Európske filmové ceny 2026 Citová hodnota Fotografia z filmu Citová hodnota

Európskym filmom roka je Citová hodnota, ceny zbieral aj Sirat

Písmo: A- | A+

Dve favorizované snímky 38. ročníka udeľovania Európskych filmových cien si v sobotu 17. januára odniesli z Berlína najviac cien. Európskym filmom roka sa stala Citová hodnota režiséra Joachima Triera, ktorej akadémia udelila aj cenu za najlepšiu réžiu. Pri jej preberaní vyjadril Trier, rovnako ako mnohí ďalší počas večera, znepokojenie nad stavom sveta, ktorý je hore nohami. „Druhí ľudia nie sú naši nepriatelia,“ povedal filmár a vyzdvihol schopnosť umenia rozvíjať empatiu.

Snímka o dysfunkčnej rodine, o vzťahu dvoch sestier s odcudzeným otcom Citová hodnota zvíťazila aj v hereckých kategóriách. Cenu pre najlepšieho herca si odniesol Stellan Skarsgård, najlepšou európskou herečkou roka je podľa rozhodnutia Európskej filmovej akadémie Renate Reinsve, ktorá stvárnila jeho dcéru. Citová hodnota má podľa akademikov takisto najlepší scenár, ktorý režisér Joachim Trier napísal so svojím dvorným scenáristom Eskilom Vogtom. Ich tvorivé partnerstvo trvá už tridsať rokov a ako povedal Vogt pri preberaní ceny, ide o jeho najdlhší vzťah. Pôvodom poľská skladateľka Hania Rani, ktorá za rovnaký film získala cenu za najlepšiu hudbu, poďakovala nielen Trierovi, ale aj všetkým režisérom, ktorí si na komponovanie filmovej hudby zavolajú človeka.

Apokalyptické roadmovie Sirat, ktoré nakrútil režisér Oliver Laxe si odnieslo cenu za najlepšiu kameru (Mauro Herce). Získalo tiež ďalšie štyri ceny v kategóriách strih (Cristóbal Fernández), zvuk (Laia Casanovas, Amanda Villavieja, Yasmina Praderas), výprava (Laia Ateca) a casting (Nadia Acimi, Luís Bértolo, María Rodrigo).

Slovenské želiezko v ohni

Slovensko malo želiezko v ohni v kategórii animovaných filmov, kde akadémia nominovala snímku Príbehy z čarovnej záhrady. Vznikla v česko-slovensko-slovinsko-francúzskej koprodukcii. Za Slovensko sa na nej podieľal režisér Patrik Pašš ml. Slovenskými producentami sú Juraj Krasnohorský a Henrieta Cvangová zo spoločnosti Artichoke. Európsku filmovú cenu v kategórii nakoniec získal francúzsko-americký animovaný sci-fi film o cestovaní časom Arco (r. Ugo Bienvenu).

Európsku filmovú cenu za najlepší dokument udelili počas večera, ktorý tematizoval históriu kinematografie, snímke Fiume o morte! Igora Bezinovića. Kombinuje archívny materiál s anketou a priznanou inscenáciou do hybridnej dokudrámy. Rozpráva v nej príbeh okupácie Rijeky fašistickým plukovníkom Gabrielom D’Annunziom.

Európskym krátkym filmom roka je City of Poets režisérky Sary Rajaei. Počas ďakovnej reči vyjadrila solidaritu s Palestínou a Iránom. Na solidaritu s Iránom vyzval v úvode večera aj iránsky režisér Džafar Panahí, ktorého Drobná nehoda mala celkovo tri nominácie. „Ak svet dnes neodpovie na toto bezohľadné násilie, nie je to iba bolesť jednej krajiny. V ohrození je nielen Irán, ale celý svet. Ak necháme násilie bez odpovede, stane sa normou a keď sa stane normou, šíri sa a stáva sa nákazlivým,“ povedal Panahí.  

Ceny pre Liv Ullmann a Alice Rohrwacher

Cenu za celoživotné dielo si z rúk prezidentky Európskej filmovej akadémie Juliette Binoche prevzala nórska herečka a režisérka Liv Ullmann. Cenu za európsky prínos svetovej kinematografii udelili talianskej režisérke a scenáristke Alice Rohrwacher. Medzinárodnú koprodukčnú cenu Eurimages získali Maren Ade, Jonas Dornbach a Janine Jackowski z nemeckej spoločnosti Komplizen Film, ktorá sa podieľala aj na snímke Citová hodnota.

Európske filmové ceny udeľuje Európska filmová akadémia, ktorá má zhruba 5400 členiek a členov, medzi ktorými sú aj slovenskí filmári a filmárky. Európske filmové ceny sa každý rok odovzdávajú v inom európskom meste, na budúci rok to budú Atény.

Kompletný prehľad víťazov Európskych filmových cien 2026 nájdete na stránke akadémie.

