Richard Zalupe, spoluautor hudby oscarového animáku Flow/Mačacia odysea. Foto: Alexis Haulot/LUX Audience Awards, EP

Aj tisíce domácich miláčikov sledujú príbeh čiernej mačky. Mačacia odysea 2 však nebude

Písmo: A- | A+

Dôležitejší ako komerčný úspech oscarového animáku je odkaz z lotyšských hraníc.

Keď sa francúzsky zvukár Gurwal Coïc-Gallas pustil do práce na zvukových efektoch vo filme Mačacia odysea, vykľula sa z toho špeciálna misia. Mal totiž zachytiť aj reálne zvuky zvierat, ktoré vystupovali ako hlavné postavy ságy o novej potope sveta. Aby mal čo najautentickejší materiál, hľadal aj vo vlastnom byte, konkrétne sa pokúšal nahrať svoju mačku. Normálne vraj veľa „rozpráva“, v prítomnosti mikrofónov sa však zasekla, akoby vycítila dajaký podfuk. Bola ticho celé dva týždne, aj vo chvíľach, keď Gurwal mikrofóny skrýval.

Asi nechcela pracovať zadarmo, vtipkujú tvorcovia dnes už svetoznámeho lotyšsko-francúzsko-belgického animáku. Popri mnohých domácich aj zahraničných festivalových oceneniach korunovaných tohtoročným Oscarom získala Mačacia odysea koncom apríla 2025 aj cenu LUX Audience Award. Pri tejto príležitosti sme mali možnosť stretnúť sa s jej tvorcami v Bruseli, i keď režisér v tom čase film práve predstavoval v Mexiku.

Foto: Film Europe

V ústrety veku a druhu

S najväčším úspechom, aký sa vo filmovej tvorbe dá dosiahnuť, tvorcovia Mačacej odysey (Flow) získavajú nové a čoraz širšie publikum. Ukázalo sa, že príbeh čiernej mačky putujúcej surrealistickou krajinou v ústrety biblickej apokalypse láka nielen ľudí bez rozdielu veku, ale aj ich zvieracích priateľov.

Potvrdzujú to mnohé videá na sociálnych sieťach, kde nemé tváre sedia pred obrazovkou a s nesúrodou skupinou hrdinov svojho druhu, pokúšajúcich sa o záchranu pred stúpajúcou hladinou mora, prežívajú dramatické chvíle. Upozornil na to americký denník The New York Times. Uvádza, že v nežnej ságe sa domáci miláčikovia jednoznačne spoznávajú, hoci alegórii o zmene klímy na zemeguli, ktorá sa príbehom nesie, vôbec nerozumejú.

Je až dojímavé, že takýto všeobjímajúce signál vyšiel z hlavy lotyšského režiséra Gintsa Zilbalodisa, o ktorom všetci hovoria, aký je plachý, introvertný a hanblivý. V skutočnosti vždy pracoval na svojich filmoch sám. S pribúdajúcim úspechom už počas propagácie svojho predchádzajúceho animovaného filmu Preč z roku 2019 však začal veľa cestovať a stretával čoraz viac ľudí. To jeho život zmenilo.

Mačacia odysea. Foto: Film Europe
Mačacia odysea. Foto: Film Europe

S láskou odchádza ostych

Myslím, že si uvedomil možnosti dobrej komunikácie a chcel sa v tvorbe posunúť ďalej. Videl, že hoci je sám, s ľuďmi naokolo sa vie naladiť na jednu strunu, dokonca naprieč rôznymi kultúrami a národmi. Aj preto sa rozhodol vstúpiť do tímovej práce,“ odpovedal na otázku Film.sk jeho francúzsky producent Ron Dyens.

Režiséra kontaktoval s túžbou podieľať sa na jeho ďalšom projekte, hoci ešte nevedel, že to bude Mačacia odysea. Dnes tvrdí, že spoločná práca bola skvelou terapiou pre všetkých, pretože vytvárať film je zároveň spôsob, ako osobnostne rásť.

