Hudba + revolúcia = Nežná revolúcia Olga Schoberová v úlohe Rity a vpravo Ján Melkovič v úlohe Petrasa vo filme Dovidenia v pekle, priatelia. Foto: archív SFÚ/Zuzana Mináčová, Vladimír Vavrek
Písmo: A- | A+

Deň boja za slobodu a demokraciu si pripomíname 17. novembra. Pri tejto príležitosti Kino Lumière uvedie dva filmy. Jeden sa vracia priamo k udalostiam Novembra 1989 a druhý je odkazom na dobu, keď mnohé z diel v čase normalizácie končili v trezore. Dokument Hudba + revolúcia = Nežná revolúcia (2024) Slavomíra Zrebného uvedie kino v sobotu 15. novembra o 17. h. Trezorový film Dovidenia v pekle, priatelia (1990) Juraja Jakubiska premietne v nedeľu 16. novembra o 18.30 h.

Film režiséra Slavomíra Zrebného Hudba + revolúcia = Nežná revolúcia je strihový dokument. Kino Lumière ho premietne v slovenskej kinopremiére. Autorom projektu a scenára k filmu je tvár Novembra´89 Ladislav Snopko. Stál za výberom hudby a archívnych materiálov a nahovoril aj komentár k filmu. Podľa neho ide o film v hlavnej úlohe s hudbou revolúcie, pri ktorom vychádzal z myšlienky, že prostredie manifestujúcich občanov počas Nežnej revolúcie je atmosférou súdržnosti a vzájomného porozumenia totožné s mentalitou publika dobrého rockového koncertu.

„Držím sa základnej línie, že ide výlučne o výber z archívov. Teraz už viem, že to je dynamický materiál,“ povedal o koncepte filmu Ladislav Snopko pre Film.sk. „Čerpám najmä z televíznych archívov. A dôležitý je aj film z archívu Slovenského filmového ústavu, ktorý vyrobil Videofilm Koliba o alternatívnom festivale Čertovo kolo v roku 1988 v réžii Štefana Semjana s kameramanom Martinom Štrbom.“ Vo filme diváci uvidia nielen zábery z Novembra 1989. Obsahuje najmä vystúpenia umelcov počas novembrových dní i koncertov a podujatí venovaných vydobytej slobode.

Hudba a revolúcia

„Film sa začína Martou Kubišovou a jej Modlitbou pre Martu, ktorú a cappella zaspievala 29. novembra 1989 počas prvého stretnutia vedenia VPN s Občianskym fórom v Historickej budove SND, kde sme sa v priamom prenose dozvedeli o zrušení vedúcej úlohy strany“, približuje film Snopko.

„Potom sa odvíja od roku 1963 vystúpením Joan Baez na pamätnom pochode na Washington. Ďalej sa to valí cez Jimiho Hendrixa, hrajúceho americkú hymnu na Woodstocku, až k nám domov na Koncert mladosti v Pezinku, Čertovo kolo, Folkovú Lipnicu cez Bratislavskú lýru 1989, kam Joan Baez pozvala Václava Havla a Ivana Hoffmana, aby to napokon vyvrcholilo na Námestí SNP Nežnou revolúciou. Pokračujeme cez koncerty k výročiam revolúcie, ktoré mali rovnakú atmosféru, a pre mňa najlepšie prevedenú slovenskú hymnu s Jurajom Benetinom a Joan Baez, ktorú nahrali v marci 2018 pre hnutie Za slušné Slovensko. Na záver programu – znovu Marta Kubišová a jej Modlitba pre Martu, ale tentoraz z hradu Devín.“

Vo filme tiež odznejú piesne Do batôžka od Milana Lasicu a Jara Filipa alebo Sľúbili sme si lásku od Ivana Hoffmana. Spolu s Modlitbou pre Martu sú už navždy späté s Novembrom´89 a Nežnou revolúciou.

Venované tým, ktorí už nepocítia ťarchu slobody

Film Dovidenia v pekle, priatelia režiséra Juraja Jakubiska patrí k dielam, ktoré boli zakázané. Jakubisko ho začal nakrúcať v roku 1970, keď do tvorivého procesu zasiahla normalizácia. Film, ktorý vznikal v koprodukcii s Lichtenštajnskom a Talianskom, Jakubisko nestihol dokončiť. Finálnu podobu dielu dal taliansky producent Moris Ergas, ten však nerešpektoval Jakubiskove predstavy a pozmenil celé myšlienkové vyznenie diela. Jakubisko sa od filmu dištancoval. Vrátil sa k nemu až po Nežnej revolúcii, keď dokrútil niekoľko scén s pôvodnými hercami. Do rozprávania pritom vložil aj rétoriku a motívy z Novembra 1989. Dvadsať stratených rokov pripomína aj text pred úvodnými titulkami filmu: „Tento film je venovaný všetkým spolupracovníkom a hercom, ktorí sa nedožili premiéry, a ktorí už nikdy nepocítia na svojich pleciach ťarchu slobody.“

