film Karavan Aňa Geislerová a David Vodstrčil vo filme Karavan. Foto: nutprodukcia

Karavan odkrýva tabu, ktoré v sebe nesie rodičovská láska

Písmo: A- | A+

Je matkou dieťaťa s postihnutím, ale je aj ženou, ktorá občas túži žiť a cítiť mimo svojej rodičovskej roly. Česko-slovensko-taliansky film Karavan režisérky Zuzany Kirchnerovej hovorí o realite, dilemách a skúškach, pred ktorými dennodenne stoja rodičia (zväčša matky). V záplave povinností a pod tlakom života „upozadia“ seba, až zabudnú, kým sú, čo ich teší, napĺňa, robí im radosť. Po svetovej premiére v súťažnej sekcii Istý pohľad v Cannes, uvedení v Karlových Varoch a na Cinematiku príde Karavan do slovenských kín. Premiéru má 18. septembra.

Hlboko osobná téma

Téma filmu je pre mňa hlboko osobná. Môj syn sa narodil s Downovým syndrómom a neskôr sa u neho rozvinul aj autizmus. Príbeh filmu však nie je autobiografický. S mojou osobnou skúsenosťou rezonuje túžba po úniku – túžba vzbúriť sa proti role, ktorá je každej matke často vnucovaná. Táto téma vzbury sa odráža vo voľbe žánru. Road movie je pre mňa najživším vyjadrením Esterinej naliehavej a agresívnej túžby po živote,” priblížila v presskite režisérka Zuzana Kirchnerová. Scenár napísala spolu s Tomášom Bojarom a Kristinou Májovou.

Cesta k hotovému filmu a uvedeniu na prestížnom festivale však bola pre ňu dlhá. „Pre režisérku to bol vyše 10-ročný proces práce. Osobne som na filme začal pracovať v rámci jeho vývoja v roku 2017, takže pre mňa to bolo niečo okolo osem rokov. Bol to projekt, ktorý bol pre mňa osobne jednou z najväčších výziev, v pozitívnom zmysle slova. Či už išlo o citlivosť celého námetu a spracovanie príbehu,  medzinárodný koprodukčný štáb či nakrúcanie v zahraničí. Všetko sme ale zvládli vďaka skvelej skupine ľudí, ktorá sa pri výrobe tohto filmu dala dokopy,” povedal pre Filmsk.sk slovenský producent Jakub Viktorín zo spoločnosti nutprodukcia. O tom, že ide o silne napísaný príbeh hovorí aj fakt, že Karavan pred niekoľkými rokmi získal cenu Torino Production Award a cenu českej Filmovej nadácie za scenár.

Delegácia k filmu Karavan na premiére v Cannes. Foto: Laurent Koffel
Delegácia k filmu Karavan na premiére v Cannes. Foto: Laurent Koffel

Cesta ženy

A o kom vlastne vypovedá? Štyridsaťpäťročná Ester už nechce byť len matkou syna s mentálnym postihnutím. Vezme starý karavan a spolu sa vydávajú na cestu po Taliansku. Na nej si Ester po mnohých rokoch trúfne žiadať od života viac. Bez plánu, povinností, len oni dvaja. Do cesty im vojde bezprostredná Zuza, pred ktorou môžu byť sami sebou. Ester si vďaka nej uvedomí, že jej syn už nie je dieťaťom a ona naberie odvahu chcieť od života aj niečo pre seba.

Postava Ester ma priťahovala z dvoch dôvodov. Je to silná, dospelá žena, nie mladé dievča, ktorá sa stále snaží nájsť samu seba. Ester hľadá nový smer v živote, ale jej hľadanie nie je metódou pokus-omyl adolescencie. Je to hlboká, existenciálna cesta ženy stredného veku a matky, formovaná zodpovednosťou a starostlivosťou,” priblížila režisérka. Do postavy Ester obsadila Aňu Geislerovú.

