Cinematik nové filmy Záber z najnovšieho filmu Mira Rema Raději zešílet v divočině. Foto: Arsy Versy

Cinematik uvedie slovenské premiéry aj slovenské filmové novinky

Písmo: A- | A+

Slovenská premiéra najnovšieho filmu Terezy Nvotovej Otec otvorí v stredu 10. septembra piešťanský Medzinárodný filmový festival Cinematik. Jeho jubilejný 20. ročník premietne desiatky nových svetových a slovenských filmov, mnohé v slovenskej premiére.

V dvoch súťažných a deviatich nesúťažných sekciách predstavíme 78 celovečerných filmov, 19 stredo- a krátkometrážnych filmov a tri pásma filmov Azyl Shorts,“ povedal výkonný riaditeľ Cinematiku Tomáš Klenovský.

Víťazi z Berlína, Cannes aj San Sebastianu

Hlavná súťažná sekcia Meeting Point Europe a výber filmov do nej má stále rovnaký koncept. O tom, ktoré európske filmy sa v nej objavia, hlasujú filmoví kritici a profesionáli. „Tohto roku hlasovalo 14 filmových kritikov a organizátorov festivalov zo 14 európskych krajín o najlepší európsky film a my premietneme 10 filmov, ktoré vzišli z tohto hlasovania. Sme veľmi radi, že to je veľmi kvalitná zostava filmov najrôznejších žánrov a z najrôznejších krajín od Španielska až po Gruzínsko,“ povedal umelecký riaditeľ festivalu Vladimír Štric.

Cinematik nové filmy Medzi nové filmy, ktoré Cinematik uvedie patrí aj Sirat. ocenený v Cannes. Foto: Filmtopia Foto:
Medzi nové filmy, ktoré Cinematik uvedie, patrí aj Sirat ocenený v Cannes. Foto: Filmtopia

Až dva filmy v súťaži má nórsky filmár Dag Johan Haugerut. So snímkou Láska súťažil vlani v Benátkach, s filmom Sny si zase tento rok odniesol z Berlína hlavnú cenu – Zlatého medveďa – a ďalšie dve ocenenia. Francúzsko-španielsky film Sirat, ktorý nakrútil Oliver Laxe, získal tento rok na festivale v Cannes Cenu poroty a ďalšie ocenenia. Súťaží aj dokumentárna snímka Alberta Serru Osamotené popoludnia. Na festivale v San Sebastiane zozbierala tri ceny, vrátane hlavného ocenenia – Zlatej mušle.

Novinky Pavla Barabáša, Mira Rema a Pauly Ďurinovej

Druhá súťažná sekcia, Cinematik.doc, sa sústredí na domácu dokumentárnu tvorbu. Predstaví sedem titulov, z toho tri v premiére. Nový dokument Pavla Barabáša Každý potrebuje svoj kmeň zaznamenáva cestu dvoch dobrodruhov – Pavla Barabáša a cestovateľa Ivana Bulíka – do srdca Južného Sudánu. Víťazný film MFF Karlove Vary Raději zešílet v divočině Mira Rema predstavuje svet a hodnoty šumavských samotárov Františka a Ondřeja Klišíkovcov. Neplatené voľno Pauly Ďurinovej je zase úvahou na tému vyhorenia. Medzi dokumentmi súťažia aj Akcia Monaco (r. Dušan Trančík), Alenka a zázrak z cudzej krajiny (r. Daniel Dluhý), Hlas lesa (r. Zuzana Piussi) a Letopis (r. Martin Kollar).

Cinematik nové filmy Záber z nového filmu Pavla Baranáša Každý potrebuje svoj kmeň. Foto: K2 studio
Záber z nového filmu Pavla Baranáša Každý potrebuje svoj kmeň. Foto: K2 studio

Čo dom dal?

Ďalšie nové slovenské filmy uvidí publikum v sekcii Čo dom dal. Okrem už spomínaného Otca uvedie Cinematik v premiére aj debut Kataríny Gramatovej Hore je nebo, v doline som ja, česko-slovensko-taliansky Karavan Zuzany Kirchnerovej, koprodukčnú Letnú školu, 2001 pôvodom vietnamského režiséra Dužana Duonga a česko-slovensko-ukrajinský dokumentárny film žánru road movie Veľký vlastenecký výlet režiséra Robina Kvapila.