Autor:

Záber z filmu Citová hodnota. Foto: ASFK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

rozhovor Zuzana Gindl-Tatárová Foto: SFTA

rozhovor Zuzana Gindl-Tatárová

Zuzana Gindl-Tatárová v polovici 80. rokov vstúpila do sveta filmu tvorivou spoluprácou so Štefanom Uhrom ako spoluscenáristka jeho filmu o Božene Slančíkovej Timrave Šiesta veta (1986). Dramaturgicky spolupracovala na filmoch ako Správca skanzenu, Sedím na konári a je mi dobre,  Let asfaltového holuba alebo Neha, neskôr Kandidát, Čiara či Slúžka. Desiatkam ďalších filmov pomohla na svet ako národná zástupkyňa v európskom fonde na podporu kinematografie Eurimages. Pedagogicky pôsobila na FTF VŠMU a jej tzv. „veľkým seminárom“ prešla drvivá väčšina aktívnych filmárov a filmárok strednej a mladšej generácie. Bola aj prodekankou FTF VŠMU pre zahraničie a dvakrát bola vymenovaná za členku Rady AVF (2011 a 2021.) V rokoch 2002 – 2007 viedla Slovenskú filmovú a televíznu akadémiu, kde založila národné filmové ceny Slnko v sieti. Tento rok si sama prevzala Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre. Viackrát si povedala, že k cinefilstvu si sa dostala už ako päťročná, keď teba a tvojho brata stará mama vodievala do bratislavského kina Čas. Aké boli tvoje najranejšie filmové zážitky a čo z nich v tebe zostalo dodnes? Mojimi hrdinami boli vtedy Zikmund a Hanzelka a ich úžasná Tatra, alebo Frigo na mašine... Boli to odvážni a nezávislí hrdinovia. No babička nás nevodila len do kina Čas. Pravidelne sme chodili aj na detské predstavenia do „blchárne“, ako sme volali kino Mladosť. Bolo...
Milota Záber z filmu Milota. Foto: FURIA FILM

Milota otvára našej úprimnosti chalupu s modrou strechou

Vidieť umeleckého fotografa v procese tvorby znamená možnosť dotýkať sa miery slobody jeho vnútorného sveta, v ktorom sa odráža realita tak, ako ju vidí cez objektív aparátu. Ak je to Milota Havránková, sledujeme celoživotný príbeh výnimočnej a charizmatickej ženy s neomylným citom pre pevný, úprimný a podmanivý výtvarný experiment. Do kín prichádza celovečerný dokument Milota. Premiéru bude mať 30. apríla. Na správnej ceste „Na Slovensku je stále veľa žien, ktoré si zaslúžia filmové spracovanie,“ hovorí pre Filmsk.sk producentka dokumentu Milota Lívia Filusová. K myšlienke zmapovať životnú cestu jednej z najvýraznejších osobností slovenskej fotografie dospela v čase pandémie. Rozhodovala sa vtedy o uchopení novej témy, v ktorej mala byť ústrednou postavou súčasná žena – umelkyňa. Fakt, že v spoločnosti začali vládnuť dovtedy utlmené vášne degradujúce kultúrne hodnoty, ju v tom mohol len utvrdiť. Tvorba Miloty Havránkovej ju okamžite oslovila svojou originalitou, štylizáciou a najmä emóciou, ktorú z jej fotografií cítila. „Keď som si preštudovala dostupné materiály, ktoré som o Milote našla, vedela som, že som na správnej ceste. S Milotou a s jej rodinou sme odkomunikovali zámer filmu, dohodli sme si podmienky v rámci obsahu a ja som sa na temer štyri roky stala súčasťou ich života,“ hovorí. Fotografka Milota Havránková Foto: FURIA FILM Spontánne a s výsledkom Silným vizuálnym aj emocionálnym motívom filmu sa stala Milotina chalupa s...
Turisti Záber z filmu Turisti. Foto: ASFK

Turisti mimo komfortnej zóny

Po premiére na Medzinárodnom festivale krátkych filmov v Clermont-Ferrand sa krátky animovaný film slovenskej režisérky Márie Kralovič Turisti dostal aj do slovenských kín. V distribúcii sa premieta ako predfilm americkej čiernej komédie Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem (r. Mary Bronstein). Protagonistami filmu Turisti sú manželia Hana a Kornel. Ich výprava do prírody sa zmení na boj o prežitie. „Film Turisti je krátky animovaný film o hľadaní vzájomného porozumenia v pokročilom manželskom zväzku. Hana a Kornel majú neľahkú úlohu. Vyšplhať sa na kopec svojho problému a za jeho vrcholom nájsť nové perspektívne horizonty. Stávajú sa teda turistami, kde musia vyhrať boj nad vlastnými vášňami, únavou a lenivosťou pri ťažkom výstupe na vrchol,“ píše v explikácii pre Audiovizuálny fond producentka Agata Novinski. „Film je zároveň o dôležitosti poznať samého seba a mať sa rád, aby sme boli v dostatočnej miere pripravení na akékoľvek partnerské spolužitie,“ dodáva. Režisérka Mária Kraľovič má za sebou už niekoľko krátkych animovaných filmov. Jej snímka Fifi Fatale (2018) získala nomináciu na Slnko v sieti. Ako animátorka sa Kralovič podieľala aj na ďalších snímkach. Venuje sa tiež ilustrovaniu. „Lákajú ma situácie, kde je človek nútený mimo svojej komfortnej zóny zakúsiť nebezpečie, či boj o svoj život. Krutosť prírody, ktorá vie byť...
Zobraziť všetky články