Jej syna si zahral neherec David Vodstrčil. Ide o chlapca s Downovým syndrómom, vo filme však hrá chlapca s poruchou autistického spektra. „Od samého začiatku projektu som vedela, že do role Davida musíme obsadiť neurodivergentného neherca – nielen, aby stvárnil postavu, ale aby do filmu vniesol svoj vlastný svet. Presne takého som objavila v talentovanom nehercovi Davidovi Vodstrčilovi. Jeho bezprostrednosť, spôsob komunikácie a vnímanie sveta, správanie a hranie mali vplyv na hercov i celý štáb. Bolo nevyhnutné, aby nebol zredukovaný na magický alebo excentrický charakter, ale aby bol zobrazený ako postava s vlastným vplyvom – niekto, kto plnohodnotne tvorí príbeh. Mojím cieľom bolo vyvinúť pre jeho postavu jedinečný filmový jazyk, aby diváci mohli vnímať svet cez jeho perspektívu,” povedala Kirchnerová. Do úlohy Zuzy obsadila slovenskú herečku Juliánu Brutovskú. Karavan nakrúcala na severe a juhu Talianska, aj na južnej Morave. Kameramankami filmu sú Simona Weisslechner a Denisa Buranová.

Funguje aj pre medzinárodné publikum

Karavan je poetické road movie o slobode, rôznych podobách lásky a o naliehavej túžbe konečne začať žiť a nielen prežívať. Podľa slov Kirchnerovej je to film pre všetkých rodičov, ktorí mali niekedy chuť ujsť od všetkých povinností a vrátiť sa späť do svojej mladosti.  

Zuzane sa podarilo cez konkrétnu tému vzťahu matky a syna odkrývať tabu, ktoré v sebe nesie rodičovská láska, vyvolať emócie, ktoré majú hlboký a univerzálny presah a ľahko sa s nimi môže stotožniť každý z nás,” myslí si Viktorín. V Cannes sa dočkali pozitívnych reakcií, aj priaznivých medzinárodných novinárskych recenzií. „Veľkým zadosťučinením bolo, že film funguje pre medzinárodné publikum. Už pred samotnou premiérou sme boli schopní zabezpečiť sales agenta Alpha Violet, ktorý sa stará o to, aby sa film mohol distribuovať za hranicami krajín jeho vzniku. Vďaka nim sa film dokázal predať do niektorých krajín už v čase svetovej premiéry, medzi inými aj do Francúzska či Španielska,” dodal Jakub Viktorín.

Karavan (r. Zuzana Kirchnerová, Česko/Slovensko/Taliansko, 2025)
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU 2 766 789 eur (Vklad Audiovizuálneho fondu: 393 750 eur, podpora z programu 5.1 – podpora audiovizuálneho priemyslu 102 700 eur, vklad STVR 62 952 eur)
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 18. 9. 2025

Autor:

Aňa Geislerová a David Vodstrčil vo filme Karavan. Foto: nutprodukcia

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Miroslav Ulman, publicista, odborník z Audiovizuálneho informačného centra SFÚ. Foto: Miro Nôta

rozhovor Miroslav Ulman

Filmový publicista Miroslav Ulman dodnes opatruje notes plný filmov, ktoré túžil za totality vidieť. Kedysi dokonca musel skladať skúšky, aby sa mohol stať členom filmového klubu. Dnes ho teší, že objavuje, čo všetko robia obce pre to, aby si ľudia aj v najzabudnutejšej dedine mohli pozrieť film. Ako výskumník v bielom plášti začínal v Závodoch ťažkého strojárstva za čias, keď jeden počítač zaberal celú miestnosť. Osud však chcel, aby sa začal venovať filmu a zhromažďovaniu podkladov, ktoré s ním súvisia. Preto platí, že keď vám niekde taký údaj chýba, pokojne sa naňho obráťte. Dnes sa jeho obrovský archív informácií síce zmestí do mobilu, no o to väčší priestor potrebuje pre svoju zbierku kníh, časopisov, bulletinov, platní a všelijakých iných trofejí, bez ktorých si život nevie predstaviť. Miroslav Ulman je skrátka zberateľ a funguje aj ako živá encyklopédia. Zamyslí sa, spomenie si, zavŕta sa do archívov, vyhľadá, zistí, sprostredkuje. Niekoľko desiatok rokov spracúva štatistiky o všetkom, čo sa v domácej aj zahraničnej audiovízii na Slovensku šuchne. Človek by neveril, že k tomu všetkému ho priviedli šport a kybernetika. Ako filmový publicista a redaktor viacerých filmových časopisov stihol popri tom prebrázdiť mnohé európske filmové festivaly a viesť rozhovory so svetovými hviezdami filmového plátna, na ktoré sa nezabúda. Kedy ste sa stali takým...
Metamorfóza vlákna Záber z filmu Metamorfóza vlákna. Foto: archív SFÚ

