Febiofest 2026 Zvláštne uznanie poroty v kategórii krátkych filmov si prevzali producentka Natália Pavlove a režisérka Terézia Halamová za film Pes a vlk. Foto: MFF Febiofest Bratislava
Písmo: A- | A+

Je to neuveriteľné, ale je to tak: slovenský Febiofest sa tohto roku „dožil“ 33. ročníka, a to v situácii, keď pôvodný, teda český Febiofest už zanikol (naposledy sa konal v roku 2022) a spoločnosť Febio, ktorá sa zaslúžila o jeho vznik a dala mu názov, utlmila svoju činnosť na minimum. Zakladateľ festivalu, Slovák Fero Fenič sa v Prahe, verím, teší dobrému zdraviu a azda sa teší aj z úspechu svojho slovenského „ľavobočka“.

Febiofest 2026 sa konal od 11. do 17. marca. Premietalo sa prevažne v bratislavskom Kine Lumière (s limitovaným počtom predstavení v kine Mladosť, ktoré neboli zaradené do systému akreditácií a rezervácií), a to vo všetkých štyroch kinosálach. Program pozostával zo 41 dlhometrážnych titulov a 20 krátkych filmov. (Do toho nepočítame dve „utajené“ projekcie s diváckymi prekvapeniami, týkajúcimi sa miesta i uvádzaného titulu; zostali pre nás utajené dodnes.) Popri dvoch súťažiach tvorilo program ďalších sedem sekcií. Z nich najpočetnejšie, obsahujúce po 9 titulov, boli Film Plus a Bez limitov (kým podivnú sekciu Mimo súťaže tvorila jedna jediná snímka).

Na rozdiel od minulého ročníka, keď organizátori vybrali na spoločné otvorenie Febiofestu a paralelne prebiehajúceho spriateleného podujatia Visegrad Film Forum zahraničný (rumunský) film, tentoraz stavili na domáci tvorbu. Podujatie otváral česko-slovenský Šampión režiséra Jakuba Červenku. Javí sa to ako mierne pikantné rozhodnutie, keďže iba pred niekoľkými mesiacmi mal premiéru film Gregora Valentoviča Nepela s rovnakým protagonistom a prakticky rovnakou zápletkou a tieto dva filmy sa budú určite porovnávať. Pripomeňme tu aspoň malú kuriozitu, že vo filme Nepela, ktorý je viac slovenský než český, hrá hlavnú úlohu český herec (Josef Trojan), kým v Šampiónovi, ktorý je viac český než slovenský, je to slovenský herec (Adam Kubala). Aj záver festivalu patril česko-slovenskej koprodukcii Poberta režiséra Ondřeja Hudečka, príbehu malého zlodejíčka, ktorý sa odohráva počas covidových lockdownov v Strážnici, režisérovom rodnom meste.

Pol tucta hraných filmov v súťaži

Obe febiofestové súťaže – celovečerných hraných filmov a krátkych filmov – sa nazývajú V strede Európy. Zameriavajú sa na snímky zo Slovenska, z Česka, Poľska, Maďarska, Rakúska a Ukrajiny (no vďaka koprodukciám v nich bolo zastúpených aj 10 ďalších krajín). V súťaži hraných filmov, kde zastupoval prakticky každú „základnú“ krajinu jeden film, zvíťazila ukrajinská snímka režiséra Valentyna Vasianovyča Za víťazstvo. Ide o dvojakú fikciu: nielenže je to hraný film, ale odohráva sa po (zatiaľ fiktívnom) konci vojny na Ukrajine.

Jeho protagonistom je filmový režisér, ktorý žije aktuálne so svojím dospievajúcim synom. Nakrúca nízkorozpočtový autobiografický film o režisérovi, ktorého manželka a dcéra ušli pred vojnou do Španielska, no ani po jej skončení sa veľmi neponáhľajú vrátiť domov. Postavu režiséra stvárnil sám Vasianovyč. S divákom hrá sofistikovanú hru, keď využíva princíp filmu vo filme; zároveň skvele vystihuje atmosféru povojnového obdobia a prázdnotu v dušiach, ktorá s ním súvisí. Zvláštne uznanie získali mladé hlavné predstaviteľky českého filmu Na druhej strane leta (r. Vojtěch Strakatý) Lucie Fingerhutová, Nikola Kylarová, Eliška Bašusová a Sofie Anna Švehlíková. Podľa poroty „zachytením všetkých emocionálnych odtieňov dospievania a rozmerov priateľstva nádherne oživili energiu mladosti“. Slovensko v tejto súťaži zastupoval spomínaný koprodukčný Šampión.

Krátke, ale dôležité

V súťaži krátkych filmov zvíťazil spomedzi dvoch desiatok titulov experimentálny dokument Seablindness slovenskej režisérky Terezy Smetanovej. „S pôsobivou kamerou a jemne načasovaným tempom pozýva diváka do priestoru, kde obrovská mechanika nášho sveta odhaľuje svoju krásu aj nepokoj,“ uviedla porota.

