slovenský dokumentárny film 2025 Ondřej a František Klišíkovci v dokumente Raději zešílet v divočině Foto: Arsy Versy
Písmo: A- | A+

Do slovenských kín prichádza film Raději zešílet v divočině.

Keď sa kniha Raději zešílet v divočině stala v roku 2018 v ankete Lidových novin Knihou roka, brnianske divadlo Husa na provázku po nej siahlo, aby si položilo otázku, čo je to za civilizáciu, v ktorej sa knihy o úteku z nej stávajú bestsellermi. Na motívy príbehov outsiderov onedlho vznikla rovnomenná inscenácia. Rozprávala o odchode človeka do divočiny a o jeho radikálnom pokuse nájsť samého seba. A stále to nebolo všetko.

Holé pravdy

Kniha sa totiž zhodou okolností dostala aj k režisérovi Mirovi Removi. Rýchlo zistil, že má v rukách materiál, ktorý sa pre umelecké spracovanie sám ponúka. Z príbehov ľudí, čo opustili bežný život v civilizácii a svojím rozhodnutím sa takpovediac vyškrtli zo systému, ho najviac oslovila životná cesta nerozlučných dvojčiat Františka a Ondřeja Klišíkovcov, žijúcich v dome pri Volaroch na Šumave v hlbokom lone prírody. Vďaka vzájomnej dôvere a možnosti stráviť s bratmi vyše šesťdesiat natáčacích dní mohol nakrútiť celovečerný dokument. Bratia v ňom odomkli tajné komnaty svojich duší a obnažili holé pravdy. 

Film Raději zešílet v divočine vznikol v česko-slovenskej koprodukcii a do slovenských kín prichádza 2. októbra 2025.

Režisér Miro Remo. Foto: Miro Nôta

Hanákovský návrat

Sú rovnakí a predsa veľmi odlišní. Franta túži po slobode, chce dobrodružstvo, Ondra, naopak, zmene nefandí. Ich dlhoročný spoločný život čoraz viac odhaľuje rozdiely, ktoré medzi nimi panujú. A hoci majú o živote osobitné predstavy, spája ich pravda ako najvyššia hodnota. 

Každý z nich má čo robiť, aby sa postaral sám o seba. Popri tom sú spolu v dynamike s prírodou. A obaja svojským postojom ku konzumnému spôsobu života otvárajú večne aktuálny problém toho, čo človek v skutočnosti potrebuje, aby mohol pocítiť radosť a šťastie. 

Miro Remo pracoval na filme päť rokov. Výsledok tohto časozberu vybudoval ako intímnu spoveď dvoch starnúcich mužov, dobrovoľne žijúcich v nehostinných podmienkach a prepojených silným putom. Napriek subtílnosti príbehu bolo jeho úsilím zasiahnuť čo najširšie publikum schopné reagovať na citlivé vzťahové témy a sociálne balansy v spoločnosti. 

Aj podľa Marcela Pázmána z komisie Audiovizuálneho fondu scenár komunikuje univerzálnym a zrozumiteľným jazykom. Ocenil návrat témy, ktorú istým spôsobom v našej kinematografii priniesli Hanákove Obrazy starého sveta. 

Mágia života a smrti

Že je výsledok vydarený, dokazuje Krištáľový glóbus. Film si ho odniesol z Medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch 12. júla 2025. Žiaľ, jeden z hrdinov, brat František, sa z tohto úspechu tešil krátko – zomrel nešťastnou náhodou hneď na druhý deň. Jeho smrť akoby umocnila mágiu života a vecí, ktoré nás v ňom spájajú a rozdeľujú.

„Franta bol priamejší, dokázal formulovať svoje myšlienky a zdalo sa mi, že je aj pre film a pre našu komunikáciu vhodnejší,“ spomína naňho v rozhovore pre Filmsk.sk režisér Miro Remo. Ondřeja vnímal, naopak, ako utiahnutejšieho. Neskôr ho však o to viac prekvapilo, ako sa podarilo dostať do jeho vnútorného sveta.  

Priznáva, že v poslednom období veľa uvažoval nad tým, čo mu stretnutie s bratmi Klišíkovcami dalo. Za podstatnú považuje ich schopnosť pozerať sa na náš ekosystém z inej perspektívy. „Oni ako outsideri dokážu lepšie zhodnotiť, v akej dobe žijeme. Chceli by byť síce súčasťou kapitalizmu, ale vyvinuli sa do polohy mimo a vďaka tomu majú špecifický pohľad na svet.“

Najnovší film Mira Rema sa v novembri 2025 predstaví aj na festivale IDFA v Amsterdame, kam ho vybrali do finálneho programu spomedzi štyritisíc podaných dokumentov. Tvorcovia okrem toho potvrdili účasť už na vyše dvadsiatich ďalších medzinárodných festivaloch.

