Začalo sa to ako telenovela o životných a milostných peripetiách troch mladých predavačiek z obchodného domu Dunaj. Dnes, po dvoch rokoch vysielania a deviatich sériách, opentlených vianočnými bonusmi, je seriál Dunaj, k vašim službám televízie Markíza žánrovo oveľa hybridnejším formátom, ktorý originálnym a celkom bezprecedentným spôsobom vyučuje národ dejiny.
Pôvodná licencia seriálu, naviazaná na Zlatú labuť (2023 – 2024), podobný český seriál z protektorátneho prostredia, sa postupne uvoľnila a seriál si dnes – určite aj podľa diváckej žiadanosti postáv – generuje vlastné príbehové, vzťahové a dramaturgické línie. Väčšmi sa viaže na domáci historický terén. Prestal kopírovať a začal (sa) tvoriť!
Sledujem Dunaj… od prvého dielu, je to nielen moja guilty pleasure, ale postupne stále viac aj objekt solídnejšieho historického záujmu, keďže slovenský štát ma odborne i občiansky zaujíma, ba v istom zmysle fascinuje. Vnímam ho ako našu kľúčovú vinu i traumu, ktorých nespracovanie považujem za jednu z príčin našej pretrvávajúcej občianskej nezrelosti. Toho, prečo sme tým, kým sme, a, bohužiaľ, aj tam, kde sme. Dnes to vidieť zvlášť nástojčivo.
Seriálu Dunaj… by som sa chcela venovať podrobnejšie, pripraviť o ňom niekoľko parciálnych textov, z ktorých každý ponúkne odlišnú perspektívu, prípadne aj iný profesionálny hlas. Tento by vzišiel z rozhovorov s ľuďmi z odborného prostredia, ktorí majú seriál v merku – sledujú ho s kritickým záujmom a vnímajú ho prirodzene zo svojej odbornej perspektívy. Prvý text je všeobecný, hoci čiastkovo spracúva môj rozhovor s historičkou Evou Škorvankovou, jednou z odborných spolupracovníčok Dunaja…
Prečítajte si aj reportáž z ateliérov, v ktorých sa seriál Dunaj, k vašim službám nakrúca.
Eskamotérsky kombinuje banálne so závažným
Pred pätnástimi-dvadsiatimi rokmi by zrejme podobný seriál nebol možný. Vojnové roky (mimo SNP a komunistického odboja) boli totiž za socializmu historiograficky tabu. Naša prvá slovenská vojnová štátnosť sa dlho neskúmala, prinajmenšom nie na úrovni každodennosti. Výskum sa plne rozbehol až v deväťdesiatych rokoch. Na druhej strane, tým že dnes je slovenský štát takou historiograficky vychytenou a naďalej exploatovanou oblasťou, ktorá si stále celkom „nesadla“, pribudlo aj tých (častejšie mužov), ktorí všetko vedia, všetkému rozumejú (odtiaľ mansplaining, nemecky Herrklärung) a do „ženského“ seriálu sa s potešením obúvajú. A tak zatiaľ čo v prostredí profesionálnej historiografie nateraz neexistuje žiadna konzistentnejšia reflexia tohto populárneho seriálu, diváci sa rozumejú do všetkého, spolu s bulvárom súťažia v identifikácii historických chýb a anachronizmov: čo sa vo filme jedlo (a nemohlo jesť), čo sa predávalo (a nemohlo predávať), čo sa nosilo… Koľko frčiek navyše má ktorá esesácka či gardistická uniforma. Pritom z hľadiska historickej komplexnosti sa seriál diel od dielu rozhodne vylepšuje. Stále však zostáva a asi aj má vôľu zostať len telenovelou!
Dunaj… obdivuhodne splieta, priam eskamotérsky kombinuje banálne so závažným. Isteže, je tu množstvo absurdít, nad ktorými historicky kompetentnejšie diváctvo krúti hlavami (napríklad kunsthistorická línia s Dürerovým zajacom). Na druhej strane je tu mnoho príkladov celkom vynaliezavého kľučkovania zo zauzleného pradiva neustále pribúdajúcich postáv.
