Je matkou dieťaťa s postihnutím, ale je aj ženou, ktorá občas túži žiť a cítiť mimo svojej rodičovskej roly. Česko-slovensko-taliansky film Karavan režisérky Zuzany Kirchnerovej hovorí o realite, dilemách a skúškach, pred ktorými dennodenne stoja rodičia (zväčša matky). V záplave povinností a pod tlakom života „upozadia“ seba, až zabudnú, kým sú, čo ich teší, napĺňa, robí im radosť. Po svetovej premiére v súťažnej sekcii Istý pohľad v Cannes, uvedení v Karlových Varoch a na Cinematiku príde Karavan do slovenských kín. Premiéru má 18. septembra.

Hlboko osobná téma

„Téma filmu je pre mňa hlboko osobná. Môj syn sa narodil s Downovým syndrómom a neskôr sa u neho rozvinul aj autizmus. Príbeh filmu však nie je autobiografický. S mojou osobnou skúsenosťou rezonuje túžba po úniku – túžba vzbúriť sa proti role, ktorá je každej matke často vnucovaná. Táto téma vzbury sa odráža vo voľbe žánru. Road movie je pre mňa najživším vyjadrením Esterinej naliehavej a agresívnej túžby po živote,” priblížila v presskite režisérka Zuzana Kirchnerová. Scenár napísala spolu s Tomášom Bojarom a Kristinou Májovou.

Cesta k hotovému filmu a uvedeniu na prestížnom festivale však bola pre ňu dlhá. „Pre režisérku to bol vyše 10-ročný proces práce. Osobne som na filme začal pracovať v rámci jeho vývoja v roku 2017, takže pre mňa to bolo niečo okolo osem rokov. Bol to projekt, ktorý bol pre mňa osobne jednou z najväčších výziev, v pozitívnom zmysle slova. Či už išlo o citlivosť celého námetu a spracovanie príbehu,  medzinárodný koprodukčný štáb či nakrúcanie v zahraničí. Všetko sme ale zvládli vďaka skvelej skupine ľudí, ktorá sa pri výrobe tohto filmu dala dokopy,” povedal pre Filmsk.sk slovenský producent Jakub Viktorín zo spoločnosti nutprodukcia. O tom, že ide o silne napísaný príbeh hovorí aj fakt, že Karavan pred niekoľkými rokmi získal cenu Torino Production Award a cenu českej Filmovej nadácie za scenár.

Cesta ženy

A o kom vlastne vypovedá? Štyridsaťpäťročná Ester už nechce byť len matkou syna s mentálnym postihnutím. Vezme starý karavan a spolu sa vydávajú na cestu po Taliansku. Na nej si Ester po mnohých rokoch trúfne žiadať od života viac. Bez plánu, povinností, len oni dvaja. Do cesty im vojde bezprostredná Zuza, pred ktorou môžu byť sami sebou. Ester si vďaka nej uvedomí, že jej syn už nie je dieťaťom a ona naberie odvahu chcieť od života aj niečo pre seba.

„Postava Ester ma priťahovala z dvoch dôvodov. Je to silná, dospelá žena, nie mladé dievča, ktorá sa stále snaží nájsť samu seba. Ester hľadá nový smer v živote, ale jej hľadanie nie je metódou pokus-omyl adolescencie. Je to hlboká, existenciálna cesta ženy stredného veku a matky, formovaná zodpovednosťou a starostlivosťou,” priblížila režisérka. Do postavy Ester obsadila Aňu Geislerovú.

Jej syna si zahral neherec David Vodstrčil. Ide o chlapca s Downovým syndrómom, vo filme však hrá chlapca s poruchou autistického spektra. „Od samého začiatku projektu som vedela, že do role Davida musíme obsadiť neurodivergentného neherca – nielen, aby stvárnil postavu, ale aby do filmu vniesol svoj vlastný svet. Presne takého som objavila v talentovanom nehercovi Davidovi Vodstrčilovi. Jeho bezprostrednosť, spôsob komunikácie a vnímanie sveta, správanie a hranie mali vplyv na hercov i celý štáb. Bolo nevyhnutné, aby nebol zredukovaný na magický alebo excentrický charakter, ale aby bol zobrazený ako postava s vlastným vplyvom – niekto, kto plnohodnotne tvorí príbeh. Mojím cieľom bolo vyvinúť pre jeho postavu jedinečný filmový jazyk, aby diváci mohli vnímať svet cez jeho perspektívu,” povedala Kirchnerová. Do úlohy Zuzy obsadila slovenskú herečku Juliánu Brutovskú. Karavan nakrúcala na severe a juhu Talianska, aj na južnej Morave. Kameramankami filmu sú Simona Weisslechner a Denisa Buranová.

Funguje aj pre medzinárodné publikum

Karavan je poetické road movie o slobode, rôznych podobách lásky a o naliehavej túžbe konečne začať žiť a nielen prežívať. Podľa slov Kirchnerovej je to film pre všetkých rodičov, ktorí mali niekedy chuť ujsť od všetkých povinností a vrátiť sa späť do svojej mladosti.  

„Zuzane sa podarilo cez konkrétnu tému vzťahu matky a syna odkrývať tabu, ktoré v sebe nesie rodičovská láska, vyvolať emócie, ktoré majú hlboký a univerzálny presah a ľahko sa s nimi môže stotožniť každý z nás,” myslí si Viktorín. V Cannes sa dočkali pozitívnych reakcií, aj priaznivých medzinárodných novinárskych recenzií. „Veľkým zadosťučinením bolo, že film funguje pre medzinárodné publikum. Už pred samotnou premiérou sme boli schopní zabezpečiť sales agenta Alpha Violet, ktorý sa stará o to, aby sa film mohol distribuovať za hranicami krajín jeho vzniku. Vďaka nim sa film dokázal predať do niektorých krajín už v čase svetovej premiéry, medzi inými aj do Francúzska či Španielska,” dodal Jakub Viktorín.