ie je iba zábavou pre deti, získa si každého. Vzniká ťažko, lebo je to drahý špás. Keď sa však podarí, máme do činenia so zázrakom tvorivej slobody. Čo je to? Animovaná filmová tvorba. Aj tá slovenská presne odráža, ako ju podporuje jej spoločnosť. Bude môcť fungovať ďalej?
Revolta, sarkazmus, nekorektný humor, aktuálna téma, akčnosť aj vizuálny šmrnc – taká vie byť ruka filmára, výtvarníka, karikaturistu, animátora. Je ním aj Matúš Vizár. Spolu s Martinom Smatanom, Davidom Štumpfom, Michaelou Mihályiovou či Martou Prokopovou patria k najvýraznejším osobnostiam mladej generácie na Slovensku, ktorej doménou je animovaná filmová tvorba.
„Všetko sa začína námetom, a potom sa istý čas treba venovať aj predstave, akým smerom sa s ním vybrať. Nie som typ, ktorý sa rozhoduje ľahko. Dlho zvažujem, akou formou sa budem venovať jednému príbehu, aby som s ním dokázal žiť niekoľko rokov, ktorých nakoniec bude vždy viac, než sa na začiatku hádalo,“ hovorí Matúš Vizár.
Kde je dopyt spoločnosti
Svoj prvý krátky animovaný film Pandy nakrútil ako bakalársku prácu na pražskej FAMU v roku 2013. Vzápätí sa úspešne premietal na domácich aj zahraničných festivaloch, ocenili ho aj v Cannes. O desať rokov neskôr sa podobne dobre darilo aj jeho druhému animáku Free the Chickens.
Za základ považuje kvalitný scenár. V prípade oboch svojich filmov väčšinu napísal za pár dní. „Asi osemdesiat percent zo scenára sa zas tak veľmi nemenilo, zvyšných dvadsať som však riešil a menil do poslednej chvíle. Rovnako aj mieru štylizácie. Prirodzene sa mi páči expresívny výraz časti anime produkcie, dlho som hľadal, ako ju použiť.“
Jeho pôvodným zámerom bolo rozprávať o reálnych problémoch týrania zvierat. Preto, ako hovorí, výraz nechcel prepáliť smerom ku ´cartoonovej´ štylizácii, teda takej, ktorá realitu výrazne zjednodušuje v prospech hyperboly a ikonickosti. Svoj druhý film považuje v tomto za ešte ťažší než ten prvý. „Po dokončení Free the Chickens som ostal v dlhoch,“ priznáva Vizár.
Filmy vznikali v českej koprodukcii a s podporou Audiovizuálneho fondu, no musel do nich investovať aj vlastné prostriedky. V danom procese sa veľmi náročným stal tiež dabing. Do štúdia sa mu však podarilo dostať také esá ako sú Robert Roth, Ján Koleník či Táňa Pauhofová. „Chcel som, aby herci boli spolu, venovali si čas a v štúdiu reagovali navzájom na seba. No vzhľadom na financie, vyťaženosť protagonistov a covidové obdobie sme každý z hlasov nakoniec riešili osve,“ spomína.
Hoci náročné výzvy ho bavia, do ďalšieho projektu animovaného filmu sa nehrnie. „Hľadám dopyt. Chcel by som vidieť, že animovaný film niekto naozaj chce. Napríklad televízia. A nepriamo aj spoločnosť.“
Čo sa podarilo zabehnúť
Animovaný film je jedným z najdrahších umeleckých produktov. Procesy v systéme financovania kultúry na Slovensku za uplynulé roky umožnili, že sa mu doma začalo dariť lepšie ako kedykoľvek predtým v ére samostatného Slovenska.
Na medzinárodné impulzy vychádzajúce z európskych platforiem, ktoré podchytili kreativitu a životaschopnosť domácich animátorských talentov, začali pred pár rokmi systematickejšie reagovať relevantní slovenskí partneri – Audiovizuálny fond aj verejnoprávna televízia. Cez domácu podporu tvorcovia zase nadviazali na zahraničné koprodukcie, aby projekty stabilizovali, vliali do nich ďalšie financie, priniesli know-how, zabezpečili technické zázemie či prístup na európsky trh.
Vďaka tomu vzniklo v uplynulom období niekoľko dlhometrážnych animovaných filmov, celovečerných pásiem a televíznych seriálov s významnou slovenskou účasťou a s úspechom aj v zahraničí. Hoci domáce zdroje sa dlhodobo nenavyšujú a nereaguje sa nimi ani na infláciu, štruktúru podpory animovaných filmov na Slovensku sa podarilo celkom dobre zabehnúť. V súčasnosti sa avizujú zmeny v dôsledku konsolidácie. Pozreli sme sa, aké sú vyhliadky slovenského animovaného filmu do budúcnosti.