Svet postihnutý katastrofou

V centre filmu, ktorý sa odohráva na dedinskom sídle, stojí skupina čudáckych ľudí. Oddávajú sa neobvyklým a bizarným radovánkam, ktoré sprevádzajú úvahy o živote a smrti, filozofické meditácie, surrealistické motívy, ale aj narážky na národnú tému. Všetko sa odvíja v retrospektíve, pretože svet je nenávratne postihnutý katastrofou, pred ktorou sa dá zachrániť len v arche.

„Tento film rozpráva príbeh o dvoch mužoch a jednej žene – čo je pre Jakubiska už tradičná téma, ktorí žijú veľmi zvláštny život,“ charakterizuje film estetik a filozof Peter Michalovič v monografii o Jakubiskovi. Napísal ju s českým estetikom a filozofom Vlastimilom Zuskom a vydal ju Slovenský filmový ústav (SFÚ) v roku 2005. „Lenže slovo ´príbeh´ môžeme použiť len vtedy, keď ho budeme relativizovať úvodzovkami. Pretože o príbehu v tradičnom zmysle slova nemôže byť ani reči. Presnejšie by bolo povedať, že Jakubisko sa pokúsil zobraziť rôzne scény zo spolužitia Rity, Petrasa a Plukovníka, a to hneď z dvoch po sebe nasledujúcich životov.“ Podľa neho život hlavných postáv vo filme pripomína jeden dlhotrvajúci happening, ktorého pravidlá vznikajú ad hoc a zanikajú spolu s aktérmi. Prísny poriadok v ich živote nahrádza anarchioa.

Premietanie z 35 mm kópie

Film vyniká bohatou obrazotvornosťou. Jakubisko bol nielen jeho režisérom, ale spolu s Karolom Sidonom napísal aj scenár a stál tiež za kamerou. V hlavných úlohách vystupujú Olga Schoberová (Rita), Ján Melkovič (Petras) a Nino Besozzi (plukovník). Nakrúcalo sa v Liptovskom Jáne, na Štrbskom plese, v Žiarskej doline, Korytnici či Lakšárskej Novej Vsi. V roku 1999 film zaradili medzi desať umelecky najhodnotnejších slovenských filmov 90. rokov v ankete členov Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. Tú vyhlásili počas Prehliadky slovenskej hranej filmovej tvorby 90. rokov. V Kine Lumière sa film premietne z 35 mm kópie.

Filmy Hudba + revolúcia = Nežná revolúcia (2024) Slavomíra Zrebného a Dovidenia v pekle, priatelia (1990) Juraja Jakubiska sa premietnu počas víkendu 15. a 16. novembra. V pondelok 17. novembra bude Kino Lumière zatvorené.

Olga Schoberová v úlohe Rity a vpravo Ján Melkovič v úlohe Petrasa vo filme Dovidenia v pekle, priatelia. Foto: archív SFÚ/Zuzana Mináčová, Vladimír Vavrek

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Český lev Gramatová Karavan minoritné koprodukcie slovenských filmov

České levy pre Katarínu Gramatovú aj Raději zešílet v divočině

Slovenská režisérka Katarína Gramatová získala Českého leva za réžiu svojho celovečerného debutu Hore je nebo, v doline som ja. Snímka bola nominovaná aj v kategórii najlepší celovečerný hraný film. Spolu mala sedem nominácií. Najlepším celovečerným hraným filmom roka sa podľa hlasovania českých akademikov stalo česko-slovensko-talianske road-movie Karavan režisérky Zuzany Kirchnerovej. Slovenským koproducentom filmu je Jakub Viktorín. V poradí 33. ročník cien Českej filmovej a televíznej akadémie Český lev tak Karavan 14. marca otvoril aj uzavrel. Hneď prvú cenu večera si totiž odniesla slovenská herečka Juliána Brutovská. V Karavane stvárnila slobodomyseľnú Zuzu, ktorá skríži cestu slobodnej matke a jej synovi s mentálnym hendikepom. Karavan napokon získal dve ceny, celkovo mal 11 nominácií. Najviac, spolu až 15 nominácií, mal Franz režisérky Agnieszky Holland, ktorého hlavnou postavou je Franz Kafka. Za jeho stvárnenie si cenu odniesol nemecký herec Idan Weiss. Franz počas večera získal najviac cien. Českého leva si odniesol aj v kategóriách kostýmy, masky a scénografia. 3 x Český lev pre Raději zešílet v divočině Tri sošky si odniesol česko-slovenský dokument režiséra Mira Rema Raději zešílet v divočině. Patrí mu Český lev v kategórii najlepší celovečerný dokumentárny film, strih (Máté Csuport, Šimon Hájek) a kamera (Dušan Husár, Miro Remo). Kameraman Dušan Husár v ďakovnej reči upozornil na situáciu kultúrnych centier na Slovensku a na zbierku Kultúra...
Ružové sny Febiofest Tvorcovia filmu Ružové sny na premietaní pri príležitosti 50. výročia vzniku snímky. Foto: Miro Nôta

