slovenský dabing Záber z filmu Vinnetou – posledný výstrel. Foto: archív SFÚ

návraty Podoby slovenského kinodabingu v programe Filmotéky

Jaroslav Procházka

Písmo: A- | A+

História slovenského filmového dabingu siaha do 50. rokov minulého storočia. Vtedy na Kolibe začali vznikať prvé slovenské verzie cudzojazyčných filmov pre súdobú kinodistribúciu. Spočiatku to boli najmä filmy krátkometrážne, prevažne animované, určené deťom a mládeži. Práve tvorba pre deti a mládež bola pre kinodabing prioritná. Postupne, s väčšou profesionalizáciou, lepšími technickými i finančnými podmienkami sa ponuka dabovaných titulov pre kiná rozšírila aj o snímky určené staršiemu publiku.

Éra kolibského kinodabingu trvala niečo vyše troch desaťročí. Jej výsledky pravidelne počuli okrem návštevníkov kín aj diváci Československej televízie. Po roku 1989, ergo po zániku kolibského štúdia, sa slovenské kolibské kinodabingy vytratili nielen z kinodistribúcie, ale – až na nepatrné výnimky (Mrázik, Starman, Zlatý tuleň,…) – aj z vysielania našich televízií. Na nosiče tzv. domáceho kina či VOD sa pre istotu nedostali a nedostávajú takmer vôbec. História slovenského kinodabingu je pritom pomerne rozsiahla, a rozmanitá. A napriek tradičnej – a dodnes pretrvávajúcej – kvalitatívnej konkurencii súbežne existujúceho barrandovského kinodabingu, nemenej divácky atraktívna.

Filmy v dobovom slovenskom znení

Pamätníkom tejto zaniknutej dabingovej éry, dabingovým nadšencom, bádateľom i bežným divákom zvedavým na filmy v dobovom slovenskom znení, ponúkla Filmotéka Kina Lumière od októbra 2024 do decembra 2025 široký výber dabovaných filmových titulov z prednovembrovej domácej kinodistribúcie. Výber jednotlivých snímok bol intuitívny. Neriadil sa chronologickým, tematickým alebo historickým usporiadaním. Vždy jedenkrát do týždňa ponuku Filmotéky doplnil jeden titul v kolibskom kinodabingu. Spolu tak Filmotéka premietla 51 filmov z približne 15 krajín bývalej socialistickej i kapitalistickej cudziny. Prestávku cyklus čerpal iba počas prázdninových mesiacov.

Pestré bolo aj zastúpenie jednotlivých žánrov. Od divácky obľúbených komédií (Ach, milý Harry, Didi na plný plyn, Didi a pomsta vydedencov, Milovaná žena mechanika Gavrilova), dobrodružných filmov (Sindibád a tigrie oči, Zlatá Sindibádova cesta, Drsný chlapík, Zlatá baňa), cez kriminálno – detektívne drámy (Bankové konto s výstrahou, Sudca, Zlo pod slnkom, Bestseller), divácky náročnejšie filmy (Bravo maestro, Zelená kobra, Kolónia, Cigánka Aza) až po zábavu pre celú rodinu (Lastovičky a amazonky, Nicky, Chcem snívať, Obkľúčení slonmi).

Cyklus uviedol aj niekoľko raritných projekcií. Išlo o filmy, ktoré sa u nás mimo kinodistribúcie pravdepodobne inde neobjavili a napriek tomu, že nie sú medzi milovníkmi filmu príliš známe, ich pripomenutie – navyše v slovenskej verzii – určite nebolo zbytočné. Premietal sa napríklad dobrodružný film Tony hľadá Tokio, v ktorom po prvýkrát po slovensky prehodí pár slov legendárny Clint Eastwood. Takisto talianska komédia Tretí v rade, kde legendárneho Fantozziho Paola Villaggia do slovenčiny vynikajúco pretlmočil Marián Labuda. Filmotéka uviedla aj nekompromisnú socialistickú satiru Maskot. V nej sa stretlo neuveriteľne hviezdne dabingové obsadenie (napr. Michal Dočolomanský, Eduard Bindas, Jana Nagyová, Eva Krížiková, Július Satinský či Miroslav Noga). A premietala sa aj absolútna rarita v podobe historickej fresky Daniel – haličské knieža. Obsahuje netradičný a unikátny slovenský, pre kiná oficiálne vyrobený voiceover.

