slovenský dokumentárny film 2025 Ondřej a František Klišíkovci v dokumente Raději zešílet v divočině Foto: Arsy Versy
Písmo: A- | A+

Do slovenských kín prichádza film Raději zešílet v divočině.

Keď sa kniha Raději zešílet v divočině stala v roku 2018 v ankete Lidových novin Knihou roka, brnianske divadlo Husa na provázku po nej siahlo, aby si položilo otázku, čo je to za civilizáciu, v ktorej sa knihy o úteku z nej stávajú bestsellermi. Na motívy príbehov outsiderov onedlho vznikla rovnomenná inscenácia. Rozprávala o odchode človeka do divočiny a o jeho radikálnom pokuse nájsť samého seba. A stále to nebolo všetko.

Holé pravdy

Kniha sa totiž zhodou okolností dostala aj k režisérovi Mirovi Removi. Rýchlo zistil, že má v rukách materiál, ktorý sa pre umelecké spracovanie sám ponúka. Z príbehov ľudí, čo opustili bežný život v civilizácii a svojím rozhodnutím sa takpovediac vyškrtli zo systému, ho najviac oslovila životná cesta nerozlučných dvojčiat Františka a Ondřeja Klišíkovcov, žijúcich v dome pri Volaroch na Šumave v hlbokom lone prírody. Vďaka vzájomnej dôvere a možnosti stráviť s bratmi vyše šesťdesiat natáčacích dní mohol nakrútiť celovečerný dokument. Bratia v ňom odomkli tajné komnaty svojich duší a obnažili holé pravdy. 

Film Raději zešílet v divočine vznikol v česko-slovenskej koprodukcii a do slovenských kín prichádza 2. októbra 2025.

Režisér Miro Remo. Foto: Miro Nôta

Hanákovský návrat

Sú rovnakí a predsa veľmi odlišní. Franta túži po slobode, chce dobrodružstvo, Ondra, naopak, zmene nefandí. Ich dlhoročný spoločný život čoraz viac odhaľuje rozdiely, ktoré medzi nimi panujú. A hoci majú o živote osobitné predstavy, spája ich pravda ako najvyššia hodnota. 

Každý z nich má čo robiť, aby sa postaral sám o seba. Popri tom sú spolu v dynamike s prírodou. A obaja svojským postojom ku konzumnému spôsobu života otvárajú večne aktuálny problém toho, čo človek v skutočnosti potrebuje, aby mohol pocítiť radosť a šťastie. 

Miro Remo pracoval na filme päť rokov. Výsledok tohto časozberu vybudoval ako intímnu spoveď dvoch starnúcich mužov, dobrovoľne žijúcich v nehostinných podmienkach a prepojených silným putom. Napriek subtílnosti príbehu bolo jeho úsilím zasiahnuť čo najširšie publikum schopné reagovať na citlivé vzťahové témy a sociálne balansy v spoločnosti. 

Aj podľa Marcela Pázmána z komisie Audiovizuálneho fondu scenár komunikuje univerzálnym a zrozumiteľným jazykom. Ocenil návrat témy, ktorú istým spôsobom v našej kinematografii priniesli Hanákove Obrazy starého sveta

Mágia života a smrti

Že je výsledok vydarený, dokazuje Krištáľový glóbus. Film si ho odniesol z Medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch 12. júla 2025. Žiaľ, jeden z hrdinov, brat František, sa z tohto úspechu tešil krátko – zomrel nešťastnou náhodou hneď na druhý deň. Jeho smrť akoby umocnila mágiu života a vecí, ktoré nás v ňom spájajú a rozdeľujú.

Franta bol priamejší, dokázal formulovať svoje myšlienky a zdalo sa mi, že je aj pre film a pre našu komunikáciu vhodnejší,“ spomína naňho v rozhovore pre Filmsk.sk režisér Miro Remo. Ondřeja vnímal, naopak, ako utiahnutejšieho. Neskôr ho však o to viac prekvapilo, ako sa podarilo dostať do jeho vnútorného sveta.  

Priznáva, že v poslednom období veľa uvažoval nad tým, čo mu stretnutie s bratmi Klišíkovcami dalo. Za podstatnú považuje ich schopnosť pozerať sa na náš ekosystém z inej perspektívy. „Oni ako outsideri dokážu lepšie zhodnotiť, v akej dobe žijeme. Chceli by bsíce súčasťou kapitalizmu, ale vyvinuli sa do polohy mimo a vďaka tomu majú špecifický pohľad na svet.

