Film Perla Rebeka Poláková vo filme Perla. Foto: CinemArt SK

Film Perla – Rebeka Poláková medzi dvoma svetmi a dvoma mužmi

Písmo: A- | A+

Slovenská maliarka Perla žije v 80. rokoch v Rakúsku, kam za dramatických okolností emigrovala zo socialistického Československa. Vtedy bola tehotná, dnes má deväťročnú dcéru a konečne sa jej postupne začína dariť. Spoza hraníc sa však ozve otec Perlinej dcéry, ktorého pustili z väzenia… Komornú historickú drámu Perla režisérky Alexandry Makarovej uvádzajú v slovenských kinách od 14. augusta.

Ako už názov napovedá, film je celý o Perle. Jej boj za slobodu a jej odolnosť sú votkané takmer do každého záberu. Perlu som venovala svojej starej mame, ktorej nesmierna vášeň pre život a odvážne rozhodnutia inšpirovali cestu mojej hrdinky. Pre Perlu je boj jednoduchý, ale hlboký: právo robiť vlastné rozhodnutia. Bolo pre mňa dôležité použiť politické prostredie začiatku 80. rokov ako pozadie a nie ako ústredný bod, pretože skutočný boj sa odohráva na emocionálnej úrovni medzi postavami,“ vysvetlila Makarová. „Myslím, že história sa v mnohom opakuje na Slovensku, v Maďarsku a v Gruzínsku. Ľudia sú sledovaní, či prejavujú lojalitu k režimu, ako tomu bolo vtedy,“ dodala filmárka.

Je to príbeh ženy, ktorá sa ocitá v zložitej situácii – nielen medzi dvoma svetmi rozdelenými železnou oponou, ale aj medzi dvoma úlohami ženy: úlohou matky a emancipovanej ženy a medzi dvoma mužmi: bývalou láskou z Československa a súčasným viedenským partnerom,povedal počas košického Art Filmu slovenský koproducent filmu Tomáš Krupa. Z festivalu si film Perla odniesol cenu FIPRESCI aj zvláštne uznanie pre herečku Rebeku Polákovú, ktorá stvárnila hlavnú úlohu.

Tajomná Rebeka Poláková

O Perlinom vzhľade som nemala konkrétnu predstavu. Bola som úplne otvorená, ale chcela som herečku s nedefinovateľnou kvalitou. Išlo mi o to, aby diváci dlho nevedeli, kto tá žena vlastne je. Rebeka to dosiahla takmer strašidelným spôsobom. Vždy vyzerá inak, má dokonalé vystupovanie, je naozaj neprehliadnuteľná, ale nikdy ju nemôžete úplne zaradiť. Je v nej niečo tajomné,“ povedala režisérka Alexandra Makarová.

Pôvodom slovenská filmárka pôsobí v Rakúsku, kam odišla s matkou po roku 1989. Tu natočila aj svoj hraný celovečerný debut Rozbi moje srdce (2018). Perla je jej druhý celovečerný film.

Tému totality a úteku z rodnej krajiny nosila v sebe Makarová dlho. Jej prastarí rodičia utiekli po Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii z Ruska do Československa. Jej pradeda po roku 1945 odvliekli do gulagu, rodina roky nevedela, čo s ním je. Makarovej mama sa zase kvôli kádrovému profilu niekoľkokrát nedostala na vysokú školu. Práve jej obrazy uvidia diváci vo filme Perla.

Osobné korene príbehu

Z osobných skúseností čerpala režisérka aj pri písaní príbehu. Pre postavu Perly bola na začiatku inšpiráciou najmä Makarovej mama. Neskôr sa do príbehu premietli aj ďalšie ženy z jej rodiny a vznikla fikcia ovplyvnená osobnou skúsenosťou. „Vyrastala som v rodine žien, ktoré ste videli vo filme. Ženy z našej rodiny boli vždy impulzívne, chceli si naplno vychutnávať život,“ prezradila Makarová po uvedení filmu na festivale v Karlových Varoch.

