Cinematik nové filmy Záber z najnovšieho filmu Mira Rema Raději zešílet v divočině. Foto: Arsy Versy

Cinematik uvedie slovenské premiéry aj slovenské filmové novinky

Písmo: A- | A+

Slovenská premiéra najnovšieho filmu Terezy Nvotovej Otec otvorí v stredu 10. septembra piešťanský Medzinárodný filmový festival Cinematik. Jeho jubilejný 20. ročník premietne desiatky nových svetových a slovenských filmov, mnohé v slovenskej premiére.

„V dvoch súťažných a deviatich nesúťažných sekciách predstavíme 78 celovečerných filmov, 19 stredo- a krátkometrážnych filmov a tri pásma filmov Azyl Shorts,“ povedal výkonný riaditeľ Cinematiku Tomáš Klenovský.

Víťazi z Berlína, Cannes aj San Sebastianu

Hlavná súťažná sekcia Meeting Point Europe a výber filmov do nej má stále rovnaký koncept. O tom, ktoré európske filmy sa v nej objavia, hlasujú filmoví kritici a profesionáli. „Tohto roku hlasovalo 14 filmových kritikov a organizátorov festivalov zo 14 európskych krajín o najlepší európsky film a my premietneme 10 filmov, ktoré vzišli z tohto hlasovania. Sme veľmi radi, že to je veľmi kvalitná zostava filmov najrôznejších žánrov a z najrôznejších krajín od Španielska až po Gruzínsko,“ povedal umelecký riaditeľ festivalu Vladimír Štric.

Cinematik nové filmy Medzi nové filmy, ktoré Cinematik uvedie patrí aj Sirat. ocenený v Cannes. Foto: Filmtopia Foto:
Medzi nové filmy, ktoré Cinematik uvedie, patrí aj Sirat ocenený v Cannes. Foto: Filmtopia

Až dva filmy v súťaži má nórsky filmár Dag Johan Haugerut. So snímkou Láska súťažil vlani v Benátkach, s filmom Sny si zase tento rok odniesol z Berlína hlavnú cenu – Zlatého medveďa – a ďalšie dve ocenenia. Francúzsko-španielsky film Sirat, ktorý nakrútil Oliver Laxe, získal tento rok na festivale v Cannes Cenu poroty a ďalšie ocenenia. Súťaží aj dokumentárna snímka Alberta Serru Osamotené popoludnia. Na festivale v San Sebastiane zozbierala tri ceny, vrátane hlavného ocenenia – Zlatej mušle.

Novinky Pavla Barabáša, Mira Rema a Pauly Ďurinovej

Druhá súťažná sekcia, Cinematik.doc, sa sústredí na domácu dokumentárnu tvorbu. Predstaví sedem titulov, z toho tri v premiére. Nový dokument Pavla Barabáša Každý potrebuje svoj kmeň zaznamenáva cestu dvoch dobrodruhov – Pavla Barabáša a cestovateľa Ivana Bulíka – do srdca Južného Sudánu. Víťazný film MFF Karlove Vary Raději zešílet v divočině Mira Rema predstavuje svet a hodnoty šumavských samotárov Františka a Ondřeja Klišíkovcov. Neplatené voľno Pauly Ďurinovej je zase úvahou na tému vyhorenia. Medzi dokumentmi súťažia aj Akcia Monaco (r. Dušan Trančík), Alenka a zázrak z cudzej krajiny (r. Daniel Dluhý), Hlas lesa (r. Zuzana Piussi) a Letopis (r. Martin Kollar).

Cinematik nové filmy Záber z nového filmu Pavla Baranáša Každý potrebuje svoj kmeň. Foto: K2 studio
Záber z nového filmu Pavla Baranáša Každý potrebuje svoj kmeň. Foto: K2 studio

Čo dom dal?

Ďalšie nové slovenské filmy uvidí publikum v sekcii Čo dom dal. Okrem už spomínaného Otca uvedie Cinematik v premiére aj debut Kataríny Gramatovej Hore je nebo, v doline som ja, česko-slovensko-taliansky Karavan Zuzany Kirchnerovej, koprodukčnú Letnú školu, 2001 pôvodom vietnamského režiséra Dužana Duonga a česko-slovensko-ukrajinský dokumentárny film žánru road movie Veľký vlastenecký výlet režiséra Robina Kvapila.

Sekcia uvedie aj výber nových študentských filmov z Vysokej školy múzických umení v Bratislave a Akadémie umení v Banskej Bystrici. Nechýba v ňom dokumentárny film Spoveď režisérky Rebeky Bizubovej, ktorý nedávno získal študentského Oscara. Tvorbu Filmovej a televíznej fakulty VŠMU predstavia na Cinematiku aj snímky Noci a dni (r. Daniela Sláviková), Daleko mezi námi (r. Vojtěch Javůrek), Boiling Shapes (r. Samuel Škrabálek), Hot Flush (r. Hana Hančinová), Tak zajtra (r. Hannah Dale) a Hostina (r. Rebeka Vakrčková). Z dielne Akadémie umení festival naprogramoval tituly Viktoria (r. Stella Šuranská), Tridsať dní (r. Mahdalyna Buriadnyk), Zrnko života (r. Veronika Hollá) a Riaditeľka (r. Simona Lániová).