ohlasy Dobrý človek ešte žije. V Ružových snoch

Ružové sny oslavovali. Odhalili Jolanku, zazvonil bicykel a prišiel aj kúzelník Hanák. Zdalo by sa, že po uši zaľúbený poštár Jakub a krásna Jolanka z osady sú dnes už len dojímavou vyblednutou spomienkou na časy, keď ľudí rozdeľovali rasové predsudky a homofóbia sa pestovala ako obľúbený folklór. Dobre však vieme, že sú tu zas. Vlastne nikam nezmizli, akurát ich na istý čas utlmili predstavy o tom, ako sa naša spoločnosť posúva k lepšiemu. Režisér Dušan Hanák ich vo filme Ružové sny sprítomnil s gráciou westernového hrdinu aj romantického džentlmena cez večný motív nešťastnej lásky Rómea a Júlie. A tak rozdielne komunity Rómov a gadžov tancujú podľa tohto scenára dodnes. Je až neuveriteľné, že od vzniku poetickej tragikomédie z roku 1976 o radostiach a starostiach dvoch mladých ľudí uprostred výsmechu spoločnosti ubehlo celých päťdesiat rokov. Pri tejto príležitosti ju práve prebiehajúci MFF Febiofest Bratislava 2026 zaradil do programu. Na premietanie v bratislavskom Kine Lumière pozval aj tvorcov a protagonistov. Stretnutie to bolo priam dojímavé, predsa však plné nežnej energie, ktorá potvrdila, že klenoty nestarnú a téma je stále aktuálna. Pravý prvý džob „Dušan Hanák šiel do veľkého rizika, keď si ma vzal za scenáristu bez skúseností,“ povedal na stretnutí scenárista filmu Dušan Dušek. Dodnes je presvedčený, že práve vďaka ich spolupráci na Ružových snoch a neskoršej...
Poberta Záber z filmu Poberta. Foto: Bontonfilm

Poberta píše ľúbostný list zlodejským komédiám

Čierny humor, satiru aj krimi sľubuje nová česko-slovenská zlodejská komédia Poberta. Nakrútil ju režisér Ondřej Hudeček a po premiére na Febiofeste, ktorý uzavrie, vstúpi od 19. marca do slovenských kín. „Zlodejské komédie typu Loganovci alebo Dannyho parťáci sa u nás prakticky nenakrúcajú. Bolo preto potrebné nájsť spôsob, ako tento rýdzo americký žáner preniesť do českého prostredia tak, aby pôsobil uveriteľne a zároveň nestratil nadsádzku. Hollywoodske zlodejské komédie mám veľmi rád. Pri Pobertovi som sa nimi síce inšpiroval, film som však zámerne zasadil do nám dôverne známych reálií, než aby som na ne za každú cenu vrúbľoval typicky americké žánrové prvky,“ povedal režisér Ondřej Hudeček. Poberta je český expresívny výraz pre zlodeja, darebáka či gaunera. Film sa odohráva v prostredí juhomoravského mesta Strážnice a postavy hovoria slováckym dialektom. Hrdinom Hudečkovho filmu je zlodejíček Lupyn. V priebehu pandémie, počas ktorej scenár vznikal, sa vracia z väzenia do rodného mesta. Situácia, ktorú priniesol covid, ho inšpiruje k naplánovaniu ďalšieho kšeftu. Z pandémie chce spolu s kumpánmi – úžerníkom Asasínom a skorumpovaným policajtom vyťažiť čo najviac, aby mohol začať nový život so svojou láskou Tamarou.   „Páči sa mi, ako hovorí režisér Ondřej Hudeček, že Poberta je ľúbostný list gangsterským zlodejským komédiám. Môžeme to označiť aj za veľmi dynamický slovácky western, ktorého nezanedbateľnou...
Zobraziť všetky články