Cinematik nové filmy Záber z najnovšieho filmu Mira Rema Raději zešílet v divočině. Foto: Arsy Versy

Cinematik uvedie slovenské premiéry aj slovenské filmové novinky

Písmo: A- | A+

Slovenská premiéra najnovšieho filmu Terezy Nvotovej Otec otvorí v stredu 10. septembra piešťanský Medzinárodný filmový festival Cinematik. Jeho jubilejný 20. ročník premietne desiatky nových svetových a slovenských filmov, mnohé v slovenskej premiére.

V dvoch súťažných a deviatich nesúťažných sekciách predstavíme 78 celovečerných filmov, 19 stredo- a krátkometrážnych filmov a tri pásma filmov Azyl Shorts,“ povedal výkonný riaditeľ Cinematiku Tomáš Klenovský.

Víťazi z Berlína, Cannes aj San Sebastianu

Hlavná súťažná sekcia Meeting Point Europe a výber filmov do nej má stále rovnaký koncept. O tom, ktoré európske filmy sa v nej objavia, hlasujú filmoví kritici a profesionáli. „Tohto roku hlasovalo 14 filmových kritikov a organizátorov festivalov zo 14 európskych krajín o najlepší európsky film a my premietneme 10 filmov, ktoré vzišli z tohto hlasovania. Sme veľmi radi, že to je veľmi kvalitná zostava filmov najrôznejších žánrov a z najrôznejších krajín od Španielska až po Gruzínsko,“ povedal umelecký riaditeľ festivalu Vladimír Štric.

Cinematik nové filmy Medzi nové filmy, ktoré Cinematik uvedie patrí aj Sirat. ocenený v Cannes. Foto: Filmtopia Foto:
Medzi nové filmy, ktoré Cinematik uvedie, patrí aj Sirat ocenený v Cannes. Foto: Filmtopia

Až dva filmy v súťaži má nórsky filmár Dag Johan Haugerut. So snímkou Láska súťažil vlani v Benátkach, s filmom Sny si zase tento rok odniesol z Berlína hlavnú cenu – Zlatého medveďa – a ďalšie dve ocenenia. Francúzsko-španielsky film Sirat, ktorý nakrútil Oliver Laxe, získal tento rok na festivale v Cannes Cenu poroty a ďalšie ocenenia. Súťaží aj dokumentárna snímka Alberta Serru Osamotené popoludnia. Na festivale v San Sebastiane zozbierala tri ceny, vrátane hlavného ocenenia – Zlatej mušle.

Novinky Pavla Barabáša, Mira Rema a Pauly Ďurinovej

Druhá súťažná sekcia, Cinematik.doc, sa sústredí na domácu dokumentárnu tvorbu. Predstaví sedem titulov, z toho tri v premiére. Nový dokument Pavla Barabáša Každý potrebuje svoj kmeň zaznamenáva cestu dvoch dobrodruhov – Pavla Barabáša a cestovateľa Ivana Bulíka – do srdca Južného Sudánu. Víťazný film MFF Karlove Vary Raději zešílet v divočině Mira Rema predstavuje svet a hodnoty šumavských samotárov Františka a Ondřeja Klišíkovcov. Neplatené voľno Pauly Ďurinovej je zase úvahou na tému vyhorenia. Medzi dokumentmi súťažia aj Akcia Monaco (r. Dušan Trančík), Alenka a zázrak z cudzej krajiny (r. Daniel Dluhý), Hlas lesa (r. Zuzana Piussi) a Letopis (r. Martin Kollar).

Cinematik nové filmy Záber z nového filmu Pavla Baranáša Každý potrebuje svoj kmeň. Foto: K2 studio
Záber z nového filmu Pavla Baranáša Každý potrebuje svoj kmeň. Foto: K2 studio

Čo dom dal?

Ďalšie nové slovenské filmy uvidí publikum v sekcii Čo dom dal. Okrem už spomínaného Otca uvedie Cinematik v premiére aj debut Kataríny Gramatovej Hore je nebo, v doline som ja, česko-slovensko-taliansky Karavan Zuzany Kirchnerovej, koprodukčnú Letnú školu, 2001 pôvodom vietnamského režiséra Dužana Duonga a česko-slovensko-ukrajinský dokumentárny film žánru road movie Veľký vlastenecký výlet režiséra Robina Kvapila.

