slovenský dabing Záber z filmu Vinnetou – posledný výstrel. Foto: archív SFÚ

návraty Podoby slovenského kinodabingu v programe Filmotéky

Jaroslav Procházka

Písmo: A- | A+

História slovenského filmového dabingu siaha do 50. rokov minulého storočia. Vtedy na Kolibe začali vznikať prvé slovenské verzie cudzojazyčných filmov pre súdobú kinodistribúciu. Spočiatku to boli najmä filmy krátkometrážne, prevažne animované, určené deťom a mládeži. Práve tvorba pre deti a mládež bola pre kinodabing prioritná. Postupne, s väčšou profesionalizáciou, lepšími technickými i finančnými podmienkami sa ponuka dabovaných titulov pre kiná rozšírila aj o snímky určené staršiemu publiku.

Éra kolibského kinodabingu trvala niečo vyše troch desaťročí. Jej výsledky pravidelne počuli okrem návštevníkov kín aj diváci Československej televízie. Po roku 1989, ergo po zániku kolibského štúdia, sa slovenské kolibské kinodabingy vytratili nielen z kinodistribúcie, ale – až na nepatrné výnimky (Mrázik, Starman, Zlatý tuleň,…) – aj z vysielania našich televízií. Na nosiče tzv. domáceho kina či VOD sa pre istotu nedostali a nedostávajú takmer vôbec. História slovenského kinodabingu je pritom pomerne rozsiahla, a rozmanitá. A napriek tradičnej – a dodnes pretrvávajúcej – kvalitatívnej konkurencii súbežne existujúceho barrandovského kinodabingu, nemenej divácky atraktívna.

Filmy v dobovom slovenskom znení

Pamätníkom tejto zaniknutej dabingovej éry, dabingovým nadšencom, bádateľom i bežným divákom zvedavým na filmy v dobovom slovenskom znení, ponúkla Filmotéka Kina Lumière od októbra 2024 do decembra 2025 široký výber dabovaných filmových titulov z prednovembrovej domácej kinodistribúcie. Výber jednotlivých snímok bol intuitívny. Neriadil sa chronologickým, tematickým alebo historickým usporiadaním. Vždy jedenkrát do týždňa ponuku Filmotéky doplnil jeden titul v kolibskom kinodabingu. Spolu tak Filmotéka premietla 51 filmov z približne 15 krajín bývalej socialistickej i kapitalistickej cudziny. Prestávku cyklus čerpal iba počas prázdninových mesiacov.

Pestré bolo aj zastúpenie jednotlivých žánrov. Od divácky obľúbených komédií (Ach, milý Harry, Didi na plný plyn, Didi a pomsta vydedencov, Milovaná žena mechanika Gavrilova), dobrodružných filmov (Sindibád a tigrie oči, Zlatá Sindibádova cesta, Drsný chlapík, Zlatá baňa), cez kriminálno – detektívne drámy (Bankové konto s výstrahou, Sudca, Zlo pod slnkom, Bestseller), divácky náročnejšie filmy (Bravo maestro, Zelená kobra, Kolónia, Cigánka Aza) až po zábavu pre celú rodinu (Lastovičky a amazonky, Nicky, Chcem snívať, Obkľúčení slonmi).

Cyklus uviedol aj niekoľko raritných projekcií. Išlo o filmy, ktoré sa u nás mimo kinodistribúcie pravdepodobne inde neobjavili a napriek tomu, že nie sú medzi milovníkmi filmu príliš známe, ich pripomenutie – navyše v slovenskej verzii – určite nebolo zbytočné. Premietal sa napríklad dobrodružný film Tony hľadá Tokio, v ktorom po prvýkrát po slovensky prehodí pár slov legendárny Clint Eastwood. Takisto talianska komédia Tretí v rade, kde legendárneho Fantozziho Paola Villaggia do slovenčiny vynikajúco pretlmočil Marián Labuda. Filmotéka uviedla aj nekompromisnú socialistickú satiru Maskot. V nej sa stretlo neuveriteľne hviezdne dabingové obsadenie (napr. Michal Dočolomanský, Eduard Bindas, Jana Nagyová, Eva Krížiková, Július Satinský či Miroslav Noga). A premietala sa aj absolútna rarita v podobe historickej fresky Daniel – haličské knieža. Obsahuje netradičný a unikátny slovenský, pre kiná oficiálne vyrobený voiceover.

slovenský dabing Svätopluk Šablatúra a Margita Tomášková v strižni. Foto: archív SFÚ
Svätopluk Šablatúra a Margita Tomášková v strižni. Foto: archív SFÚ

