Európske filmové ceny 2026 Citová hodnota Fotografia z filmu Citová hodnota

Európskym filmom roka je Citová hodnota, ceny zbieral aj Sirat

Písmo: A- | A+

Dve favorizované snímky 38. ročníka udeľovania Európskych filmových cien si v sobotu 17. januára odniesli z Berlína najviac cien. Európskym filmom roka sa stala Citová hodnota režiséra Joachima Triera, ktorej akadémia udelila aj cenu za najlepšiu réžiu. Pri jej preberaní vyjadril Trier, rovnako ako mnohí ďalší počas večera, znepokojenie nad stavom sveta, ktorý je hore nohami. „Druhí ľudia nie sú naši nepriatelia,“ povedal filmár a vyzdvihol schopnosť umenia rozvíjať empatiu.

Snímka o dysfunkčnej rodine, o vzťahu dvoch sestier s odcudzeným otcom Citová hodnota zvíťazila aj v hereckých kategóriách. Cenu pre najlepšieho herca si odniesol Stellan Skarsgård, najlepšou európskou herečkou roka je podľa rozhodnutia Európskej filmovej akadémie Renate Reinsve, ktorá stvárnila jeho dcéru. Citová hodnota má podľa akademikov takisto najlepší scenár, ktorý režisér Joachim Trier napísal so svojím dvorným scenáristom Eskilom Vogtom. Ich tvorivé partnerstvo trvá už tridsať rokov a ako povedal Vogt pri preberaní ceny, ide o jeho najdlhší vzťah. Pôvodom poľská skladateľka Hania Rani, ktorá za rovnaký film získala cenu za najlepšiu hudbu, poďakovala nielen Trierovi, ale aj všetkým režisérom, ktorí si na komponovanie filmovej hudby zavolajú človeka.

Apokalyptické roadmovie Sirat, ktoré nakrútil režisér Oliver Laxe si odnieslo cenu za najlepšiu kameru (Mauro Herce). Získalo tiež ďalšie štyri ceny v kategóriách strih (Cristóbal Fernández), zvuk (Laia Casanovas, Amanda Villavieja, Yasmina Praderas), výprava (Laia Ateca) a casting (Nadia Acimi, Luís Bértolo, María Rodrigo).

Slovenské želiezko v ohni

Slovensko malo želiezko v ohni v kategórii animovaných filmov, kde akadémia nominovala snímku Príbehy z čarovnej záhrady. Vznikla v česko-slovensko-slovinsko-francúzskej koprodukcii. Za Slovensko sa na nej podieľal režisér Patrik Pašš ml. Slovenskými producentami sú Juraj Krasnohorský a Henrieta Cvangová zo spoločnosti Artichoke. Európsku filmovú cenu v kategórii nakoniec získal francúzsko-americký animovaný sci-fi film o cestovaní časom Arco (r. Ugo Bienvenu).

Európsku filmovú cenu za najlepší dokument udelili počas večera, ktorý tematizoval históriu kinematografie, snímke Fiume o morte! Igora Bezinovića. Kombinuje archívny materiál s anketou a priznanou inscenáciou do hybridnej dokudrámy. Rozpráva v nej príbeh okupácie Rijeky fašistickým plukovníkom Gabrielom D’Annunziom.

Európskym krátkym filmom roka je City of Poets režisérky Sary Rajaei. Počas ďakovnej reči vyjadrila solidaritu s Palestínou a Iránom. Na solidaritu s Iránom vyzval v úvode večera aj iránsky režisér Džafar Panahí, ktorého Drobná nehoda mala celkovo tri nominácie. „Ak svet dnes neodpovie na toto bezohľadné násilie, nie je to iba bolesť jednej krajiny. V ohrození je nielen Irán, ale celý svet. Ak necháme násilie bez odpovede, stane sa normou a keď sa stane normou, šíri sa a stáva sa nákazlivým,“ povedal Panahí.  

Ceny pre Liv Ullmann a Alice Rohrwacher

Cenu za celoživotné dielo si z rúk prezidentky Európskej filmovej akadémie Juliette Binoche prevzala nórska herečka a režisérka Liv Ullmann. Cenu za európsky prínos svetovej kinematografii udelili talianskej režisérke a scenáristke Alice Rohrwacher. Medzinárodnú koprodukčnú cenu Eurimages získali Maren Ade, Jonas Dornbach a Janine Jackowski z nemeckej spoločnosti Komplizen Film, ktorá sa podieľala aj na snímke Citová hodnota.

