slovenský dokumentárny film 2025 29. festival Ji.hlava Záber z filmu Hranice vernosti režisérky Diany Fabiánovej. Foto: Itafilm
Písmo: A- | A+

Filmárov, ktorých snímky vyberajú do svojho programu, často sledujú dlhodobo. Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Ji.hlava je aj pre mnohých slovenských dokumentaristov platformou, na ktorej uvádzajú svoje diela. Inak  tomu nebude ani počas 29. ročníka. Pestrý program od 24. októbra do 2. novembra ponúkne hneď niekoľko slovenských filmov.

„V hlavnej festivalovej súťažnej sekcii Opus Bonum uvedieme novinku Diany Fabiánovej Hranice vernosti. V sekcii České radosti Bardo Viery Čákanyovej, Letopis Martina Kollara a Hlas lesa Zuzany Piussi. Medzinárodná súťaž krátkometrážnej tvorby s názvom Krátka radosť zahŕňa snímku Seablindness Terezy Smetanovej. A v medzinárodnej súťaži experimentálnych filmov Fascinace zase Vetviace sa svetlo a záblesky úsvitu Pauly Malinowskej,“ menuje pre filmsk.sk riaditeľ festivalu Marek Hovorka. Diváci v Jihlave však uvidia aj česko-slovenské koprodukčné filmy ako Virtuálna priateľka (r. Barbora Chalupová), Veľký vlastenecký výlet (r. R. Kvapil) či AMOOSED: losia odysea (r. H. Nováková).

Krátky animovaný dokumentárny film Viery Čákanyovej Bardo dostal názov podľa buddhistického označenia stavu medzi smrťou a znovuzrodením. Čákanyová v tejto experimentálnej snímke vychádza zo svojej transcendentálnej skúsenosti pri terapii tmou. „Metafyzická púť nevedie k jasným odpovediam. Otvára však priestor pre vnímanie toho, čo presahuje jazyk, rozum a bežné chápanie reality,“ uvádza festivalový katalóg. Na 29. festivale v Ji.hlave okrem toho predstavia monografiu Jany Dudkovej Človek na okrAI. Postantropocén Viery Čákanyovej. Venuje sa doterajšej Čákanyovej tvorbe a vydal ju Slovenský filmový ústav.

Sledovanie premeny autorských rukovpisov

„Veľmi nás teší, že môžeme tvorbu týchto filmárov a filmárok sledovať dlhodobo, často od ich prvých filmov. Rola festivalu nie je len kurátorská ,z roka na rokʻ. Ide aj o udržiavanie kontinuity a sledovanie premeny daných autorských rukopisov,“ hovorí riaditeľ festivalu, podľa ktorého je z počtu uvádzaných filmov vidieť, ako sú si slovenskí a českí filmári a filmárky blízki a ako často spolupracujú. „To, okrem iného, vedie k tomu, že vytvárajú filmy, ktoré majú možnosť osloviť medzinárodné publikum. Tvorivý dialóg opretý o spoluprácu naprieč hranicami je dobrým základom pre vytvorenie medzinárodne úspešných filmov. Slovenskí autori a autorky sú v tejto schopnosti hovoriť k rôznym zahraničným divákom tradične veľmi dobrí, ich filmy sú originálne, rozprávajú súčasným filmovým jazykom a reflektujú témy, ktoré sa týkajú každého z nás,“myslí si Marek Hovorka.

Otvorený pohľad na intímne vzťahy

Do Jihlavy osobne pocestuje režisérka Diana Fabiánová, ktorá okrem uvedenia svojho nového dokumentu vystúpi aj v paneli v rámci ji.hlavského Inšpiračného fóra s témou Láska, sex a swajpovanie: vzťahy v ére aplikácií. Debatovať sa v nej bude o tom, čo dnes trápi a zamestnáva mnohých ľudí – ako sa v digitálnej dobe menia intimita, vzťahy a samotné poňatie lásky. „Diskusia otvorí otázky, ako technológie, súčasná spoločnosť a kultúra ovplyvňujú naše očakávaniach od partnerstva, prečo sa z online zoznamovania stala tak silná a niekedy aj únavná súčasť života, a čo to vypovedá o našom hľadaní blízkosti, identity a seba samých,“ približuje Hovorka.