Febiofest 2026 Hlavnú cenu v súťaži krátkych filmov získala slovenská snímka Seablindness producentky Terezy Tokárovej a režisérky Terezy Smetanovej. Foto: MFF Febiofest Bratislava
Hlavnú cenu v súťaži krátkych filmov získala slovenská snímka Seablindness producentky Terezy Tokárovej a režisérky Terezy Smetanovej. Foto: MFF Febiofest Bratislava

Zvláštne uznanie si prevzali režisérka Terézia Halamová a producentka Natália Pavlove za pozoruhodnú prácu najmä pri vedení herca v hlavnej úlohe a formovaní jeho výkonu vo filme Pes a vlk, „dobre zrežírovanej sérii epizód spojených jediným hlavným hercom, ktorý ukazuje silu, sebavedomie a zraniteľnosť“. Na podujatí Works in Progress v rámci sprievodných Bratislava Industry Days dvojica tvorkýň spolu so slovenským producentom Matejom Sotníkom predstavili pripravované spracovanie tohto námetu – ponoru do sveta mladého striptéra – aj v podobe celovečerného filmu.

Popri víťaznej snímke reprezentovali Slovensko v súťaži ešte filmy Ako počúvať fontány (r. Eva Sajanová), Táto izba sa nedá zjesť (r. Emília Ondriašová), Orla (r. Marie Lukáčová) a Pozdravy z Rodosu (r. Viera Čákanyová) – posledné dva vznikli v koprodukcii s Českom.

Vojna na Ukrajine iným pohľadom

Vojna na Ukrajine je už štyri roky najdôležitejším geopolitickým dianím v európskom priestore. Prejavuje sa to aj vo výbere filmov do programu Febiofestu. Čo je zaujímavé –





Zvláštne uznanie poroty v kategórii krátkych filmov si prevzali producentka Natália Pavlove a režisérka Terézia Halamová za film Pes a vlk. Foto: MFF Febiofest Bratislava

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Kým hory horia voda stúpa Záber z filmu Pozdravy z Rodosu. Foto: Film Expanded

Kým hory horia, voda stúpa

Pod názvom Kým hory horia, voda stúpa – krátke filmy o klíme prichádzajú do distribúcie dve snímky dvoch renomovaných slovenských dokumentaristov. Pozdravy z Rodosu Viery Čákanyovej a Zakorenení vo vode Tomáša Krupu uvidia diváci v slovenských kinách od 20. augusta. „Kým jeden ostrov horí, druhý mizne pod vodou. Dvojica krátkych dokumentov ponúka kontrastné pohľady na klimatickú krízu – od turistov, ktorí si uprostred ničivých požiarov nerušene užívajú dovolenkový raj (Pozdravy z Rodosu), až po muža, núteného rozlúčiť sa s ostrovom, ktorý bol domovom jeho rodiny takmer dvesto rokov (Zakorenení vo vode). Filmy spája otázka, ako dlho ešte dokážeme prehliadať svet, ktorý sa nenávratne mení,“ uvádza spoločná distribučná synopsa snímok združených pod názvom Kým hory horia, voda stúpa. Pozdravy z Rodosu Pozdravy z Rodosu mali premiéru na MFF v Rotterdame. Čákanyová v nich ironicky a s využitím gýča odhaľuje náš talent ignorovať krízy. „Cez audiovizuálnu skratku vyjadruje angažovaný postoj k téme klimatických zmien, ktoré stále viac ohrozujú náš spôsob života. Film formálne hravým spôsobom ukazuje následky obrovských požiarov na gréckom ostrove Rodos v lete 2023 a ignorovanie alebo zľahčovanie problému dovolenkujúcimi turistami ako aj ziskuchtivými pracovníkmi cestovných kancelárií. Napodobňuje pritom amatérske dovolenkové videá a pohľadnice,“ charakterizovali snímku tvorcovia v projekte pre Audiovizuálny fondu, ktorý ju podporil. Producentami filmu sú Matej...
4 živly 2026 Premietanie v amfiteátri v Banskej Štiavnici. Foto: 4 živly/Daniel Dluhý

ohlasy 28. 4 živly

Koniec prvého augustového týždňa už pravidelne pre mnohých z nás znamená filmový maratón prepojený s diskusiami a koncertmi v pôvabnom prostredí Banskej Štiavnice. Podobne ako pri festivale Pohoda, aj tu si mnohí kupujú akreditáciu, respektíve vstupenku, prakticky hneď, ako je to možné. V tom čase je zvyčajne známa iba ústredná téma festivalu a netuší sa, aké filmy, hostia či inšpirácie sa pod ňou budú skrývať. V poradí už 28. ročník festivalu 4 živly sa tento rok konal od 6. do 9. augusta 2026 a niesol sa v znamení témy Generácie. Festival tento rok poznačilo aj nepriaznivé krátenie finančných prostriedkov. Organizátori boli tak nútení skrátiť program o jeden deň. Našťastie sa to na kvalite podujatia nijako nepodpísalo a 4 živly opäť ponúkli premyslenú dramaturgiu a výnimočnú atmosféru, pre ktorú sa do Banskej Štiavnice každoročne vracajú stovky návštevníkov. Na cestovanie som si vybrala asi ten najhorší možný čas. Aktuálne totiž už neexistuje priame spojenie medzi Bratislavou a Banskou Štiavnicou. Prestupovala som v štyridsaťstupňových teplotách v Žiari nad Hronom okolo obeda. Teplo telo totálne vyšťavilo, a tak som prvý film festivalu vynechala a na amfiteáter som už nedokráčala. Návrat do deväťdesiatych rokov V piatok som začala svoj filmový program zhurta a poriadnou „náložou“. Chorvátsky dokumentárny film Vtedy za mlada (2020) je osobnou výpoveďou režiséra Ivana Ramljaka a jeho...
Zobraziť všetky články