Sekcia uvedie aj výber nových študentských filmov z Vysokej školy múzických umení v Bratislave a Akadémie umení v Banskej Bystrici. Nechýba v ňom dokumentárny film Spoveď režisérky Rebeky Bizubovej, ktorý nedávno získal študentského Oscara. Tvorbu Filmovej a televíznej fakulty VŠMU predstavia na Cinematiku aj snímky Noci a dni (r. Daniela Sláviková), Daleko mezi námi (r. Vojtěch Javůrek), Boiling Shapes (r. Samuel Škrabálek), Hot Flush (r. Hana Hančinová), Tak zajtra (r. Hannah Dale) a Hostina (r. Rebeka Vakrčková). Z dielne Akadémie umení festival naprogramoval tituly Viktoria (r. Stella Šuranská), Tridsať dní (r. Mahdalyna Buriadnyk), Zrnko života (r. Veronika Hollá) a Riaditeľka (r. Simona Lániová).

V programe je aj klasický film Smrť šitá na mieru režiséra Martina Hollého zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Slovensko je jednou z koprodukčných krajín, ktoré sa podieľali na nakrútení bábkového filmu Príbehy z čarovnej záhrady režisérov Davida Súkupa, Patrika Pašša, Leona Vidmara a Jeana-Clauda Rozeca, ktorý Cinematik takisto uvedie. Premietať sa bude aj Perla Alexandry MakarovejZbormajster Ondřeja Provazníka.

Cinematik nové filmy Záber z filmu Smrť šitá na mieru (1979) Foto: archív SFÚ
Záber z filmu Smrť šitá na mieru (1979). Foto: archív SFÚ

Novinky majstrov

Nové filmy svetových režisérov, ktorých si Cinematik počas svojej histórie uctil v sekcii Rešpekt, ponúkne tento rok špeciálna sekcia Rešpekt 20. Premietať sa budú napríklad Citová hodnota Joachima Triera, Keď prichádza jeseň Françoisa Ozona či Kontinental ’25 Radu Judeho.

Obľúbená sekcia Cesta slávy predstavuje výber hitov z áčkových festivalov. Tento rok okrem iných ponúkne brazílsky politický triler Tajný agent režiséra Klebera Mendonça. V Cannes získal Cenu za réžiu, mužský herecký výkon aj Cenu FIPRESCI. Rose Byrne zase na Berlinale ocenili za výkon v trileri s prvkami čierneho humoru Ak by som mala nohy, tak ti nakopem americkej režisérky a scenáristky Mary Bronstein. Premietať sa bude aj optimistická dráma Od základu amerického režiséra Maxa Walkera-Silvermana.

Nechýbajú ani nové svetové dokumentárne filmy. Sekcia DOKMA predstaví snímky z festivalov Cannes, Berlinale či CPH:DOX. Každoročne festival zaostrí aj na jednu z európskych krajín. Tento rok je v hľadáčiku Veľká Británia. Program sekcie Fokus: Veľká Británia pod lupou pomáhal zostaviť oceňovaný britský režisér Peter Strickland.

Festival Cinematik pripravil aj bohatý sprievodný program a v Piešťanoch potrvá do pondelka 15. septembra.

Autor:

Záber z najnovšieho filmu Mira Rema Raději zešílet v divočině. Foto: Arsy Versy

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Miroslav Ulman, publicista, odborník z Audiovizuálneho informačného centra SFÚ. Foto: Miro Nôta

rozhovor Miroslav Ulman

Filmový publicista Miroslav Ulman dodnes opatruje notes plný filmov, ktoré túžil za totality vidieť. Kedysi dokonca musel skladať skúšky, aby sa mohol stať členom filmového klubu. Dnes ho teší, že objavuje, čo všetko robia obce pre to, aby si ľudia aj v najzabudnutejšej dedine mohli pozrieť film. Ako výskumník v bielom plášti začínal v Závodoch ťažkého strojárstva za čias, keď jeden počítač zaberal celú miestnosť. Osud však chcel, aby sa začal venovať filmu a zhromažďovaniu podkladov, ktoré s ním súvisia. Preto platí, že keď vám niekde taký údaj chýba, pokojne sa naňho obráťte. Dnes sa jeho obrovský archív informácií síce zmestí do mobilu, no o to väčší priestor potrebuje pre svoju zbierku kníh, časopisov, bulletinov, platní a všelijakých iných trofejí, bez ktorých si život nevie predstaviť. Miroslav Ulman je skrátka zberateľ a funguje aj ako živá encyklopédia. Zamyslí sa, spomenie si, zavŕta sa do archívov, vyhľadá, zistí, sprostredkuje. Niekoľko desiatok rokov spracúva štatistiky o všetkom, čo sa v domácej aj zahraničnej audiovízii na Slovensku šuchne. Človek by neveril, že k tomu všetkému ho priviedli šport a kybernetika. Ako filmový publicista a redaktor viacerých filmových časopisov stihol popri tom prebrázdiť mnohé európske filmové festivaly a viesť rozhovory so svetovými hviezdami filmového plátna, na ktoré sa nezabúda. Kedy ste sa stali takým...
Metamorfóza vlákna Záber z filmu Metamorfóza vlákna. Foto: archív SFÚ

