Febiofest 2026 Zvláštne uznanie poroty v kategórii krátkych filmov si prevzali producentka Natália Pavlove a režisérka Terézia Halamová za film Pes a vlk. Foto: MFF Febiofest Bratislava
Písmo: A- | A+

Je to neuveriteľné, ale je to tak: slovenský Febiofest sa tohto roku „dožil“ 33. ročníka, a to v situácii, keď pôvodný, teda český Febiofest už zanikol (naposledy sa konal v roku 2022) a spoločnosť Febio, ktorá sa zaslúžila o jeho vznik a dala mu názov, utlmila svoju činnosť na minimum. Zakladateľ festivalu, Slovák Fero Fenič sa v Prahe, verím, teší dobrému zdraviu a azda sa teší aj z úspechu svojho slovenského „ľavobočka“.

Febiofest 2026 sa konal od 11. do 17. marca. Premietalo sa prevažne v bratislavskom Kine Lumière (s limitovaným počtom predstavení v kine Mladosť, ktoré neboli zaradené do systému akreditácií a rezervácií), a to vo všetkých štyroch kinosálach. Program pozostával zo 41 dlhometrážnych titulov a 20 krátkych filmov. (Do toho nepočítame dve „utajené“ projekcie s diváckymi prekvapeniami, týkajúcimi sa miesta i uvádzaného titulu; zostali pre nás utajené dodnes.) Popri dvoch súťažiach tvorilo program ďalších sedem sekcií. Z nich najpočetnejšie, obsahujúce po 9 titulov, boli Film Plus a Bez limitov (kým podivnú sekciu Mimo súťaže tvorila jedna jediná snímka).

Na rozdiel od minulého ročníka, keď organizátori vybrali na spoločné otvorenie Febiofestu a paralelne prebiehajúceho spriateleného podujatia Visegrad Film Forum zahraničný (rumunský) film, tentoraz stavili na domáci tvorbu. Podujatie otváral česko-slovenský Šampión režiséra Jakuba Červenku. Javí sa to ako mierne pikantné rozhodnutie, keďže iba pred niekoľkými mesiacmi mal premiéru film Gregora Valentoviča Nepela s rovnakým protagonistom a prakticky rovnakou zápletkou a tieto dva filmy sa budú určite porovnávať. Pripomeňme tu aspoň malú kuriozitu, že vo filme Nepela, ktorý je viac slovenský než český, hrá hlavnú úlohu český herec (Josef Trojan), kým v Šampiónovi, ktorý je viac český než slovenský, je to slovenský herec (Adam Kubala). Aj záver festivalu patril česko-slovenskej koprodukcii Poberta režiséra Ondřeja Hudečka, príbehu malého zlodejíčka, ktorý sa odohráva počas covidových lockdownov v Strážnici, režisérovom rodnom meste.

Pol tucta hraných filmov v súťaži

Obe febiofestové súťaže – celovečerných hraných filmov a krátkych filmov – sa nazývajú V strede Európy. Zameriavajú sa na snímky zo Slovenska, z Česka, Poľska, Maďarska, Rakúska a Ukrajiny (no vďaka koprodukciám v nich bolo zastúpených aj 10 ďalších krajín). V súťaži hraných filmov, kde zastupoval prakticky každú „základnú“ krajinu jeden film, zvíťazila ukrajinská snímka režiséra Valentyna Vasianovyča Za víťazstvo. Ide o dvojakú fikciu: nielenže je to hraný film, ale odohráva sa po (zatiaľ fiktívnom) konci vojny na Ukrajine.

Jeho protagonistom je filmový režisér, ktorý žije aktuálne so svojím dospievajúcim synom. Nakrúca nízkorozpočtový autobiografický film o režisérovi, ktorého manželka a dcéra ušli pred vojnou do Španielska, no ani po jej skončení sa veľmi neponáhľajú vrátiť domov. Postavu režiséra stvárnil sám Vasianovyč. S divákom hrá sofistikovanú hru, keď využíva princíp filmu vo filme; zároveň skvele vystihuje atmosféru povojnového obdobia a prázdnotu v dušiach, ktorá s ním súvisí. Zvláštne uznanie získali mladé hlavné predstaviteľky českého filmu Na druhej strane leta (r. Vojtěch Strakatý) Lucie Fingerhutová, Nikola Kylarová, Eliška Bašusová a Sofie Anna Švehlíková. Podľa poroty „zachytením všetkých emocionálnych odtieňov dospievania a rozmerov priateľstva nádherne oživili energiu mladosti“. Slovensko v tejto súťaži zastupoval spomínaný koprodukčný Šampión.

