Richard Zalupe, spoluautor hudby oscarového animáku Flow/Mačacia odysea. Foto: Alexis Haulot/LUX Audience Awards, EP

Aj tisíce domácich miláčikov sledujú príbeh čiernej mačky. Mačacia odysea 2 však nebude

Písmo: A- | A+

Dôležitejší ako komerčný úspech oscarového animáku je odkaz z lotyšských hraníc.

Keď sa francúzsky zvukár Gurwal Coïc-Gallas pustil do práce na zvukových efektoch vo filme Mačacia odysea, vykľula sa z toho špeciálna misia. Mal totiž zachytiť aj reálne zvuky zvierat, ktoré vystupovali ako hlavné postavy ságy o novej potope sveta. Aby mal čo najautentickejší materiál, hľadal aj vo vlastnom byte, konkrétne sa pokúšal nahrať svoju mačku. Normálne vraj veľa „rozpráva“, v prítomnosti mikrofónov sa však zasekla, akoby vycítila dajaký podfuk. Bola ticho celé dva týždne, aj vo chvíľach, keď Gurwal mikrofóny skrýval.

Asi nechcela pracovať zadarmo, vtipkujú tvorcovia dnes už svetoznámeho lotyšsko-francúzsko-belgického animáku. Popri mnohých domácich aj zahraničných festivalových oceneniach korunovaných tohtoročným Oscarom získala Mačacia odysea koncom apríla 2025 aj cenu LUX Audience Award. Pri tejto príležitosti sme mali možnosť stretnúť sa s jej tvorcami v Bruseli, i keď režisér v tom čase film práve predstavoval v Mexiku.

Foto: Film Europe

V ústrety veku a druhu

S najväčším úspechom, aký sa vo filmovej tvorbe dá dosiahnuť, tvorcovia Mačacej odysey (Flow) získavajú nové a čoraz širšie publikum. Ukázalo sa, že príbeh čiernej mačky putujúcej surrealistickou krajinou v ústrety biblickej apokalypse láka nielen ľudí bez rozdielu veku, ale aj ich zvieracích priateľov.

Potvrdzujú to mnohé videá na sociálnych sieťach, kde nemé tváre sedia pred obrazovkou a s nesúrodou skupinou hrdinov svojho druhu, pokúšajúcich sa o záchranu pred stúpajúcou hladinou mora, prežívajú dramatické chvíle. Upozornil na to americký denník The New York Times. Uvádza, že v nežnej ságe sa domáci miláčikovia jednoznačne spoznávajú, hoci alegórii o zmene klímy na zemeguli, ktorá sa príbehom nesie, vôbec nerozumejú.

Je až dojímavé, že takýto všeobjímajúce signál vyšiel z hlavy lotyšského režiséra Gintsa Zilbalodisa, o ktorom všetci hovoria, aký je plachý, introvertný a hanblivý. V skutočnosti vždy pracoval na svojich filmoch sám. S pribúdajúcim úspechom už počas propagácie svojho predchádzajúceho animovaného filmu Preč z roku 2019 však začal veľa cestovať a stretával čoraz viac ľudí. To jeho život zmenilo.

Mačacia odysea. Foto: Film Europe
Mačacia odysea. Foto: Film Europe

S láskou odchádza ostych

Myslím, že si uvedomil možnosti dobrej komunikácie a chcel sa v tvorbe posunúť ďalej. Videl, že hoci je sám, s ľuďmi naokolo sa vie naladiť na jednu strunu, dokonca naprieč rôznymi kultúrami a národmi. Aj preto sa rozhodol vstúpiť do tímovej práce,“ odpovedal na otázku Film.sk jeho francúzsky producent Ron Dyens.

Režiséra kontaktoval s túžbou podieľať sa na jeho ďalšom projekte, hoci ešte nevedel, že to bude Mačacia odysea. Dnes tvrdí, že spoločná práca bola skvelou terapiou pre všetkých, pretože vytvárať film je zároveň spôsob, ako osobnostne rásť.

