Rodina Kučerovcov, majiteľov obchodného domu Dunaj, v televíznom seriáli Dunaj, k vašim službám. Zdroj: TV Markíza

téma Dunaj, k našim službám. Poznámky na pokračovanie

Petra Hanáková, filmová historička

Písmo: A- | A+

Začalo sa to ako telenovela o životných a milostných peripetiách troch mladých predavačiek z obchodného domu Dunaj. Dnes, po dvoch rokoch vysielania a deviatich sériách, opentlených vianočnými bonusmi, je seriál Dunaj, k vašim službám televízie Markíza žánrovo oveľa hybridnejším formátom, ktorý originálnym a celkom bezprecedentným spôsobom vyučuje národ dejiny. 

Pôvodná licencia seriálu, naviazaná na Zlatú labuť (2023 – 2024), podobný český seriál z protektorátneho prostredia, sa postupne uvoľnila a seriál si dnes – určite aj podľa diváckej žiadanosti postáv – generuje vlastné príbehové, vzťahové a dramaturgické línie. Väčšmi sa viaže na domáci historický terén. Prestal kopírovať a začal (sa) tvoriť!

Sledujem Dunaj… od prvého dielu, je to nielen moja guilty pleasure, ale postupne stále viac aj objekt solídnejšieho historického záujmu, keďže slovenský štát ma odborne i občiansky zaujíma, ba v istom zmysle fascinuje. Vnímam ho ako našu kľúčovú vinu i traumu, ktorých nespracovanie považujem za jednu z príčin našej pretrvávajúcej občianskej nezrelosti. Toho, prečo sme tým, kým sme, a, bohužiaľ, aj tam, kde sme. Dnes to vidieť zvlášť nástojčivo.

Seriálu Dunaj… by som sa chcela venovať podrobnejšie, pripraviť o ňom niekoľko parciálnych textov, z ktorých každý ponúkne odlišnú perspektívu, prípadne aj iný profesionálny hlas. Tento by vzišiel z rozhovorov s ľuďmi z odborného prostredia, ktorí majú seriál v merku – sledujú ho s kritickým záujmom a vnímajú ho prirodzene zo svojej odbornej perspektívy. Prvý text je všeobecný, hoci čiastkovo spracúva môj rozhovor s historičkou Evou Škorvankovou, jednou z odborných spolupracovníčok Dunaja…

Prečítajte si aj reportáž z ateliérov, v ktorých sa seriál Dunaj, k vašim službám nakrúca.

Eskamotérsky kombinuje banálne so závažným

Pred pätnástimi-dvadsiatimi rokmi by zrejme podobný seriál nebol možný. Vojnové roky (mimo SNP a komunistického odboja) boli totiž za socializmu historiograficky tabu. Naša prvá slovenská vojnová štátnosť sa dlho neskúmala, prinajmenšom nie na úrovni každodennosti. Výskum sa plne rozbehol až v deväťdesiatych rokoch. Na druhej strane, tým že dnes je slovenský štát takou historiograficky vychytenou a naďalej exploatovanou oblasťou, ktorá si stále celkom „nesadla“, pribudlo aj tých (častejšie mužov), ktorí všetko vedia, všetkému rozumejú (odtiaľ mansplaining, nemecky Herrklärung) a do „ženského“ seriálu sa s potešením obúvajú. A tak zatiaľ čo v prostredí profesionálnej historiografie nateraz neexistuje žiadna konzistentnejšia reflexia tohto populárneho seriálu, diváci sa rozumejú do všetkého, spolu s bulvárom súťažia v identifikácii historických chýb a anachronizmov: čo sa vo filme jedlo (a nemohlo jesť), čo sa predávalo (a nemohlo predávať), čo sa nosilo… Koľko frčiek navyše má ktorá esesácka či gardistická uniforma. Pritom z hľadiska historickej komplexnosti sa seriál diel od dielu rozhodne vylepšuje. Stále však zostáva a asi aj má vôľu zostať len telenovelou!

Dunaj… obdivuhodne splieta, priam eskamotérsky kombinuje banálne so závažným. Isteže, je tu množstvo absurdít, nad ktorými historicky kompetentnejšie diváctvo krúti hlavami (napríklad kunsthistorická línia s Dürerovým zajacom). Na druhej strane je tu mnoho príkladov celkom vynaliezavého kľučkovania zo zauzleného pradiva neustále pribúdajúcich postáv.