Krátke, ale dôležité

V súťaži krátkych filmov zvíťazil spomedzi dvoch desiatok titulov experimentálny dokument Seablindness slovenskej režisérky Terezy Smetanovej. „S pôsobivou kamerou a jemne načasovaným tempom pozýva diváka do priestoru, kde obrovská mechanika nášho sveta odhaľuje svoju krásu aj nepokoj,“ uviedla porota.

Febiofest 2026 Hlavnú cenu v súťaži krátkych filmov získala slovenská snímka Seablindness producentky Terezy Tokárovej a režisérky Terezy Smetanovej. Foto: MFF Febiofest Bratislava
Hlavnú cenu v súťaži krátkych filmov získala slovenská snímka Seablindness producentky Terezy Tokárovej a režisérky Terezy Smetanovej. Foto: MFF Febiofest Bratislava

Zvláštne uznanie si prevzali režisérka Terézia Halamová a producentka Natália Pavlove za pozoruhodnú prácu najmä pri vedení herca v hlavnej úlohe a formovaní jeho výkonu vo filme Pes a vlk, „dobre zrežírovanej sérii epizód spojených jediným hlavným hercom, ktorý ukazuje silu, sebavedomie a zraniteľnosť“. Na podujatí Works in Progress v rámci sprievodných Bratislava Industry Days dvojica tvorkýň spolu so slovenským producentom Matejom Sotníkom predstavili pripravované spracovanie tohto námetu – ponoru do sveta mladého striptéra – aj v podobe celovečerného filmu.

Popri víťaznej snímke reprezentovali Slovensko v súťaži ešte filmy Ako počúvať fontány (r. Eva Sajanová), Táto izba sa nedá zjesť (r. Emília Ondriašová), Orla (r. Marie Lukáčová) a Pozdravy z Rodosu (r. Viera Čákanyová) – posledné dva vznikli v koprodukcii s Českom.

Vojna na Ukrajine iným pohľadom

Vojna na Ukrajine je už štyri roky najdôležitejším geopolitickým dianím v európskom priestore. Prejavuje sa to aj vo výbere filmov do programu Febiofestu. Čo je zaujímavé –





Zvláštne uznanie poroty v kategórii krátkych filmov si prevzali producentka Natália Pavlove a režisérka Terézia Halamová za film Pes a vlk. Foto: MFF Febiofest Bratislava

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

rozhovor Zuzana Gindl-Tatárová Foto: SFTA

rozhovor Zuzana Gindl-Tatárová

Zuzana Gindl-Tatárová v polovici 80. rokov vstúpila do sveta filmu tvorivou spoluprácou so Štefanom Uhrom ako spoluscenáristka jeho filmu o Božene Slančíkovej Timrave Šiesta veta (1986). Dramaturgicky spolupracovala na filmoch ako Správca skanzenu, Sedím na konári a je mi dobre,  Let asfaltového holuba alebo Neha, neskôr Kandidát, Čiara či Slúžka. Desiatkam ďalších filmov pomohla na svet ako národná zástupkyňa v európskom fonde na podporu kinematografie Eurimages. Pedagogicky pôsobila na FTF VŠMU a jej tzv. „veľkým seminárom“ prešla drvivá väčšina aktívnych filmárov a filmárok strednej a mladšej generácie. Bola aj prodekankou FTF VŠMU pre zahraničie a dvakrát bola vymenovaná za členku Rady AVF (2011 a 2021.) V rokoch 2002 – 2007 viedla Slovenskú filmovú a televíznu akadémiu, kde založila národné filmové ceny Slnko v sieti. Tento rok si sama prevzala Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre. Viackrát si povedala, že k cinefilstvu si sa dostala už ako päťročná, keď teba a tvojho brata stará mama vodievala do bratislavského kina Čas. Aké boli tvoje najranejšie filmové zážitky a čo z nich v tebe zostalo dodnes? Mojimi hrdinami boli vtedy Zikmund a Hanzelka a ich úžasná Tatra, alebo Frigo na mašine... Boli to odvážni a nezávislí hrdinovia. No babička nás nevodila len do kina Čas. Pravidelne sme chodili aj na detské predstavenia do „blchárne“, ako sme volali kino Mladosť. Bolo...
Milota Záber z filmu Milota. Foto: FURIA FILM

