29. festival Ji.hlava Záber z filmu Hranice vernosti režisérky Diany Fabiánovej. Foto: Itafilm
Písmo: A- | A+

Filmárov, ktorých snímky vyberajú do svojho programu, často sledujú dlhodobo. Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Ji.hlava je aj pre mnohých slovenských dokumentaristov platformou, na ktorej uvádzajú svoje diela. Inak  tomu nebude ani počas 29. ročníka. Pestrý program od 24. októbra do 2. novembra ponúkne hneď niekoľko slovenských filmov.

V hlavnej festivalovej súťažnej sekcii Opus Bonum uvedieme novinku Diany Fabiánovej Hranice vernosti. V sekcii České radosti Bardo Viery Čákanyovej, Letopis Martina Kollara a Hlas lesa Zuzany Piussi. Medzinárodná súťaž krátkometrážnej tvorby s názvom Krátka radosť zahŕňa snímku Seablindness Terezy Smetanovej. A v medzinárodnej súťaži experimentálnych filmov Fascinace zase Vetviace sa svetlo a záblesky úsvitu Pauly Malinowskej,“ menuje pre filmsk.sk riaditeľ festivalu Marek Hovorka. Diváci v Jihlave však uvidia aj česko-slovenské koprodukčné filmy ako Virtuálna priateľka (r. Barbora Chalupová), Veľký vlastenecký výlet (r. R. Kvapil) či AMOOSED: losia odysea (r. H. Nováková).

Krátky animovaný dokumentárny film Viery Čákanyovej Bardo dostal názov podľa buddhistického označenia stavu medzi smrťou a znovuzrodením. Čákanyová v tejto experimentálnej snímke vychádza zo svojej transcendentálnej skúsenosti pri terapii tmou. „Metafyzická púť nevedie k jasným odpovediam. Otvára však priestor pre vnímanie toho, čo presahuje jazyk, rozum a bežné chápanie reality,“ uvádza festivalový katalóg. Na 29. festivale v Ji.hlave okrem toho predstavia monografiu Jany Dudkovej Človek na okrAI. Postantropocén Viery Čákanyovej. Venuje sa doterajšej Čákanyovej tvorbe a vydal ju Slovenský filmový ústav.

Sledovanie premeny autorských rukovpisov

Veľmi nás teší, že môžeme tvorbu týchto filmárov a filmárok sledovať dlhodobo, často od ich prvých filmov. Rola festivalu nie je len kurátorská ,z roka na rokʻ. Ide aj o udržiavanie kontinuity a sledovanie premeny daných autorských rukopisov,“ hovorí riaditeľ festivalu, podľa ktorého je z počtu uvádzaných filmov vidieť, ako sú si slovenskí a českí filmári a filmárky blízki a ako často spolupracujú. „To, okrem iného, vedie k tomu, že vytvárajú filmy, ktoré majú možnosť osloviť medzinárodné publikum. Tvorivý dialóg opretý o spoluprácu naprieč hranicami je dobrým základom pre vytvorenie medzinárodne úspešných filmov. Slovenskí autori a autorky sú v tejto schopnosti hovoriť k rôznym zahraničným divákom tradične veľmi dobrí, ich filmy sú originálne, rozprávajú súčasným filmovým jazykom a reflektujú témy, ktoré sa týkajú každého z nás,“myslí si Marek Hovorka.

Otvorený pohľad na intímne vzťahy

Do Jihlavy osobne pocestuje režisérka Diana Fabiánová, ktorá okrem uvedenia svojho nového dokumentu vystúpi aj v paneli v rámci ji.hlavského Inšpiračného fóra s témou Láska, sex a swajpovanie: vzťahy v ére aplikácií. Debatovať sa v nej bude o tom, čo dnes trápi a zamestnáva mnohých ľudí – ako sa v digitálnej dobe menia intimita, vzťahy a samotné poňatie lásky. „Diskusia otvorí otázky, ako technológie, súčasná spoločnosť a kultúra ovplyvňujú naše očakávaniach od partnerstva, prečo sa z online zoznamovania stala tak silná a niekedy aj únavná súčasť života, a čo to vypovedá o našom hľadaní blízkosti, identity a seba samých,“ približuje Hovorka.