Raději zešílet v divočině (r. Miro Remo, Slovensko/Česko, 2025)

CELKOVÝ ROZPOČET FILMU cca 250 000 eur, náklady ešte nie sú finalizované (Podpora audiovizuálneho fondu 84 500 eur)

DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 2. októbra 2025

Foto: Arsy Versy

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Beštia Bebjak Záber z filmu Beštia. Foto: DNA Production/Nataša Bošková

Bebjakova Beštia podľa Dominika Dána má prvú ukážku

Po vyhlásení amnestie v roku 1990 sa dostalo na slobodu aj mnoho nebezpečných zločincov. Začínajúcemu bratislavskému detektívovi Richardovi Krauzovi vtedy pridelili prípad sériového vraha žien. Tiahla sa za ním krvavá stopa polovicou Európy a nedokázali ho odhaliť žiadne bežne využívané metódy. Režisér Peter Bebjak pripravuje detektívny triler podľa jednej z najpredávanejších kníh Dominika Dána Beštia. Do kín príde už začiatkom budúceho roka. Tomáš Maštalír (Burger), Martin Klinčúch (Krauz), Michal Kubovčík (Hanzel) a Braňo Bystriansky (Váňa) spolu s Alexandrom Bártom (Mayor) a Jánom Jackuliakom (súdny lekár Lengyel) stvárňujú vo filme Beštia tím, ktorý sa snaží odhaliť páchateľa série vrážd. Prípad na začiatku vyzerá takmer beznádejne. Páchateľ totiž nezanecháva žiadne odtlačky prstov. Nič, na základe čoho, by bolo možné zistiť, o koho ide. Vyšetrovatelia vedia, čo spája jednotlivé miesta činu, ale dostupné kriminalistické metódy nestačia na to, aby vraha usvedčili. Vtedy prichádzajú na scénu vedci a analýza DNA. Metóda, ktorú slovenskí kriminalisti nikdy dovtedy nepoužili. https://youtu.be/ZzOrfU6evL0?si=Q6NlQR6hRMzUBcSl „Atmosféru začiatku deväťdesiatych rokov sa nám podarilo preniesť na obraz presne tak, ako si ju časť spoločnosti pamätá z mladosti a ako je stvárnená v knihách Dominika Dána,“ povedal producent DNA Production Rasťo Šesták. „A rovnako ako v knihách, ani film Beštia nie je príbehom vraha. Je o tom, ako ho veľký tím vyšetrovateľov s pomocou vedcov – a v tom čase...
Vincent Šikula. Foto: Archív Veroniky Šikulovej

Vincent Šikula

Aj vo filmových scenároch Vincenta Šikulu cítiť typický šikulovský ťah na bránu – schopnosť všímať si jednoduchých ľudí na okraji spoločnosti. Keď spisovateľ napíše do knižky dialóg, v uvádzacej vete môže dovysvetľovať, čo práve daná osoba robí alebo ako sa tvári. Vo filme to však nejde. Vo filme všetko v obraze hrá a herec môže zakaždým vykrútiť nos alebo mávnuť rukou inak, než si predstavoval autor filmového scenára. Z vlastnej skúsenosti sa takto zamýšľal nad rozdielmi v prístupoch k literárnej tvorbe Vincent Šikula. Jeden z najobľúbenejších autorov v slovenskej literatúre druhej polovice 20. storočia sa narodil pred deväťdesiatimi rokmi. Na dôležité si aj tak spomenie Do filmovej tvorby vstúpil ako scenárista a autor predlôh koncom šesťdesiatych rokov. Po učiteľovaní v Modre na hudobnej škole a po redakčnom pôsobení v časopise Romboid začal vtedy pracovať ako interný dramaturg Slovenskej filmovej tvorby na Kolibe. Bola to možnosť preniesť sa s knižnými príbehmi na plátno a oddať sa scenáristickej práci, ktorá im vdýchne taký vzletný obraz a zvuk, aký mu samy ponúkajú – plný vôní, pachov, dráždivých momentov i každodenných, neraz tvrdých situácií, v akých sa ocitajú obyčajní, jednoduchí ľudia. Medzi nich Vincent Šikula rád chodieval. Pri tvorbe čerpal z vlastnej minulosti, z prostredia dediny a mestečka, kde vyrastal a žil, zo skúseností v detstve i neskôr v dospelosti, keď už bol otcom...
BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým tím festivalu neodišiel na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť sa niečo O BABE (ide...
Zobraziť všetky články