Filmárov, ktorých snímky vyberajú do svojho programu, často sledujú dlhodobo. Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Ji.hlava je aj pre mnohých slovenských dokumentaristov platformou, na ktorej uvádzajú svoje diela. Inak tomu nebude ani počas 29. ročníka. Pestrý program od 24. októbra do 2. novembra ponúkne hneď niekoľko slovenských filmov.
„V hlavnej festivalovej súťažnej sekcii Opus Bonum uvedieme novinku Diany Fabiánovej Hranice vernosti. V sekcii České radosti Bardo Viery Čákanyovej, Letopis Martina Kollara a Hlas lesa Zuzany Piussi. Medzinárodná súťaž krátkometrážnej tvorby s názvom Krátka radosť zahŕňa snímku Seablindness Terezy Smetanovej. A v medzinárodnej súťaži experimentálnych filmov Fascinace zase Vetviace sa svetlo a záblesky úsvitu Pauly Malinowskej,“ menuje pre filmsk.sk riaditeľ festivalu Marek Hovorka. Diváci v Jihlave však uvidia aj česko-slovenské koprodukčné filmy ako Virtuálna priateľka (r. Barbora Chalupová), Veľký vlastenecký výlet (r. R. Kvapil) či AMOOSED: losia odysea (r. H. Nováková).
Krátky animovaný dokumentárny film Viery Čákanyovej Bardo dostal názov podľa buddhistického označenia stavu medzi smrťou a znovuzrodením. Čákanyová v tejto experimentálnej snímke vychádza zo svojej transcendentálnej skúsenosti pri terapii tmou. „Metafyzická púť nevedie k jasným odpovediam. Otvára však priestor pre vnímanie toho, čo presahuje jazyk, rozum a bežné chápanie reality,“ uvádza festivalový katalóg. Na 29. festivale v Ji.hlave okrem toho predstavia monografiu Jany Dudkovej Človek na okrAI. Postantropocén Viery Čákanyovej. Venuje sa doterajšej Čákanyovej tvorbe a vydal ju Slovenský filmový ústav.
Sledovanie premeny autorských rukovpisov
„Veľmi nás teší, že môžeme tvorbu týchto filmárov a filmárok sledovať dlhodobo, často od ich prvých filmov. Rola festivalu nie je len kurátorská ,z roka na rokʻ. Ide aj o udržiavanie kontinuity a sledovanie premeny daných autorských rukopisov,“ hovorí riaditeľ festivalu, podľa ktorého je z počtu uvádzaných filmov vidieť, ako sú si slovenskí a českí filmári a filmárky blízki a ako často spolupracujú. „To, okrem iného, vedie k tomu, že vytvárajú filmy, ktoré majú možnosť osloviť medzinárodné publikum. Tvorivý dialóg opretý o spoluprácu naprieč hranicami je dobrým základom pre vytvorenie medzinárodne úspešných filmov. Slovenskí autori a autorky sú v tejto schopnosti hovoriť k rôznym zahraničným divákom tradične veľmi dobrí, ich filmy sú originálne, rozprávajú súčasným filmovým jazykom a reflektujú témy, ktoré sa týkajú každého z nás,“myslí si Marek Hovorka.
Otvorený pohľad na intímne vzťahy
Do Jihlavy osobne pocestuje režisérka Diana Fabiánová, ktorá okrem uvedenia svojho nového dokumentu vystúpi aj v paneli v rámci ji.hlavského Inšpiračného fóra s témou Láska, sex a swajpovanie: vzťahy v ére aplikácií. Debatovať sa v nej bude o tom, čo dnes trápi a zamestnáva mnohých ľudí – ako sa v digitálnej dobe menia intimita, vzťahy a samotné poňatie lásky. „Diskusia otvorí otázky, ako technológie, súčasná spoločnosť a kultúra ovplyvňujú naše očakávaniach od partnerstva, prečo sa z online zoznamovania stala tak silná a niekedy aj únavná súčasť života, a čo to vypovedá o našom hľadaní blízkosti, identity a seba samých,“ približuje Hovorka.
Fabiánovú do diskusie pozvali preto, že vo svojej tvorbe prináša mimoriadne osobný a otvorený pohľad na intímne vzťahy a premenu ich hraníc v súčasnosti. „Jej najnovší dokument ponúka silný a úprimný portrét manželstva s otvorenými hranicami vernosti. Fabiánová obracia kameru proti sebe a svojmu partnerovi a s neobvyklou citlivosťou skúma, čo znamená úprimnosť, dôvera a sloboda v dlhodobom vzťahu. Film sa dotýka aj hlbších vrstiev – identity, dedičných vzorov správania a samotného zmyslu rodiny.“
Kolektívne filmy s presahom do spoločnosti
Do programu 29. ročníka sa popri tradičných sekciách dostala aj unikátna prehliadka Kolektívny film. Ponúka pohľad na diela s kolektívnym autorom. „Sekcia ukazuje iné poňatie autorstva. V retrospektíve predstavujeme diela vytvorené filmovými kolektívmi, ktoré typicky fungujú nehierarchicky. V jednotlivých profesiách potrebných k vytvoreniu filmov sa striedajú, nezriedka tiež do tvorivého procesu zapájajú priamo ľudí, o ktorých film vypovedá. To je príklad Krvi kondora – filmu bolívijského kolektívu UKAMAU o tajných sterilizáciách žien v kečuánskych komunitách zo strany amerických Mierových zborov. Film, na ktorý nadväzovala tiež distribúcia mimo kina, v rámci ktorej UKAMAU kolektív jazdil premietať filmy aj do odľahlých oblastí Bolívie a komunít pôvodného obyvateľstva, videlo cca 450-tisíc ľudí a obsah filmu inicioval masové protesty, ktoré v Bolívii vyústili do odchodu zmieňovaných Mierových zborov,“ hovorí riaditeľ festivalu o sile a dosahu filmov, ktoré sa zišli v tejto sekcii.
Podoba autorstva, ktorú stojí za to preskúmať
„Andreu Slovákovú, ktorá robila výskum a je kurátorkou tejto sekcie, uhranulo, akú nápaditú estetiku a štýl filmu mnoho kolektívov má. Ako vlastne aj kolektívna myseľ môže vytvoriť výnimočné diela v situácii, kedy vznik filmu neriadi jedna ústredná autorská, typicky režisérska, osobnosť. Toto rozpustenie individualizmu je podobou autorstva, ktorú stojí za to preskúmať,“ dodáva Marek Hovorka. Kolektívny film tak ponúkne filmy kolektívov z Ázie, Afriky, južnej aj severnej Ameriky a Európy z obdobia posledných desaťročí. Príspevkom zo súčasnosti je práca interdisciplinárneho nadnárodného kolektívu Forensic Architecture, ktorý spája expertízy mnohých vedných odborov a vytvára rekonštrukcie udalostí, často vojnových a zločinných, a to na základe analýz a modelácie.
Už tradične sa časť programu MFDF Ji.hlava dostane aj na Slovensko. V spolupráci s distribučnou spoločnosťou Film Expanded to bývajú ozveny festivalu, a tiež sa viacero filmov dostane aj na VoD platformy, napríklad DAFilms.sk.
