Film Perla Rebeka Poláková vo filme Perla. Foto: CinemArt SK

Film Perla – Rebeka Poláková medzi dvoma svetmi a dvoma mužmi

Písmo: A- | A+

Slovenská maliarka Perla žije v 80. rokoch v Rakúsku, kam za dramatických okolností emigrovala zo socialistického Československa. Vtedy bola tehotná, dnes má deväťročnú dcéru a konečne sa jej postupne začína dariť. Spoza hraníc sa však ozve otec Perlinej dcéry, ktorého pustili z väzenia… Komornú historickú drámu Perla režisérky Alexandry Makarovej uvádzajú v slovenských kinách od 14. augusta.

„Ako už názov napovedá, film je celý o Perle. Jej boj za slobodu a jej odolnosť sú votkané takmer do každého záberu. Perlu som venovala svojej starej mame, ktorej nesmierna vášeň pre život a odvážne rozhodnutia inšpirovali cestu mojej hrdinky. Pre Perlu je boj jednoduchý, ale hlboký: právo robiť vlastné rozhodnutia. Bolo pre mňa dôležité použiť politické prostredie začiatku 80. rokov ako pozadie a nie ako ústredný bod, pretože skutočný boj sa odohráva na emocionálnej úrovni medzi postavami,“ vysvetlila Makarová. „Myslím, že história sa v mnohom opakuje na Slovensku, v Maďarsku a v Gruzínsku. Ľudia sú sledovaní, či prejavujú lojalitu k režimu, ako tomu bolo vtedy,“ dodala filmárka.

„Je to príbeh ženy, ktorá sa ocitá v zložitej situácii – nielen medzi dvoma svetmi rozdelenými železnou oponou, ale aj medzi dvoma úlohami ženy: úlohou matky a emancipovanej ženy a medzi dvoma mužmi: bývalou láskou z Československa a súčasným viedenským partnerom,“ povedal počas košického Art Filmu slovenský koproducent filmu Tomáš Krupa. Z festivalu si film Perla odniesol cenu FIPRESCI aj zvláštne uznanie pre herečku Rebeku Polákovú, ktorá stvárnila hlavnú úlohu.

Tajomná Rebeka Poláková

„O Perlinom vzhľade som nemala konkrétnu predstavu. Bola som úplne otvorená, ale chcela som herečku s nedefinovateľnou kvalitou. Išlo mi o to, aby diváci dlho nevedeli, kto tá žena vlastne je. Rebeka to dosiahla takmer strašidelným spôsobom. Vždy vyzerá inak, má dokonalé vystupovanie, je naozaj neprehliadnuteľná, ale nikdy ju nemôžete úplne zaradiť. Je v nej niečo tajomné,“ povedala režisérka Alexandra Makarová.

Pôvodom slovenská filmárka pôsobí v Rakúsku, kam odišla s matkou po roku 1989. Tu natočila aj svoj hraný celovečerný debut Rozbi moje srdce (2018). Perla je jej druhý celovečerný film.

Tému totality a úteku z rodnej krajiny nosila v sebe Makarová dlho. Jej prastarí rodičia utiekli po Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii z Ruska do Československa. Jej pradeda po roku 1945 odvliekli do gulagu, rodina roky nevedela, čo s ním je. Makarovej mama sa zase kvôli kádrovému profilu niekoľkokrát nedostala na vysokú školu. Práve jej obrazy uvidia diváci vo filme Perla.

Osobné korene príbehu

Z osobných skúseností čerpala režisérka aj pri písaní príbehu. Pre postavu Perly bola na začiatku inšpiráciou najmä Makarovej mama. Neskôr sa do príbehu premietli aj ďalšie ženy z jej rodiny a vznikla fikcia ovplyvnená osobnou skúsenosťou. „Vyrastala som v rodine žien, ktoré ste videli vo filme. Ženy z našej rodiny boli vždy impulzívne, chceli si naplno vychutnávať život,“ prezradila Makarová po uvedení filmu na festivale v Karlových Varoch.