Fabiánovú do diskusie pozvali preto, že vo svojej tvorbe prináša mimoriadne osobný a otvorený pohľad na intímne vzťahy a premenu ich hraníc v súčasnosti. „Jej najnovší dokument ponúka silný a úprimný portrét manželstva s otvorenými hranicami vernosti. Fabiánová obracia kameru proti sebe a svojmu partnerovi a s neobvyklou citlivosťou skúma, čo znamená úprimnosť, dôvera a sloboda v dlhodobom vzťahu. Film sa dotýka aj hlbších vrstiev – identity, dedičných vzorov správania a samotného zmyslu rodiny.“

Kolektívne filmy s presahom do spoločnosti

Do programu 29. ročníka sa popri tradičných sekciách dostala aj unikátna prehliadka Kolektívny film. Ponúka pohľad na diela s kolektívnym autorom. „Sekcia ukazuje iné poňatie autorstva. V retrospektíve predstavujeme diela vytvorené filmovými kolektívmi, ktoré typicky fungujú nehierarchicky. V jednotlivých profesiách potrebných k vytvoreniu filmov sa striedajú, nezriedka tiež do tvorivého procesu zapájajú priamo ľudí, o ktorých film vypovedá. To je príklad Krvi kondora – filmu bolívijského kolektívu UKAMAU o tajných sterilizáciách žien v kečuánskych komunitách zo strany amerických Mierových zborov. Film, na ktorý nadväzovala tiež distribúcia mimo kina, v rámci ktorej UKAMAU kolektív jazdil premietať filmy aj do odľahlých oblastí Bolívie a komunít pôvodného obyvateľstva, videlo cca 450-tisíc ľudí a obsah filmu inicioval masové protesty, ktoré v Bolívii vyústili do odchodu zmieňovaných Mierových zborov,“ hovorí riaditeľ festivalu o sile a dosahu filmov, ktoré sa zišli v tejto sekcii.

Podoba autorstva, ktorú stojí za to preskúmať

„Andreu Slovákovú, ktorá robila výskum a je kurátorkou tejto sekcie, uhranulo, akú nápaditú estetiku a štýl filmu mnoho kolektívov má. Ako vlastne aj kolektívna myseľ môže vytvoriť výnimočné diela v situácii, kedy vznik filmu neriadi jedna ústredná autorská, typicky režisérska, osobnosť. Toto rozpustenie individualizmu je podobou autorstva, ktorú stojí za to preskúmať,“ dodáva Marek Hovorka. Kolektívny film tak ponúkne filmy kolektívov z Ázie, Afriky, južnej aj severnej Ameriky a Európy z obdobia posledných desaťročí. Príspevkom zo súčasnosti je práca interdisciplinárneho nadnárodného kolektívu Forensic Architecture, ktorý spája expertízy mnohých vedných odborov a vytvára rekonštrukcie udalostí, často vojnových a zločinných, a to na základe analýz a modelácie.

Už tradične sa časť programu MFDF Ji.hlava dostane aj na Slovensko. V spolupráci s distribučnou spoločnosťou Film Expanded to bývajú ozveny festivalu, a tiež sa viacero filmov dostane aj na VoD platformy, napríklad DAFilms.sk.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Papierové hlavy Marian Urban Záber z filmu Papierové hlavy. Foto: archív SFÚ

17. november v Kine Lumière: Papierové hlavy aj spomienka na Mariana Urbana

Pri príležitosti osláv Nežnej revolúcie premietne Kino Lumière celovečerný dokument Dušana Hanáka Papierové hlavy (1995). Rozpráva o vzťahu občana a moci a o rôznych podobách porušovania ľudských práv v Československu v rokoch 1945 až 1989. Súčasťou večera bude aj kinopremiéra filmu z dokumentárneho cyklu GEN, venovaného producentovi, režisérovi, scenáristovi a dramaturgovi Marianovi Urbanovi. Film v réžii Juraja Nvotu bude uvedený pri príležitosti 75. nedožitých Urbanových narodenín. Večer sa uskutoční v utorok 17. novembra o 19.00 hod. a uvedie ho dramaturgička a scenáristka Zuzana Gindl-Tatárová. Film Papierové hlavy prináša osobitý a netradičný pohľad na slovenskú spoločnosť v druhej polovici 20. storočia. V pôsobivej kombinácii archívnych materiálov, autentických výpovedí svedkov a štylizovanej happeningovej roviny prináša mnohorozmerný obraz vzťahu občana a moci. Je výnimočný a príťažlivý svojou poetikou a šírkou záberu, štýlom zobrazenia historickej aj súdobej reality, rozsahom a náročnosťou realizácie. Vyjadruje osudy spoločnosti i jednotlivca cez základné a univerzálne otázky ľudskej existencie. Podľa režiséra Dušana Hanáka sa vo filme prelínajú tri roviny. Prvou sú karnevalové motívy papierových hláv z prvomájových osláv. Druhou sú archívne spravodajské zábery zlomových okamihov a udalostí, ako aj propagandistické filmy ministerstva vnútra z rokov 1945 až 1989, ktoré dovtedy neboli nikdy verejne uvedené. Tretiu rovinu tvoria výpovede a konfrontácie svedkov, ktoré Hanák nazýva „návrat...
Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
Zobraziť všetky články