slovenský dokumentárny film 2025 29. festival Ji.hlava Záber z filmu Hranice vernosti režisérky Diany Fabiánovej. Foto: Itafilm
Písmo: A- | A+

Filmárov, ktorých snímky vyberajú do svojho programu, často sledujú dlhodobo. Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Ji.hlava je aj pre mnohých slovenských dokumentaristov platformou, na ktorej uvádzajú svoje diela. Inak  tomu nebude ani počas 29. ročníka. Pestrý program od 24. októbra do 2. novembra ponúkne hneď niekoľko slovenských filmov.

V hlavnej festivalovej súťažnej sekcii Opus Bonum uvedieme novinku Diany Fabiánovej Hranice vernosti. V sekcii České radosti Bardo Viery Čákanyovej, Letopis Martina Kollara a Hlas lesa Zuzany Piussi. Medzinárodná súťaž krátkometrážnej tvorby s názvom Krátka radosť zahŕňa snímku Seablindness Terezy Smetanovej. A v medzinárodnej súťaži experimentálnych filmov Fascinace zase Vetviace sa svetlo a záblesky úsvitu Pauly Malinowskej,“ menuje pre filmsk.sk riaditeľ festivalu Marek Hovorka. Diváci v Jihlave však uvidia aj česko-slovenské koprodukčné filmy ako Virtuálna priateľka (r. Barbora Chalupová), Veľký vlastenecký výlet (r. R. Kvapil) či AMOOSED: losia odysea (r. H. Nováková).

Krátky animovaný dokumentárny film Viery Čákanyovej Bardo dostal názov podľa buddhistického označenia stavu medzi smrťou a znovuzrodením. Čákanyová v tejto experimentálnej snímke vychádza zo svojej transcendentálnej skúsenosti pri terapii tmou. „Metafyzická púť nevedie k jasným odpovediam. Otvára však priestor pre vnímanie toho, čo presahuje jazyk, rozum a bežné chápanie reality,“ uvádza festivalový katalóg. Na 29. festivale v Ji.hlave okrem toho predstavia monografiu Jany Dudkovej Človek na okrAI. Postantropocén Viery Čákanyovej. Venuje sa doterajšej Čákanyovej tvorbe a vydal ju Slovenský filmový ústav.

Sledovanie premeny autorských rukovpisov

Veľmi nás teší, že môžeme tvorbu týchto filmárov a filmárok sledovať dlhodobo, často od ich prvých filmov. Rola festivalu nie je len kurátorská ,z roka na rokʻ. Ide aj o udržiavanie kontinuity a sledovanie premeny daných autorských rukopisov,“ hovorí riaditeľ festivalu, podľa ktorého je z počtu uvádzaných filmov vidieť, ako sú si slovenskí a českí filmári a filmárky blízki a ako často spolupracujú. „To, okrem iného, vedie k tomu, že vytvárajú filmy, ktoré majú možnosť osloviť medzinárodné publikum. Tvorivý dialóg opretý o spoluprácu naprieč hranicami je dobrým základom pre vytvorenie medzinárodne úspešných filmov. Slovenskí autori a autorky sú v tejto schopnosti hovoriť k rôznym zahraničným divákom tradične veľmi dobrí, ich filmy sú originálne, rozprávajú súčasným filmovým jazykom a reflektujú témy, ktoré sa týkajú každého z nás,“myslí si Marek Hovorka.

Otvorený pohľad na intímne vzťahy

Do Jihlavy osobne pocestuje režisérka Diana Fabiánová, ktorá okrem uvedenia svojho nového dokumentu vystúpi aj v paneli v rámci ji.hlavského Inšpiračného fóra s témou Láska, sex a swajpovanie: vzťahy v ére aplikácií. Debatovať sa v nej bude o tom, čo dnes trápi a zamestnáva mnohých ľudí – ako sa v digitálnej dobe menia intimita, vzťahy a samotné poňatie lásky. „Diskusia otvorí otázky, ako technológie, súčasná spoločnosť a kultúra ovplyvňujú naše očakávaniach od partnerstva, prečo sa z online zoznamovania stala tak silná a niekedy aj únavná súčasť života, a čo to vypovedá o našom hľadaní blízkosti, identity a seba samých,“ približuje Hovorka.