„Osobné korene tohto príbehu mi boli jasné. Keď niečo chcem – a v tom nie som Perle nepodobná – tak na začiatku príliš nepremýšľam nad tým, či je to desivé. Jednoducho to urobím. Aj preto, že som dosť tvrdohlavá. Spočiatku som nepremýšľala o tom, ako veľmi je tento príbeh osobný. Ale má základ v mnohých ženách z mojej rodiny. Často som si hovorila, prečo som taká ľahkomyseľná, že som si vybrala takto osobnú tému? Malo to pre mňa ale tiež určitý katarzný efekt,“ povedala režisérka.

Svetová premiéra v Rotterdame

Svetovú premiéru mal film Perla v hlavnej súťaži na festivale v Rotterdame a na festivale rakúskych filmov Diagonale získal okrem iného Cenu publika. „Bolo pre nás otázne, do akej miery rakúske publikum prijme príbeh československej emigrantky a cena z festivalu Diagonale, čo je jeden z najväčších a najprestížnejších rakúskych festivalov, potvrdila, že ten príbeh je aj pre rakúske publikum zaujímavý,“ povedal Tomáš Krupa.

Snímka vznikla v rakúsko-slovenskej koprodukcii spoločností Golden Girls a Hailstone, podieľali sa na nej aj STVR a ORF. Okrem Polákovej sa v nej objaví aj viacero ďalších slovenských hercov a herečiek ako Noël Czuczor, Ivan Romančík, Zuzana Konečná či Ingrid Timková. Nakrúcalo sa aj na Slovensku. Podľa Krupu už dnes nie je jednoduché u nás nájsť miesta, ktoré by ešte stále a do detailov pripomínali 80. roky. Filmári také miesto našli v kúpeľoch Sliač.

Most medzi minulosťou a možnou budúcnosťou

„Práca s Rebekou Polákovou a zvyškom neuveriteľného slovenského obsadenia a štábu bola pre mňa katarzným zážitkom. V posledný deň natáčania, keď sme sa lúčili, som si uvedomila, že mi pomohli vybudovať most medzi mojou minulosťou a možnou budúcnosťou. Dúfam, že Perla dokáže to isté – spojiť ženy minulosti so ženami, ktoré vidím dnes. Existujú po celom svete, uväznené patriarchálnymi systémami, ktoré ich izolujú, umlčujú a ovládajú. Napriek tomu som chcel publiku odovzdať silné posolstvo odporu a nádeje,“ uzavrela režisérka.

Autor:

Rebeka Poláková vo filme Perla. Foto: CinemArt SK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Generál Golian režiséra Juraja Štepku. Foto: Cinemart

Generál Golian sa pýta, ako by sme sa na jeho mieste zachovali

Do slovenských kín prichádza vojnová dráma o mužovi, ktorý vrátil Slovensku tvár. Pred šiestimi rokmi sa režisér Juraj Štepka zahĺbil do štúdia archívov, historických materiálov a kníh s tematikou druhej svetovej vojny. Zaujímal sa o Jána Goliana, dôstojníka československej armády a brigádneho generála, ktorého chcel objaviť pre slovenský film. Silný príbeh tohto hrdinu stojí za to – Ján Golian spolupracoval počas vojny s ilegálnymi odbojovými skupinami a v roku 1944 viedol Slovenské národné povstanie. Režisér spolu so scenáristom Petrom Rajčákom presedeli v diskusiách s historikmi mnohé hodiny, aby sa o ňom dozvedeli čo najviac. Chceli o ňom nakrútiť historicky čo najpresnejší film. Dnes je na svete Generál Golian a po festivalovej premiére na piešťanskom Cinematiku, v Banskej Bystrici a v Bratislave prichádza od 8. októbra do slovenských kín. Hrdinstvo alebo rodina „Jána Goliana v skutočnosti veľmi nepoznáme. Nepostavili sme mu dôstojnú sochu, nenakrútili o ňom hraný film, a pritom ide o jednu z najvýznamnejších osobností našich moderných dejín,“ povedal pre médiá režisér. Práve to bola preňho a pre scenáristu príležitosť napísať jeho príbeh a ukázať ľuďom, že aj malý národ môže mať veľkých synov. Vnímajú ho ako silného človeka, ktorý sa vedel rozhodnúť v okamihu, keď to bolo najťažšie, napriek tomu, že tušil, aké následky bude jeho rozhodnutie znamenať preňho aj pre jeho rodinu. „To...
Polnočná omša Margit Bara, Ladislav Chudík a Hana Meličková vo filme Polnočná omša. Foto: archív SFÚ/Zuzana Mináčová

