Bratislavské Kino Lumière nám v letných mesiacoch ponúklo popri bežnom programe aj niekoľko unikátnych projekcií. Medzi nimi aj Paríž, Texas Wima Wendersa.

Ako sprievodné podujatie k Dúhovému pridu to bol s odstupom siedmich rokov od tunajšej distribučnej premiéry film Lucu Guadagnina Daj mi tvoje meno (2017). V úplne poslednom obraze toho filmu sa mladučký Elio cez telefón dozvie, že muž, do ktorého sa v lete zamiloval, sa bude ženiť. Okolo neho bežia rodinné prípravy na štedrú večeru či Chanuku (tá rodina sú takí „vlažní“ židia), ale on potrebuje – v rámci možností – byť sám, aby mohol spracovať ten šok, tú zradu. Čupne si ku kozubu, hľadí do ohňa – a my sa „z kozuba“ pozeráme na jeho tvár, na ktorej sa zračí búrka potláčaných emócií. Neuveriteľne talentovaný Timothée Chalamet to ťahá bez slov a nehybne tri a pol minúty!

Herecký koncert vo vyše dvadsaťminútovej scéne

V auguste zavítal do Lumièra k osemdesiatinám Wima Wendersa Paríž, Texas (1984), jeden z mojich najmilovanejších filmov vôbec. Samozrejme, opäť som naň išiel a