Ľudská povaha je často introvertná, no keď človek robí niečo s láskou, hranice plachosti sa strácajú. Takto uvažuje o spolupráci na filme aj autor hudby Richards Zalupe. „Zo začiatku je prirodzené úplne sa neotvoriť. Keď potom dlhšie hovoríte s inými ľuďmi o niečom, čo milujete, prestanete cítiť ostych. Dôveru si človek buduje postupne. A práve to som zažil s Gintsom,“ povedal Zaļupe o režisérovi na stretnutí s novinármi.

Foto: Film Europe

Produkcia a krajina režiséra

Ako hudobný skladateľ musel byť s režisérom v skutočnom súlade. Keďže autormi hudby sú obaja, bolo preňho dôležité sledovať, ako sa ich spolupráca vyvíja, ako sa počas celého procesu mení režisérova osobnosť, až sa napokon odrazí vo filme.

O hudobných reakciách na charaktery zvieracích hrdinov by vraj dokázal hovoriť celé hodiny. Vytvoril si celé laboratórium perkusií, často neznámych a exotických, aby pre každú z postáv vyhľadal tie najsprávnejšie tóny a motívy.

 Premýšľam, ako to zhrnúť. Keď robíte nezávislý film a nemáte veľký rozpočet, núti vás to ku kreativite. Preto by som chcel, aby každý projekt, na ktorom pracujem, mal tieto dve fázy: prvú, keď viete, že nemáte peniaze a jediný spôsob, ako prežiť, je byť kreatívny. A druhú, keď príde producent a povie, máš, čo potrebuješ, môžeš sa odviazať, dám ti celý orchester, reagoval Zalupe na otázku Filmsk.sk.

Tak to s Oscarom chodí

S rozpočtom tri aj pol milióna eur je Mačacia odysea zhruba 60-krát lacnejšia ako konkurenčné americké animované produkcie. „Pre našu spoločnosť je úspech tohto filmu obrovská vec,“ nadväzuje belgický koproducent Gregory Zalcman. Do projektu vstupoval ako minoritný partner, o to viac si spoluprácu cení. Hovorí doslova o živote pred Oscarom a po ňom. Zároveň dopĺňa, že z hľadiska publicity sa film považuje primárne za lotyšský: „Tak to s Oscarom chodí – hoci ide o európsku koprodukciu, hlavnú reprezentáciu má krajina režiséra.

Všetko sa začalo minulý rok v Cannes, kam film prihlásil francúzsky koproducent a dostal sa do výberu. „Nie som si istý, či by sme bez tohto kroku dosiahli úspech na Oscaroch,“ uvažuje Zalcman za všetkých kolegov z tímu, ktorí na vlastnej koži zažili nebývalú pozornosť a na čele s plachým režisérom museli seriózne zapracovať na marketingu a komunikácii. Tento proces stále trvá a dá sa z neho ťažiť, svorne však vyhlasujú, že Mačacia odysea 2 sa určite nechystá.

Foto: Film Europe

Míľnik a systém

Najcennejšou skúsenosťou pre tvorcov dnes je, že film bol nízkorozpočtový, a predsa sa mu podarilo uspieť. Podľa producentov je to dôkaz, že aj americké publikum sa vie napojiť na aktuálnu myšlienku prichádzajúcu z Európy. Svojho Oscara považujú za míľnik v zmysle narušenia systému.

V náročnej situácii, ktorá momentálne zasahuje celý svet, musíme tento film propagovať nielen ako európsky, ale najmä ako lotyšský, pretože Lotyšsko je krajinou na hranici,“ zdôraznil v Bruseli Ron Dyens, narážajúc na situáciu vo východnej Európe. „Musíme bojovať za schopnú, tvorivú Európu. Náš film je toho dokonalým dôkazom.

