Febiofest 2026 Zvláštne uznanie poroty v kategórii krátkych filmov si prevzali producentka Natália Pavlove a režisérka Terézia Halamová za film Pes a vlk. Foto: MFF Febiofest Bratislava
Písmo: A- | A+

Je to neuveriteľné, ale je to tak: slovenský Febiofest sa tohto roku „dožil“ 33. ročníka, a to v situácii, keď pôvodný, teda český Febiofest už zanikol (naposledy sa konal v roku 2022) a spoločnosť Febio, ktorá sa zaslúžila o jeho vznik a dala mu názov, utlmila svoju činnosť na minimum. Zakladateľ festivalu, Slovák Fero Fenič sa v Prahe, verím, teší dobrému zdraviu a azda sa teší aj z úspechu svojho slovenského „ľavobočka“.

Febiofest 2026 sa konal od 11. do 17. marca. Premietalo sa prevažne v bratislavskom Kine Lumière (s limitovaným počtom predstavení v kine Mladosť, ktoré neboli zaradené do systému akreditácií a rezervácií), a to vo všetkých štyroch kinosálach. Program pozostával zo 41 dlhometrážnych titulov a 20 krátkych filmov. (Do toho nepočítame dve „utajené“ projekcie s diváckymi prekvapeniami, týkajúcimi sa miesta i uvádzaného titulu; zostali pre nás utajené dodnes.) Popri dvoch súťažiach tvorilo program ďalších sedem sekcií. Z nich najpočetnejšie, obsahujúce po 9 titulov, boli Film Plus a Bez limitov (kým podivnú sekciu Mimo súťaže tvorila jedna jediná snímka).

Na rozdiel od minulého ročníka, keď organizátori vybrali na spoločné otvorenie Febiofestu a paralelne prebiehajúceho spriateleného podujatia Visegrad Film Forum zahraničný (rumunský) film, tentoraz stavili na domáci tvorbu. Podujatie otváral česko-slovenský Šampión režiséra Jakuba Červenku. Javí sa to ako mierne pikantné rozhodnutie, keďže iba pred niekoľkými mesiacmi mal premiéru film Gregora Valentoviča Nepela s rovnakým protagonistom a prakticky rovnakou zápletkou a tieto dva filmy sa budú určite porovnávať. Pripomeňme tu aspoň malú kuriozitu, že vo filme Nepela, ktorý je viac slovenský než český, hrá hlavnú úlohu český herec (Josef Trojan), kým v Šampiónovi, ktorý je viac český než slovenský, je to slovenský herec (Adam Kubala). Aj záver festivalu patril česko-slovenskej koprodukcii Poberta režiséra Ondřeja Hudečka, príbehu malého zlodejíčka, ktorý sa odohráva počas covidových lockdownov v Strážnici, režisérovom rodnom meste.

Pol tucta hraných filmov v súťaži

Obe febiofestové súťaže – celovečerných hraných filmov a krátkych filmov – sa nazývajú V strede Európy. Zameriavajú sa na snímky zo Slovenska, z Česka, Poľska, Maďarska, Rakúska a Ukrajiny (no vďaka koprodukciám v nich bolo zastúpených aj 10 ďalších krajín). V súťaži hraných filmov, kde zastupoval prakticky každú „základnú“ krajinu jeden film, zvíťazila ukrajinská snímka režiséra Valentyna Vasianovyča Za víťazstvo. Ide o dvojakú fikciu: nielenže je to hraný film, ale odohráva sa po (zatiaľ fiktívnom) konci vojny na Ukrajine.

Jeho protagonistom je filmový režisér, ktorý žije aktuálne so svojím dospievajúcim synom. Nakrúca nízkorozpočtový autobiografický film o režisérovi, ktorého manželka a dcéra ušli pred vojnou do Španielska, no ani po jej skončení sa veľmi neponáhľajú vrátiť domov. Postavu režiséra stvárnil sám Vasianovyč. S divákom hrá sofistikovanú hru, keď využíva princíp filmu vo filme; zároveň skvele vystihuje atmosféru povojnového obdobia a prázdnotu v dušiach, ktorá s ním súvisí. Zvláštne uznanie získali mladé hlavné predstaviteľky českého filmu Na druhej strane leta (r. Vojtěch Strakatý) Lucie Fingerhutová, Nikola Kylarová, Eliška Bašusová a Sofie Anna Švehlíková. Podľa poroty „zachytením všetkých emocionálnych odtieňov dospievania a rozmerov priateľstva nádherne oživili energiu mladosti“. Slovensko v tejto súťaži zastupoval spomínaný koprodukčný Šampión.

Krátke, ale dôležité

V súťaži krátkych filmov zvíťazil spomedzi dvoch desiatok titulov experimentálny dokument Seablindness slovenskej režisérky Terezy Smetanovej. „S pôsobivou kamerou a jemne načasovaným tempom pozýva diváka do priestoru, kde obrovská mechanika nášho sveta odhaľuje svoju krásu aj nepokoj,“ uviedla porota.

