Richard Zalupe, spoluautor hudby oscarového animáku Flow/Mačacia odysea. Foto: Alexis Haulot/LUX Audience Awards, EP

Aj tisíce domácich miláčikov sledujú príbeh čiernej mačky. Mačacia odysea 2 však nebude

Písmo: A- | A+

Dôležitejší ako komerčný úspech oscarového animáku je odkaz z lotyšských hraníc.

Keď sa francúzsky zvukár Gurwal Coïc-Gallas pustil do práce na zvukových efektoch vo filme Mačacia odysea, vykľula sa z toho špeciálna misia. Mal totiž zachytiť aj reálne zvuky zvierat, ktoré vystupovali ako hlavné postavy ságy o novej potope sveta. Aby mal čo najautentickejší materiál, hľadal aj vo vlastnom byte, konkrétne sa pokúšal nahrať svoju mačku. Normálne vraj veľa „rozpráva“, v prítomnosti mikrofónov sa však zasekla, akoby vycítila dajaký podfuk. Bola ticho celé dva týždne, aj vo chvíľach, keď Gurwal mikrofóny skrýval.

Asi nechcela pracovať zadarmo, vtipkujú tvorcovia dnes už svetoznámeho lotyšsko-francúzsko-belgického animáku. Popri mnohých domácich aj zahraničných festivalových oceneniach korunovaných tohtoročným Oscarom získala Mačacia odysea koncom apríla 2025 aj cenu LUX Audience Award. Pri tejto príležitosti sme mali možnosť stretnúť sa s jej tvorcami v Bruseli, i keď režisér v tom čase film práve predstavoval v Mexiku.

Foto: Film Europe

V ústrety veku a druhu

S najväčším úspechom, aký sa vo filmovej tvorbe dá dosiahnuť, tvorcovia Mačacej odysey (Flow) získavajú nové a čoraz širšie publikum. Ukázalo sa, že príbeh čiernej mačky putujúcej surrealistickou krajinou v ústrety biblickej apokalypse láka nielen ľudí bez rozdielu veku, ale aj ich zvieracích priateľov.

Potvrdzujú to mnohé videá na sociálnych sieťach, kde nemé tváre sedia pred obrazovkou a s nesúrodou skupinou hrdinov svojho druhu, pokúšajúcich sa o záchranu pred stúpajúcou hladinou mora, prežívajú dramatické chvíle. Upozornil na to americký denník The New York Times. Uvádza, že v nežnej ságe sa domáci miláčikovia jednoznačne spoznávajú, hoci alegórii o zmene klímy na zemeguli, ktorá sa príbehom nesie, vôbec nerozumejú.

Je až dojímavé, že takýto všeobjímajúce signál vyšiel z hlavy lotyšského režiséra Gintsa Zilbalodisa, o ktorom všetci hovoria, aký je plachý, introvertný a hanblivý. V skutočnosti vždy pracoval na svojich filmoch sám. S pribúdajúcim úspechom už počas propagácie svojho predchádzajúceho animovaného filmu Preč z roku 2019 však začal veľa cestovať a stretával čoraz viac ľudí. To jeho život zmenilo.

Mačacia odysea. Foto: Film Europe
Mačacia odysea. Foto: Film Europe

S láskou odchádza ostych

Myslím, že si uvedomil možnosti dobrej komunikácie a chcel sa v tvorbe posunúť ďalej. Videl, že hoci je sám, s ľuďmi naokolo sa vie naladiť na jednu strunu, dokonca naprieč rôznymi kultúrami a národmi. Aj preto sa rozhodol vstúpiť do tímovej práce,“ odpovedal na otázku Film.sk jeho francúzsky producent Ron Dyens.

Režiséra kontaktoval s túžbou podieľať sa na jeho ďalšom projekte, hoci ešte nevedel, že to bude Mačacia odysea. Dnes tvrdí, že spoločná práca bola skvelou terapiou pre všetkých, pretože vytvárať film je zároveň spôsob, ako osobnostne rásť.

Ľudská povaha je často introvertná, no keď človek robí niečo s láskou, hranice plachosti sa strácajú. Takto uvažuje o spolupráci na filme aj autor hudby Richards Zalupe. „Zo začiatku je prirodzené úplne sa neotvoriť. Keď potom dlhšie hovoríte s inými ľuďmi o niečom, čo milujete, prestanete cítiť ostych. Dôveru si človek buduje postupne. A práve to som zažil s Gintsom,“ povedal Zaļupe o režisérovi na stretnutí s novinármi.

