Cinematik nové filmy Záber z najnovšieho filmu Mira Rema Raději zešílet v divočině. Foto: Arsy Versy

Cinematik uvedie slovenské premiéry aj slovenské filmové novinky

Písmo: A- | A+

Slovenská premiéra najnovšieho filmu Terezy Nvotovej Otec otvorí v stredu 10. septembra piešťanský Medzinárodný filmový festival Cinematik. Jeho jubilejný 20. ročník premietne desiatky nových svetových a slovenských filmov, mnohé v slovenskej premiére.

„V dvoch súťažných a deviatich nesúťažných sekciách predstavíme 78 celovečerných filmov, 19 stredo- a krátkometrážnych filmov a tri pásma filmov Azyl Shorts,“ povedal výkonný riaditeľ Cinematiku Tomáš Klenovský.

Víťazi z Berlína, Cannes aj San Sebastianu

Hlavná súťažná sekcia Meeting Point Europe a výber filmov do nej má stále rovnaký koncept. O tom, ktoré európske filmy sa v nej objavia, hlasujú filmoví kritici a profesionáli. „Tohto roku hlasovalo 14 filmových kritikov a organizátorov festivalov zo 14 európskych krajín o najlepší európsky film a my premietneme 10 filmov, ktoré vzišli z tohto hlasovania. Sme veľmi radi, že to je veľmi kvalitná zostava filmov najrôznejších žánrov a z najrôznejších krajín od Španielska až po Gruzínsko,“ povedal umelecký riaditeľ festivalu Vladimír Štric.

Cinematik nové filmy Medzi nové filmy, ktoré Cinematik uvedie patrí aj Sirat. ocenený v Cannes. Foto: Filmtopia Foto:
Medzi nové filmy, ktoré Cinematik uvedie, patrí aj Sirat ocenený v Cannes. Foto: Filmtopia

Až dva filmy v súťaži má nórsky filmár Dag Johan Haugerut. So snímkou Láska súťažil vlani v Benátkach, s filmom Sny si zase tento rok odniesol z Berlína hlavnú cenu – Zlatého medveďa – a ďalšie dve ocenenia. Francúzsko-španielsky film Sirat, ktorý nakrútil Oliver Laxe, získal tento rok na festivale v Cannes Cenu poroty a ďalšie ocenenia. Súťaží aj dokumentárna snímka Alberta Serru Osamotené popoludnia. Na festivale v San Sebastiane zozbierala tri ceny, vrátane hlavného ocenenia – Zlatej mušle.

Novinky Pavla Barabáša, Mira Rema a Pauly Ďurinovej

Druhá súťažná sekcia, Cinematik.doc, sa sústredí na domácu dokumentárnu tvorbu. Predstaví sedem titulov, z toho tri v premiére. Nový dokument Pavla Barabáša Každý potrebuje svoj kmeň zaznamenáva cestu dvoch dobrodruhov – Pavla Barabáša a cestovateľa Ivana Bulíka – do srdca Južného Sudánu. Víťazný film MFF Karlove Vary Raději zešílet v divočině Mira Rema predstavuje svet a hodnoty šumavských samotárov Františka a Ondřeja Klišíkovcov. Neplatené voľno Pauly Ďurinovej je zase úvahou na tému vyhorenia. Medzi dokumentmi súťažia aj Akcia Monaco (r. Dušan Trančík), Alenka a zázrak z cudzej krajiny (r. Daniel Dluhý), Hlas lesa (r. Zuzana Piussi) a Letopis (r. Martin Kollar).

Cinematik nové filmy Záber z nového filmu Pavla Baranáša Každý potrebuje svoj kmeň. Foto: K2 studio
Záber z nového filmu Pavla Baranáša Každý potrebuje svoj kmeň. Foto: K2 studio

Čo dom dal?

Ďalšie nové slovenské filmy uvidí publikum v sekcii Čo dom dal. Okrem už spomínaného Otca uvedie Cinematik v premiére aj debut Kataríny Gramatovej Hore je nebo, v doline som ja, česko-slovensko-taliansky Karavan Zuzany Kirchnerovej, koprodukčnú Letnú školu, 2001 pôvodom vietnamského režiséra Dužana Duonga a česko-slovensko-ukrajinský dokumentárny film žánru road movie Veľký vlastenecký výlet režiséra Robina Kvapila.