Na titulnej snímke rodina Kučerovcov, majiteľov obchodného domu Dunaj v seriáli Dunaj, k vašim službám.
Zdroj: Tv Markíza

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Kinobus 2026 Atmosféra na festivale Kinobus. Foto: Kinobus/Marek Jančúch

Kinobus 2026 prepojí Oravu so susedným Poľskom

Dva autobusy, štyri dni na cestách, bývalé aj súčasné kiná. Filmy premietané zo starých premietačiek a filmových pásov, rozhovory s miestnymi, prechádzky, exkurzie a objavovanie Oravy spôsobom, ktorý by vám bežný navigačný systém pravdepodobne nikdy nenavrhol. Tohtoročný (nielen) filmový festival Kinobus sa koná od 27. do 30. augusta 2026. Publikum prevedie Námestovom, Oravským Veselým, Mútnym a bývalými kúpeľmi Slaná voda. Zavíta aj do susedného Poľska do obcí Łękawica a Żywiec, kde sa po prvýkrát prepojí s poľským partnerským festivalom Kinobus. Podtitulom a témou ročníka je Pospolu. Téma vychádza z charakteristickej vlastnosti Oravcov – silnej súdržnosti a komunitného života. „Fascinujú ma miestne kultúrne domy. Ich architektúra je tu úplne iná ako inde na Slovensku,“ približuje výber tohtoročného regiónu riaditeľ a dramaturg festivalu Martin Krištof. „Na Orave je kino súčasťou veľkého kultúrneho domu, kde sídli aj obecný úrad, materská škôlka a knižnica. Dominantou je spoločenská sála a celé je to na naše pomery veľmi predimenzované,“ dodáva. „Festivaly, svadby, pohreby, všetko sa deje komunitne, spolu. Na druhej strane, nikde ani známky, že ste kúsok od Poľska. Žiadne prepojenie nápismi, spojmi, jazykom, značkami. Ale akoby asi s ostatným Slovenskom,“ vysvetľuje Krištof. Historickým míľnikom festivalu bude cezhraničné prepojenie s poľským festivalom Kinobus - festiwal kinowy na kółkach. Vznikol...
Česko Oscar 2026 Berlinale 2026 Tomáš Gič Záber z filmu Keby sa holuby premenili na zlato. Foto: guča films

Česko posiela na Oscary Holuby, študentského Oscara má za Volklore

Česká filmová a televízna akadémia (ČFTA) oznámila, že českým kandidátom na cenu 99. ročníka americkej Academy of Motion Picture Arts and Sciences (AMPAS) Oscar v kategórii medzinárodných celovečerných filmov bude dokument Pepy Lubojacki Keby sa holuby premenili na zlato. „V intímnom a formálne originálnom dokumente zaznamenáva režisérka päť rokov osudy svojho brata a dvoch bratrancov, ktorým závislosť postupne vzala vzťahy, domov aj pocit bezpečia. S využitím estetiky DIY prepája denníkové zábery, štylizované spomienky, oživené fotografie aj grafické koláže a bez sentimentu sa pokúša pochopiť príčiny ich pádu aj jeho dopad na celú rodinu,“ uviedla ČFTA. Snímka si z Berlinale 2026 odniesla cenu pre najlepší dokument. Premietala sa aj v Karlových Varoch. Na Slovensku ju ako prví uvidia v septembri diváci na MFF Cinematik v Piešťanoch, v októbri príde do distribúcie. Film vznikol v česko-slovenskej koprodukcii. Za Slovensko film koprodukoval Matej Sotník zo spoločnosti guča films. Česko sa v týchto dňoch tešilo aj zo študentského Oscara. V kategórii alternatívnych a experimentálnych diel ho začiatkom augusta získala študentka FAMU Viktorie Štěpánová s videoesejou Volklore. Na študentských Oscaroch v jednotlivých kategóriách udeľujú zlatú, striebornú a bronzovú cenu. Ktorú z nich Volklore získa, oznámia na festivale v Toronte 14. septembra. Do najužšieho oscarového výberu v rovnakej kategórii ako Volklore sa tento rok dostal aj slovenský...
Zobraziť všetky články