Dni archívneho filmu 2026 Pocta: Rudolf Urc Záber z filmu Človek z Málinca. Foto: archív SFÚ

Pocta Rudolfovi Urcovi v Kine Lumière

Písmo: A- | A+

V januári sme sa navždy rozlúčili s režisérom, scenáristom, dramaturgom, publicistom a pedagógom Rudolfom Urcom. Zomrel vo veku 88 rokov. V tejto súvislosti sa dramaturgovia Kina Lumière rozhodli pripomenúť jeho tvorbu prostredníctvom štyroch programov krátkych dokumentárnych a animovaných filmov. Cyklus nesie názov Pocta: Rudolf Urc. Projekcia prvého bloku sa uskutoční vo štvrtok 12. februára o 17.30 hod. Lektorsky ju uvedie filmová teoretička a historička Petra Hanáková.

Rudolf Urc bol významná osobnosť slovenského dokumentárneho a animovaného filmu. Vyštudoval pražskú FAMU, po jej ukončení začínal ako režisér v Spravodajskom filme a v Štúdiu krátkych filmov v Bratislave. Na začiatku normalizácie bol preradený do Animovaného filmu, kde sa rýchlo etabloval ako režisér a dramaturg, blízky spolupracovník Viktora Kubala. Výrazne prispel k rozvoju animovaného filmu na Slovensku. Po Novembri 1989 prispel aj k založeniu Katedry animovanej tvorby na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. Ako režisér vytvoril stovky filmov, za ďalšími stál ako dramaturg a odchoval veľa tvorcov, predovšetkým v oblasti animovaného filmu.

Šírka a pestrosť Urcovho filmárskeho pôsobenia

V Kine Lumière si záujemcovia budú môcť pripomenúť tvorbu Rudolfa Urca prostredníctvom dvoch blokov dokumentárnych a dvoch blokov animovaných filmov. „Hlavným zámerom pri výbere filmov do programu filmovej Pocty Rudolfovi Urcovi bolo predstavenie šírky a pestrosti jeho filmárskeho pôsobenia na Kolibe a neskôr aj na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave,“ hovorí o dramaturgii cyklu Martin Kaňuch, člen programovej rady Kina Lumière. „Urcove dielo si v Kine Lumiére pripomenieme v dvoch blokoch dokumentárnych a dvoch blokoch animovaných filmov, ktorých bol režisérom, dramaturgom alebo vznikli pod jeho pedagogickým vedením. Samotné projekcie by mali dopĺňať stručné uvedenia blokov a prípadne aj spomínanie na spolupráce a priateľstvá s Rudom Urcom.“

Z dokumentárnej tvorby Rudolfa Urca

Úvodné pásmo dokumentárnych filmov ponúkne štyri filmy. Urc bol režisérom dvoch z nich. Človek z Málinca (1959) hovorí o Julovi Kaličiakovi. Ako partizán stratil obe nohy, ale naučil sa chodiť na protézach a stal sa najlepším traktoristom v lučeneckom okrese. Strihový film Pán profesor sa vracia (1963) hovorí o činnosti fašistického predáka Ferdinanda Ďurčanského. Na dokumente Tri spomienky (1964) o udalostiach z bombardovania bratislavskej Apolky v lete roku 1944 sa Urc podieľal ako spolurežisér s Pavlom Sýkorom a Andrejom Kristínom. V bloku premietnu aj film Maličká ríša (1964) režiséra Antonína Navrátila o protiľudovej a protinárodnej podstate bývalého Slovenského štátu. Urc tu bol spoluautorom námetu a scenára.

Druhý blok dokumentárnych filmov predstaví spolu päť filmov, pri štyroch z nich bol Urc spolurežisérom. Dokumentárny medailón hokejového brankára Vlada Dzurillu Brankár (1965) a dokument Posledný odpich (1966) o zastavení prevádzky a likvidácii prvej vysokej pece na Slovensku v Tisovci nakrútil Urc s Pavlom Sýkorom. V spoluréžii s Karolom Floreánom vznikol školský hraný film Trinásta komnata (1972), rozoberajúci na konkrétnych príkladoch formy sexuálnej výchovy detí predškolského veku. Dokument 90 listov (1983) o spolupráci českého maliara Mikuláša Aleša so slovenským humoristickým časopisom Černokňažník na konci minulého storočia vznikol v spoluréžii s Vlastimilom Heroldom.

