film Karavan Aňa Geislerová a David Vodstrčil vo filme Karavan. Foto: nutprodukcia

Karavan odkrýva tabu, ktoré v sebe nesie rodičovská láska

Písmo: A- | A+

Je matkou dieťaťa s postihnutím, ale je aj ženou, ktorá občas túži žiť a cítiť mimo svojej rodičovskej roly. Česko-slovensko-taliansky film Karavan režisérky Zuzany Kirchnerovej hovorí o realite, dilemách a skúškach, pred ktorými dennodenne stoja rodičia (zväčša matky). V záplave povinností a pod tlakom života „upozadia“ seba, až zabudnú, kým sú, čo ich teší, napĺňa, robí im radosť. Po svetovej premiére v súťažnej sekcii Istý pohľad v Cannes, uvedení v Karlových Varoch a na Cinematiku príde Karavan do slovenských kín. Premiéru má 18. septembra.

Hlboko osobná téma

„Téma filmu je pre mňa hlboko osobná. Môj syn sa narodil s Downovým syndrómom a neskôr sa u neho rozvinul aj autizmus. Príbeh filmu však nie je autobiografický. S mojou osobnou skúsenosťou rezonuje túžba po úniku – túžba vzbúriť sa proti role, ktorá je každej matke často vnucovaná. Táto téma vzbury sa odráža vo voľbe žánru. Road movie je pre mňa najživším vyjadrením Esterinej naliehavej a agresívnej túžby po živote,” priblížila v presskite režisérka Zuzana Kirchnerová. Scenár napísala spolu s Tomášom Bojarom a Kristinou Májovou.

Cesta k hotovému filmu a uvedeniu na prestížnom festivale však bola pre ňu dlhá. „Pre režisérku to bol vyše 10-ročný proces práce. Osobne som na filme začal pracovať v rámci jeho vývoja v roku 2017, takže pre mňa to bolo niečo okolo osem rokov. Bol to projekt, ktorý bol pre mňa osobne jednou z najväčších výziev, v pozitívnom zmysle slova. Či už išlo o citlivosť celého námetu a spracovanie príbehu,  medzinárodný koprodukčný štáb či nakrúcanie v zahraničí. Všetko sme ale zvládli vďaka skvelej skupine ľudí, ktorá sa pri výrobe tohto filmu dala dokopy,” povedal pre Filmsk.sk slovenský producent Jakub Viktorín zo spoločnosti nutprodukcia. O tom, že ide o silne napísaný príbeh hovorí aj fakt, že Karavan pred niekoľkými rokmi získal cenu Torino Production Award a cenu českej Filmovej nadácie za scenár.

Delegácia k filmu Karavan na premiére v Cannes. Foto: Laurent Koffel
Delegácia k filmu Karavan na premiére v Cannes. Foto: Laurent Koffel

Cesta ženy

A o kom vlastne vypovedá? Štyridsaťpäťročná Ester už nechce byť len matkou syna s mentálnym postihnutím. Vezme starý karavan a spolu sa vydávajú na cestu po Taliansku. Na nej si Ester po mnohých rokoch trúfne žiadať od života viac. Bez plánu, povinností, len oni dvaja. Do cesty im vojde bezprostredná Zuza, pred ktorou môžu byť sami sebou. Ester si vďaka nej uvedomí, že jej syn už nie je dieťaťom a ona naberie odvahu chcieť od života aj niečo pre seba.

„Postava Ester ma priťahovala z dvoch dôvodov. Je to silná, dospelá žena, nie mladé dievča, ktorá sa stále snaží nájsť samu seba. Ester hľadá nový smer v živote, ale jej hľadanie nie je metódou pokus-omyl adolescencie. Je to hlboká, existenciálna cesta ženy stredného veku a matky, formovaná zodpovednosťou a starostlivosťou,” priblížila režisérka. Do postavy Ester obsadila Aňu Geislerovú.