digitálne kino Údery aj pohladenia

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Krátky film Martina Slivku Metamorfóza vlákna (1968) poetikou nadväzuje na autorov predošlý film Voda a práca (1963), no odkazuje aj na ďalšie populárno-vedecké filmy. Od mučenia k nehe Metamorfóza vlákna je sprvu dramatický proces. Suché, buničité rastliny podstupujú mučenie – bitie, lámanie, mlátenie, česanie železnými ostňami, trhanie či šľahanie povrazom. Hudba Ilju Zeljenku akoby chcela bolestivosť týchto úkonov ešte zdôrazniť, priam až ritualizovať. Rytmizuje ich bubon a sláčikové pizzicatá. Xylofón napokon každý pohyb premení na divo rozbehnutý stroj. No výsledkom je hebkosť: na žrdi na priedomí visí rad plavých copov, jemne zvlnených a pripravených na ďalšie spracovanie. Husle už iba jemne kvília. Ľudské ruky jednotlivé vlasy slabým trhnutím oddeľujú a ukladajú ich na drevený klát. Po bolesti prichádza okamih nehy. Z kúdele jemných kučeravých chĺpkov na praslici prsty vykrútia nitku. Zaslúži si bozk. Naozaj: ženské pery nitku nepatrne zvlhčia. Hudba je teraz ešte ilustratívnejšia ako pri predošlom mučení: ozve sa harfa. Nie každé vlákno má však toľko šťastia ako tenká niť. Hrubšie povrazy sa uťahujú pevne, tie najhrubšie spletá dohromady povraznícky...
Sára Chripáková a Jozef Pantlikáš vo filme Potopa režiséra Martina Gondu. Foto: SilverArt

Potopa je slovenským kandidátom na Oscara

V prostredí slovenskej kinematografie bude 99. ročník Oscarov – prestížnej ceny Akadémie filmových umení a vied – príležitosťou pre film Potopa. Drámu Potopa režiséra Martina Gondu posiela ako kandidáta v súťažnej kategórii Najlepší medzinárodný film členstvo Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. Rovnako ako v roku 2025, aj toho roku členstvo SFTA vyberalo spomedzi 5 hraných filmov. Na snímke, ktorá tohto roku získala aj najviac ocenení Slnko v sieti (6) za rok 2025, sa zhodla nadpolovičná väčšina filmárskej obce. „Film Potopa je naozaj výnimočné dielo slovenskej audiovizuálnej tvorby. Nielen svojím umeleckým spracovaním, ale aj témou. Tá je síce lokálne ukotvená, no zároveň má výrazný hodnotový presah, ktorý jej dáva univerzálny rozmer. Veď s núteným vysťahovaním jednotlivcov či spoločenstiev sa ľudstvo stretáva naprieč dejinami aj teritóriami. Film tak má výrazné šance osloviť medzinárodné publikum, čo je dôležitý aspekt nášho výberu. Veríme, že aj americká Akadémia filmových umení a vied pozitívne ocení kreatívnu kvalitu tohto diela a jeho tému, ktorá je vo svete stále aktuálna,‟ povedal Martin Šmatlák, viceprezident Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. Prečítajte si aj rozhovor s Martinom Gondom, režisérom filmu Potopa:Starinská nádrž napája celý východ, len nie susednú dedinu Foto: Miro Nôta Slovensko súčasťou už tridsaťkrát Udeľovanie Oscarov prebehne 14. marca 2027. Bude to...
Zobraziť všetky články