29. Festival študentských filmov Áčko. Záber z festivalovej znelky. Foto: FTF VŠMU/Áčko
Písmo: A- | A+

Filmová a televízna fakulta VŠMU v Bratislave predstaví prácu nádejí slovenského filmu. Od 15. do 18. októbra sa tu koná 29. Festival študentských filmov Áčko. Aktuálny ročník nesie podtitul Somnium, čo je latinský výraz pre sen.

Sen ako spomienka, vízia, alternatívna budúcnosť či paralelný svet. Sen ako priestor, kde sa stretáva realita s fantáziou a rodia príbehy, ktoré nás inšpirujú a posúvajú vpred,“ komentujú organizátori výber témy. „Mnohé z týchto snov už prekračujú hranice školy. Mladí slovenskí filmári a filmárky dnes získavajú uznanie a ceny po celom svete, pričom Áčko je miestom, kde ich tvorba prvýkrát dýcha pred domácim publikom,“ dodávajú.

Neverila tomu, že je to skutočné

Pre mnohých filmárov je snom (často nesplneným) Oscar. Absolventke FTF VŠMU Rebeke Bizubovej sa tento sen splnil. Hoci spočiatku ho možno ani nesnívala. „Nevedela som, že moja škola prihlásila tento film na študentského Oscara,“ povedala Bizubová. „Stále nemôžem uveriť tomu, že je to skutočné,“ uviedla režisérka, ktorá si v noci zo 6. na 7. októbra v New Yorku prevzala strieborného študentského Oscara za svoj absolventský dokumentárny film Spoveď. Z osobnej perspektívy v ňom rozoberá sexuálne obťažovanie v cirkvi a vyrovnáva sa s vlastnou traumou.

Bizubová na Áčku svoj film osobne uvedie. „Následne sa spolu so Zuzanou Gindl-Tatárovou, dramaturgičkou a profesorkou, zapojí do masterclassu o tvorivých procesoch, intuícii a vnútorných dialógoch, ktoré formovali jej dielo. Diskusia bude zároveň intímnym návratom domov k začiatkom, k filmovej škole, ku koreňom, z ktorých sny vyrastajú,“ uviedli organizátori Áčka.

Festival predstaví desiatky študentských filmov v súťažných pásmach. „Zachytávajú svet v jeho najrôznejších podobách. Od animovaných a dokumentárnych filmov cez drámy, komédie až po žánrové experimenty a sci-fi. Každý film je tu ako útržok vízie, ktorý sa pokúsil premeniť na svetlo na plátne,“ uviedli organizátori festivalu.

Cena aj pre Janu Oľhovú

Súťažné snímky sa uchádzajú o ceny v jedenástich kategóriách. Svojho favorita vyberie aj publikum. Víťazné filmy vyhlásia 18. októbra na záverečnom ceremoniáli. Už počas slávnostného otvorenia festivalu si však špeciálne ocenenie od študentov a študentiek prevezme herečka Jana Oľhová. Áčko zároveň uvedie pásmo študentských filmov, v ktorých účinkovala.

Novinkou tohto ročníka je Áčko Pitch Fórum, úplne prvá platforma, kde si študenti a študentky môžu vyskúšať prezentáciu svojich filmov vo vývoji. Cieľom fóra je pripraviť ich na svet profesionálneho filmu, kde je pitching dôležitým nástrojom toho, ako získať partnerov pre svoj projekt. Najlepšie predstavenie projektu získa Best Áčko Pitch Award.

Špeciálne ocenenie pre najlepšie projekty čaká aj účastníkov a účastníčky druhého ročníka Fóra študentskej animácie. To, na čom pracujú predstavia filmovým profesionálom. Fórum sa koná v spolupráci Asociácie producentov animovaného filmu a Ateliéru animovanej tvorby FTF VŠMU.

Pohľady do zákulisia

Vo svojom programe má festival viacero stretnutí s tvorcami a ľuďmi z filmovej praxe. Kameraman Maroš Žilinčan porozpráva o svojich skúsenostiach z medzinárodného prostredia a práci na seriáli The Ex-Wife z dielne Paramount+. Tému bezpečia a dôvery počas nakrúcania otvorí workshop s certifikovanou koordinátorkou intimity Martinou Čurdovou. Na nové technológie sa zameria QTAKE workshop. Predstaví slovenský softvér, ktorý umožňuje manipulovať s natočeným materiálom v reálnom čase, priamo počas nakrúcania.

Producent Jakub Viktorín (nutprodukcia) a producentky Henrieta Cvangová (Artichoke) a Simona Bago Móciková (Bright Sight Pictures) sa o svoje skúsenosti podelia počas diskusie o filmových debutoch. Do sveta filmovej scénografie nazrie publikum spolu s filmovou architektkou Stellou Šonkovou. A ďalšia diskusia, ktorú 29. Festival študentských filmov Áčko ponúkne, nesie názov Sny, ktoré žijeme: cesty absolventov*tiek po FTF VŠMU.

Festival tiež prichystal spomienku na predčasne zosnulú režisérku, scenáristku a dlhoročnú pedagogičku FTF VŠMU Evu Borušovičovú. A 29. Festival študentských filmov Áčko opäť ponúkne aj špeciálne vydanie Veľkého filmového a seriálového kvízu Petra Konečného.

29. ročník Festivalu študentských filmov Áčko organizuje FTF VŠMU a finančne ho podporili Audiovizuálny Fond a Nadácia Tatra Banky. Viac informácií nájdete na stránke festivalu.