Režiséri a režisérky slovenského znenia

Každý z režisérov slovenského znenia, ktorí v ére kolibského kinodabingu zanechali výraznú tvorivú stopu, mal medzi uvádzanými filmami niekoľko reprezentatívnych a kvalitných ukážok svojej práce. V réžii Eduarda Grečnera sa divákom pripomenuli napríklad Návrat čierneho žrebca a tajomný Dom na Carroll Street. Alžbetu Domastovú reprezentovala vtipná i napínavá jazda po latinskej Amerike Honba za diamantom a prvý „slovenský“ Eddie Murphy zachraňujúci Zlaté dieťa. Dušan Kodaj prispel nadčasovo vtipnými peripetiami, ktoré spôsobili Pohani z Kumerova a ďalšou adaptáciou románovej klasiky Robinson Crusoe. Miroslav Horňák sa podpísal pod Súboj o poklad Yankee Zephyra aj komediálno-kriminálny Vabank II. Najviac pomyselných „zárezov“ patrilo legendárnemu Svätoplukovi Šablatúrovi, zakladateľovi kolibského kinodabingu a najplodnejšiemu dabingovému režisérovi prednovembrovej éry (Dobrodružstvo Toma Sawyera, Dva roky prázdnin, Sestry, O dvoch, čo ukradli mesiac).

K divácky najnavštevovanejším projekciám sa zaradili obľúbená „márnotratná“ komédia Brewsterove milióny. A takisto vynikajúca adaptácia známej klasickej knihy Ericha Kästnera Emil a detektívi. Zaujal tiež romanticko-dobrodružný austrálsky film Muž od Snežnej rieky, úsmevný portrét neobvyklého spolužitia mestského džentlmena a vydry v lone vidieckej prírody Kruhy na vode či rumunská crazy komédia Kto je miliardár?. Ale úspech mali aj experimentálny animovaný maďarský film Syn bielej kobyly alebo unikátna slovenská verzia jedného z komerčne najúspešnejších filmov prednovembrovej distribúcie Vinnetou – posledný výstrel.

slovenský dabing Alžbeta Domastová
Alžbeta Domastová. Foto: archív SFÚ

Možnosť porovnať úroveň kvality slovenského znenia

Cyklus nazvaný Podoby slovenského kinodabingu záujemcom o tento špecifický druh umenia pripomenul to najlepšie, najzaujímavejšie aj najunikátnejšie, čo sa v depozitoch Slovenského filmového ústavu do dnešných dní dochovalo. Aj diváci, ktorí primárne v kinách nepreferujú slovenské verzie, mali možnosť oboznámiť sa s filmami, ktoré slávili úspech v kinodistribúcii rokov minulých. V súčasnosti už nie sú bežne dostupné či už v kinách, televízii alebo na iných distribučných kanáloch. No cyklus predovšetkým ponúkol možnosť porovnať úroveň kvality slovenského znenia v ére štátnej monopolnej distribúcie v juxtapozícii k jej dnešnej, početne neporovnateľnej a často mechanicky „vyrábanej“ dabingovej produkcii, ktorá na jej základoch vyrástla.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Peter Jaroš (22. 1. 1940 Hybe – 8. 11. 2026 Bratislava). Foto: Zuzana Mináčová/SFÚ

in memoriam Peter Jaroš (22. 1. 1940 – 8. 11. 2026)

Aby na svete vôbec mohol žiť, musel ho – či už v umení alebo aspoň súkromne – dennodenne ironicky glosovať. Život na Zemi ho k irónii nielen nabáda, ale aj vychováva. Tak nahliadal na tvorbu od svojich začiatkov Peter Jaroš. Dnes nikto nepochybuje, že jeho literárne aj sfilmované diela nesú práve túto stopu. Uznávaný slovenský spisovateľ, scenárista a dramaturg zomrel vo veku 86 rokov. Hybe, ktoré hýbe Keď sa povie Peter Jaroš, jednoznačne vyskočí v pamäti Tisícročná včela – monumentálna románová sága, ktorá sa zaradila medzi vrcholné diela slovenskej literatúry 20. storočia. Zachytil v nej tri generácie liptovskej murárskej rodiny Pichandovcov v období od konca 19. storočia po koniec prvej svetovej vojny. Ich život plynie v dedinke Hybe, odkiaľ Peter Jaroš sám pochádzal. Reálne, historicky presné prostredie bolo preňho mnohokrát silnou inšpiráciou, na ktorej mohol ako literát stavať svoje bizarné situácie, sny, mýty a symboliku v duchu magického realizmu. Narodil sa v roku 1940 ako prvorodený syn. Otec bol murár, mama skúsená a rozhľadená žena v domácnosti. Základnú školu vychodil v rodnej dedine Hybe, gymnázium v Liptovskom Hrádku. Napokon vyštudoval slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po škole chvíľu pôsobil ako redaktor vydavateľstva Mladé letá. Krátko nato, v rokoch 1964 – 1965, bol redaktorom týždenníka Kultúrny život. Potom do roku 1971 pôsobil...
Zobraziť všetky články