Osobné korene tohto príbehu mi boli jasné. Keď niečo chcem – a v tom nie som Perle nepodobná – tak na začiatku príliš nepremýšľam nad tým, či je to desivé. Jednoducho to urobím. Aj preto, že som dosť tvrdohlavá. Spočiatku som nepremýšľala o tom, ako veľmi je tento príbeh osobný. Ale má základ v mnohých ženách z mojej rodiny. Často som si hovorila, prečo som taká ľahkomyseľná, že som si vybrala takto osobnú tému? Malo to pre mňa ale tiež určitý katarzný efekt,“ povedala režisérka.

Svetová premiéra v Rotterdame

Svetovú premiéru mal film Perla v hlavnej súťaži na festivale v Rotterdame a na festivale rakúskych filmov Diagonale získal okrem iného Cenu publika. „Bolo pre nás otázne, do akej miery rakúske publikum prijme príbeh československej emigrantky a cena z festivalu Diagonale, čo je jeden z najväčších a najprestížnejších rakúskych festivalov, potvrdila, že ten príbeh je aj pre rakúske publikum zaujímavý,“ povedal Tomáš Krupa.

Snímka vznikla v rakúsko-slovenskej koprodukcii spoločností Golden Girls a Hailstone, podieľali sa na nej aj STVR a ORF. Okrem Polákovej sa v nej objaví aj viacero ďalších slovenských hercov a herečiek ako Noël Czuczor, Ivan Romančík, Zuzana Konečná či Ingrid Timková. Nakrúcalo sa aj na Slovensku. Podľa Krupu už dnes nie je jednoduché u nás nájsť miesta, ktoré by ešte stále a do detailov pripomínali 80. roky. Filmári také miesto našli v kúpeľoch Sliač.

Most medzi minulosťou a možnou budúcnosťou

Práca s Rebekou Polákovou a zvyškom neuveriteľného slovenského obsadenia a štábu bola pre mňa katarzným zážitkom. V posledný deň natáčania, keď sme sa lúčili, som si uvedomila, že mi pomohli vybudovať most medzi mojou minulosťou a možnou budúcnosťou. Dúfam, že Perla dokáže to isté – spojiť ženy minulosti so ženami, ktoré vidím dnes. Existujú po celom svete, uväznené patriarchálnymi systémami, ktoré ich izolujú, umlčujú a ovládajú. Napriek tomu som chcel publiku odovzdať silné posolstvo odporu a nádeje,“ uzavrela režisérka.

Autor:

Rebeka Poláková vo filme Perla. Foto: CinemArt SK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

33. Febiofest Záber z filmu Ružové sny. Foto: archív SFÚ

33. MFF Febiofest pripomenie Hanáka, Wajdu, Kubricka aj Borušovičovú

Medzinárodný filmový festival Febiofest Bratislava ponúkne až do 17. marca v kinách Lumière a Mladosť súťažné sekcie, nové snímky z veľkých svetových festivalov, ale aj filmové klasiky. „Mne osobne je veľmi blízka sekcia Zrkadlo minulosti – filmy staršieho dátumu, ktoré sú stále mimoriadne atraktívne aj pre dnešného diváka,“ hovorí prezident festivalu Peter Dubecký. Jedným z týchto titulov bude klasika zo zbierky Slovenského filmového ústavu Ružové sny (1976), ktorá si tento rok pripomína 50 rokov od svojho vzniku. „Je to poetický príbeh krásnej Johanky v podaní Ivy Bittovej a Juraja Nvotu ako poštára Jakuba. Aj po päťdesiatich rokoch si ho opäť veľmi rád pozriem a verím, že si ho radi vychutnajú aj diváci,“ približuje prezident MFF Febiofest Bratislava. Na slávnostnom uvedení sa osobne zúčastní režisér Dušan Hanák spolu so scenáristom Dušanom Dušekom, kameramanom Dodom Šimončičom a hlavným predstaviteľom Jurajom Nvotom. Uvedením titulu Vadí – nevadí chce 33. Febiofest vzdať poctu režisérke, scenáristke, spisovateľke a pedagogičke Eve Borušovičovej. Zomrela vlani vo veku 55 rokov. „Je fajn, že si Evu pripomenieme rok po jej smutnom odchode filmom, ktorý sa dnes už nehrá ani v kinách, ani v televízii a ktorý vytvorila spolu so svojou sestrou,“ pokračuje Peter Dubecký. Vo filme účinkujú Alexander Bárta,...
recenzia Otec Matka Sestra Brat Záber z filmu Otec Matka Sestra Brat . Foto: FILMTOPIA

