Týždeň vo filme č. 18 v roku 1975 pozostával z týchto šotov: Oslavy 105. výročia narodením Vladimíra Iljiča Lenina v Bratislave – medzi účastníkmi boli aj mladí príslušníci sovietskej armády. Prišli na dlhšiu priateľskú návštevu (uvádzam bez úvodzoviek).

Nasledovali dva šoty, svedčiace o úspešnej výstavbe komunizmu v Sovietskom zväze: výstavba hydrocentrály na rieke Vachš v Tadžikistane a reportáž z novej atómovej elektrárne za polárnym kruhom.

Bratislavské elektrotechnické závody ako monopolný výrobca transformátorov sú zase dobrým príkladom spolupráce so Sovietskym zväzom.

Na Brnianskych výstavných trhoch sme sa mohli pochváliť novým typom nábytku a novou módou. Konečne niečo aj pre ženské oči.

V kolibských filmových ateliéroch nakrúcal ruský režisér Jurij Ozerov svoj nový film Vojaci slobody aj s najlepšími slovenskými a českými hercami ako Ivan Mistrík, Július Pántik, Vladimír Ráž.

V Bratislave vystavoval Jean Effel, francúzsky karikaturista a maliar-glosátor, populárny autor Stvorenia sveta (ale presvedčením komunista, preto populárny aj v socialistickom svete).

Napokon – ako fejtón – portrét úspešnej lyžiarky Dagmar Kuzmanovej, ktorú ako víťazku Európskeho pohára v zjazdovom lyžovaní dodnes nikto neprekonal. (Ako devätnásťročná je v tejto zostave nevinne.)

Toľko v súvislosti s titulkom.

Zuzka Zguriška aj záchranky

Autor sa – pod vplyvom letných horúčav? – v minulom príspevku poponáhľal ohlásiť aj č. 16. V zostave je až teraz. Stojí za to zopakovať, že si v súvislosti so  životným jubileom (75. výročie narodenia) spravodajcovia spomenuli na slovenskú spisovateľku Zuzku Zgurišku. Autorka na stretnutí s čitateľmi hovorí o svojom živote, vzťahu k myjavským kopaniciam aj o tom, prečo si vybrala takýto pseudonym. Vlastným menom Ľudmila Dvořáková mala aj rodinný vzťah k filmu. Jej mladší syn bol dramaturgom Štúdia armádneho filmu v Prahe. A manželka staršieho syna pracovníčkou bratislavskej redakcie.

Súčasného diváka, ktorý vníma zmätky okolo tendra na záchranky môže zaujať v tomto čísle aj šot o „Lekárskej pohotovostnej službe, ktorá je vždy na svojom mieste“.

Jar, ako obdobie výročí, bývala vždy prehliadkou manifestácií, v ktorých občania (povinne) pochodovali pred straníckymi a vládnymi

Funkcionármi, aby im manifestovali svoju oddanosť. Tak to bolo na 1. mája (č. 19) aj 9. mája (č. 20).

Kolekciu uzatvárajú dva monotematické žurnály: 20. výročie Varšavskej zmluvy (TvF 22) a (manifestačná) Voľba prezidenta republiky Gustáva Husáka (TvF 23), ktorý nahradil chorého Ludvíka Svobodu.

V celej kolekcii ôsmich týždenníkov nenájdeme jediný šot zo zahraničia – ak opomenieme dva šoty v spomínanom etalóne, ktoré sú však z bratského Sovietskeho zväzu…