako partizán stratil obe nohy, ale naučil sa chodiť na protézach a stal sa najlepším traktoristom v lučeneckom okrese. Strihový film Pán profesor sa vracia (1963) hovorí o činnosti fašistického predáka Ferdinanda Ďurčanského. Na dokumente Tri spomienky (1964) o udalostiach z bombardovania bratislavskej Apolky v lete roku 1944 sa Urc podieľal ako spolurežisér s Pavlom Sýkorom a Andrejom Kristínom. V bloku premietnu aj film Maličká ríša (1964) režiséra Antonína Navrátila o protiľudovej a protinárodnej podstate bývalého Slovenského štátu. Urc tu bol spoluautorom námetu a scenára.
Druhý blok dokumentárnych filmov predstaví spolu päť filmov, pri štyroch z nich bol Urc spolurežisérom. Dokumentárny medailón hokejového brankára Vlada Dzurillu Brankár (1965) a dokument Posledný odpich (1966) o zastavení prevádzky a likvidácii prvej vysokej pece na Slovensku v Tisovci nakrútil Urc s Pavlom Sýkorom. V spoluréžii s Karolom Floreánom vznikol školský hraný film Trinásta komnata (1972), rozoberajúci na konkrétnych príkladoch formy sexuálnej výchovy detí predškolského veku. Dokument 90 listov (1983) o spolupráci českého maliara Mikuláša Aleša so slovenským humoristickým časopisom Černokňažník na konci minulého storočia vznikol v spoluréžii s Vlastimilom Heroldom.
V Urcovej samostatnej réžii vznikol film Nedokončená kronika (1967) zo života Vladimíra Clementisa. Slovenskému politikovi sa Urc venoval aj v knihe napísanej na sklonku života Čiernobiely film Vladimíra Clementisa, ktorú plánuje vydať Slovenský filmový ústav (SFÚ). Druhý blok dokumentárnych filmov lektorsky uvedú filmová teoretička a historička z oddelenia vedy a výskumu SFÚ Maria Ferenčuhová a redaktor edičného oddelenia SFÚ Martin Kaňuch.
Z Urcovej animovanej tvorby
Dve pásma animovaných filmov predstavia snímky, ktoré Urc režíroval, bol ich dramaturgom alebo ich nakrútili jeho študenti. Prvý blok obsahuje deväť filmov, a to Šach (1974) Viktora Kubala, Panpulóni (1975) Ivana Popoviča, Slncová panna (1976) Heleny Slavíkovej-Rabarovej, Obyčajný príbeh (1982) Zlatice Vejchodskej, Neposlušné koliesko (1983) Vladimíra Pikalíka, Vynálezca (1983) Vlastimila Herolda, Keby som bol vtáčkom… (1986) Ondreja Slivku a dve Urcove snímky Prvá trieda (1984) o mužovi, ktorý sa za každú cenu chcel dostať medzi elitu, a Mesto na Dunaji (1985), ktorá vznikla s použitím fotografií o návšteve Bratislavy.
Študenti a študentky Rudolfa Urca
Druhý blok animovaných diel ponúkne osem filmov, sedem z nich nakrútili niekdajší Urcovi študenti. V pásme je kolektívne dielo Kroky, skoky, roky… a posledný zhasne (1994/1995), na ktorom sa podieľali prví študenti Katedry animovanej tvorby na FTF VŠMU, dnes úspešní animátori Matej Kladek, Vanda Raýmanová, Martin Snopek, Katarína Kerekesová, Karol Holubčík, Maroš Končok, Vladimír Král, Martina Matlovičová a Michal Struss.
Ďalej sú v ňom snímky O dvoch ľuďoch (1995) Vandy Raýmanovej, Keď nie, tak nie! (1997) Vladimíra Krála, Každodenná paša (2001) Martina Snopeka, Lionardo Mio (2004) Ivany Šebestovej, Fat Fatal (2005) Michaely Čopíkovej a Nazdravíčko! (2005) Ivany Laučíkovej a Jozefa Mitaľa. Pásmo otvorí raritný film Konzerva, ktorí ako mladí študenti v roku 1950 nakreslili Rudolf Urc a Jan Růžička technikou hand-animation priamo na filmový pás. Po prvý raz sa vtedy v domácom hand-made animovanom filme použili farby a zároveň bol nakreslený príbeh bez kamery na filmový pás. Malý kotúč filmu s príbehom myšky, ktorá zápasí s konzervou, bol potom dlho stratený. Až po náhodnom objavení v roku 2007 ho zrenovoval SFÚ a dnes je vzácny originál filmu uložený v jeho zbierkach.
Rudolf Urc za svoje celoživotné dielo získal viacero ocenení a vyznamenaní, medzi nimi napríklad Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej kinematografii (2017), Pribinov kríž I. triedy (2020) či Igric za celoživotný prínos slovenskej kinematografii (2025). Cyklus Pocta: Rudolf Urc sa v Kine Lumière bude konať v termíne od 12. februára do 5. marca 2026.
Viac informácií a program cyklu Pocta: Rudolf Urc nájdete na stránkach kina.