Fabiánovú do diskusie pozvali preto, že vo svojej tvorbe prináša mimoriadne osobný a otvorený pohľad na intímne vzťahy a premenu ich hraníc v súčasnosti. „Jej najnovší dokument ponúka silný a úprimný portrét manželstva s otvorenými hranicami vernosti. Fabiánová obracia kameru proti sebe a svojmu partnerovi a s neobvyklou citlivosťou skúma, čo znamená úprimnosť, dôvera a sloboda v dlhodobom vzťahu. Film sa dotýka aj hlbších vrstiev – identity, dedičných vzorov správania a samotného zmyslu rodiny.

Kolektívne filmy s presahom do spoločnosti

Do programu 29. ročníka sa popri tradičných sekciách dostala aj unikátna prehliadka Kolektívny film. Ponúka pohľad na diela s kolektívnym autorom. „Sekcia ukazuje iné poňatie autorstva. V retrospektíve predstavujeme diela vytvorené filmovými kolektívmi, ktoré typicky fungujú nehierarchicky. V jednotlivých profesiách potrebných k vytvoreniu filmov sa striedajú, nezriedka tiež do tvorivého procesu zapájajú priamo ľudí, o ktorých film vypovedá. To je príklad Krvi kondora – filmu bolívijského kolektívu UKAMAU o tajných sterilizáciách žien v kečuánskych komunitách zo strany amerických Mierových zborov. Film, na ktorý nadväzovala tiež distribúcia mimo kina, v rámci ktorej UKAMAU kolektív jazdil premietať filmy aj do odľahlých oblastí Bolívie a komunít pôvodného obyvateľstva, videlo cca 450-tisíc ľudí a obsah filmu inicioval masové protesty, ktoré v Bolívii vyústili do odchodu zmieňovaných Mierových zborov,“ hovorí riaditeľ festivalu o sile a dosahu filmov, ktoré sa zišli v tejto sekcii.

Podoba autorstva, ktorú stojí za to preskúmať

„Andreu Slovákovú, ktorá robila výskum a je kurátorkou tejto sekcie, uhranulo, akú nápaditú estetiku a štýl filmu mnoho kolektívov má. Ako vlastne aj kolektívna myseľ môže vytvoriť výnimočné diela v situácii, kedy vznik filmu neriadi jedna ústredná autorská, typicky režisérska, osobnosť. Toto rozpustenie individualizmu je podobou autorstva, ktorú stojí za to preskúmať,“ dodáva Marek Hovorka. Kolektívny film tak ponúkne filmy kolektívov z Ázie, Afriky, južnej aj severnej Ameriky a Európy z obdobia posledných desaťročí. Príspevkom zo súčasnosti je práca interdisciplinárneho nadnárodného kolektívu Forensic Architecture, ktorý spája expertízy mnohých vedných odborov a vytvára rekonštrukcie udalostí, často vojnových a zločinných, a to na základe analýz a modelácie.

Už tradične sa časť programu MFDF Ji.hlava dostane aj na Slovensko. V spolupráci s distribučnou spoločnosťou Film Expanded to bývajú ozveny festivalu, a tiež sa viacero filmov dostane aj na VoD platformy, napríklad DAFilms.sk.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

film Štúr Lukáš Pelč ako Ľudovít Štúr a Ivana Kološová ako Adela Ostrolúcka v pripravovanom filme Štúr. Foto: Tina Botková

Štúr príde do kín v januári 2026

Desiaty celovečerný film režisérky Mariany Čengel Solčanskej Štúr príde do kín 15. januára 2026. Práve začiatkom roka 2026 si pripomenieme 170. výročie úmrtia Ľudovíta Štúra. V hlavných úlohách filmu Štúr sa predstavia Lukáš Pelč (Ľudovít Štúr), Ivana Kološová (Adela Ostrolúcka), Richard Autner, Marko Igonda, František Kovár, Jana Kvantiková, Daniel Žulčák, Csongor Kassai, Zuzana Konečná a ďalší. Vznik filmu podporili Audiovizuálny fond, scenár podporil Literárny fond. Štúr vzniká v produkcii spoločnosti The Factory s.r.o., koprodukuje ho STVR. Mariana Čengel Solčanská napísala aj scenár a na filme pracuje od roku 2020. Film je adaptáciou režisérkinho románu Milenec Adely Ostrolúckej (2024). Štúra tak publikum spozná očami zamilovanej ženy. Kodifikátor spisovnej slovenčiny tragicky zahynul ako 40-ročný po nešťastnom postrelení na poľovačke. Prežil život bohatý na dobrodružstvá, búrlivé dejiny a spoločenské premeny. Pre tých, ktorých zaujíma filmové zákulisie, pripravili vo Vysokých Tatrách na Hrebienku výstavu spojenú so vznikom tohoto výpravného filmu. Predstaví fotografie z nakrúcania a filmové kostýmy Michaely Mokrej. „Veríme, že výstava na Hrebienku priláka množstvo ľudí a sme veľmi vďační našim partnerom v Tatrách, že nám umožnili túto krásnu vec zrealizovať,“ povedal Lukáš Pelč, ktorý okrem toho, že stvárnil hlavnú postavu, film aj produkuje. Prvá klapka snímky Štúr padla na jeseň 2024. Nakrúcalo sa v Bratislave, v...
recenzia Dukla. Záber z filmu Dukla. Foto: Slovak Motion Picture

