slovenský dokumentárny film 2025 Ondřej a František Klišíkovci v dokumente Raději zešílet v divočině Foto: Arsy Versy
Písmo: A- | A+

Do slovenských kín prichádza film Raději zešílet v divočině.

Keď sa kniha Raději zešílet v divočině stala v roku 2018 v ankete Lidových novin Knihou roka, brnianske divadlo Husa na provázku po nej siahlo, aby si položilo otázku, čo je to za civilizáciu, v ktorej sa knihy o úteku z nej stávajú bestsellermi. Na motívy príbehov outsiderov onedlho vznikla rovnomenná inscenácia. Rozprávala o odchode človeka do divočiny a o jeho radikálnom pokuse nájsť samého seba. A stále to nebolo všetko.

Holé pravdy

Kniha sa totiž zhodou okolností dostala aj k režisérovi Mirovi Removi. Rýchlo zistil, že má v rukách materiál, ktorý sa pre umelecké spracovanie sám ponúka. Z príbehov ľudí, čo opustili bežný život v civilizácii a svojím rozhodnutím sa takpovediac vyškrtli zo systému, ho najviac oslovila životná cesta nerozlučných dvojčiat Františka a Ondřeja Klišíkovcov, žijúcich v dome pri Volaroch na Šumave v hlbokom lone prírody. Vďaka vzájomnej dôvere a možnosti stráviť s bratmi vyše šesťdesiat natáčacích dní mohol nakrútiť celovečerný dokument. Bratia v ňom odomkli tajné komnaty svojich duší a obnažili holé pravdy. 

Film Raději zešílet v divočine vznikol v česko-slovenskej koprodukcii a do slovenských kín prichádza 2. októbra 2025.

Režisér Miro Remo. Foto: Miro Nôta

Hanákovský návrat

Sú rovnakí a predsa veľmi odlišní. Franta túži po slobode, chce dobrodružstvo, Ondra, naopak, zmene nefandí. Ich dlhoročný spoločný život čoraz viac odhaľuje rozdiely, ktoré medzi nimi panujú. A hoci majú o živote osobitné predstavy, spája ich pravda ako najvyššia hodnota. 

Každý z nich má čo robiť, aby sa postaral sám o seba. Popri tom sú spolu v dynamike s prírodou. A obaja svojským postojom ku konzumnému spôsobu života otvárajú večne aktuálny problém toho, čo človek v skutočnosti potrebuje, aby mohol pocítiť radosť a šťastie. 

Miro Remo pracoval na filme päť rokov. Výsledok tohto časozberu vybudoval ako intímnu spoveď dvoch starnúcich mužov, dobrovoľne žijúcich v nehostinných podmienkach a prepojených silným putom. Napriek subtílnosti príbehu bolo jeho úsilím zasiahnuť čo najširšie publikum schopné reagovať na citlivé vzťahové témy a sociálne balansy v spoločnosti. 

Aj podľa Marcela Pázmána z komisie Audiovizuálneho fondu scenár komunikuje univerzálnym a zrozumiteľným jazykom. Ocenil návrat témy, ktorú istým spôsobom v našej kinematografii priniesli Hanákove Obrazy starého sveta

Mágia života a smrti

Že je výsledok vydarený, dokazuje Krištáľový glóbus. Film si ho odniesol z Medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch 12. júla 2025. Žiaľ, jeden z hrdinov, brat František, sa z tohto úspechu tešil krátko – zomrel nešťastnou náhodou hneď na druhý deň. Jeho smrť akoby umocnila mágiu života a vecí, ktoré nás v ňom spájajú a rozdeľujú.

Franta bol priamejší, dokázal formulovať svoje myšlienky a zdalo sa mi, že je aj pre film a pre našu komunikáciu vhodnejší,“ spomína naňho v rozhovore pre Filmsk.sk režisér Miro Remo. Ondřeja vnímal, naopak, ako utiahnutejšieho. Neskôr ho však o to viac prekvapilo, ako sa podarilo dostať do jeho vnútorného sveta.  

Priznáva, že v poslednom období veľa uvažoval nad tým, čo mu stretnutie s bratmi Klišíkovcami dalo. Za podstatnú považuje ich schopnosť pozerať sa na náš ekosystém z inej perspektívy. „Oni ako outsideri dokážu lepšie zhodnotiť, v akej dobe žijeme. Chceli by bsíce súčasťou kapitalizmu, ale vyvinuli sa do polohy mimo a vďaka tomu majú špecifický pohľad na svet.

Najnovší film Mira Rema sa v novembri 2025 predstaví aj na festivale IDFA v Amsterdame, kam ho vybrali do finálneho programu spomedzi štyritisíc podaných dokumentov. Tvorcovia okrem toho potvrdili účasť už na vyše dvadsiatich ďalších medzinárodných festivaloch.