slovenský dabing Svätopluk Šablatúra a Margita Tomášková v strižni. Foto: archív SFÚ
Svätopluk Šablatúra a Margita Tomášková v strižni. Foto: archív SFÚ

Režiséri a režisérky slovenského znenia

Každý z režisérov slovenského znenia, ktorí v ére kolibského kinodabingu zanechali výraznú tvorivú stopu, mal medzi uvádzanými filmami niekoľko reprezentatívnych a kvalitných ukážok svojej práce. V réžii Eduarda Grečnera sa divákom pripomenuli napríklad Návrat čierneho žrebca a tajomný Dom na Carroll Street. Alžbetu Domastovú reprezentovala vtipná i napínavá jazda po latinskej Amerike Honba za diamantom a prvý „slovenský“ Eddie Murphy zachraňujúci Zlaté dieťa. Dušan Kodaj prispel nadčasovo vtipnými peripetiami, ktoré spôsobili Pohani z Kumerova a ďalšou adaptáciou románovej klasiky Robinson Crusoe. Miroslav Horňák sa podpísal pod Súboj o poklad Yankee Zephyra aj komediálno-kriminálny Vabank II. Najviac pomyselných „zárezov“ patrilo legendárnemu Svätoplukovi Šablatúrovi, zakladateľovi kolibského kinodabingu a najplodnejšiemu dabingovému režisérovi prednovembrovej éry (Dobrodružstvo Toma Sawyera, Dva roky prázdnin, Sestry, O dvoch, čo ukradli mesiac).

K divácky najnavštevovanejším projekciám sa zaradili obľúbená „márnotratná“ komédia Brewsterove milióny. A takisto vynikajúca adaptácia známej klasickej knihy Ericha Kästnera Emil a detektívi. Zaujal tiež romanticko-dobrodružný austrálsky film Muž od Snežnej rieky, úsmevný portrét neobvyklého spolužitia mestského džentlmena a vydry v lone vidieckej prírody Kruhy na vode či rumunská crazy komédia Kto je miliardár?. Ale úspech mali aj experimentálny animovaný maďarský film Syn bielej kobyly alebo unikátna slovenská verzia jedného z komerčne najúspešnejších filmov prednovembrovej distribúcie Vinnetou – posledný výstrel.

slovenský dabing Alžbeta Domastová
Alžbeta Domastová. Foto: archív SFÚ

Možnosť porovnať úroveň kvality slovenského znenia

Cyklus nazvaný Podoby slovenského kinodabingu záujemcom o tento špecifický druh umenia pripomenul to najlepšie, najzaujímavejšie aj najunikátnejšie, čo sa v depozitoch Slovenského filmového ústavu do dnešných dní dochovalo. Aj diváci, ktorí primárne v kinách nepreferujú slovenské verzie, mali možnosť oboznámiť sa s filmami, ktoré slávili úspech v kinodistribúcii rokov minulých. V súčasnosti už nie sú bežne dostupné či už v kinách, televízii alebo na iných distribučných kanáloch. No cyklus predovšetkým ponúkol možnosť porovnať úroveň kvality slovenského znenia v ére štátnej monopolnej distribúcie v juxtapozícii k jej dnešnej, početne neporovnateľnej a často mechanicky „vyrábanej“ dabingovej produkcii, ktorá na jej základoch vyrástla.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Nevďačné bytosti Dexter Franc a Barry Ward vo filme Nevďačné bytosti. Foto: CinemArt SK