Polnočná omša  s diskusiou v Kine Lumière

Film Polnočná omša (1962) režiséra Jiřího Krejčíka vydal tento rok Slovenský filmový ústav (SFÚ) na blu-ray nosiči. Pri tejto príležitosti sa v Kine Lumière uskutoční projekcia filmu a diskusia v programovom cykle Kino-Ikon Choice. Počas nej sa zúčastnení hostia budú venovať rôznym aspektom tohto diela. Stretnutie v réžii rovnomenného filmologického časopisu Kino-Ikon sa uskutoční vo štvrtok 8. októbra o 17.00 hod. Vstup na diskusiu je voľný. Filmová adaptácia známej rovnomennej divadelnej hry Petra Karvaša Polnočná omša je dramatickým príbehom malomeštiackej rodiny Kubišových na strednom Slovensku. Jej členovia buď priamo kolaborujú s Nemcami, alebo len túžia prežiť vojnu v bezpečí. Vážnym ohrozením sa pre nich stáva návrat zraneného syna Juraja. Pred časom sa pridal k partizánom a na Štedrý večer roku 1944 sa vracia domov. Je to jeden z menej známych povstaleckých filmov. V širokouhlom zábere ho nakrútil v tom čase v Slovenskej filmovej tvorbe na Kolibe hosťujúci český režisér Jiří Krejčík. Na scenári sa okrem Krejčíka a Karvaša podieľal aj Albert Marenčin, vtedajší vedúci I. tvorivej skupiny Štúdia hraných filmov. Za kamerou stál Rudolf Stahl, autorom hudby bol Zdeněk Liška. Diskusia po filme bude „o histórii jeho vzniku, o peripetiách filmovej adaptácie rovnomennej predlohy Petra Karvaša v kontexte aj jej dovtedajších či neskorších divadelných adaptácií – témou budú otázky dramaturgie, či hereckého...
Fotografia z filmu 33 krokov

Neskrotní démoni tráum

Názov filmu 33 krokov vychádza zo vzdialenosti od bydliska Milana Daniela k miestu, kde ho pred rokmi napadli. Iba preto, že je Róm. Brutálny útok prežil. Okrem nepeknej jazvy cez hlavu mu však zostala aj trauma, ktorá dnes ovplyvňuje aj jeho deti. Príbehom Milana Daniela, ktorý vo filme stvárňuje hlavnú postavu, sa inšpirovala režisérska dvojica Anna a Šimon Domčekovci. Film 33 krokov mal premiéru na MFF v Karlových Varoch v súťažnej sekcii Proxima. Odniesol si Zvláštne uznanie poroty a od 8. októbra je film 33 krokov aj v slovenských kinách. Hoci sa inšpiroval skutočnými udalosťami a muž, ktorý ich prežil stvárňuje hlavného hrdinu, ide o hraný projekt – hoci na hrane dokumentu. Ide o ich spoločný celovečerný debut. „Inšpirovali sme sa reálnymi udalosťami, ale chceli sme urobiť hraný film. Nepracovali sme s napísanými dialógmi. Spôsob natáčania tiež prispel k výsledku – nemali sme dvadsať 12-hodínových dní za sebou. Rodinu sme navštevovali v malom štábe, redukovanom na minimum, na pár hodín denne. Dlhšie nebolo, skrz zdravotný stav hlavného protagonistu, často ani možné natáčať,“ vysvetľujú Anna a Šimon Domčekovci v rozhovore na stránke SFÚ. „Niekedy sa podaril záber, niekedy obraz. Počiatočné obmedzenia však prispeli k tvaru, ktorý by nebol v inom produkčnom systéme možný. Dobrou pomôckou bola aj herecká metóda Johna Cassavetesa,“...
Zobraziť všetky články