Európske filmové ceny udeľuje Európska filmová akadémia, ktorá má zhruba 5400 členiek a členov, medzi ktorými sú aj slovenskí filmári a filmárky. Európske filmové ceny sa každý rok odovzdávajú v inom európskom meste, na budúci rok to budú Atény.

Kompletný prehľad víťazov Európskych filmových cien 2026 nájdete na stránke akadémie.

Autor:

Záber z filmu Citová hodnota. Foto: ASFK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Slovenská filmová klasika na Art Filme 2026

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie. Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ). Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948) Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu. Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP. Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty...
Anton Trón Herec Anton Trón na civilnej fotografii. Foto: archív SFÚ

Anton Trón

Herec Anton Trón začínal ako ochotník, filmová a televízna kamera si ho „našla“ už ako skúseného a etablovaného divadelného herca. Počas svojej filmovej kariéry spolupracoval s výraznými režisérskymi osobnosťami, účinkoval v kľúčových i divácky obľúbených filmoch slovenskej kinematografie. V júni si pripomíname 100. výročie jeho narodenia. Anton Trón začínal v amatérskom divadle vo Svite ako ochotník. Získal tu bohaté herecké skúsenosti. K profesionálnemu divadlu sa dostal v roku 1957, keď nastúpil do Krajového divadla v Spišskej Novej Vsi. Divadlo sa pre neho z koníčka stalo profesiou. V tamojšom divadle v rokoch 1960 – 1963 pôsobil aj ako umelecký šéf. Keď v roku 1963 túto scénu zrušili, Trón sa dostal do činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Aj tu bol neskôr, v rokoch 1980 – 1983, umeleckým šéfom. Na divadelnom javisku sa Trón „našiel“, herectvo bolo pre neho poslaním. Vychádzalo z jeho vrodeného talentu a citlivej intuície. V osemdesiatych rokoch ho kritika nazývala „stodolovským“ hercom, pretože hral ústredné postavy až v troch hrách Ivana Stodolu. Išlo o tragikomické typy, ktoré mu najviac vyhovovali a najlepšie sa v nich cítil. Jeho repertoár však obsahoval širokú škálu náročných postáv vážneho i komediálneho žánru. „Veľká je pravda v tom, že niet veľkých a malých rolí, všetky sú krásne, ak sú živo napísané, ak majú čo povedať divákovi,“ povedal v tejto súvislosti pre Prešovské noviny v roku 1984. Ružové sny aj Nevera...
Peter Kováčik Spisovateľ, scenárista a dramatik Peter Kováčik. Foto: archív SFÚ

Peter Kováčik

Slovenský spisovateľ, dramatik a scenárista Peter Kováčik oslávil v týchto dňoch 90. narodeniny. Narodil sa 6. júna 1936 v Čiernom Balogu. Literárne debutoval v šesťdesiatych rokoch poviedkovou zbierkou Portréty. Vo svojej tvorbe sa sústreďoval najmä na osudy obyčajných ľudí, často stojacich na okraji spoločnosti. Charakteristické sú pre neho sociálne a humánne motívy. Zaujímali ho tiež morálne konflikty človeka, ale vracal sa ja k téme vojen a tiež spoločenských problémov. Rodný kraj sa stal častou inšpiráciou pre jeho obsiahlu tvorbu. Po štúdiách sa venoval novinárskej a redakčnej práci, neskôr pôsobil v kultúrnych inštitúciách a médiách. Jeho prózy sa vyznačujú zmyslom pre realistické zobrazenie života, psychologickú kresbu postáv a citlivé vnímanie spoločenských premien. V jeho dielach sa stretávame s témami rodiny, lásky, priateľstva, spoločenskej spravodlivosti, ale aj osamelosti či hľadania životných istôt. Výrazne sa venoval aj dramatickej tvorbe. Rozhlasové hry a scenáre mu umožnili osloviť široké publikum. Jeho meno sa spája aj s televíznou a filmovou tvorbou, kde dokázal preniesť literárnu skúsenosť do jazyka obrazu a dialógu. Vďaka tejto všestrannosti patrí medzi autorov, ktorí významne prispeli k prepájaniu literatúry s ďalšími druhmi umenia. Nevera po slovensky aj Soľ nad zlato Charakteristickou črtou jeho tvorby je humanistický pohľad na človeka. Ani v zložitých životných situáciách nestráca vieru...
Zobraziť všetky články