Ľudská povaha je často introvertná, no keď človek robí niečo s láskou, hranice plachosti sa strácajú. Takto uvažuje o spolupráci na filme aj autor hudby Richards Zalupe. „Zo začiatku je prirodzené úplne sa neotvoriť. Keď potom dlhšie hovoríte s inými ľuďmi o niečom, čo milujete, prestanete cítiť ostych. Dôveru si človek buduje postupne. A práve to som zažil s Gintsom,“ povedal Zaļupe o režisérovi na stretnutí s novinármi.

Foto: Film Europe

Produkcia a krajina režiséra

Ako hudobný skladateľ musel byť s režisérom v skutočnom súlade. Keďže autormi hudby sú obaja, bolo preňho dôležité sledovať, ako sa ich spolupráca vyvíja, ako sa počas celého procesu mení režisérova osobnosť, až sa napokon odrazí vo filme.

O hudobných reakciách na charaktery zvieracích hrdinov by vraj dokázal hovoriť celé hodiny. Vytvoril si celé laboratórium perkusií, často neznámych a exotických, aby pre každú z postáv vyhľadal tie najsprávnejšie tóny a motívy.

 Premýšľam, ako to zhrnúť. Keď robíte nezávislý film a nemáte veľký rozpočet, núti vás to ku kreativite. Preto by som chcel, aby každý projekt, na ktorom pracujem, mal tieto dve fázy: prvú, keď viete, že nemáte peniaze a jediný spôsob, ako prežiť, je byť kreatívny. A druhú, keď príde producent a povie, máš, čo potrebuješ, môžeš sa odviazať, dám ti celý orchester, reagoval Zalupe na otázku Filmsk.sk.

Tak to s Oscarom chodí

S rozpočtom tri aj pol milióna eur je Mačacia odysea zhruba 60-krát lacnejšia ako konkurenčné americké animované produkcie. „Pre našu spoločnosť je úspech tohto filmu obrovská vec,“ nadväzuje belgický koproducent Gregory Zalcman. Do projektu vstupoval ako minoritný partner, o to viac si spoluprácu cení. Hovorí doslova o živote pred Oscarom a po ňom. Zároveň dopĺňa, že z hľadiska publicity sa film považuje primárne za lotyšský: „Tak to s Oscarom chodí – hoci ide o európsku koprodukciu, hlavnú reprezentáciu má krajina režiséra.

Všetko sa začalo minulý rok v Cannes, kam film prihlásil francúzsky koproducent a dostal sa do výberu. „Nie som si istý, či by sme bez tohto kroku dosiahli úspech na Oscaroch,“ uvažuje Zalcman za všetkých kolegov z tímu, ktorí na vlastnej koži zažili nebývalú pozornosť a na čele s plachým režisérom museli seriózne zapracovať na marketingu a komunikácii. Tento proces stále trvá a dá sa z neho ťažiť, svorne však vyhlasujú, že Mačacia odysea 2 sa určite nechystá.

Foto: Film Europe

Míľnik a systém

Najcennejšou skúsenosťou pre tvorcov dnes je, že film bol nízkorozpočtový, a predsa sa mu podarilo uspieť. Podľa producentov je to dôkaz, že aj americké publikum sa vie napojiť na aktuálnu myšlienku prichádzajúcu z Európy. Svojho Oscara považujú za míľnik v zmysle narušenia systému.

V náročnej situácii, ktorá momentálne zasahuje celý svet, musíme tento film propagovať nielen ako európsky, ale najmä ako lotyšský, pretože Lotyšsko je krajinou na hranici,“ zdôraznil v Bruseli Ron Dyens, narážajúc na situáciu vo východnej Európe. „Musíme bojovať za schopnú, tvorivú Európu. Náš film je toho dokonalým dôkazom.