Sekcia uvedie aj výber nových študentských filmov z Vysokej školy múzických umení v Bratislave a Akadémie umení v Banskej Bystrici. Nechýba v ňom dokumentárny film Spoveď režisérky Rebeky Bizubovej, ktorý nedávno získal študentského Oscara. Tvorbu Filmovej a televíznej fakulty VŠMU predstavia na Cinematiku aj snímky Noci a dni (r. Daniela Sláviková), Daleko mezi námi (r. Vojtěch Javůrek), Boiling Shapes (r. Samuel Škrabálek), Hot Flush (r. Hana Hančinová), Tak zajtra (r. Hannah Dale) a Hostina (r. Rebeka Vakrčková). Z dielne Akadémie umení festival naprogramoval tituly Viktoria (r. Stella Šuranská), Tridsať dní (r. Mahdalyna Buriadnyk), Zrnko života (r. Veronika Hollá) a Riaditeľka (r. Simona Lániová).

V programe je aj klasický film Smrť šitá na mieru režiséra Martina Hollého zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Slovensko je jednou z koprodukčných krajín, ktoré sa podieľali na nakrútení bábkového filmu Príbehy z čarovnej záhrady režisérov Davida Súkupa, Patrika Pašša, Leona Vidmara a Jeana-Clauda Rozeca, ktorý Cinematik takisto uvedie. Premietať sa bude aj Perla Alexandry Makarovej a Zbormajster Ondřeja Provazníka.

Cinematik nové filmy Záber z filmu Smrť šitá na mieru (1979) Foto: archív SFÚ
Záber z filmu Smrť šitá na mieru (1979). Foto: archív SFÚ

Novinky majstrov

Nové filmy svetových režisérov, ktorých si Cinematik počas svojej histórie uctil v sekcii Rešpekt, ponúkne tento rok špeciálna sekcia Rešpekt 20. Premietať sa budú napríklad Citová hodnota Joachima Triera, Keď prichádza jeseň Françoisa Ozona či Kontinental ’25 Radu Judeho.

Obľúbená sekcia Cesta slávy predstavuje výber hitov z áčkových festivalov. Tento rok okrem iných ponúkne brazílsky politický triler Tajný agent režiséra Klebera Mendonça. V Cannes získal Cenu za réžiu, mužský herecký výkon aj Cenu FIPRESCI. Rose Byrne zase na Berlinale ocenili za výkon v trileri s prvkami čierneho humoru Ak by som mala nohy, tak ti nakopem americkej režisérky a scenáristky Mary Bronstein. Premietať sa bude aj optimistická dráma Od základu amerického režiséra Maxa Walkera-Silvermana.

Nechýbajú ani nové svetové dokumentárne filmy. Sekcia DOKMA predstaví snímky z festivalov Cannes, Berlinale či CPH:DOX. Každoročne festival zaostrí aj na jednu z európskych krajín. Tento rok je v hľadáčiku Veľká Británia. Program sekcie Fokus: Veľká Británia pod lupou pomáhal zostaviť oceňovaný britský režisér Peter Strickland.

Festival Cinematik pripravil aj bohatý sprievodný program a v Piešťanoch potrvá do pondelka 15. septembra.

Autor:

Záber z najnovšieho filmu Mira Rema Raději zešílet v divočině. Foto: Arsy Versy

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Generál Golian režiséra Juraja Štepku. Foto: Cinemart

Generál Golian sa pýta, ako by sme sa na jeho mieste zachovali

Do slovenských kín prichádza vojnová dráma o mužovi, ktorý vrátil Slovensku tvár. Pred šiestimi rokmi sa režisér Juraj Štepka zahĺbil do štúdia archívov, historických materiálov a kníh s tematikou druhej svetovej vojny. Zaujímal sa o Jána Goliana, dôstojníka československej armády a brigádneho generála, ktorého chcel objaviť pre slovenský film. Silný príbeh tohto hrdinu stojí za to – Ján Golian spolupracoval počas vojny s ilegálnymi odbojovými skupinami a v roku 1944 viedol Slovenské národné povstanie. Režisér spolu so scenáristom Petrom Rajčákom presedeli v diskusiách s historikmi mnohé hodiny, aby sa o ňom dozvedeli čo najviac. Chceli o ňom nakrútiť historicky čo najpresnejší film, a to sa im podarilo. Po festivalovej premiére na piešťanskom Cinematiku a premiére v Banskej Bystrici a v Bratislave prichádza Generál Golian od 8. októbra do slovenských kín. Hrdinstvo alebo rodina „Jána Goliana v skutočnosti veľmi nepoznáme. Nepostavili sme mu dôstojnú sochu, nenakrútili o ňom hraný film, a pritom ide o jednu z najvýznamnejších osobností našich moderných dejín,“ povedal pre médiá režisér. Práve to bola preňho a pre scenáristu príležitosť napísať jeho príbeh a ukázať ľuďom, že aj malý národ môže mať veľkých synov. Vnímajú ho ako silného človeka, ktorý sa vedel rozhodnúť v okamihu, keď to bolo najťažšie, napriek tomu, že tušil, aké následky bude jeho rozhodnutie znamenať preňho aj pre jeho rodinu. „To...
Polnočná omša Margit Bara, Ladislav Chudík a Hana Meličková vo filme Polnočná omša. Foto: archív SFÚ/Zuzana Mináčová