Autor:

Záber z tohtoročnej festivalovej znelky. Foto: FTF VŠMU/Áčko

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1976: Pozerajte sa… a budú vás bolieť ruky

Charakteristike roku 1976 ako obdobia „upevňovania normalizačného režimu s dominanciou hegemónie komunistickej strany na čele s Gustávom Husákom“ vybrané týždenníky plne zodpovedajú. Je – v tom období – samozrejmé, že atmosféru pred blížiacim sa zjazdom vládnucej strany bolo treba podporiť monotematickými žurnálmi (č. 7 o dejinách hnutia z archívov, č. 9 a 11 o záväzkoch) či reportážami z krajských konferencií KSS (č. 12). Ale absolútna prevaha šotov z priemyselných závodov, ktorú prezentovala šestica (aj) renomovaných režisérov, je predsa nečakaná: nová cementáreň na Záhorí, nová pórobetónka v Zemianskych Kostolanoch (Tvf č. 3), nábytkáreň Mier v Topoľčanoch (č. 4), mostáreň Brezno a CHZJD v Bratislave (č. 5), vagónka Poprad a nový závod vo Svite (č. 6), Trikota Vrbové, Odevné závody Trenčín (č. 10), Elektrosvit Nové Zámky (č. 11). Žiadne novinky zo zahraničia, len kde-tu „pozdrav“ z krajiny Sovietov. Aj ten výsostne politického charakteru, súvisel s XXV. zjazdom komunistov (č. 8). Výnimkou sú v tom istom čísle karikatúry známeho a populárneho herca a operného speváka Františka Zvaríka: Maľované na scenári a reportáž z festivalu politickej piesne v Martine, na ktorom boli (prekvapivo?) úspešní Karol Duchoň a Marcela Lajferová. Ceny za rozhlasovú dramatickú tvorbu udelil Literárny fond režisérovi Jozefovi Dánayovi a hercom Ctiborovi Filčíkovi a Štefanovi Kvietikovi. Na Filmovej jari na dedine potom uviedli film Zora Záhona Tetované časom. A aby ani hudobníci v hanbe nezostali, zostavu...
Zvony pre bosých Ivan Rajniak a Vlado Müller vo filme Zvony pre bosých. Foto: archív SFÚ/Milan Kordoš, Anton Podstraský

nový pohľad Zvony pre bosých

Dráma Stanislava Barabáša búra ideologické mýty o vojne a nefalšuje jej krutosť. Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčiek a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku podľa svojho výberu. Pokračujeme filmom Zvony pre bosých (1965) režiséra Stanislava Barabáša. Šesťdesiate roky priniesli „odmäk“ vo vývoji československej kinematografie, čo sa prejavilo v slobodnejšom a odvážnejšom umeleckom vyjadrení slovenských tvorcov. Tento zlatý vek slovenského filmu ukázal, ako veľmi sa tematika druhej svetovej vojny a partizánov vyvinula oproti schematickým stvárneniam heroického idealizmu socialistického realizmu. Režisér Stanislav Barabáš to predznamenal poviedkovým filmom Pieseň o sivom holubovi (1961), ktorý rozbil filmovú formu na mozaikovité rozprávanie a ukázal vojnu cez detskú optiku. Ešte ho síce zaťažili aspekty „oficiálneho“ a ideologického výkladu SNP, no práve vďaka detskej interpretácií sa tieto prvky zjemnili. Výraznejší odklon ukázal filmom Zvony pre bosých (1965) – podľa predlohy a scenára Ivana Bukovčana. Radikálne búra ideologické vznešené mýty o vojne a predstavuje nefalšovaný a surový pohľad na jej krutosť. Sleduje osudy dvoch partizánov Staška (Ivan Rajniak) a Ondreja (Vlado Müller) na sklonku druhej svetovej vojny, ako v zasnežených horách zajmú mladého nemeckého vojaka Hansa (Axel Dietrich). Záber z filmu Stanislava Barabáša Zvony pre bosých. Foto: FPÚ Vtáčiky zvonia na smrť Úloha zvonov v histórii tradične spĺňala funkcie večných oznamovateľov významných udalostí...
Záber z filmu Najhorší človek na svete. Foto: ASFK

Zásadné filmy Scarlett Čanakyovej

Ako študentku ju zrazilo k zemi Topenie po číslach. A v Truffautovej tvorbe ju baví „ženský gén“. Dokonalosť našla u Charlieho Kaufmana. Ak mám vymenovať moje zásadné ergo naj filmy, okamžite sa zaseknem ako náš priateľ pri silvestrovskej Activity. Na otázku Aká je tvoja najobľúbenejšia kniha – v tom strese z výberu, požadujúceho dokonalosť – odpovedal: „Macko Pu“. Takže som sa rozhodla voľne asociovať, pretože viem, že keď tento text dopíšem, už o hodinu mi napadne množstvo iných titulov, ktoré v ňom mali byť. Nechá sa viesť, desiť aj dojímať V prvom ročníku na scenáristike ma zrazilo k zemi Greenawayove Topenie po číslach. Pamätám si ten pocit, ako som sedela vydesená a zaskočená a zároveň som zo seba vystúpila v oslobodzujúcom poznaní, že v tvorbe je možné všetko. V intenzite pocitu sa mu vyrovnal hádam len Sloní muž. V dráme Davida Lyncha sa hlavný hrdina, ktorého celý život týrali a šikanovali pre vzhľad, rozhodne odísť z tohto sveta v momente, keď zažije pocit šťastia a už ho nechce stratiť. Milujem Felliniho Amarcord pre jeho vtipný i krásno-smutný pohľad na detstvo. Viscontiho Súmrak bohov, jedinečnú ságu o ambíciách a zrode zla, ktorá by potrebovala väčší priestor než týchto pár vymedzených riadkov. Truffautovu Ženu od susedov som videla hádam desaťkrát, a to aj napriek poznámke môjho obľúbeného profesora, že ide o také to „ženské...
Zobraziť všetky články