Film Perla Rebeka Poláková vo filme Perla. Foto: CinemArt SK

Film Perla – Rebeka Poláková medzi dvoma svetmi a dvoma mužmi

Písmo: A- | A+

Slovenská maliarka Perla žije v 80. rokoch v Rakúsku, kam za dramatických okolností emigrovala zo socialistického Československa. Vtedy bola tehotná, dnes má deväťročnú dcéru a konečne sa jej postupne začína dariť. Spoza hraníc sa však ozve otec Perlinej dcéry, ktorého pustili z väzenia… Komornú historickú drámu Perla režisérky Alexandry Makarovej uvádzajú v slovenských kinách od 14. augusta.

Ako už názov napovedá, film je celý o Perle. Jej boj za slobodu a jej odolnosť sú votkané takmer do každého záberu. Perlu som venovala svojej starej mame, ktorej nesmierna vášeň pre život a odvážne rozhodnutia inšpirovali cestu mojej hrdinky. Pre Perlu je boj jednoduchý, ale hlboký: právo robiť vlastné rozhodnutia. Bolo pre mňa dôležité použiť politické prostredie začiatku 80. rokov ako pozadie a nie ako ústredný bod, pretože skutočný boj sa odohráva na emocionálnej úrovni medzi postavami,“ vysvetlila Makarová. „Myslím, že história sa v mnohom opakuje na Slovensku, v Maďarsku a v Gruzínsku. Ľudia sú sledovaní, či prejavujú lojalitu k režimu, ako tomu bolo vtedy,“ dodala filmárka.

Je to príbeh ženy, ktorá sa ocitá v zložitej situácii – nielen medzi dvoma svetmi rozdelenými železnou oponou, ale aj medzi dvoma úlohami ženy: úlohou matky a emancipovanej ženy a medzi dvoma mužmi: bývalou láskou z Československa a súčasným viedenským partnerom,povedal počas košického Art Filmu slovenský koproducent filmu Tomáš Krupa. Z festivalu si film Perla odniesol cenu FIPRESCI aj zvláštne uznanie pre herečku Rebeku Polákovú, ktorá stvárnila hlavnú úlohu.

Tajomná Rebeka Poláková

O Perlinom vzhľade som nemala konkrétnu predstavu. Bola som úplne otvorená, ale chcela som herečku s nedefinovateľnou kvalitou. Išlo mi o to, aby diváci dlho nevedeli, kto tá žena vlastne je. Rebeka to dosiahla takmer strašidelným spôsobom. Vždy vyzerá inak, má dokonalé vystupovanie, je naozaj neprehliadnuteľná, ale nikdy ju nemôžete úplne zaradiť. Je v nej niečo tajomné,“ povedala režisérka Alexandra Makarová.

Pôvodom slovenská filmárka pôsobí v Rakúsku, kam odišla s matkou po roku 1989. Tu natočila aj svoj hraný celovečerný debut Rozbi moje srdce (2018). Perla je jej druhý celovečerný film.

Tému totality a úteku z rodnej krajiny nosila v sebe Makarová dlho. Jej prastarí rodičia utiekli po Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii z Ruska do Československa. Jej pradeda po roku 1945 odvliekli do gulagu, rodina roky nevedela, čo s ním je. Makarovej mama sa zase kvôli kádrovému profilu niekoľkokrát nedostala na vysokú školu. Práve jej obrazy uvidia diváci vo filme Perla.

Osobné korene príbehu

Z osobných skúseností čerpala režisérka aj pri písaní príbehu. Pre postavu Perly bola na začiatku inšpiráciou najmä Makarovej mama. Neskôr sa do príbehu premietli aj ďalšie ženy z jej rodiny a vznikla fikcia ovplyvnená osobnou skúsenosťou. „Vyrastala som v rodine žien, ktoré ste videli vo filme. Ženy z našej rodiny boli vždy impulzívne, chceli si naplno vychutnávať život,“ prezradila Makarová po uvedení filmu na festivale v Karlových Varoch.

Osobné korene tohto príbehu mi boli jasné. Keď niečo chcem – a v tom nie som Perle nepodobná – tak na začiatku príliš nepremýšľam nad tým, či je to desivé. Jednoducho to urobím. Aj preto, že som dosť tvrdohlavá. Spočiatku som nepremýšľala o tom, ako veľmi je tento príbeh osobný. Ale má základ v mnohých ženách z mojej rodiny. Často som si hovorila, prečo som taká ľahkomyseľná, že som si vybrala takto osobnú tému? Malo to pre mňa ale tiež určitý katarzný efekt,“ povedala režisérka.

Svetová premiéra v Rotterdame

Svetovú premiéru mal film Perla v hlavnej súťaži na festivale v Rotterdame a na festivale rakúskych filmov Diagonale získal okrem iného Cenu publika. „Bolo pre nás otázne, do akej miery rakúske publikum prijme príbeh československej emigrantky a cena z festivalu Diagonale, čo je jeden z najväčších a najprestížnejších rakúskych festivalov, potvrdila, že ten príbeh je aj pre rakúske publikum zaujímavý,“ povedal Tomáš Krupa.