recenzia Otec Matka Sestra Brat

Otec Matka Sestra Brat – názov nového filmu Jima Jarsmucha odkazuje na staré šlabikárové predstavy o ukážkovej nukleárnej rodine, svete pre seba, s presne zadefinovanými rodovými a sociálnymi rolami. No namiesto jednej rodiny prezentuje sled troch poviedok. Ich tituly odkazujú vždy iba na jeden segment šlabikárovej predstavy a ich obsah na jej vážne narušenie. V prvej poviedke otec upratuje svoj dom kdesi v zasneženom zapadákove (tak ho nazve dcéra) Spojených štátov. Zdá sa, že v skutočnosti iba nemotorne prekladá krabice z jedného miesta na druhé. Nestihne ani rozvešať bielizeň, kým dorazia jeho dve dospelé deti. Huhňavo a ustarostene sa im potom snaží niečo ponúknuť. No prinesie iba vodu a zrejme vo svojej zanedbanosti a dezorientácii nič iné doma ani nemá. (Chvíľu ho podozrievame, že voda je iba maskovací manéver skrývajúci jeho alkoholizmus, no množstvo kníh z antickej literatúry a kritickej filozofie, aj nádherný výhľad na jazero ako vytrhnutý z Thoreauovho Waldenu alebo života v lese naznačujú niekdajší potenciál. Rolexky na jeho ruke zas skrývajú tajomstvo, ktoré vyjde na povrch v závere). V ďalšej poviedke matka, vytrhnutá z celkom iného sveta, elegantná dáma v červených šatách, telefonuje s terapeutkou predtým, ako uvíta svoje dve dcéry. A v tretej sa brat so sestrou vezú ulicami Paríža na ceste k prázdnemu bytu po svojich rodičoch. Tí zahynuli počas leteckého nešťastia. Tajnosti, klamstvá aj teplo...
Bratislava Industry Days 2026 Antonie Formanová v pripravovanom filme Zviera. Foto: HITCHHIKER Cinema

Bratislava Industry Days predstaví na Febiofeste 17 pripravovaných filmov

Bratislava Industry Days je podujatie určené pre filmových profesionálov a profesionálky. Jeho zámerom je vytvoriť a prehĺbiť spoluprácu slovenských filmárov s medzinárodným prostredím. V rámci prezentácie pripravovaných filmov Works in Progress tento rok predstaví 17 projektov z regiónu strednej Európy. Projekty sú v rôznom štádiu vzniku. Bratislava Industry Days sa uskutoční počas MFF Febiofest v dňoch od 15. do 17. marca v Kine Lumière. Bratislava Industry Days prepája filmových profesionálov a profesionálky predovšetkým v regióne strednej Európy. Tento rok sa uskutoční už 11. ročník podujatia. Prezentácia pripravovaných filmov  Works in Progress ako každoročne predstaví originálne pripravované projekty. „Celkovo sa účastníkom a účastníčkam predstaví 17 projektov. Sú medzi nimi hrané, dokumentárne aj animované filmy, dlhometrážne aj krátkometrážne. Z nich je 11 slovenských, z toho je 8 s plnou alebo majoritnou účasťou. Ide o filmové projekty s medzinárodným potenciálom,“ hovorí Tomáš Hudák z Národného kinematografického centra SFÚ, koordinátor Bratislava Industry Days. Medzi vybrané slovenské a koprodukčné projekty sa dostali pripravované hrané filmy 9 mesiacov režisérky Anny Ahaliievy, Attention Whores Alice Bednárikovej či Hodina medzi psom a vlkom Terézie Halamovej. Predstaví sa aj Pásmo Michala Baláža a Zvíře Milady Těšitelovej. Prezentovať sa budú aj dokumenty 66852/Reimagined Radka Ševčíka, Práve som prišla do izby a neviem prečo som to urobila Evy Sajanovej, Hranice našej bolesti Kvet Nguyễn,...
Zobraziť všetky články