Foto: Film Europe

Produkcia a krajina režiséra

Ako hudobný skladateľ musel byť s režisérom v skutočnom súlade. Keďže autormi hudby sú obaja, bolo preňho dôležité sledovať, ako sa ich spolupráca vyvíja, ako sa počas celého procesu mení režisérova osobnosť, až sa napokon odrazí vo filme.

O hudobných reakciách na charaktery zvieracích hrdinov by vraj dokázal hovoriť celé hodiny. Vytvoril si celé laboratórium perkusií, často neznámych a exotických, aby pre každú z postáv vyhľadal tie najsprávnejšie tóny a motívy.

 Premýšľam, ako to zhrnúť. Keď robíte nezávislý film a nemáte veľký rozpočet, núti vás to ku kreativite. Preto by som chcel, aby každý projekt, na ktorom pracujem, mal tieto dve fázy: prvú, keď viete, že nemáte peniaze a jediný spôsob, ako prežiť, je byť kreatívny. A druhú, keď príde producent a povie, máš, čo potrebuješ, môžeš sa odviazať, dám ti celý orchester, reagoval Zalupe na otázku Filmsk.sk.

Tak to s Oscarom chodí

S rozpočtom tri aj pol milióna eur je Mačacia odysea zhruba 60-krát lacnejšia ako konkurenčné americké animované produkcie. „Pre našu spoločnosť je úspech tohto filmu obrovská vec,“ nadväzuje belgický koproducent Gregory Zalcman. Do projektu vstupoval ako minoritný partner, o to viac si spoluprácu cení. Hovorí doslova o živote pred Oscarom a po ňom. Zároveň dopĺňa, že z hľadiska publicity sa film považuje primárne za lotyšský: „Tak to s Oscarom chodí – hoci ide o európsku koprodukciu, hlavnú reprezentáciu má krajina režiséra.

Všetko sa začalo minulý rok v Cannes, kam film prihlásil francúzsky koproducent a dostal sa do výberu. „Nie som si istý, či by sme bez tohto kroku dosiahli úspech na Oscaroch,“ uvažuje Zalcman za všetkých kolegov z tímu, ktorí na vlastnej koži zažili nebývalú pozornosť a na čele s plachým režisérom museli seriózne zapracovať na marketingu a komunikácii. Tento proces stále trvá a dá sa z neho ťažiť, svorne však vyhlasujú, že Mačacia odysea 2 sa určite nechystá.

Foto: Film Europe

Míľnik a systém

Najcennejšou skúsenosťou pre tvorcov dnes je, že film bol nízkorozpočtový, a predsa sa mu podarilo uspieť. Podľa producentov je to dôkaz, že aj americké publikum sa vie napojiť na aktuálnu myšlienku prichádzajúcu z Európy. Svojho Oscara považujú za míľnik v zmysle narušenia systému.

V náročnej situácii, ktorá momentálne zasahuje celý svet, musíme tento film propagovať nielen ako európsky, ale najmä ako lotyšský, pretože Lotyšsko je krajinou na hranici,“ zdôraznil v Bruseli Ron Dyens, narážajúc na situáciu vo východnej Európe. „Musíme bojovať za schopnú, tvorivú Európu. Náš film je toho dokonalým dôkazom.

Richard Zalupe, spoluautor hudby oscarového animáku Flow/Mačacia odysea. Foto: Alexis Haulot/LUX Audience Awards, EP

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Miroslav Ulman, publicista, odborník z Audiovizuálneho informačného centra SFÚ. Foto: Miro Nôta

