Z podivuhodných osobných dôvodov som si nedávno po dlhom čase pustil film Martina Šulíka Orbis pictus z roku 1997. A krátko nato sa mi pri šokujúcom úmrtí Evy Borušovičovej vynorila z hlbín pamäti spomienka na naše zoznámenie sa v Karlových Varoch pri výťahu hotela Thermal a na to, ako som s ňou potom robil rozhovor k distribučnej premiére Modrého z neba, natočeného v tom istom roku ako Šulíkov film. Ona debutantka, ja viac-menej začínajúci novinár, Eva si so mnou tak milo váhavo potykala, boli sme na jednej vlne. Tá spomienka ma motivovala pozrieť si opäť aj tento film.
Boli deväťdesiate roky minulého storočia a každý nový slovenský film bol vzácny. Recenzenti však filmy ani ich tvorcov vôbec nešetrili. Mladá snaživá novinárka, ktorá sa po pár rokoch publikovania z novinárskeho i audiovizuálneho priestoru – na rozdiel od Martina Šulíka – načisto vytratila, o jeho filme napísala: „A i keď sú rozmanité obrázky dokonale namaľované, nestačia na to, aby uniesli film. Bez myšlienky, ktorá by ich spájala, následnosti a smerovania, bez dynamiky, napätia, vzrušenia, zostávajú len prázdnymi pohľadnicami.“ Znie to múdro, len či sa to aspoň blíži pravde? Ale aj kvalifikovanejšia a „trvanlivejšia“ recenzentka napísala: „Nový, v poradí štvrtý film Martina Šulíka priniesol sklamanie. Diváci sa nudia, sú rozpačití…“ Hmm – pýtala sa ich?
Iný, vtedy mladý novinár, ktorý už nie je medzi nami, sa vyjadril k Modrému z neba: „Okrem prekážajúcej nadmernej miery samoúčelného smiechu hrdiniek, za ktorým sa akoby skrýval nedostatok dialógových myšlienok a nepostačujúceho nutkania strihať zbytočne dlhé scény, sa Modrému z neba podarilo dosiahnuť aj neželanú divácku kontroverznosť.“
A čo napísala približne v rovnakom čase skúsená dramaturgička a scenáristka Zuzana Gindl Tatárová? „Prečítala som si pozorne niekoľko bezprostredných recenzií posledných slovenských filmov, vrátane tých jedovatých, a bolo mi jasné, že na ne treba, až na výnimky, čo najrýchlejšie zabudnúť.“ Aby bolo jasné, keďže to citujem vytrhnuté z kontextu: zabudnúť treba na tie recenzie, nie na tie filmy.
