Rodina Kučerovcov, majiteľov obchodného domu Dunaj, v televíznom seriáli Dunaj, k vašim službám. Zdroj: TV Markíza

téma Dunaj, k našim službám. Poznámky na pokračovanie

Petra Hanáková, filmová historička

Písmo: A- | A+

Začalo sa to ako telenovela o životných a milostných peripetiách troch mladých predavačiek z obchodného domu Dunaj. Dnes, po dvoch rokoch vysielania a deviatich sériách, opentlených vianočnými bonusmi, je seriál Dunaj, k vašim službám televízie Markíza žánrovo oveľa hybridnejším formátom, ktorý originálnym a celkom bezprecedentným spôsobom vyučuje národ dejiny. 

Pôvodná licencia seriálu, naviazaná na Zlatú labuť (2023 – 2024), podobný český seriál z protektorátneho prostredia, sa postupne uvoľnila a seriál si dnes – určite aj podľa diváckej žiadanosti postáv – generuje vlastné príbehové, vzťahové a dramaturgické línie. Väčšmi sa viaže na domáci historický terén. Prestal kopírovať a začal (sa) tvoriť!

Sledujem Dunaj… od prvého dielu, je to nielen moja guilty pleasure, ale postupne stále viac aj objekt solídnejšieho historického záujmu, keďže slovenský štát ma odborne i občiansky zaujíma, ba v istom zmysle fascinuje. Vnímam ho ako našu kľúčovú vinu i traumu, ktorých nespracovanie považujem za jednu z príčin našej pretrvávajúcej občianskej nezrelosti. Toho, prečo sme tým, kým sme, a, bohužiaľ, aj tam, kde sme. Dnes to vidieť zvlášť nástojčivo.

Seriálu Dunaj… by som sa chcela venovať podrobnejšie, pripraviť o ňom niekoľko parciálnych textov, z ktorých každý ponúkne odlišnú perspektívu, prípadne aj iný profesionálny hlas. Tento by vzišiel z rozhovorov s ľuďmi z odborného prostredia, ktorí majú seriál v merku – sledujú ho s kritickým záujmom a vnímajú ho prirodzene zo svojej odbornej perspektívy. Prvý text je všeobecný, hoci čiastkovo spracúva môj rozhovor s historičkou Evou Škorvankovou, jednou z odborných spolupracovníčok Dunaja…

Prečítajte si aj reportáž z ateliérov, v ktorých sa seriál Dunaj, k vašim službám nakrúca.

Eskamotérsky kombinuje banálne so závažným

Pred pätnástimi-dvadsiatimi rokmi by zrejme podobný seriál nebol možný. Vojnové roky (mimo SNP a komunistického odboja) boli totiž za socializmu historiograficky tabu. Naša prvá slovenská vojnová štátnosť sa dlho neskúmala, prinajmenšom nie na úrovni každodennosti. Výskum sa plne rozbehol až v deväťdesiatych rokoch. Na druhej strane, tým že dnes je slovenský štát takou historiograficky vychytenou a naďalej exploatovanou oblasťou, ktorá si stále celkom „nesadla“, pribudlo aj tých (častejšie mužov), ktorí všetko vedia, všetkému rozumejú (odtiaľ mansplaining, nemecky Herrklärung) a do „ženského“ seriálu sa s potešením obúvajú. A tak zatiaľ čo v prostredí profesionálnej historiografie nateraz neexistuje žiadna konzistentnejšia reflexia tohto populárneho seriálu, diváci sa rozumejú do všetkého, spolu s bulvárom súťažia v identifikácii historických chýb a anachronizmov: čo sa vo filme jedlo (a nemohlo jesť), čo sa predávalo (a nemohlo predávať), čo sa nosilo… Koľko frčiek navyše má ktorá esesácka či gardistická uniforma. Pritom z hľadiska historickej komplexnosti sa seriál diel od dielu rozhodne vylepšuje. Stále však zostáva a asi aj má vôľu zostať len telenovelou!

Dunaj… obdivuhodne splieta, priam eskamotérsky kombinuje banálne so závažným. Isteže, je tu množstvo absurdít, nad ktorými historicky kompetentnejšie diváctvo krúti hlavami (napríklad kunsthistorická línia s Dürerovým zajacom). Na druhej strane je tu mnoho príkladov celkom vynaliezavého kľučkovania zo zauzleného pradiva neustále pribúdajúcich postáv.





Na titulnej snímke rodina Kučerovcov, majiteľov obchodného domu Dunaj v seriáli Dunaj, k vašim službám.
Zdroj: Tv Markíza

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia pod vedením Tomáša Danaya. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým táto partia neodišla na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť...
György Cserhalmi. Foto: Judit Horváth/Örkény Színház

rozhovor György Cserhalmi

Svetoznámy maďarský herec György Cserhalmi dnes vidí krásu života aj vtedy, keď do človeka drgajú v autobuse. Večer o šiestej zakaždým pocíti kŕč v žalúdku. To režim divadla signalizuje, že sa čoskoro začína predstavenie. Deje sa mu to každý deň bez ohľadu na to, či práve hrá. Vlastne sa už na scénu neplánoval vrátiť. Je onkologický pacient, žije na maďarskom vidieku a najšťastnejší je s vnúčatami. Ani veľké filmy nenakrúca. A predsa je charizmatický György Cserhalmi ako jeden z najobsadzovanejších maďarských hercov všetkých čias stále veľmi aktívny. Navyše pozorne sleduje vývoj v maďarskej kultúre. Drsným, no citlivým prejavom, živelnosťou, nespútanosťou a charakterovou pevnosťou si získal publikum v desiatkach domácich aj svetových, dokonca oscarových drám. Aj československá kinematografia si ho v osemdesiatych rokoch minulého storočia našla. Postupne sa objavil vo filmoch Dušana Trančíka, Martina Šulíka, Drahomíry Vihanovej, Ondřeja Trojana či Petra Bebjaka. Nedávno si od nového premiéra svojej krajiny prevzal vysoké štátne vyznamenanie. Stretli sme sa v jeho obľúbenej budapeštianskej kaviarni, aby sme sa porozprávali, čo všetko sa dnes okolo neho v spoločnosti deje. Od nového maďarského premiéra ste prijali štátne vyznamenanie. Považujete to za dôležité gesto? Pred dvadsiatimi dvoma rokmi som jedno vyznamenanie vrátil. Keď mi ponúkli vyznamenanie teraz, pýtal som sa sám seba, či ho potrebujem, alebo...
Zobraziť všetky články