Juraj Kranohorský:
Oceňujú nás vo Francúzsku
„Aj vďaka komunikácii s Asociáciou producentov animovaného filmu sa pred pár rokmi podarilo presadiť, že v Audiovizuálnom fonde vznikla komisia, ktorá zobrala pod seba všetko, čo je animované,“ hovorí člen asociácie a producent Juraj Krasnohorský. Audiovizuálny fond ako nástroj financovania tak podľa jeho slov dokázal podporiť všetky druhy animovanej tvorby: krátke filmy, dlhometrážne filmy, dokumentárne animované filmy aj seriály, a to vo vývoji, v produkcii aj v distribúcii.
Považuje ho za jeden z najlepšie fungujúcich systémov, aký sme tu mali, v tejto chvíli je však z vývoja šokovaný. Systém označuje ako ohrozený. „Mohli sme sa ním pochváliť aj v zahraničí, veľmi ho ocenili napríklad vo Francúzsku,“ hovorí. Vnímal ho ako skvelý najmä preto, že projekty posudzovala komisia, ktorá rozumie animovanému filmu. Dokáže zároveň vidieť kontinuitu medzi animovanými dielami a neporovnáva ich s hraným filmom, čo mohlo zo skúseností spôsobovať komplikácie.
„Samozrejme, že hlavným problémom stále ostával nedostatočný objem financií. Spôsob financovania fondu nám však otváral dvere, aby sme mohli o ďalšie dotácie žiadať na európskych úrovniach. Následne sme mohli využiť aj systém vratiek,“ uvádza Krasnohorský. Dodáva, že ak komplementárne s týmito nastaveniami funguje ako koproducent verejnoprávna televízia. Môže sa stať na medzinárodnom trhu partnerom s relevantnou dôležitosťou, aj keď neinvestuje do projektov závratné sumy.
Prečítajte si aj rozhovor s Jurajom Krasnohorským
Foto: Archív Artichoke
Rovnako dobrým hráčom by mohla byť aj komerčná televízia, ak by si poradila s drahou výrobou. Sympatický pokus urobila pred trinástimi rokmi napríklad TV Joj, keď sa rozhodla produkovať animovaný seriál Lokal TV. Projekt však po roku presunuli na internet.
Lokal TV, bývalý projekt televízie JOJ.
Andrejk Kolenčík:
Sci-fi sa dá urobiť aj na kolene, ale prečo
„Televízia by mala byť relevantný a atraktívny partner. Vďaka koprodukciám by mohol profitovať z biznisu v zahraničí a mať výnos z akvizícií. A to aj v prípade, keď je minoritným partnerom,“ myslí si aj producent a režisér Andrej Kolenčík. Animované diela sú podľa neho dobrým vývozným artiklom pre televízie aj streamovacie platformy, hoci proces dohôd a budovania biznisu sa odvíja od mnohých realizačných etáp tvorby diela. Tie zase závisia od pružnosti systémov financovania vývoja a výroby.
Okrem lepších finančných podmienok zo štátnych a verejnoprávnych zdrojov by však očakával relevantnú podporu veľkých komerčných kultúrnych subjektov. Dlhodobo postráda aj zákon o podpore zo strany súkromných spoločností.
„Nedostatok finančných prostriedkov je na Slovensku zároveň problémom celej audiovízie,“ hovorí Kolenčík. Samozrejme, býva aj svedkom toho, ako talentovaní tvorcovia dokážu realizovať animátorské nápady doslova na kolene. „Médium animovaného filmu je neskutočne slobodné. Ak dômyselne pracujete s témou, dá sa, napríklad, urobiť obrovské sci-fi s oveľa menším rozpočtom ako pri hranom filme. Takto sa však nedá systematicky fungovať,“ prízvukuje s obavami.
Krátky animovaný film režiséra a producenta Andreja Kolenčíka Luníček & Perešníček (2010). Zdroj: Admiral Production
Vladimír Burianek:
Prioritou sú iba debutanti
V otázke podpory animovanej tvorby na Slovensku sme oslovili Audiovizuálny fond. Jeho riaditeľ Vladimír Burianek uznáva, že vývoj a produkcia koprodukčných slovenských animovaných filmov a seriálov sú časovo a finančne mimoriadne náročné.
„Celkové rozpočty celovečerných medzinárodne koprodukčných animovaných filmov sa pohybujú až okolo troch až štyroch miliónov eur. To je väčšinou vyšší celkový rozpočet ako pri produkcii slovenských hraných filmov. A aj obdobie realizácie animovaných filmov trvá často viac ako päť rokov,“ vyjadril sa pre Filmsk.sk. Zároveň pripúšťa, že kvalitné a zaujímavé animované filmy majú v zahraničí najvyšší predajný potenciál. Je o ne vysoký divácky záujem a významne reprezentujú Slovensko a jeho kultúru.
Podľa aktuálnych informácií Audiovizuálny fond schválil zatiaľ v jarnej výzve 2025 poskytnutie dotácií a štipendií na vývoj a produkciu animovaných audiovizuálnych diel pre 9 z 13 hodnotených žiadostí v celkovej sume 363 800 eur.
Oproti dotáciám v roku 2024, ktoré sa rozdelili pre
