slovenský dabing Záber z filmu Vinnetou – posledný výstrel. Foto: archív SFÚ

návraty Podoby slovenského kinodabingu v programe Filmotéky

Jaroslav Procházka

Písmo: A- | A+

História slovenského filmového dabingu siaha do 50. rokov minulého storočia. Vtedy na Kolibe začali vznikať prvé slovenské verzie cudzojazyčných filmov pre súdobú kinodistribúciu. Spočiatku to boli najmä filmy krátkometrážne, prevažne animované, určené deťom a mládeži. Práve tvorba pre deti a mládež bola pre kinodabing prioritná. Postupne, s väčšou profesionalizáciou, lepšími technickými i finančnými podmienkami sa ponuka dabovaných titulov pre kiná rozšírila aj o snímky určené staršiemu publiku.

Éra kolibského kinodabingu trvala niečo vyše troch desaťročí. Jej výsledky pravidelne počuli okrem návštevníkov kín aj diváci Československej televízie. Po roku 1989, ergo po zániku kolibského štúdia, sa slovenské kolibské kinodabingy vytratili nielen z kinodistribúcie, ale – až na nepatrné výnimky (Mrázik, Starman, Zlatý tuleň,…) – aj z vysielania našich televízií. Na nosiče tzv. domáceho kina či VOD sa pre istotu nedostali a nedostávajú takmer vôbec. História slovenského kinodabingu je pritom pomerne rozsiahla, a rozmanitá. A napriek tradičnej – a dodnes pretrvávajúcej – kvalitatívnej konkurencii súbežne existujúceho barrandovského kinodabingu, nemenej divácky atraktívna.

Filmy v dobovom slovenskom znení

Pamätníkom tejto zaniknutej dabingovej éry, dabingovým nadšencom, bádateľom i bežným divákom zvedavým na filmy v dobovom slovenskom znení, ponúkla Filmotéka Kina Lumière od októbra 2024 do decembra 2025 široký výber dabovaných filmových titulov z prednovembrovej domácej kinodistribúcie. Výber jednotlivých snímok bol intuitívny. Neriadil sa chronologickým, tematickým alebo historickým usporiadaním. Vždy jedenkrát do týždňa ponuku Filmotéky doplnil jeden titul v kolibskom kinodabingu. Spolu tak Filmotéka premietla 51 filmov z približne 15 krajín bývalej socialistickej i kapitalistickej cudziny. Prestávku cyklus čerpal iba počas prázdninových mesiacov.

Pestré bolo aj zastúpenie jednotlivých žánrov. Od divácky obľúbených komédií (Ach, milý Harry, Didi na plný plyn, Didi a pomsta vydedencov, Milovaná žena mechanika Gavrilova), dobrodružných filmov (Sindibád a tigrie oči, Zlatá Sindibádova cesta, Drsný chlapík, Zlatá baňa), cez kriminálno – detektívne drámy (Bankové konto s výstrahou, Sudca, Zlo pod slnkom, Bestseller), divácky náročnejšie filmy (Bravo maestro, Zelená kobra, Kolónia, Cigánka Aza) až po zábavu pre celú rodinu (Lastovičky a amazonky, Nicky, Chcem snívať, Obkľúčení slonmi).

Cyklus uviedol aj niekoľko raritných projekcií. Išlo o filmy, ktoré sa u nás mimo kinodistribúcie pravdepodobne inde neobjavili a napriek tomu, že nie sú medzi milovníkmi filmu príliš známe, ich pripomenutie – navyše v slovenskej verzii – určite nebolo zbytočné. Premietal sa napríklad dobrodružný film Tony hľadá Tokio, v ktorom po prvýkrát po slovensky prehodí pár slov legendárny Clint Eastwood. Takisto talianska komédia Tretí v rade, kde legendárneho Fantozziho Paola Villaggia do slovenčiny vynikajúco pretlmočil Marián Labuda. Filmotéka uviedla aj nekompromisnú socialistickú satiru Maskot. V nej sa stretlo neuveriteľne hviezdne dabingové obsadenie (napr. Michal Dočolomanský, Eduard Bindas, Jana Nagyová, Eva Krížiková, Július Satinský či Miroslav Noga). A premietala sa aj absolútna rarita v podobe historickej fresky Daniel – haličské knieža. Obsahuje netradičný a unikátny slovenský, pre kiná oficiálne vyrobený voiceover.