Najnovší film Mira Rema sa v novembri 2025 predstaví aj na festivale IDFA v Amsterdame, kam ho vybrali do finálneho programu spomedzi štyritisíc podaných dokumentov. Tvorcovia okrem toho potvrdili účasť už na vyše dvadsiatich ďalších medzinárodných festivaloch.

Raději zešílet v divočině (r. Miro Remo, Slovensko/Česko, 2025)

CELKOVÝ ROZPOČET FILMU cca 250 000 eur, náklady ešte nie sú finalizované (Podpora audiovizuálneho fondu 84 500 eur)

DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 2. októbra 2025

Foto: Arsy Versy

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Slovenská filmová klasika na Art Filme 2026

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie. Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ). Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948) Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu. Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP. Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty...
Anton Trón Herec Anton Trón na civilnej fotografii. Foto: archív SFÚ

Anton Trón

Herec Anton Trón začínal ako ochotník, filmová a televízna kamera si ho „našla“ už ako skúseného a etablovaného divadelného herca. Počas svojej filmovej kariéry spolupracoval s výraznými režisérskymi osobnosťami, účinkoval v kľúčových i divácky obľúbených filmoch slovenskej kinematografie. V júni si pripomíname 100. výročie jeho narodenia. Anton Trón začínal v amatérskom divadle vo Svite ako ochotník. Získal tu bohaté herecké skúsenosti. K profesionálnemu divadlu sa dostal v roku 1957, keď nastúpil do Krajového divadla v Spišskej Novej Vsi. Divadlo sa pre neho z koníčka stalo profesiou. V tamojšom divadle v rokoch 1960 – 1963 pôsobil aj ako umelecký šéf. Keď v roku 1963 túto scénu zrušili, Trón sa dostal do činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Aj tu bol neskôr, v rokoch 1980 – 1983, umeleckým šéfom. Na divadelnom javisku sa Trón „našiel“, herectvo bolo pre neho poslaním. Vychádzalo z jeho vrodeného talentu a citlivej intuície. V osemdesiatych rokoch ho kritika nazývala „stodolovským“ hercom, pretože hral ústredné postavy až v troch hrách Ivana Stodolu. Išlo o tragikomické typy, ktoré mu najviac vyhovovali a najlepšie sa v nich cítil. Jeho repertoár však obsahoval širokú škálu náročných postáv vážneho i komediálneho žánru. „Veľká je pravda v tom, že niet veľkých a malých rolí, všetky sú krásne, ak sú živo napísané, ak majú čo povedať divákovi,“ povedal v tejto súvislosti pre Prešovské noviny v roku 1984. Ružové sny aj Nevera...
Peter Kováčik Spisovateľ, scenárista a dramatik Peter Kováčik. Foto: archív SFÚ

Peter Kováčik

Slovenský spisovateľ, dramatik a scenárista Peter Kováčik oslávil v týchto dňoch 90. narodeniny. Narodil sa 6. júna 1936 v Čiernom Balogu. Literárne debutoval v šesťdesiatych rokoch poviedkovou zbierkou Portréty. Vo svojej tvorbe sa sústreďoval najmä na osudy obyčajných ľudí, často stojacich na okraji spoločnosti. Charakteristické sú pre neho sociálne a humánne motívy. Zaujímali ho tiež morálne konflikty človeka, ale vracal sa ja k téme vojen a tiež spoločenských problémov. Rodný kraj sa stal častou inšpiráciou pre jeho obsiahlu tvorbu. Po štúdiách sa venoval novinárskej a redakčnej práci, neskôr pôsobil v kultúrnych inštitúciách a médiách. Jeho prózy sa vyznačujú zmyslom pre realistické zobrazenie života, psychologickú kresbu postáv a citlivé vnímanie spoločenských premien. V jeho dielach sa stretávame s témami rodiny, lásky, priateľstva, spoločenskej spravodlivosti, ale aj osamelosti či hľadania životných istôt. Výrazne sa venoval aj dramatickej tvorbe. Rozhlasové hry a scenáre mu umožnili osloviť široké publikum. Jeho meno sa spája aj s televíznou a filmovou tvorbou, kde dokázal preniesť literárnu skúsenosť do jazyka obrazu a dialógu. Vďaka tejto všestrannosti patrí medzi autorov, ktorí významne prispeli k prepájaniu literatúry s ďalšími druhmi umenia. Nevera po slovensky aj Soľ nad zlato Charakteristickou črtou jeho tvorby je humanistický pohľad na človeka. Ani v zložitých životných situáciách nestráca vieru...
Zobraziť všetky články