Milota otvára našej úprimnosti chalupu s modrou strechou

Vidieť umeleckého fotografa v procese tvorby znamená možnosť dotýkať sa miery slobody jeho vnútorného sveta, v ktorom sa odráža realita tak, ako ju vidí cez objektív aparátu. Ak je to Milota Havránková, sledujeme celoživotný príbeh výnimočnej a charizmatickej ženy s neomylným citom pre pevný, úprimný a podmanivý výtvarný experiment. Do kín prichádza celovečerný dokument Milota. Premiéru bude mať 30. apríla. Na správnej ceste „Na Slovensku je stále veľa žien, ktoré si zaslúžia filmové spracovanie,“ hovorí pre Filmsk.sk producentka dokumentu Milota Lívia Filusová. K myšlienke zmapovať životnú cestu jednej z najvýraznejších osobností slovenskej fotografie dospela v čase pandémie. Rozhodovala sa vtedy o uchopení novej témy, v ktorej mala byť ústrednou postavou súčasná žena – umelkyňa. Fakt, že v spoločnosti začali vládnuť dovtedy utlmené vášne degradujúce kultúrne hodnoty, ju v tom mohol len utvrdiť. Tvorba Miloty Havránkovej ju okamžite oslovila svojou originalitou, štylizáciou a najmä emóciou, ktorú z jej fotografií cítila. „Keď som si preštudovala dostupné materiály, ktoré som o Milote našla, vedela som, že som na správnej ceste. S Milotou a s jej rodinou sme odkomunikovali zámer filmu, dohodli sme si podmienky v rámci obsahu a ja som sa na temer štyri roky stala súčasťou ich života,“ hovorí. Fotografka Milota Havránková Foto: FURIA FILM Spontánne a s výsledkom Silným vizuálnym aj emocionálnym motívom filmu sa stala Milotina chalupa s...
Turisti Záber z filmu Turisti. Foto: ASFK

Turisti mimo komfortnej zóny

Po premiére na Medzinárodnom festivale krátkych filmov v Clermont-Ferrand sa krátky animovaný film slovenskej režisérky Márie Kralovič Turisti dostal aj do slovenských kín. V distribúcii sa premieta ako predfilm americkej čiernej komédie Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem (r. Mary Bronstein). Protagonistami filmu Turisti sú manželia Hana a Kornel. Ich výprava do prírody sa zmení na boj o prežitie. „Film Turisti je krátky animovaný film o hľadaní vzájomného porozumenia v pokročilom manželskom zväzku. Hana a Kornel majú neľahkú úlohu. Vyšplhať sa na kopec svojho problému a za jeho vrcholom nájsť nové perspektívne horizonty. Stávajú sa teda turistami, kde musia vyhrať boj nad vlastnými vášňami, únavou a lenivosťou pri ťažkom výstupe na vrchol,“ píše v explikácii pre Audiovizuálny fond producentka Agata Novinski. „Film je zároveň o dôležitosti poznať samého seba a mať sa rád, aby sme boli v dostatočnej miere pripravení na akékoľvek partnerské spolužitie,“ dodáva. Režisérka Mária Kraľovič má za sebou už niekoľko krátkych animovaných filmov. Jej snímka Fifi Fatale (2018) získala nomináciu na Slnko v sieti. Ako animátorka sa Kralovič podieľala aj na ďalších snímkach. Venuje sa tiež ilustrovaniu. „Lákajú ma situácie, kde je človek nútený mimo svojej komfortnej zóny zakúsiť nebezpečie, či boj o svoj život. Krutosť prírody, ktorá vie byť...
Zobraziť všetky články