slovenský dabing Svätopluk Šablatúra a Margita Tomášková v strižni. Foto: archív SFÚ
Svätopluk Šablatúra a Margita Tomášková v strižni. Foto: archív SFÚ

Režiséri a režisérky slovenského znenia

Každý z režisérov slovenského znenia, ktorí v ére kolibského kinodabingu zanechali výraznú tvorivú stopu, mal medzi uvádzanými filmami niekoľko reprezentatívnych a kvalitných ukážok svojej práce. V réžii Eduarda Grečnera sa divákom pripomenuli napríklad Návrat čierneho žrebca a tajomný Dom na Carroll Street. Alžbetu Domastovú reprezentovala vtipná i napínavá jazda po latinskej Amerike Honba za diamantom a prvý „slovenský“ Eddie Murphy zachraňujúci Zlaté dieťa. Dušan Kodaj prispel nadčasovo vtipnými peripetiami, ktoré spôsobili Pohani z Kumerova a ďalšou adaptáciou románovej klasiky Robinson Crusoe. Miroslav Horňák sa podpísal pod Súboj o poklad Yankee Zephyra aj komediálno-kriminálny Vabank II. Najviac pomyselných „zárezov“ patrilo legendárnemu Svätoplukovi Šablatúrovi, zakladateľovi kolibského kinodabingu a najplodnejšiemu dabingovému režisérovi prednovembrovej éry (Dobrodružstvo Toma Sawyera, Dva roky prázdnin, Sestry, O dvoch, čo ukradli mesiac).

K divácky najnavštevovanejším projekciám sa zaradili obľúbená „márnotratná“ komédia Brewsterove milióny. A takisto vynikajúca adaptácia známej klasickej knihy Ericha Kästnera Emil a detektívi. Zaujal tiež romanticko-dobrodružný austrálsky film Muž od Snežnej rieky, úsmevný portrét neobvyklého spolužitia mestského džentlmena a vydry v lone vidieckej prírody Kruhy na vode či rumunská crazy komédia Kto je miliardár?. Ale úspech mali aj experimentálny animovaný maďarský film Syn bielej kobyly alebo unikátna slovenská verzia jedného z komerčne najúspešnejších filmov prednovembrovej distribúcie Vinnetou – posledný výstrel.

slovenský dabing Alžbeta Domastová
Alžbeta Domastová. Foto: archív SFÚ

Možnosť porovnať úroveň kvality slovenského znenia

Cyklus nazvaný Podoby slovenského kinodabingu záujemcom o tento špecifický druh umenia pripomenul to najlepšie, najzaujímavejšie aj najunikátnejšie, čo sa v depozitoch Slovenského filmového ústavu do dnešných dní dochovalo. Aj diváci, ktorí primárne v kinách nepreferujú slovenské verzie, mali možnosť oboznámiť sa s filmami, ktoré slávili úspech v kinodistribúcii rokov minulých. V súčasnosti už nie sú bežne dostupné či už v kinách, televízii alebo na iných distribučných kanáloch. No cyklus predovšetkým ponúkol možnosť porovnať úroveň kvality slovenského znenia v ére štátnej monopolnej distribúcie v juxtapozícii k jej dnešnej, početne neporovnateľnej a často mechanicky „vyrábanej“ dabingovej produkcii, ktorá na jej základoch vyrástla.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