Jej syna si zahral neherec David Vodstrčil. Ide o chlapca s Downovým syndrómom, vo filme však hrá chlapca s poruchou autistického spektra. „Od samého začiatku projektu som vedela, že do role Davida musíme obsadiť neurodivergentného neherca – nielen, aby stvárnil postavu, ale aby do filmu vniesol svoj vlastný svet. Presne takého som objavila v talentovanom nehercovi Davidovi Vodstrčilovi. Jeho bezprostrednosť, spôsob komunikácie a vnímanie sveta, správanie a hranie mali vplyv na hercov i celý štáb. Bolo nevyhnutné, aby nebol zredukovaný na magický alebo excentrický charakter, ale aby bol zobrazený ako postava s vlastným vplyvom – niekto, kto plnohodnotne tvorí príbeh. Mojím cieľom bolo vyvinúť pre jeho postavu jedinečný filmový jazyk, aby diváci mohli vnímať svet cez jeho perspektívu,” povedala Kirchnerová. Do úlohy Zuzy obsadila slovenskú herečku Juliánu Brutovskú. Karavan nakrúcala na severe a juhu Talianska, aj na južnej Morave. Kameramankami filmu sú Simona Weisslechner a Denisa Buranová.

Funguje aj pre medzinárodné publikum

Karavan je poetické road movie o slobode, rôznych podobách lásky a o naliehavej túžbe konečne začať žiť a nielen prežívať. Podľa slov Kirchnerovej je to film pre všetkých rodičov, ktorí mali niekedy chuť ujsť od všetkých povinností a vrátiť sa späť do svojej mladosti.  

„Zuzane sa podarilo cez konkrétnu tému vzťahu matky a syna odkrývať tabu, ktoré v sebe nesie rodičovská láska, vyvolať emócie, ktoré majú hlboký a univerzálny presah a ľahko sa s nimi môže stotožniť každý z nás,” myslí si Viktorín. V Cannes sa dočkali pozitívnych reakcií, aj priaznivých medzinárodných novinárskych recenzií. „Veľkým zadosťučinením bolo, že film funguje pre medzinárodné publikum. Už pred samotnou premiérou sme boli schopní zabezpečiť sales agenta Alpha Violet, ktorý sa stará o to, aby sa film mohol distribuovať za hranicami krajín jeho vzniku. Vďaka nim sa film dokázal predať do niektorých krajín už v čase svetovej premiéry, medzi inými aj do Francúzska či Španielska,” dodal Jakub Viktorín.

Karavan (r. Zuzana Kirchnerová, Česko/Slovensko/Taliansko, 2025)
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU 2 766 789 eur (Vklad Audiovizuálneho fondu: 393 750 eur, podpora z programu 5.1 – podpora audiovizuálneho priemyslu 102 700 eur, vklad STVR 62 952 eur)
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 18. 9. 2025

Autor:

Aňa Geislerová a David Vodstrčil vo filme Karavan. Foto: nutprodukcia

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Dušan Jamrich vo film Dvere dokorán (1977. Foto: archív SFÚ/E. Hríbiková)

Dušan Jamrich

Dušan Jamrich patrí medzi významné osobnosti slovenského divadla, filmu a televízie. Je herec, recitátor a pedagóg, ktorého charakterizuje výrazný hlas a tiež schopnosť presvedčivo stvárňovať široký výber postáv. Počas svojej dlhej kariéry sa stal neodmysliteľnou súčasťou Slovenského národného divadla a významne sa podieľal aj na jeho umeleckom a organizačnom smerovaní. V nedeľu 25. októbra oslavuje svoje 80. narodeniny. Pripomenie si ho aj Slovenská televízia – večer 25. októbra na Dvojke uvedie dokument Dušan Jamrich – Ticho medzi slovami. Nakrútili ho Jana Bučka Kovalčíková a Michal Fulier. Bratislavský rodák prežil v tomto meste celé svoje detstvo. Pred štúdiom herectva pracoval približne rok v Polygrafických závodoch. K umeleckému vzdelaniu sa napokon dostal na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, kde v roku 1970 úspešne absolvoval štúdium herectva. Už počas štúdia účinkoval na javisku Činohry SND a jeho výkony zaujali natoľko, že sa po skončení školy stal členom súboru. Nasledujúce desaťročia vytvoril množstvo postáv v klasických i moderných hrách slovenských aj zahraničných autorov. Jeho herectvo sa vyznačuje vnútorným sústredením, presnosťou, nadhľadom a výraznou javiskovou rečou. Dokáže spájať autoritu a dôstojnosť s psychologickou hĺbkou, vďaka čomu sa uplatnil v dramatických, historických aj komediálnych úlohách. Medzi jeho významné divadelné postavy patria Jochanan v Hviezdoslavovej hre Herodes a Herodias, Haimon...
Záber z filmu Vtáčkovia, siroty a blázni režiséra Juraja Jakubiska. Foto: SFÚ