Febiofest 2026 Hlavnú cenu v súťaži krátkych filmov získala slovenská snímka Seablindness producentky Terezy Tokárovej a režisérky Terezy Smetanovej. Foto: MFF Febiofest Bratislava
Hlavnú cenu v súťaži krátkych filmov získala slovenská snímka Seablindness producentky Terezy Tokárovej a režisérky Terezy Smetanovej. Foto: MFF Febiofest Bratislava

Zvláštne uznanie si prevzali režisérka Terézia Halamová a producentka Natália Pavlove za pozoruhodnú prácu najmä pri vedení herca v hlavnej úlohe a formovaní jeho výkonu vo filme Pes a vlk, „dobre zrežírovanej sérii epizód spojených jediným hlavným hercom, ktorý ukazuje silu, sebavedomie a zraniteľnosť“. Na podujatí Works in Progress v rámci sprievodných Bratislava Industry Days dvojica tvorkýň spolu so slovenským producentom Matejom Sotníkom predstavili pripravované spracovanie tohto námetu – ponoru do sveta mladého striptéra – aj v podobe celovečerného filmu.

Popri víťaznej snímke reprezentovali Slovensko v súťaži ešte filmy Ako počúvať fontány (r. Eva Sajanová), Táto izba sa nedá zjesť (r. Emília Ondriašová), Orla (r. Marie Lukáčová) a Pozdravy z Rodosu (r. Viera Čákanyová) – posledné dva vznikli v koprodukcii s Českom.

Vojna na Ukrajine iným pohľadom

Vojna na Ukrajine je už štyri roky najdôležitejším geopolitickým dianím v európskom priestore. Prejavuje sa to aj vo výbere filmov do programu Febiofestu. Čo je zaujímavé –





Zvláštne uznanie poroty v kategórii krátkych filmov si prevzali producentka Natália Pavlove a režisérka Terézia Halamová za film Pes a vlk. Foto: MFF Febiofest Bratislava

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Nevďačné bytosti Dexter Franc a Barry Ward vo filme Nevďačné bytosti. Foto: CinemArt SK

recenzia Nevďačné bytosti

Nový film slovinského režiséra Olma Omerzu Nevďačné bytosti prenáša diváka do dôverne známeho kempu na pobreží Jadranu, aby mu ukázal, ako osamelé môžu byť naše najbližšie vzťahy. Čerstvo rozvedený otec (Barry Ward) berie deti na spoločnú dovolenku pri mori, aby utužil natrhnuté puto a nestratil svoje krehké postavenie hlavy rodiny. Potom čo sa sedemnásťročná Klára (Dexter Franc) zamiluje do miestneho mladíka Denisa (Timon Šturbej), sa dej vyostruje a prostredníctvom rozprávania s kompaktnou atmosférou divákovi predostiera medzigeneračný príbeh o láske a o tom, čo všetko je človek schopný spraviť, aby ju ochránil. Čo keď je láska práve o tom, aby sme druhým dovolili bezpečne zlyhať? V poradí piaty celovečerný film Olma Omerzu nadväzuje na režisérovu predošlú tvorbu, ktorú sofistikovane posúva do novej, artovej podoby. Snímka uvedená na medzinárodnom filmovom festivale v San Sebastiáne potvrdzuje režisérovo silné postavenie na nezávislej filmovej scéne. Omerzu rezignuje na divácke očakávania a svojským štýlom predkladá tému rodičovstva, záväzku a slobody, ktorú rodinné vzťahy často obmedzujú. Komunikácia je základ Príbeh dvojjazyčnej rodiny aktuálnym a mnohovrstevnatým spôsobom spracúva myšlienku neschopnosti komunikovať a odcudzenia, ktoré vo vzťahoch vytvára. Otec nevie po česky, mama je zo Slovenska a deti spolu napriek spoločnému jazyku sotva prehovoria. Mladší brat Theo je v zásade bezproblémový, ale vďaka tomu, žiaľ, aj neviditeľný, zatiaľ čo staršia Klára trpí poruchou...
Bábkoherci Ivan Martinka a Mirka Dudková s Kukom pri nakrúcaní filmu Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú. Foto: Sofia Bencsik

reportáž Kuko, Drobček a Raťafák sa hlásia k popkultúre

Tri starnúce televízne hviezdy spojila filmovačka. Legendárne bábky sa zamýšľajú nad tým, či sú od macochy a či ich tu ešte vôbec potrebujeme. Píše sa rok 2009 a prezidentská kampaň na Slovensku beží v plnom prúde. Prekvapivo sa do nej zapája aj akési neohrabané, večne rozškľabené indivíduum s riedkym páperovým účesom. Zlaté časy má už za sebou, no vždy sa odkiaľsi vynorí, jedného postraší, druhého rozosmeje, tretiemu nedá pokoj, štvrtého nahnevá, piatemu aj traumu spôsobí. Svojím nadčasovým sloganom však aj dnes vystihuje pointu dňa: „Raťafák – váš prezident a naozajstná bábka.“ Anomálie Ak vám naskočila v mysli figúra z televíznej obrazovky, hádate správne. Raťafák Plachta telom pripomína človeka, má však viacero fyzických anomálií – dlhý krk, výraznú spodnú čeľusť, dva veľké hrby ako ramená. Rád sa smeje a má ľúbozvučnú slovenčinu. V 80. rokoch minulého storočia účinkoval v televíznom cykle Slniečko na rukavičke, svojským humorom sprostredkúval pre deti výchovné posolstvá, až kým reláciu z vyššej moci nezrušili. Bábku si po istom čase našiel internet a jej popularita sa udržiavala nekontrolovane, dokonca sa dostala do youtubového výberu Top 20 „neúmyselne znepokojujúcich detských postáv z celého sveta“ s niekoľkými miliónmi pozretí. Teraz bude jedným z troch hlavných hrdinov bábkového filmu pre dospelých. Volá sa Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú. Premiéru v kinách bude mať v lete. Návrat...
Zobraziť všetky články