Fabiánovú do diskusie pozvali preto, že vo svojej tvorbe prináša mimoriadne osobný a otvorený pohľad na intímne vzťahy a premenu ich hraníc v súčasnosti. „Jej najnovší dokument ponúka silný a úprimný portrét manželstva s otvorenými hranicami vernosti. Fabiánová obracia kameru proti sebe a svojmu partnerovi a s neobvyklou citlivosťou skúma, čo znamená úprimnosť, dôvera a sloboda v dlhodobom vzťahu. Film sa dotýka aj hlbších vrstiev – identity, dedičných vzorov správania a samotného zmyslu rodiny.

Kolektívne filmy s presahom do spoločnosti

Do programu 29. ročníka sa popri tradičných sekciách dostala aj unikátna prehliadka Kolektívny film. Ponúka pohľad na diela s kolektívnym autorom. „Sekcia ukazuje iné poňatie autorstva. V retrospektíve predstavujeme diela vytvorené filmovými kolektívmi, ktoré typicky fungujú nehierarchicky. V jednotlivých profesiách potrebných k vytvoreniu filmov sa striedajú, nezriedka tiež do tvorivého procesu zapájajú priamo ľudí, o ktorých film vypovedá. To je príklad Krvi kondora – filmu bolívijského kolektívu UKAMAU o tajných sterilizáciách žien v kečuánskych komunitách zo strany amerických Mierových zborov. Film, na ktorý nadväzovala tiež distribúcia mimo kina, v rámci ktorej UKAMAU kolektív jazdil premietať filmy aj do odľahlých oblastí Bolívie a komunít pôvodného obyvateľstva, videlo cca 450-tisíc ľudí a obsah filmu inicioval masové protesty, ktoré v Bolívii vyústili do odchodu zmieňovaných Mierových zborov,“ hovorí riaditeľ festivalu o sile a dosahu filmov, ktoré sa zišli v tejto sekcii.

Podoba autorstva, ktorú stojí za to preskúmať

„Andreu Slovákovú, ktorá robila výskum a je kurátorkou tejto sekcie, uhranulo, akú nápaditú estetiku a štýl filmu mnoho kolektívov má. Ako vlastne aj kolektívna myseľ môže vytvoriť výnimočné diela v situácii, kedy vznik filmu neriadi jedna ústredná autorská, typicky režisérska, osobnosť. Toto rozpustenie individualizmu je podobou autorstva, ktorú stojí za to preskúmať,“ dodáva Marek Hovorka. Kolektívny film tak ponúkne filmy kolektívov z Ázie, Afriky, južnej aj severnej Ameriky a Európy z obdobia posledných desaťročí. Príspevkom zo súčasnosti je práca interdisciplinárneho nadnárodného kolektívu Forensic Architecture, ktorý spája expertízy mnohých vedných odborov a vytvára rekonštrukcie udalostí, často vojnových a zločinných, a to na základe analýz a modelácie.

Už tradične sa časť programu MFDF Ji.hlava dostane aj na Slovensko. V spolupráci s distribučnou spoločnosťou Film Expanded to bývajú ozveny festivalu, a tiež sa viacero filmov dostane aj na VoD platformy, napríklad DAFilms.sk.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Tvoje meno. Foto. ASFK

návraty Tvoje meno.

Japonského režiséra Makota Šinkaia už pred rokmi média označili ako „nového Hajaoa Mijazakiho“. Mohlo by sa zdať, že toto označenie musí byť pre tvorcu animovaných filmov komplimentom. Hajao Mijazaki je predsa s prehľadom najväčšou osobnosťou japonského anime od čias Osamua Tezuku. Muža ktorý doslova anime ako také stvoril. A predsa Šinkai proti tomuto označeniu viackrát protestoval. Jeho dôvod je však pochopiteľný – tvrdí, že Mijazaki už existuje, a preto sa možno stať len „druhým Mijazakim“. Zatiaľ čo on chce byť prvým Šinkaiom. Ciele si veru kladie vysoké, avšak bez nich by to určite nedotiahol tak ďaleko. Porovnávania s Mijazakim pritom možno u Šinkaia pochopiť. Jeho tvorba je charakteristická jasným rukopisom nielen po vizuálnej, ale najmä príbehovej stránke. Navyše je prvým režisérom, ktorému sa podarilo zosadiť z trónu najzárobkovejšieho japonského filmu všetkých čias práve Mijazakiho magnum opus – Cestu do fantázie (2001). Podarilo sa mu to v roku 2016 s jeho azda najznámejším filmom Kimi no Na Wa. Po desiatich rokoch od pôvodnej premiéry prichádza pod názvom Tvoje meno. aj do našich kín.  Najpopulárnejší film katastrofickej trilógie Tento film tvorí spolu s dvomi neskoršími Šinkaiovými dielami, Tenki no Ki (v preklade Dieťa počasia, anglicky distribuované pod názvom Weathering With You) a Suzume no Todžimari (distribuované u nás pod názvom Suzume) tzv. katastrofickú...
Záber z filmu Kavej 2 režiséra Lukáša Zednikoviča a scenáristky Michaely Zakuťanskej. Foto: Continental Film