Sekcia uvedie aj výber nových študentských filmov z Vysokej školy múzických umení v Bratislave a Akadémie umení v Banskej Bystrici. Nechýba v ňom dokumentárny film Spoveď režisérky Rebeky Bizubovej, ktorý nedávno získal študentského Oscara. Tvorbu Filmovej a televíznej fakulty VŠMU predstavia na Cinematiku aj snímky Noci a dni (r. Daniela Sláviková), Daleko mezi námi (r. Vojtěch Javůrek), Boiling Shapes (r. Samuel Škrabálek), Hot Flush (r. Hana Hančinová), Tak zajtra (r. Hannah Dale) a Hostina (r. Rebeka Vakrčková). Z dielne Akadémie umení festival naprogramoval tituly Viktoria (r. Stella Šuranská), Tridsať dní (r. Mahdalyna Buriadnyk), Zrnko života (r. Veronika Hollá) a Riaditeľka (r. Simona Lániová).

V programe je aj klasický film Smrť šitá na mieru režiséra Martina Hollého zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Slovensko je jednou z koprodukčných krajín, ktoré sa podieľali na nakrútení bábkového filmu Príbehy z čarovnej záhrady režisérov Davida Súkupa, Patrika Pašša, Leona Vidmara a Jeana-Clauda Rozeca, ktorý Cinematik takisto uvedie. Premietať sa bude aj Perla Alexandry MakarovejZbormajster Ondřeja Provazníka.

Cinematik nové filmy Záber z filmu Smrť šitá na mieru (1979) Foto: archív SFÚ
Záber z filmu Smrť šitá na mieru (1979). Foto: archív SFÚ

Novinky majstrov

Nové filmy svetových režisérov, ktorých si Cinematik počas svojej histórie uctil v sekcii Rešpekt, ponúkne tento rok špeciálna sekcia Rešpekt 20. Premietať sa budú napríklad Citová hodnota Joachima Triera, Keď prichádza jeseň Françoisa Ozona či Kontinental ’25 Radu Judeho.

Obľúbená sekcia Cesta slávy predstavuje výber hitov z áčkových festivalov. Tento rok okrem iných ponúkne brazílsky politický triler Tajný agent režiséra Klebera Mendonça. V Cannes získal Cenu za réžiu, mužský herecký výkon aj Cenu FIPRESCI. Rose Byrne zase na Berlinale ocenili za výkon v trileri s prvkami čierneho humoru Ak by som mala nohy, tak ti nakopem americkej režisérky a scenáristky Mary Bronstein. Premietať sa bude aj optimistická dráma Od základu amerického režiséra Maxa Walkera-Silvermana.

Nechýbajú ani nové svetové dokumentárne filmy. Sekcia DOKMA predstaví snímky z festivalov Cannes, Berlinale či CPH:DOX. Každoročne festival zaostrí aj na jednu z európskych krajín. Tento rok je v hľadáčiku Veľká Británia. Program sekcie Fokus: Veľká Británia pod lupou pomáhal zostaviť oceňovaný britský režisér Peter Strickland.

Festival Cinematik pripravil aj bohatý sprievodný program a v Piešťanoch potrvá do pondelka 15. septembra.

Autor:

Záber z najnovšieho filmu Mira Rema Raději zešílet v divočině. Foto: Arsy Versy

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Poberta Záber z filmu Poberta. Foto: Bontonfilm

Poberta píše ľúbostný list zlodejským komédiám

Čierny humor, satiru aj krimi sľubuje nová česko-slovenská zlodejská komédia Poberta. Nakrútil ju režisér Ondřej Hudeček a po premiére na Febiofeste, ktorý uzavrie, vstúpi od 19. marca do slovenských kín. „Zlodejské komédie typu Loganovci alebo Dannyho parťáci sa u nás prakticky nenakrúcajú. Bolo preto potrebné nájsť spôsob, ako tento rýdzo americký žáner preniesť do českého prostredia tak, aby pôsobil uveriteľne a zároveň nestratil nadsádzku. Hollywoodske zlodejské komédie mám veľmi rád. Pri Pobertovi som sa nimi síce inšpiroval, film som však zámerne zasadil do nám dôverne známych reálií, než aby som na ne za každú cenu vrúbľoval typicky americké žánrové prvky,“ povedal režisér Ondřej Hudeček. Poberta je český expresívny výraz pre zlodeja, darebáka či gaunera. Film sa odohráva v prostredí juhomoravského mesta Strážnice a postavy hovoria slováckym dialektom. Hrdinom Hudečkovho filmu je zlodejíček Lupyn. V priebehu pandémie, počas ktorej scenár vznikal, sa vracia z väzenia do rodného mesta. Situácia, ktorú priniesol covid, ho inšpiruje k naplánovaniu ďalšieho kšeftu. Z pandémie chce spolu s kumpánmi – úžerníkom Asasínom a skorumpovaným policajtom vyťažiť čo najviac, aby mohol začať nový život so svojou láskou Tamarou.   „Páči sa mi, ako hovorí režisér Ondřej Hudeček, že Poberta je ľúbostný list gangsterským zlodejským komédiám. Môžeme to označiť aj za veľmi dynamický slovácky western, ktorého nezanedbateľnou...
Oscar 2026 krátky film Záber z krátkeho hraného filmu Dvaja ľudia, ktorí si vymieňajú sliny. Foto: Misia Films