Svetový deň audiovizuálneho dedičstva oslávi Kino Lumière projekciou filmu Vtáčkovia, siroty a blázni

Slovenský filmový ústav (SFÚ) ako inštitúcia filmového dedičstva si dňa 27. októbra každoročne pripomína Svetový deň audiovizuálneho dedičstva na Slovensku. V Kine Lumière pri tejto príležitosti uvedie zo svojich zbierok digitálne reštaurovaný film Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) Juraja Jakubiska, ktorý mal tento mesiac svetovú premiéru na prestížnom festivale klasických filmov Lumière vo francúzskom Lyone. Projekcia sa uskutoční v utorok 27. októbra, film lektorsky uvedie Rastislav Steranka, riaditeľ Národného kinematografického centra SFÚ. V novej podobe Jakubiskov digitálne reštaurovaný film Vtáčkovia, siroty a blázni uvedie SFÚ v Kine Lumière v slovenskej premiére. „Pri digitálnom reštaurovaní v 4K sme vychádzali z filmových prvkov uchovávaných v SFÚ, konkrétne z dobového duplikačného pozitívu, pričom sme rešpektovali mierne modifikovanú verziu filmu z roku 1990, ktorá bola v jednej scéne skrátená,“ približuje prácu na digitalizovaní a reštaurovaní filmu Marián Hausner, riaditeľ Národného filmového archívu SFÚ. „Pri zvukovej zložke sme vychádzali z negatívu zvuku tejto verzie. Na farebných korekciách kinematografického diela sme, žiaľ, už nemohli spolupracovať s jeho kameramanom Igorom Lutherom, preto sme oslovili kameramana Stanislava Doršica, ktorý sa spolupodieľal na viacerých Jakubiskových filmoch, a pri tomto filme pôsobil ako asistent kamery.“ V novej podobe mal film svetovú premiéru len pred pár dňami na festivale klasických filmov Lumière v Lyone. „Takýchto prestížnych festivalov je vo svete iba pár, preto nás potešilo, že opätovne...
Záber z filmu Divočina režisérky Evženie Brabcovej. Foto: CinemArt

Do kín prichádza tajomná dráma o odpustení. Je to Divočina

Časom človek v živote získava skúsenosť, že skutočnú divočinu nemusí zažiť v horách či pralesoch, nachádza sa v jeho blízkosti, a nepredstavuje ju ani žiadne zviera, ale napríklad situácia v rodinnom kruhu. Prišla na to aj Marta, manželka a matka dvoch detí, ktorá sa rozhodla riešiť toxický vzťah a hľadať svoju hodnotu. Psychologický film Divočina prináša do slovenských kín intímnu autorskú výpoveď českej režisérky Evženie Brabcovej. Dať priestor nádeji Marta sa rozhodne odísť z toxického vzťahu s manželom Milanom a so svojimi dvoma dcérami hľadá útočisko na odľahlom mieste u svojho starnúceho otca. Namiesto kľudu, ktorý očakávala, sa však ocitne vo svete jeho čudáctva a posadnutosti spojenej s blížiacou sa apokalypsou. Do príprav na prežitie konca sveta zapája otec aj Martu a svoje vnučky. Všadeprítomné divé svine, spomienky z detstva aj silnejúci pocit, že stráca kontrolu nad vlastným životom, sa pre Martu postupne menia na nočnú moru. S príchodom manžela naberá situácia dramatický vývoj. Rodinná dráma Divočina je celovečerným debutom režisérky Evženie Brabcovej. Otvára v ňom témy, o ktorých sa v českom filme príliš nehovorí – počnúc toxickými vzťahmi cez skryté domáce násilie až po fenomén prepperstva – životného štýlu založenom na prípravách na krízové situácie. Podľa slov produkcie sa pritom snaží vyhnúť depresívnemu sociálnemu tónu a dať priestor nádeji.  Nenápadná hrdinka Režisérka sa vo filmovom príbehu čiastočne inšpirovala vlastnou...
Zobraziť všetky články