Polnočná omša  s diskusiou v Kine Lumière

Film Polnočná omša (1962) režiséra Jiřího Krejčíka vydal tento rok Slovenský filmový ústav (SFÚ) na blu-ray nosiči. Pri tejto príležitosti sa v Kine Lumière uskutoční projekcia filmu a diskusia v programovom cykle Kino-Ikon Choice. Počas nej sa zúčastnení hostia budú venovať rôznym aspektom tohto diela. Stretnutie v réžii rovnomenného filmologického časopisu Kino-Ikon sa uskutoční vo štvrtok 8. októbra o 17.00 hod. Vstup na diskusiu je voľný. Filmová adaptácia známej rovnomennej divadelnej hry Petra Karvaša Polnočná omša je dramatickým príbehom malomeštiackej rodiny Kubišových na strednom Slovensku. Jej členovia buď priamo kolaborujú s Nemcami, alebo len túžia prežiť vojnu v bezpečí. Vážnym ohrozením sa pre nich stáva návrat zraneného syna Juraja. Pred časom sa pridal k partizánom a na Štedrý večer roku 1944 sa vracia domov. Je to jeden z menej známych povstaleckých filmov. V širokouhlom zábere ho nakrútil v tom čase v Slovenskej filmovej tvorbe na Kolibe hosťujúci český režisér Jiří Krejčík. Na scenári sa okrem Krejčíka a Karvaša podieľal aj Albert Marenčin, vtedajší vedúci I. tvorivej skupiny Štúdia hraných filmov. Za kamerou stál Rudolf Stahl, autorom hudby bol Zdeněk Liška. Diskusia po filme bude „o histórii jeho vzniku, o peripetiách filmovej adaptácie rovnomennej predlohy Petra Karvaša v kontexte aj jej dovtedajších či neskorších divadelných adaptácií – témou budú otázky dramaturgie, či hereckého...
Fotografia z filmu 33 krokov

Neskrotní démoni tráum

Názov filmu 33 krokov vychádza zo vzdialenosti od bydliska Milana Daniela k miestu, kde ho pred rokmi napadli. Iba preto, že je Róm. Brutálny útok prežil. Okrem nepeknej jazvy cez hlavu mu však zostala aj trauma, ktorá dnes ovplyvňuje aj jeho deti. Príbehom Milana Daniela, ktorý vo filme stvárňuje hlavnú postavu, sa inšpirovala režisérska dvojica Anna a Šimon Domčekovci. Film 33 krokov mal premiéru na MFF v Karlových Varoch v súťažnej sekcii Proxima. Odniesol si Zvláštne uznanie poroty a od 8. októbra je film 33 krokov aj v slovenských kinách. Hoci sa inšpiroval skutočnými udalosťami a muž, ktorý ich prežil stvárňuje hlavného hrdinu, ide o hraný projekt – hoci na hrane dokumentu. Ide o ich spoločný celovečerný debut. „Inšpirovali sme sa reálnymi udalosťami, ale chceli sme urobiť hraný film. Nepracovali sme s napísanými dialógmi. Spôsob natáčania tiež prispel k výsledku – nemali sme dvadsať 12-hodínových dní za sebou. Rodinu sme navštevovali v malom štábe, redukovanom na minimum, na pár hodín denne. Dlhšie nebolo, skrz zdravotný stav hlavného protagonistu, často ani možné natáčať,“ vysvetľujú Anna a Šimon Domčekovci v rozhovore na stránke SFÚ. „Niekedy sa podaril záber, niekedy obraz. Počiatočné obmedzenia však prispeli k tvaru, ktorý by nebol v inom produkčnom systéme možný. Dobrou pomôckou bola aj herecká metóda Johna Cassavetesa,“...
Zobraziť všetky články