Oscar 2026 – aké sú najlepšie nominované krátke filmy?

Aj na 98. ročníku cien americkej filmovej akadémie Oscar 2026 udelia tri sošky tvorcom krátkych filmov. Víťazov spoznáme 16. marca, slávnostný ceremoniál sa začne o jednej v noci stredoeurópskeho času. O filmy nominované na Oscara v kategóriách krátkometrážnych filmov sa nezaujímam iba preto, že som strihal americký krátky hraný film Most (r. Bobby Garabedian, 2003), natočený v Prahe s českými hercami, ktorý bol pred rokmi nominovaný na Oscara. Môj záujem o krátkometrážne filmy sa totiž zrodil už počas štúdia dokumentárnej tvorby na VŠMU. Nielen z „prinútenia“ pretože to bol cieľ môjho štúdia, alebo ako z núdze cnosť, pretože krátky film urobíte ľahšie a lacnejšie ako film celovečerný. Vždy som obdivoval poviedku ako literárnu formu oproti rozsiahlemu románu a vo filme sa tento fenomén v mojich očiach prejavil práve ako krátky film. Je úctyhodné, že Americká filmová akadémia si stále považuje za dôležité udeľovať ceny aj v krátkej metráži, čo je v ich prípade do 40 minút. Navyše plejáda filmových festivalov, ktoré práve krátku formu preferujú, je obrovská a pokrýva nielen základné rody filmu ako je dokument, animovaný film, hraný film, ale aj art- a arsfilmy, teda umelecké filmy, filmy o umení (čo nie je to isté), o vede, experimentálne, avantgardné, tematicky zamerané na šport, prírodné krásy, horolezectvo, poľnohospodárstvo, ekológiu, cestopisné filmy, populárno-vedecké filmy, nevraviac o hudobných...
33. Febiofest Záber z filmu Ružové sny. Foto: archív SFÚ

33. MFF Febiofest pripomenie Hanáka, Wajdu, Kubricka aj Borušovičovú

Medzinárodný filmový festival Febiofest Bratislava ponúkne až do 17. marca v kinách Lumière a Mladosť súťažné sekcie, nové snímky z veľkých svetových festivalov, ale aj filmové klasiky. „Mne osobne je veľmi blízka sekcia Zrkadlo minulosti – filmy staršieho dátumu, ktoré sú stále mimoriadne atraktívne aj pre dnešného diváka,“ hovorí prezident festivalu Peter Dubecký. Jedným z týchto titulov bude klasika zo zbierky Slovenského filmového ústavu Ružové sny (1976), ktorá si tento rok pripomína 50 rokov od svojho vzniku. „Je to poetický príbeh krásnej Johanky v podaní Ivy Bittovej a Juraja Nvotu ako poštára Jakuba. Aj po päťdesiatich rokoch si ho opäť veľmi rád pozriem a verím, že si ho radi vychutnajú aj diváci,“ približuje prezident MFF Febiofest Bratislava. Na slávnostnom uvedení sa osobne zúčastní režisér Dušan Hanák spolu so scenáristom Dušanom Dušekom, kameramanom Dodom Šimončičom a hlavným predstaviteľom Jurajom Nvotom. Uvedením titulu Vadí – nevadí chce 33. Febiofest vzdať poctu režisérke, scenáristke, spisovateľke a pedagogičke Eve Borušovičovej. Zomrela vlani vo veku 55 rokov. „Je fajn, že si Evu pripomenieme rok po jej smutnom odchode filmom, ktorý sa dnes už nehrá ani v kinách, ani v televízii a ktorý vytvorila spolu so svojou sestrou,“ pokračuje Peter Dubecký. Vo filme účinkujú Alexander Bárta,...
Zobraziť všetky články