digitálne kino Údery aj pohladenia

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Krátky film Martina Slivku Metamorfóza vlákna (1968) poetikou nadväzuje na autorov predošlý film Voda a práca (1963), no odkazuje aj na ďalšie populárno-vedecké filmy. Od mučenia k nehe Metamorfóza vlákna je sprvu dramatický proces. Suché, buničité rastliny podstupujú mučenie – bitie, lámanie, mlátenie, česanie železnými ostňami, trhanie či šľahanie povrazom. Hudba Ilju Zeljenku akoby chcela bolestivosť týchto úkonov ešte zdôrazniť, priam až ritualizovať. Rytmizuje ich bubon a sláčikové pizzicatá. Xylofón napokon každý pohyb premení na divo rozbehnutý stroj. No výsledkom je hebkosť: na žrdi na priedomí visí rad plavých copov, jemne zvlnených a pripravených na ďalšie spracovanie. Husle už iba jemne kvília. Ľudské ruky jednotlivé vlasy slabým trhnutím oddeľujú a ukladajú ich na drevený klát. Po bolesti prichádza okamih nehy. Z kúdele jemných kučeravých chĺpkov na praslici prsty vykrútia nitku. Zaslúži si bozk. Naozaj: ženské pery nitku nepatrne zvlhčia. Hudba je teraz ešte ilustratívnejšia ako pri predošlom mučení: ozve sa harfa. Nie každé vlákno má však toľko šťastia ako tenká niť. Hrubšie povrazy sa uťahujú pevne, tie najhrubšie spletá dohromady povraznícky...
Sára Chripáková a Jozef Pantlikáš vo filme Potopa režiséra Martina Gondu. Foto: SilverArt

Potopa je slovenským kandidátom na Oscara

V prostredí slovenskej kinematografie bude 99. ročník Oscarov – prestížnej ceny Akadémie filmových umení a vied – príležitosťou pre film Potopa. Drámu Potopa režiséra Martina Gondu posiela ako kandidáta v súťažnej kategórii Najlepší medzinárodný film členstvo Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. Rovnako ako v roku 2025, aj toho roku členstvo SFTA vyberalo spomedzi 5 hraných filmov. Na snímke, ktorá tohto roku získala aj najviac ocenení Slnko v sieti (6) za rok 2025, sa zhodla nadpolovičná väčšina filmárskej obce. „Film Potopa je naozaj výnimočné dielo slovenskej audiovizuálnej tvorby. Nielen svojím umeleckým spracovaním, ale aj témou. Tá je síce lokálne ukotvená, no zároveň má výrazný hodnotový presah, ktorý jej dáva univerzálny rozmer. Veď s núteným vysťahovaním jednotlivcov či spoločenstiev sa ľudstvo stretáva naprieč dejinami aj teritóriami. Film tak má výrazné šance osloviť medzinárodné publikum, čo je dôležitý aspekt nášho výberu. Veríme, že aj americká Akadémia filmových umení a vied pozitívne ocení kreatívnu kvalitu tohto diela a jeho tému, ktorá je vo svete stále aktuálna,‟ povedal Martin Šmatlák, viceprezident Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. Prečítajte si aj rozhovor s Martinom Gondom, režisérom filmu Potopa:Starinská nádrž napája celý východ, len nie susednú dedinu Foto: Miro Nôta Slovensko súčasťou už tridsaťkrát Udeľovanie Oscarov prebehne 14. marca 2027. Bude to...
Zobraziť všetky články