recenzia Nevďačné bytosti

Nový film slovinského režiséra Olma Omerzu Nevďačné bytosti prenáša diváka do dôverne známeho kempu na pobreží Jadranu, aby mu ukázal, ako osamelé môžu byť naše najbližšie vzťahy. Čerstvo rozvedený otec (Barry Ward) berie deti na spoločnú dovolenku pri mori, aby utužil natrhnuté puto a nestratil svoje krehké postavenie hlavy rodiny. Potom čo sa sedemnásťročná Klára (Dexter Franc) zamiluje do miestneho mladíka Denisa (Timon Šturbej), sa dej vyostruje a prostredníctvom rozprávania s kompaktnou atmosférou divákovi predostiera medzigeneračný príbeh o láske a o tom, čo všetko je človek schopný spraviť, aby ju ochránil. Čo keď je láska práve o tom, aby sme druhým dovolili bezpečne zlyhať? V poradí piaty celovečerný film Olma Omerzu nadväzuje na režisérovu predošlú tvorbu, ktorú sofistikovane posúva do novej, artovej podoby. Snímka uvedená na medzinárodnom filmovom festivale v San Sebastiáne potvrdzuje režisérovo silné postavenie na nezávislej filmovej scéne. Omerzu rezignuje na divácke očakávania a svojským štýlom predkladá tému rodičovstva, záväzku a slobody, ktorú rodinné vzťahy často obmedzujú. Komunikácia je základ Príbeh dvojjazyčnej rodiny aktuálnym a mnohovrstevnatým spôsobom spracúva myšlienku neschopnosti komunikovať a odcudzenia, ktoré vo vzťahoch vytvára. Otec nevie po česky, mama je zo Slovenska a deti spolu napriek spoločnému jazyku sotva prehovoria. Mladší brat Theo je v zásade bezproblémový, ale vďaka tomu, žiaľ, aj neviditeľný, zatiaľ čo staršia Klára trpí poruchou...
Bábkoherci Ivan Martinka a Mirka Dudková s Kukom pri nakrúcaní filmu Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú. Foto: Sofia Bencsik

reportáž Kuko, Drobček a Raťafák sa hlásia k popkultúre

Tri starnúce televízne hviezdy spojila filmovačka. Legendárne bábky sa zamýšľajú nad tým, či sú od macochy a či ich tu ešte vôbec potrebujeme. Píše sa rok 2009 a prezidentská kampaň na Slovensku beží v plnom prúde. Prekvapivo sa do nej zapája aj akési neohrabané, večne rozškľabené indivíduum s riedkym páperovým účesom. Zlaté časy má už za sebou, no vždy sa odkiaľsi vynorí, jedného postraší, druhého rozosmeje, tretiemu nedá pokoj, štvrtého nahnevá, piatemu aj traumu spôsobí. Svojím nadčasovým sloganom však aj dnes vystihuje pointu dňa: „Raťafák – váš prezident a naozajstná bábka.“ Anomálie Ak vám naskočila v mysli figúra z televíznej obrazovky, hádate správne. Raťafák Plachta telom pripomína človeka, má však viacero fyzických anomálií – dlhý krk, výraznú spodnú čeľusť, dva veľké hrby ako ramená. Rád sa smeje a má ľúbozvučnú slovenčinu. V 80. rokoch minulého storočia účinkoval v televíznom cykle Slniečko na rukavičke, svojským humorom sprostredkúval pre deti výchovné posolstvá, až kým reláciu z vyššej moci nezrušili. Bábku si po istom čase našiel internet a jej popularita sa udržiavala nekontrolovane, dokonca sa dostala do youtubového výberu Top 20 „neúmyselne znepokojujúcich detských postáv z celého sveta“ s niekoľkými miliónmi pozretí. Teraz bude jedným z troch hlavných hrdinov bábkového filmu pre dospelých. Volá sa Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú. Premiéru v kinách bude mať v lete. Návrat...
Zobraziť všetky články