Snímka vznikla v rakúsko-slovenskej koprodukcii spoločností Golden Girls a Hailstone, podieľali sa na nej aj STVR a ORF. Okrem Polákovej sa v nej objaví aj viacero ďalších slovenských hercov a herečiek ako Noël Czuczor, Ivan Romančík, Zuzana Konečná či Ingrid Timková. Nakrúcalo sa aj na Slovensku. Podľa Krupu už dnes nie je jednoduché u nás nájsť miesta, ktoré by ešte stále a do detailov pripomínali 80. roky. Filmári také miesto našli v kúpeľoch Sliač.

Most medzi minulosťou a možnou budúcnosťou

Práca s Rebekou Polákovou a zvyškom neuveriteľného slovenského obsadenia a štábu bola pre mňa katarzným zážitkom. V posledný deň natáčania, keď sme sa lúčili, som si uvedomila, že mi pomohli vybudovať most medzi mojou minulosťou a možnou budúcnosťou. Dúfam, že Perla dokáže to isté – spojiť ženy minulosti so ženami, ktoré vidím dnes. Existujú po celom svete, uväznené patriarchálnymi systémami, ktoré ich izolujú, umlčujú a ovládajú. Napriek tomu som chcel publiku odovzdať silné posolstvo odporu a nádeje,“ uzavrela režisérka.

Autor:

Rebeka Poláková vo filme Perla. Foto: CinemArt SK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Fest Anča Jožinko Záber z filmu Ako Jožinko menil, až vymenil. Foto. archív SFÚ/Judita Csáderová

Fest Anča 2026 uvedie aj Jožinka

Na 19. ročníku Medzinárodného festivalu animácie Fest Anča bude svoje filmy prezentovať aj Slovenský filmový ústav (SFÚ). Festival uvedie pásmo siedmich krátkych filmov slovenského animátora, režiséra, scenáristu a výtvarníka Vladimíra Pikalíka. Stane sa tak pri príležitosti prezentácie nového blu-ray nosiča zo SFÚ s jeho tvorbou. Festival zároveň otvorí film zo zbierok SFÚ Prvá trieda (1984) od Rudolfa Urca. Nadväzuje na tohtoročnú festivalovú tému FAKE. Fest Anča sa koná v termíne od 30. júna do 5. júla v Žiline. Animovaný film režiséra a dramaturga Rudolfa Urca Prvá trieda je nadčasová snímka o mužovi, ktorý sa za každú cenu chce dostať medzi elitu. „Film Prvá trieda Rudolfa Urca bol do programu zaradený ako pocta významnému dramaturgovi a spoluzakladateľovi Katedry animovanej tvorby na VŠMU, s ktorým sme sa rozlúčili na začiatku tohto roka,“ hovorí Barbara Nováková z Audiovizuálneho informačného centra SFÚ, ktorá participovala na výbere filmov pre festival Fest Anča. Podľa nej „film rezonuje s tohtoročnou festivalovou témou FAKE. Zobrazuje mladíka v dobovej módnej rifľovine, ktorý sa pomocou prešibaných až absurdných nápadov snaží dostať do prvej triedy vo vlaku. Film uvedú v rámci otváracieho ceremoniálu s anglickými titulkami.“ Záber z filmu Rudolfa Urca Prvá trieda. Foto: archív SFÚ V samostatnej sekcii festival prinesie výber z tvorby Vladimíra Pikalíka. Tento animátor, režisér, scenárista a výtvarník...
Art Film 2026 ocenenia Režisér Fatih Akin s cenou Zlatá kamera. Foto: IFF Art Film/Peter Staš

Art Film 2026 ocenil snímky Navždy, Made in EU aj Miništranti

Modrého anjela pre najlepšiu snímku Medzinárodnej súťaže hraných filmov získala na 32. ročníku IFF Art Film v Košiciach rakúsko-nemecká dráma Navždy. Jej režisérke Sandre Wollner zároveň porota udelila Modrého anjela za réžiu. Snímka rozpráva o strate blízkeho človeka a na trúchlenie sa pozerá z časového odstupu. V jej záverečnej tretine sa miesi prítomnosť s minulosťou, realita so snom a vidinou. „Porota oceňuje schopnosť previesť diváctvo dvomi časovými rovinami bez toho, aby nás čo i len na okamih držala za ruku,“ zdôvodnila na pódiu výber hlavnej poroty jej členka, scenáristka Barbora Námerová. „Réžia tohto filmu nás v každom okamihu drží v napätí a vyhýba sa melodráme,“ dodala. Film navždy mal premiéru iba v máji na festivale v Cannes. Odniesol si odtiaľ hlavnú cenu sekcie Un Certain Regard. Záber z filmu Navždy. Foto: The Barricades Panama Film/Gregory Oke Modrého anjela za najlepší ženský herecký výkon získala Imogen Poots za úlohu v debute Kristen Stewart Chronológia vody. Stvárňuje ženu, ktorá naberie silu a odvahu, aby mnohé rany od života pretavila v umenie. Za mužský herecký výkon ocenili britského herca Toma Courtenaya. V britskom filme amerického režiséra Lancea Hammera Kráľovná na mori stvárnil muža, ktorému manželku berie postupujúca demencia. „Skutočne som nadšený, že som vyhral cenu Modrého anjela. Mrzí ma, že tam s vami nemôžem byť osobne, ale mám 89 rokov...
Zobraziť všetky články