slovenský dokumentárny film 2025 Ondřej a František Klišíkovci v dokumente Raději zešílet v divočině Foto: Arsy Versy
Písmo: A- | A+

Do slovenských kín prichádza film Raději zešílet v divočině.

Keď sa kniha Raději zešílet v divočině stala v roku 2018 v ankete Lidových novin Knihou roka, brnianske divadlo Husa na provázku po nej siahlo, aby si položilo otázku, čo je to za civilizáciu, v ktorej sa knihy o úteku z nej stávajú bestsellermi. Na motívy príbehov outsiderov onedlho vznikla rovnomenná inscenácia. Rozprávala o odchode človeka do divočiny a o jeho radikálnom pokuse nájsť samého seba. A stále to nebolo všetko.

Holé pravdy

Kniha sa totiž zhodou okolností dostala aj k režisérovi Mirovi Removi. Rýchlo zistil, že má v rukách materiál, ktorý sa pre umelecké spracovanie sám ponúka. Z príbehov ľudí, čo opustili bežný život v civilizácii a svojím rozhodnutím sa takpovediac vyškrtli zo systému, ho najviac oslovila životná cesta nerozlučných dvojčiat Františka a Ondřeja Klišíkovcov, žijúcich v dome pri Volaroch na Šumave v hlbokom lone prírody. Vďaka vzájomnej dôvere a možnosti stráviť s bratmi vyše šesťdesiat natáčacích dní mohol nakrútiť celovečerný dokument. Bratia v ňom odomkli tajné komnaty svojich duší a obnažili holé pravdy. 

Film Raději zešílet v divočine vznikol v česko-slovenskej koprodukcii a do slovenských kín prichádza 2. októbra 2025.

Režisér Miro Remo. Foto: Miro Nôta

Hanákovský návrat

Sú rovnakí a predsa veľmi odlišní. Franta túži po slobode, chce dobrodružstvo, Ondra, naopak, zmene nefandí. Ich dlhoročný spoločný život čoraz viac odhaľuje rozdiely, ktoré medzi nimi panujú. A hoci majú o živote osobitné predstavy, spája ich pravda ako najvyššia hodnota. 

Každý z nich má čo robiť, aby sa postaral sám o seba. Popri tom sú spolu v dynamike s prírodou. A obaja svojským postojom ku konzumnému spôsobu života otvárajú večne aktuálny problém toho, čo človek v skutočnosti potrebuje, aby mohol pocítiť radosť a šťastie. 

Miro Remo pracoval na filme päť rokov. Výsledok tohto časozberu vybudoval ako intímnu spoveď dvoch starnúcich mužov, dobrovoľne žijúcich v nehostinných podmienkach a prepojených silným putom. Napriek subtílnosti príbehu bolo jeho úsilím zasiahnuť čo najširšie publikum schopné reagovať na citlivé vzťahové témy a sociálne balansy v spoločnosti. 

Aj podľa Marcela Pázmána z komisie Audiovizuálneho fondu scenár komunikuje univerzálnym a zrozumiteľným jazykom. Ocenil návrat témy, ktorú istým spôsobom v našej kinematografii priniesli Hanákove Obrazy starého sveta. 

Mágia života a smrti

Že je výsledok vydarený, dokazuje Krištáľový glóbus. Film si ho odniesol z Medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch 12. júla 2025. Žiaľ, jeden z hrdinov, brat František, sa z tohto úspechu tešil krátko – zomrel nešťastnou náhodou hneď na druhý deň. Jeho smrť akoby umocnila mágiu života a vecí, ktoré nás v ňom spájajú a rozdeľujú.

„Franta bol priamejší, dokázal formulovať svoje myšlienky a zdalo sa mi, že je aj pre film a pre našu komunikáciu vhodnejší,“ spomína naňho v rozhovore pre Filmsk.sk režisér Miro Remo. Ondřeja vnímal, naopak, ako utiahnutejšieho. Neskôr ho však o to viac prekvapilo, ako sa podarilo dostať do jeho vnútorného sveta.  

Priznáva, že v poslednom období veľa uvažoval nad tým, čo mu stretnutie s bratmi Klišíkovcami dalo. Za podstatnú považuje ich schopnosť pozerať sa na náš ekosystém z inej perspektívy. „Oni ako outsideri dokážu lepšie zhodnotiť, v akej dobe žijeme. Chceli by byť síce súčasťou kapitalizmu, ale vyvinuli sa do polohy mimo a vďaka tomu majú špecifický pohľad na svet.“

Najnovší film Mira Rema sa v novembri 2025 predstaví aj na festivale IDFA v Amsterdame, kam ho vybrali do finálneho programu spomedzi štyritisíc podaných dokumentov. Tvorcovia okrem toho potvrdili účasť už na vyše dvadsiatich ďalších medzinárodných festivaloch.

Raději zešílet v divočině (r. Miro Remo, Slovensko/Česko, 2025)

CELKOVÝ ROZPOČET FILMU cca 250 000 eur, náklady ešte nie sú finalizované (Podpora audiovizuálneho fondu 84 500 eur)

DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 2. októbra 2025

Foto: Arsy Versy

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Zobraziť všetky články