MFF Benátky 2026 ceny Záber z filmu Neznáma žena. Foto: MFF Benátky

Zlatého leva získala v Benátkach Neznáma žena, ocenili aj dokument NAZA

Film Neznáma žena (Woman Unknown) dánsko-egyptskej režisérky May el-Toukhy získal na 83. ročníku MFF v Benátkach v sobotu 12. septembra Zlatého leva pre najlepšiu snímku festivalu. Film sa odohráva v Dánsku po nacistickej okupácii a druhej svetovej vojne. Jeho hrdinka sa má vydávať za bohatého vdovca, má však tajomstvo. Počas vojny mala románik s nemeckým vojakom. „Neznáma žena skúma tému ženského tela ako bojového poľa, a to optikou takzvaných horizontálnych kolaborantiek – mnohých žien v Celej Európe, ktoré počas druhej svetovej vojny udržiavali intímne vzťahy s vojakmi okupačnej armády a po vojne za to znášali tvrdé následky,“ uviedla režisérka. Protagonistku jej filmu stvárnila dánska herečka Mathilde Arcel. Za svoj výkon získala Volpiho čašu pre najlepšiu herečku. Cenu pre najlepšieho herca si odniesol John Malkovich za úlohu agenta v britsko-americko-čilskom komediálnom trileri Martina McDonagha Wild Horse Nine. Strieborného leva – Veľkú cenu poroty udelili snímke Possible Love kórejského filmára Chang-dong Leeho o dvoch manželských dvojiciach. Strieborného leva za réžiu získal pôvodom ruský filmár Ilja Chržanovskij za snímku Dau. Venuje sa v nej fyzikom, ktorí vyvinuli sovietsku atómovú bombu. Snímka vznikala dve desaťročia. Podľa neho nie všetci verili, že film, na ktorom spolupracovalo okolo 2000 ľudí, dokončí. Cenu venoval Charkovu a Ukrajincom, ktorí bojujú v strašnej vojne. A takisto svojej mame, ktorá sa na Ukrajine narodila. Rekordný...
Cinematik 2026 ceny SFÚ Igor Luther. Foto: Punkchart films

Víťazmi Cinematiku 2026 sú Fatherland, Igor a potom a Musíme prežiť

Najlepším slovenským dokumentom na MFF Cinematik 2026 sa stal portrét zosnulého kameramana Igora Luthera Igor a potom v réžii Ivana Ostrochovského. Ceny festival vyhlásil v sobotu 12. septembra. Pokračuje však až do nedele, keď uvedie tiež ocenené snímky. Neskôr ešte vyhlási víťaza ceny publika. „Igor Luther bol fascinujúci a komplikovaný človek, ktorý žil v komplikovanejšej dobe ako žijeme my a napriek tomu sa tej komplikovanosti nebál a v podstate sa z nej tešil a bral to ako výzvu meniť veci k lepšiemu a pre mňa to je veľmi inšpirujúce,“ povedal režisér a producent snímky Ostrochovský pri preberaní ceny Cinematik.doc. O cene rozhodovala trojčlenná medzinárodná porota – distribútorka Michaela Čajková, kameraman Norbert Hudec a filmový kurátor Christopher Small. Snímka Igor a potom vznikla v slovensko-českej koprodukcii. Jej koproducentom je Slovenský filmový ústav. Svetoznámy slovenský kameraman Igor Luther stál za kamerou v snímkach ako Vtáčkovia, siroty a blázni Juraja Jakubiska, Plechový bubienok Volkera Schlöndorffa či Danton Andrzeja Wajdu. Snímka Igor a potom vznikala pôvodne pod názvom Autoportrét a mal ju o sebe nakrútiť sám Luther. Nakoniec túto úlohu na seba prevzal Ostrochovský. „Igor bol už posledné dva roky svojho života vážne chorý a pochopili sme, že ten film musíme natočiť my. Bolo pre nás nepredstaviteľné, aby dokument o v podstate najúspešnejšom slovenskom filmárovi nevznikol,“ povedal Ostrochovský pre Filmsk.sk po uvedení...
Zobraziť všetky články