Raději zešílet v divočině (r. Miro Remo, Slovensko/Česko, 2025)

CELKOVÝ ROZPOČET FILMU cca 250 000 eur, náklady ešte nie sú finalizované (Podpora audiovizuálneho fondu 84 500 eur)

DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 2. októbra 2025

Foto: Arsy Versy

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Ružové sny Febiofest Tvorcovia filmu Ružové sny na premietaní pri príležitosti 50. výročia vzniku snímky. Foto: Miro Nôta

ohlasy Dobrý človek ešte žije. V Ružových snoch

Ružové sny oslavovali. Odhalili Jolanku, zazvonil bicykel a prišiel aj kúzelník Hanák. Zdalo by sa, že po uši zaľúbený poštár Jakub a krásna Jolanka z osady sú dnes už len dojímavou vyblednutou spomienkou na časy, keď ľudí rozdeľovali rasové predsudky a homofóbia sa pestovala ako obľúbený folklór. Dobre však vieme, že sú tu zas. Vlastne nikam nezmizli, akurát ich na istý čas utlmili predstavy o tom, ako sa naša spoločnosť posúva k lepšiemu. Režisér Dušan Hanák ich vo filme Ružové sny sprítomnil s gráciou westernového hrdinu aj romantického džentlmena cez večný motív nešťastnej lásky Rómea a Júlie. A tak rozdielne komunity Rómov a gadžov tancujú podľa tohto scenára dodnes. Je až neuveriteľné, že od vzniku poetickej tragikomédie z roku 1976 o radostiach a starostiach dvoch mladých ľudí uprostred výsmechu spoločnosti ubehlo celých päťdesiat rokov. Pri tejto príležitosti ju práve prebiehajúci MFF Febiofest Bratislava 2026 zaradil do programu. Na premietanie v bratislavskom Kine Lumière pozval aj tvorcov a protagonistov. Stretnutie to bolo priam dojímavé, predsa však plné nežnej energie, ktorá potvrdila, že klenoty nestarnú a téma je stále aktuálna. Pravý prvý džob „Dušan Hanák šiel do veľkého rizika, keď si ma vzal za scenáristu bez skúseností,“ povedal na stretnutí scenárista filmu Dušan Dušek. Dodnes je presvedčený, že práve vďaka ich spolupráci na Ružových snoch a neskoršej...
Poberta Záber z filmu Poberta. Foto: Bontonfilm

Poberta píše ľúbostný list zlodejským komédiám

Čierny humor, satiru aj krimi sľubuje nová česko-slovenská zlodejská komédia Poberta. Nakrútil ju režisér Ondřej Hudeček a po premiére na Febiofeste, ktorý uzavrie, vstúpi od 19. marca do slovenských kín. „Zlodejské komédie typu Loganovci alebo Dannyho parťáci sa u nás prakticky nenakrúcajú. Bolo preto potrebné nájsť spôsob, ako tento rýdzo americký žáner preniesť do českého prostredia tak, aby pôsobil uveriteľne a zároveň nestratil nadsádzku. Hollywoodske zlodejské komédie mám veľmi rád. Pri Pobertovi som sa nimi síce inšpiroval, film som však zámerne zasadil do nám dôverne známych reálií, než aby som na ne za každú cenu vrúbľoval typicky americké žánrové prvky,“ povedal režisér Ondřej Hudeček. Poberta je český expresívny výraz pre zlodeja, darebáka či gaunera. Film sa odohráva v prostredí juhomoravského mesta Strážnice a postavy hovoria slováckym dialektom. Hrdinom Hudečkovho filmu je zlodejíček Lupyn. V priebehu pandémie, počas ktorej scenár vznikal, sa vracia z väzenia do rodného mesta. Situácia, ktorú priniesol covid, ho inšpiruje k naplánovaniu ďalšieho kšeftu. Z pandémie chce spolu s kumpánmi – úžerníkom Asasínom a skorumpovaným policajtom vyťažiť čo najviac, aby mohol začať nový život so svojou láskou Tamarou.   „Páči sa mi, ako hovorí režisér Ondřej Hudeček, že Poberta je ľúbostný list gangsterským zlodejským komédiám. Môžeme to označiť aj za veľmi dynamický slovácky western, ktorého nezanedbateľnou...
Oscar 2026 krátky film Záber z krátkeho hraného filmu Dvaja ľudia, ktorí si vymieňajú sliny. Foto: Misia Films

Oscar 2026 – aké sú najlepšie nominované krátke filmy?

Aj na 98. ročníku cien americkej filmovej akadémie Oscar 2026 udelia tri sošky tvorcom krátkych filmov. Víťazov spoznáme 16. marca, slávnostný ceremoniál sa začne o jednej v noci stredoeurópskeho času. O filmy nominované na Oscara v kategóriách krátkometrážnych filmov sa nezaujímam iba preto, že som strihal americký krátky hraný film Most (r. Bobby Garabedian, 2003), natočený v Prahe s českými hercami, ktorý bol pred rokmi nominovaný na Oscara. Môj záujem o krátkometrážne filmy sa totiž zrodil už počas štúdia dokumentárnej tvorby na VŠMU. Nielen z „prinútenia“ pretože to bol cieľ môjho štúdia, alebo ako z núdze cnosť, pretože krátky film urobíte ľahšie a lacnejšie ako film celovečerný. Vždy som obdivoval poviedku ako literárnu formu oproti rozsiahlemu románu a vo filme sa tento fenomén v mojich očiach prejavil práve ako krátky film. Je úctyhodné, že Americká filmová akadémia si stále považuje za dôležité udeľovať ceny aj v krátkej metráži, čo je v ich prípade do 40 minút. Navyše plejáda filmových festivalov, ktoré práve krátku formu preferujú, je obrovská a pokrýva nielen základné rody filmu ako je dokument, animovaný film, hraný film, ale aj art- a arsfilmy, teda umelecké filmy, filmy o umení (čo nie je to isté), o vede, experimentálne, avantgardné, tematicky zamerané na šport, prírodné krásy, horolezectvo, poľnohospodárstvo, ekológiu, cestopisné filmy, populárno-vedecké filmy, nevraviac o hudobných...
Zobraziť všetky články