rozhovor Miroslav Ulman

Filmový publicista Miroslav Ulman dodnes opatruje notes plný filmov, ktoré túžil za totality vidieť. Kedysi dokonca musel skladať skúšky, aby sa mohol stať členom filmového klubu. Dnes ho teší, že objavuje, čo všetko robia obce pre to, aby si ľudia aj v najzabudnutejšej dedine mohli pozrieť film. Ako výskumník v bielom plášti začínal v Závodoch ťažkého strojárstva za čias, keď jeden počítač zaberal celú miestnosť. Osud však chcel, aby sa začal venovať filmu a zhromažďovaniu podkladov, ktoré s ním súvisia. Preto platí, že keď vám niekde taký údaj chýba, pokojne sa naňho obráťte. Dnes sa jeho obrovský archív informácií síce zmestí do mobilu, no o to väčší priestor potrebuje pre svoju zbierku kníh, časopisov, bulletinov, platní a všelijakých iných trofejí, bez ktorých si život nevie predstaviť. Miroslav Ulman je skrátka zberateľ a funguje aj ako živá encyklopédia. Zamyslí sa, spomenie si, zavŕta sa do archívov, vyhľadá, zistí, sprostredkuje. Niekoľko desiatok rokov spracúva štatistiky o všetkom, čo sa v domácej aj zahraničnej audiovízii na Slovensku šuchne. Človek by neveril, že k tomu všetkému ho priviedli šport a kybernetika. Ako filmový publicista a redaktor viacerých filmových časopisov stihol popri tom prebrázdiť mnohé európske filmové festivaly a viesť rozhovory so svetovými hviezdami filmového plátna, na ktoré sa nezabúda. Kedy ste sa stali takým...
Metamorfóza vlákna Záber z filmu Metamorfóza vlákna. Foto: archív SFÚ

digitálne kino Údery aj pohladenia

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Krátky film Martina Slivku Metamorfóza vlákna (1968) poetikou nadväzuje na autorov predošlý film Voda a práca (1963), no odkazuje aj na ďalšie populárno-vedecké filmy. Od mučenia k nehe Metamorfóza vlákna je sprvu dramatický proces. Suché, buničité rastliny podstupujú mučenie – bitie, lámanie, mlátenie, česanie železnými ostňami, trhanie či šľahanie povrazom. Hudba Ilju Zeljenku akoby chcela bolestivosť týchto úkonov ešte zdôrazniť, priam až ritualizovať. Rytmizuje ich bubon a sláčikové pizzicatá. Xylofón napokon každý pohyb premení na divo rozbehnutý stroj. No výsledkom je hebkosť: na žrdi na priedomí visí rad plavých copov, jemne zvlnených a pripravených na ďalšie spracovanie. Husle už iba jemne kvília. Ľudské ruky jednotlivé vlasy slabým trhnutím oddeľujú a ukladajú ich na drevený klát. Po bolesti prichádza okamih nehy. Z kúdele jemných kučeravých chĺpkov na praslici prsty vykrútia nitku. Zaslúži si bozk. Naozaj: ženské pery nitku nepatrne zvlhčia. Hudba je teraz ešte ilustratívnejšia ako pri predošlom mučení: ozve sa harfa. Nie každé vlákno má však toľko šťastia ako tenká niť. Hrubšie povrazy sa uťahujú pevne, tie najhrubšie spletá dohromady povraznícky...
Sára Chripáková a Jozef Pantlikáš vo filme Potopa režiséra Martina Gondu. Foto: SilverArt

Potopa je slovenským kandidátom na Oscara

V prostredí slovenskej kinematografie bude 99. ročník Oscarov – prestížnej ceny Akadémie filmových umení a vied – príležitosťou pre film Potopa. Drámu Potopa režiséra Martina Gondu posiela ako kandidáta v súťažnej kategórii Najlepší medzinárodný film členstvo Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. Rovnako ako v roku 2025, aj toho roku členstvo SFTA vyberalo spomedzi 5 hraných filmov. Na snímke, ktorá tohto roku získala aj najviac ocenení Slnko v sieti (6) za rok 2025, sa zhodla nadpolovičná väčšina filmárskej obce. „Film Potopa je naozaj výnimočné dielo slovenskej audiovizuálnej tvorby. Nielen svojím umeleckým spracovaním, ale aj témou. Tá je síce lokálne ukotvená, no zároveň má výrazný hodnotový presah, ktorý jej dáva univerzálny rozmer. Veď s núteným vysťahovaním jednotlivcov či spoločenstiev sa ľudstvo stretáva naprieč dejinami aj teritóriami. Film tak má výrazné šance osloviť medzinárodné publikum, čo je dôležitý aspekt nášho výberu. Veríme, že aj americká Akadémia filmových umení a vied pozitívne ocení kreatívnu kvalitu tohto diela a jeho tému, ktorá je vo svete stále aktuálna,‟ povedal Martin Šmatlák, viceprezident Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. Prečítajte si aj rozhovor s Martinom Gondom, režisérom filmu Potopa:Starinská nádrž napája celý východ, len nie susednú dedinu Foto: Miro Nôta Slovensko súčasťou už tridsaťkrát Udeľovanie Oscarov prebehne 14. marca 2027. Bude to...
Zobraziť všetky články