Kavej 2 – babská jazda s jasným cieľom. Príbeh východniarskej lásky pokračuje

Druhý filmový diel komédie Kavej 2 sa už uvádza v predpremiérach. Letnú kampaň spojenú so živou šou na amfiteátroch rozbehli tvorcovia na Zemplínskej Šírave. Pokračovať budú v amfiteátroch v Košiciach (17. júla), Prešove (18. júla), Banskej Bystrici (19. júla), Martine (21. júla), Nitre (22. júla) a v Senci (23. júla). Do kín príde nová slovenská komédia režiséra Lukáša Zednikoviča 23. júla. Veronika zažije sklamanie v láske a Klára sa rozhodne vziať ju na Šíravu. V spoločnosti ďalších kamošiek a mladých matiek rozbiehajú babskú jazdu s jasným cieľom – nájsť Veronike nového chlapa. Kým jej hľadajú princa na bielom koni, chlapi s deťmi sa vydávajú za dobrodružstvom. Vitajte v príbehu Kavej 2, filmového pokračovania značky Kavej. Humor a stereotypy Projekt svojho času začínal ako internetový seriál s názvom Kavej: Z východu na západ, uvádzali ho v rokoch 2019 až 2021. Režisér Lukáš Zednikovič a scenáristka Michaela Zakuťanská v ňom formou krátkych desaťminútových skečov vtipne zachytávali život dvoch východniarok v Bratislave. Seriál si na platformách YouTube a Mall.TV vybudoval veľkú fanúšikovskú základňu, vďaka čomu sa v lete 2024 dočkal celovečernej filmovej adaptácie. Komédia Kavej dosiahla mimoriadny divácky úspech. Publikum oceňovalo najmä autentický regionálny humor, hoci kritici narážali na stereotypy, v dôsledku ktorých príbeh nie je celkom funkčný. V každom prípade, keďže prvý diel...
Anča Award 2026 Záber z filmu Boh je plachý. Foto: Fest Anča

Fest Anča 2026 ocenil snímky Boh je plachý aj Turisti

Hlavnú cenu Anča Award 2026 získal na 19. ročníku Medzinárodného filmového festivalu animácie Fest Anča film Boh je plachý francúzskeho režiséra Jocelyna Charlesa. Za najlepší slovenský film vyhlásili Turistov Mária Kraľovič. Obe snímky sa vďaka svojmu víťazstvu kvalifikovali, aby sa mohli uchádzať o Oscara. Film Boh je plachý zobrazuje zobrazuje cestu vlakom dvoch priateľov. Čas si krátia kreslením najhlbších strachov. „Precízna ručne kreslená animácia a jasná farebná paleta ostro kontrastujú s hlboko znepokojujúcim príbehom. Na konci tejto cesty sa hranica medzi realitou a podvedomím úplne rozplynie,“ vyhlásila o filme medzinárodná porota v zložení Lise Fearnley, Luca Tóth a Philip Ullman. Čestné uznanie porota potom udelila portugalsko-francúzskej koprodukcii Opustený pes režisérky Marty Reis Andrade. Film zachytáva pocit samoty počas návratu na miesto, ktoré bolo kedysi našim domovom, a nostalgiu, ktorá sprevádza vyrovnávanie sa s odchodom blízkeho človeka. Rovnaká porota rozhodovala aj o cene v kategórii krátkych študentských filmov. Anča Award v nej získal britský film Skrat! režisérky Lizzie Watts. Rozpráva o o mužovi, ktorý uviazne niekde medzi snom a realitou, vďaka čomu prežije spirituálne osvietenie. Porota uviedla, že film oslavuje niečo úprimné a hlboko ľudské: komunitu, prítomnosť a tichú radosť zo zdieľaného momentu. Plná otázok, ktoré sa dotýkajú prechodu z chaosu detstva do dospelosti je japonská...
Zobraziť všetky články