Pocta: Rudolf Urc Záber z filmu Posledný odpich. Foto: archív SFÚ
Záber z filmu Posledný odpich. Foto: archív SFÚ

V Urcovej samostatnej réžii vznikol film Nedokončená kronika (1967) zo života Vladimíra Clementisa. Slovenskému politikovi sa Urc venoval aj v knihe napísanej na sklonku života Čiernobiely film Vladimíra Clementisa, ktorú plánuje vydať Slovenský filmový ústav (SFÚ). Druhý blok dokumentárnych filmov lektorsky uvedú filmová teoretička a historička z oddelenia vedy a výskumu SFÚ Maria Ferenčuhová a redaktor edičného oddelenia SFÚ Martin Kaňuch.

Z Urcovej animovanej tvorby

Dve pásma animovaných filmov predstavia snímky, ktoré Urc režíroval, bol ich dramaturgom alebo ich nakrútili jeho študenti. Prvý blok obsahuje deväť filmov, a to Šach (1974) Viktora Kubala, Panpulóni (1975) Ivana Popoviča, Slncová panna (1976) Heleny Slavíkovej-Rabarovej, Obyčajný príbeh (1982) Zlatice Vejchodskej, Neposlušné koliesko (1983) Vladimíra Pikalíka, Vynálezca (1983) Vlastimila Herolda, Keby som bol vtáčkom… (1986) Ondreja Slivku a dve Urcove snímky Prvá trieda (1984) o mužovi, ktorý sa za každú cenu chcel dostať medzi elitu, a Mesto na Dunaji (1985), ktorá vznikla s použitím fotografií o návšteve Bratislavy.

Pocta: Rudolf Urc Záber z filmu Prvá trieda. Foto: archív SFÚ
Záber z filmu Prvá trieda. Foto: archív SFÚ

Študenti a študentky Rudolfa Urca

Druhý blok animovaných diel ponúkne osem filmov, sedem z nich nakrútili niekdajší Urcovi študenti. V pásme je kolektívne dielo Kroky, skoky, roky… a posledný zhasne (1994/1995), na ktorom sa podieľali prví študenti Katedry animovanej tvorby na FTF VŠMU, dnes úspešní animátori Matej Kladek, Vanda Raýmanová, Martin Snopek, Katarína Kerekesová, Karol Holubčík, Maroš Končok, Vladimír Král, Martina Matlovičová a Michal Struss.

Ďalej sú v ňom snímky O dvoch ľuďoch (1995) Vandy Raýmanovej, Keď nie, tak nie! (1997) Vladimíra Krála, Každodenná paša (2001) Martina Snopeka, Lionardo Mio (2004) Ivany Šebestovej, Fat Fatal (2005) Michaely Čopíkovej a Nazdravíčko! (2005) Ivany Laučíkovej a Jozefa Mitaľa. Pásmo otvorí raritný film Konzerva, ktorí ako mladí študenti v roku 1950 nakreslili Rudolf Urc a Jan Růžička technikou hand-animation priamo na filmový pás. Po prvý raz sa vtedy v domácom hand-made animovanom filme použili farby a zároveň bol nakreslený príbeh bez kamery na filmový pás. Malý kotúč filmu s príbehom myšky, ktorá zápasí s konzervou, bol potom dlho stratený. Až po náhodnom objavení v roku 2007 ho zrenovoval SFÚ a dnes je vzácny originál filmu uložený v jeho zbierkach.

Rudolf Urc za svoje celoživotné dielo získal viacero ocenení a vyznamenaní, medzi nimi napríklad Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej kinematografii (2017), Pribinov kríž I. triedy (2020) či Igric za celoživotný prínos slovenskej kinematografii (2025). Cyklus Pocta: Rudolf Urc sa v Kine Lumière bude konať v termíne od 12. februára do 5. marca 2026.