Richard Zalupe, spoluautor hudby oscarového animáku Flow/Mačacia odysea. Foto: Alexis Haulot/LUX Audience Awards, EP

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Slovenská filmová klasika na Art Filme 2026

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie. Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ). Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948) Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu. Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP. Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty...
Anton Trón Herec Anton Trón na civilnej fotografii. Foto: archív SFÚ

Anton Trón

Herec Anton Trón začínal ako ochotník, filmová a televízna kamera si ho „našla“ už ako skúseného a etablovaného divadelného herca. Počas svojej filmovej kariéry spolupracoval s výraznými režisérskymi osobnosťami, účinkoval v kľúčových i divácky obľúbených filmoch slovenskej kinematografie. V júni si pripomíname 100. výročie jeho narodenia. Anton Trón začínal v amatérskom divadle vo Svite ako ochotník. Získal tu bohaté herecké skúsenosti. K profesionálnemu divadlu sa dostal v roku 1957, keď nastúpil do Krajového divadla v Spišskej Novej Vsi. Divadlo sa pre neho z koníčka stalo profesiou. V tamojšom divadle v rokoch 1960 – 1963 pôsobil aj ako umelecký šéf. Keď v roku 1963 túto scénu zrušili, Trón sa dostal do činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Aj tu bol neskôr, v rokoch 1980 – 1983, umeleckým šéfom. Na divadelnom javisku sa Trón „našiel“, herectvo bolo pre neho poslaním. Vychádzalo z jeho vrodeného talentu a citlivej intuície. V osemdesiatych rokoch ho kritika nazývala „stodolovským“ hercom, pretože hral ústredné postavy až v troch hrách Ivana Stodolu. Išlo o tragikomické typy, ktoré mu najviac vyhovovali a najlepšie sa v nich cítil. Jeho repertoár však obsahoval širokú škálu náročných postáv vážneho i komediálneho žánru. „Veľká je pravda v tom, že niet veľkých a malých rolí, všetky sú krásne, ak sú živo napísané, ak majú čo povedať divákovi,“ povedal v tejto súvislosti pre Prešovské noviny v roku 1984. Ružové sny aj Nevera...
Peter Kováčik Spisovateľ, scenárista a dramatik Peter Kováčik. Foto: archív SFÚ

Peter Kováčik

Slovenský spisovateľ, dramatik a scenárista Peter Kováčik oslávil v týchto dňoch 90. narodeniny. Narodil sa 6. júna 1936 v Čiernom Balogu. Literárne debutoval v šesťdesiatych rokoch poviedkovou zbierkou Portréty. Vo svojej tvorbe sa sústreďoval najmä na osudy obyčajných ľudí, často stojacich na okraji spoločnosti. Charakteristické sú pre neho sociálne a humánne motívy. Zaujímali ho tiež morálne konflikty človeka, ale vracal sa ja k téme vojen a tiež spoločenských problémov. Rodný kraj sa stal častou inšpiráciou pre jeho obsiahlu tvorbu. Po štúdiách sa venoval novinárskej a redakčnej práci, neskôr pôsobil v kultúrnych inštitúciách a médiách. Jeho prózy sa vyznačujú zmyslom pre realistické zobrazenie života, psychologickú kresbu postáv a citlivé vnímanie spoločenských premien. V jeho dielach sa stretávame s témami rodiny, lásky, priateľstva, spoločenskej spravodlivosti, ale aj osamelosti či hľadania životných istôt. Výrazne sa venoval aj dramatickej tvorbe. Rozhlasové hry a scenáre mu umožnili osloviť široké publikum. Jeho meno sa spája aj s televíznou a filmovou tvorbou, kde dokázal preniesť literárnu skúsenosť do jazyka obrazu a dialógu. Vďaka tejto všestrannosti patrí medzi autorov, ktorí významne prispeli k prepájaniu literatúry s ďalšími druhmi umenia. Nevera po slovensky aj Soľ nad zlato Charakteristickou črtou jeho tvorby je humanistický pohľad na človeka. Ani v zložitých životných situáciách nestráca vieru...
Zobraziť všetky články