V programe je aj klasický film Smrť šitá na mieru režiséra Martina Hollého zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Slovensko je jednou z koprodukčných krajín, ktoré sa podieľali na nakrútení bábkového filmu Príbehy z čarovnej záhrady režisérov Davida Súkupa, Patrika Pašša, Leona Vidmara a Jeana-Clauda Rozeca, ktorý Cinematik takisto uvedie. Premietať sa bude aj Perla Alexandry Makarovej a Zbormajster Ondřeja Provazníka.

Cinematik nové filmy Záber z filmu Smrť šitá na mieru (1979) Foto: archív SFÚ
Záber z filmu Smrť šitá na mieru (1979). Foto: archív SFÚ

Novinky majstrov

Nové filmy svetových režisérov, ktorých si Cinematik počas svojej histórie uctil v sekcii Rešpekt, ponúkne tento rok špeciálna sekcia Rešpekt 20. Premietať sa budú napríklad Citová hodnota Joachima Triera, Keď prichádza jeseň Françoisa Ozona či Kontinental ’25 Radu Judeho.

Obľúbená sekcia Cesta slávy predstavuje výber hitov z áčkových festivalov. Tento rok okrem iných ponúkne brazílsky politický triler Tajný agent režiséra Klebera Mendonça. V Cannes získal Cenu za réžiu, mužský herecký výkon aj Cenu FIPRESCI. Rose Byrne zase na Berlinale ocenili za výkon v trileri s prvkami čierneho humoru Ak by som mala nohy, tak ti nakopem americkej režisérky a scenáristky Mary Bronstein. Premietať sa bude aj optimistická dráma Od základu amerického režiséra Maxa Walkera-Silvermana.

Nechýbajú ani nové svetové dokumentárne filmy. Sekcia DOKMA predstaví snímky z festivalov Cannes, Berlinale či CPH:DOX. Každoročne festival zaostrí aj na jednu z európskych krajín. Tento rok je v hľadáčiku Veľká Británia. Program sekcie Fokus: Veľká Británia pod lupou pomáhal zostaviť oceňovaný britský režisér Peter Strickland.

Festival Cinematik pripravil aj bohatý sprievodný program a v Piešťanoch potrvá do pondelka 15. septembra.

Autor:

Záber z najnovšieho filmu Mira Rema Raději zešílet v divočině. Foto: Arsy Versy

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia pod vedením Tomáša Danaya. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým táto partia neodišla na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť...
György Cserhalmi. Foto: Judit Horváth/Örkény Színház

rozhovor György Cserhalmi

Svetoznámy maďarský herec György Cserhalmi dnes vidí krásu života aj vtedy, keď do človeka drgajú v autobuse. Večer o šiestej zakaždým pocíti kŕč v žalúdku. To režim divadla signalizuje, že sa čoskoro začína predstavenie. Deje sa mu to každý deň bez ohľadu na to, či práve hrá. Vlastne sa už na scénu neplánoval vrátiť. Je onkologický pacient, žije na maďarskom vidieku a najšťastnejší je s vnúčatami. Ani veľké filmy nenakrúca. A predsa je charizmatický György Cserhalmi ako jeden z najobsadzovanejších maďarských hercov všetkých čias stále veľmi aktívny. Navyše pozorne sleduje vývoj v maďarskej kultúre. Drsným, no citlivým prejavom, živelnosťou, nespútanosťou a charakterovou pevnosťou si získal publikum v desiatkach domácich aj svetových, dokonca oscarových drám. Aj československá kinematografia si ho v osemdesiatych rokoch minulého storočia našla. Postupne sa objavil vo filmoch Dušana Trančíka, Martina Šulíka, Drahomíry Vihanovej, Ondřeja Trojana či Petra Bebjaka. Nedávno si od nového premiéra svojej krajiny prevzal vysoké štátne vyznamenanie. Stretli sme sa v jeho obľúbenej budapeštianskej kaviarni, aby sme sa porozprávali, čo všetko sa dnes okolo neho v spoločnosti deje. Od nového maďarského premiéra ste prijali štátne vyznamenanie. Považujete to za dôležité gesto? Pred dvadsiatimi dvoma rokmi som jedno vyznamenanie vrátil. Keď mi ponúkli vyznamenanie teraz, pýtal som sa sám seba, či ho potrebujem, alebo...
Zobraziť všetky články