Viac informácií a program cyklu Pocta: Rudolf Urc nájdete na stránkach kina.

Záber z filmu Človek z Málinca. Foto: archív SFÚ

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Slovenská filmová klasika na Art Filme 2026

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie. Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ). Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948) Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu. Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP. Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty...
Anton Trón Herec Anton Trón na civilnej fotografii. Foto: archív SFÚ

Anton Trón

Herec Anton Trón začínal ako ochotník, filmová a televízna kamera si ho „našla“ už ako skúseného a etablovaného divadelného herca. Počas svojej filmovej kariéry spolupracoval s výraznými režisérskymi osobnosťami, účinkoval v kľúčových i divácky obľúbených filmoch slovenskej kinematografie. V júni si pripomíname 100. výročie jeho narodenia. Anton Trón začínal v amatérskom divadle vo Svite ako ochotník. Získal tu bohaté herecké skúsenosti. K profesionálnemu divadlu sa dostal v roku 1957, keď nastúpil do Krajového divadla v Spišskej Novej Vsi. Divadlo sa pre neho z koníčka stalo profesiou. V tamojšom divadle v rokoch 1960 – 1963 pôsobil aj ako umelecký šéf. Keď v roku 1963 túto scénu zrušili, Trón sa dostal do činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Aj tu bol neskôr, v rokoch 1980 – 1983, umeleckým šéfom. Na divadelnom javisku sa Trón „našiel“, herectvo bolo pre neho poslaním. Vychádzalo z jeho vrodeného talentu a citlivej intuície. V osemdesiatych rokoch ho kritika nazývala „stodolovským“ hercom, pretože hral ústredné postavy až v troch hrách Ivana Stodolu. Išlo o tragikomické typy, ktoré mu najviac vyhovovali a najlepšie sa v nich cítil. Jeho repertoár však obsahoval širokú škálu náročných postáv vážneho i komediálneho žánru. „Veľká je pravda v tom, že niet veľkých a malých rolí, všetky sú krásne, ak sú živo napísané, ak majú čo povedať divákovi,“ povedal v tejto súvislosti pre Prešovské noviny v roku 1984. Ružové sny aj Nevera...
Peter Kováčik Spisovateľ, scenárista a dramatik Peter Kováčik. Foto: archív SFÚ

Peter Kováčik

Slovenský spisovateľ, dramatik a scenárista Peter Kováčik oslávil v týchto dňoch 90. narodeniny. Narodil sa 6. júna 1936 v Čiernom Balogu. Literárne debutoval v šesťdesiatych rokoch poviedkovou zbierkou Portréty. Vo svojej tvorbe sa sústreďoval najmä na osudy obyčajných ľudí, často stojacich na okraji spoločnosti. Charakteristické sú pre neho sociálne a humánne motívy. Zaujímali ho tiež morálne konflikty človeka, ale vracal sa ja k téme vojen a tiež spoločenských problémov. Rodný kraj sa stal častou inšpiráciou pre jeho obsiahlu tvorbu. Po štúdiách sa venoval novinárskej a redakčnej práci, neskôr pôsobil v kultúrnych inštitúciách a médiách. Jeho prózy sa vyznačujú zmyslom pre realistické zobrazenie života, psychologickú kresbu postáv a citlivé vnímanie spoločenských premien. V jeho dielach sa stretávame s témami rodiny, lásky, priateľstva, spoločenskej spravodlivosti, ale aj osamelosti či hľadania životných istôt. Výrazne sa venoval aj dramatickej tvorbe. Rozhlasové hry a scenáre mu umožnili osloviť široké publikum. Jeho meno sa spája aj s televíznou a filmovou tvorbou, kde dokázal preniesť literárnu skúsenosť do jazyka obrazu a dialógu. Vďaka tejto všestrannosti patrí medzi autorov, ktorí významne prispeli k prepájaniu literatúry s ďalšími druhmi umenia. Nevera po slovensky aj Soľ nad zlato Charakteristickou črtou jeho tvorby je humanistický pohľad na človeka. Ani v zložitých životných situáciách nestráca vieru...
Zobraziť všetky články