Richard Zalupe, spoluautor hudby oscarového animáku Flow/Mačacia odysea. Foto: Alexis Haulot/LUX Audience Awards, EP

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

spravodlivé podmienky pre tvorcov Diskusný panel počas konferencie Behind Creativity. Towards Fair Conditions for European Creators (Za kreativitou. Za spravodlivé podmienky pre európskych tvorcov a tvorkyne). Foto: Tomasz Kaczor, Creative Europe Desk Poland

ohlasy Aj kreativita je práca

Minulý mesiac som sa vo Varšave zúčastnil konferencie, ktorá tematizovala sociálnu situáciu a pracovné podmienky v kultúre. Práca v kultúre má totiž svoje špecifiká. Vo vysokej miere je projektového charakteru, s čím je spojená nestabilita príjmov. Núti k štatútu SZČO, aj keď má charakter závislej činnosti, alebo je slabo finančne ohodnotená nielen vzhľadom na vzdelanie, v mnohých prípadoch je, dokonca, neplatená. Pre ľudí pracujúcich v kultúre to okrem iného znamená finančnú neistotu, sťažený prístup k sociálnemu zabezpečeniu či nutnosť viacerých zamestnaní, neraz mimo odboru – prípadne rovno odchod z odboru. Navyše, možnosť kolektívne vyjednávať je legislatívne obmedzená. Situácia sa však pomaly mení – respektíve, minimálne sa o potrebe štruktúrnych zmien viac diskutuje. Zápas za lepšie pracovné podmienky v kultúre trvá už dlho. Zdá sa však, že nedávna pandémia naplno odhalila, v akých prekérnych podmienkach ľudia pracujúci v kultúre dlhodobo fungujú. Viaceré krajiny to viedlo k snahám o reformy. Napríklad poľská vláda nedávno schválila návrh zákona o sociálnom poistení umelkýň a umelcov a momentálne sa o ňom rokuje v parlamente. V tomto kontexte organizovala 11. júna poľská kancelária Creative Europe Desk v spolupráci s Európskym audiovizuálnym observatóriom spomínanú konferenciu s názvom Behind Creativity. Towards Fair Conditions for European Creators (Za kreativitou. Za...
Prameň Záber z filmu Prameň. Foto: Filmtopia

Prameň – ako sa stane, že aj dobrý človek napomáha zlu?

Po svetovej premiére na MFF Karlovy Vary prichádza najnovší film režiséra a producenta Ivana Ostrochovského Prameň od 23. júla aj do slovenských kín. Ešte predtým ho uvedú v sérii predpremiér od 14. júla v bratislavských kinách Lumiére, Edison Filmhub a Nostalgia a takisto v kinách v Rimavskej Sobote a Nitre. Snímka sa vracia do Československa 80. rokov a rozpráva o nútených sterilizáciách Rómok. V Karlových Varoch sa film premietal v Hlavnej súťaži a získal Cenu FIPRESCI pre najlepší film Hlavnej súťaže. „Presvedčila ma najmä téma filmu, ktorá nielenže nebola nikdy v našom prostredí autorsky spracovaná, ale je veľmi málo adresovanou časťou našej histórie. Napriek tomu, že sú nútené sterilizácie rómskych žien niečo, čo spájame hlavne s minulým režimom, faktom je, že pokračovali aj v 90. rokoch, a existuje presvedčenie, že sa do nejakej miery dejú dodnes,“ povedala producentka Prameňa Katarína Tomková zo spoločnosti Punkchart films. Film produkovala spolu s Ivanom Ostrochovským a Albertom Malinovským. Chcel urobiť film o nádeji „Nechcel som nakrútiť film o monštrách a obetiach, ale o tom, ako sa pragmatické úmysly môžu zmeniť na nespravodlivosť, keď prestaneme vidieť jednotlivca a začneme veriť abstraktným predstavám o tom, čo je správne a prospešné pre spoločnosť. O tom, ako ľahko dokážeme racionalizovať svoje presvedčenia,“ hovorí Ivan Ostrochovský. Pod film sa spolu s Marekom Leščákom podpísal aj...
Zobraziť všetky články