recenzia Dukla

Použiť brechtovský princíp vo filme chce nepochybne odvahu, i keď v kinematografii sa to občas deje. Ale použiť tento typ scudzovacieho efektu v bábkovom filme je riziko. Vo filme Dukla sa riskovať jeho tvorcom jednoznačne oplatilo. Princíp je použitý funkčne a Bertold Brecht by mal radosť. Napätie medzi desivým príbehom a formou, priznanou bábkohrou, sa stalo v Dukle metódou, ktorá rôznymi naratívnymi taktikami vytvára silnú a apelatívnu výpoveď. A čo je mimoriadne dôležité, robí tak (vďaka svojej štruktúre) bez akéhokoľvek pátosu. Podarilo sa tu vytvoriť presvedčivú ilúziu situácie pohyblivého frontu počas vojny – s tým má často problém dokonca i hraný film. https://youtu.be/Don-O4UcvY4?si=T0PfaqWgn3gbNx5n Príbeh je recepčne otvorený, vyrozprávaný štandardne a lineárne, rámcovaný úvodnou a záverečnou scénou pred televízorom, delený na niekoľko nadväzujúcich kapitoliek. Fabula nie je nijako komplikovaná, sujet nepoužíva naratívne ozvláštnenia. Ani nemusí, pretože tým povestným, neoformalisticky povedané „ozvláštnením“ je celá výrazová zložka, včítane dvoch sekvencií s transparentne priznanými rukami ovládajúcimi postavy – bábky. Významy sa tak vytvárajú na základe štylizovaných vizuálnych a auditívnych znakov, ktoré odkazujú na znaky iluzívnej skutočnosti a tie odkazujú na referenčné znaky historickej reality. Táto semiotická hra s interpretáciou interpretácie ale nekončí ako nejaký otravný model. Naopak, ako som spomenul vyššie, pôsobí autenticky a zakladá silnú recepčnú platformu emocionálneho pôsobenia. Je potešujúce, že film Dukla vznikol. V budúcnosti pri výročiach druhej...
29. MFDF Ji.hlava Ilustračné foto. Foto: MFDF Ji.hlava/Lukáš Veselý

ohlasy 29. MFDF Ji.hlava

Na 29. ročníku Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava uviedli viac ako tristo filmov v súťažných aj nesúťažných sekciách. Nechýbali kurátorované pásma, industry program a sprievodné podujatia. Druhá desaťdňová Ji.hlava trvala od 24. októbra do 2. novembra. V retrospektívach sa zamerala na kolektívny film a tému jedla vo filme. V nadväznosti na minulý ročník premietla niekoľko filmov taiwanského režiséra Cai Ming-lianga, ktorý tentoraz v Jihlave počas festivalu nakrútil snímku zo svojej série Walker. Festivalovú znelku pripravil ukrajinský režisér Sergej Loznica. V párminútovej dokrútke zachytil nenápadný, ale rušivý fragment z ukrajinského metra v Dnipre. Ťažoba striebra Ji.hlava spravidla otvára aktuálne spoločenské témy, viac či menej explicitne formuluje otázky týkajúce sa ľudského prežívania v rôznych politických a ekonomických systémoch či počas medzinárodných vojnových konfliktov. Poľská režisérka Natalia Koniarz a kameraman Stanisław Cuske ocenení za film Striebro. Foto: MFDF Ji.hlava/Jan Hromadko Film Striebro, ktorý vyhral hlavnú festivalovú súťažnú sekciu Opus Bonum, približuje život baníkov pracujúcich v najvyššie položenej bani na striebornej hore v Bolívii. Poľská režisérka Natalia Koniarz sleduje banícky kolektív pri náročnom hľadaní a extrahovaní strieborných žíl, ako aj život rodín v izolovanej osade pod vrcholom hory. Baníci pracujú sami na seba, nie sú pod žiadnou firmou, vykorisťuje ich len systém sám. Často...
Zobraziť všetky články