Európske filmové ceny 2026 Citová hodnota Fotografia z filmu Citová hodnota

Európskym filmom roka je Citová hodnota, ceny zbieral aj Sirat

Písmo: A- | A+

Dve favorizované snímky 38. ročníka udeľovania Európskych filmových cien si v sobotu 17. januára odniesli z Berlína najviac cien. Európskym filmom roka sa stala Citová hodnota režiséra Joachima Triera, ktorej akadémia udelila aj cenu za najlepšiu réžiu. Pri jej preberaní vyjadril Trier, rovnako ako mnohí ďalší počas večera, znepokojenie nad stavom sveta, ktorý je hore nohami. „Druhí ľudia nie sú naši nepriatelia,“ povedal filmár a vyzdvihol schopnosť umenia rozvíjať empatiu.

Snímka o dysfunkčnej rodine, o vzťahu dvoch sestier s odcudzeným otcom Citová hodnota zvíťazila aj v hereckých kategóriách. Cenu pre najlepšieho herca si odniesol Stellan Skarsgård, najlepšou európskou herečkou roka je podľa rozhodnutia Európskej filmovej akadémie Renate Reinsve, ktorá stvárnila jeho dcéru. Citová hodnota má podľa akademikov takisto najlepší scenár, ktorý režisér Joachim Trier napísal so svojím dvorným scenáristom Eskilom Vogtom. Ich tvorivé partnerstvo trvá už tridsať rokov a ako povedal Vogt pri preberaní ceny, ide o jeho najdlhší vzťah. Pôvodom poľská skladateľka Hania Rani, ktorá za rovnaký film získala cenu za najlepšiu hudbu, poďakovala nielen Trierovi, ale aj všetkým režisérom, ktorí si na komponovanie filmovej hudby zavolajú človeka.

Apokalyptické roadmovie Sirat, ktoré nakrútil režisér Oliver Laxe si odnieslo cenu za najlepšiu kameru (Mauro Herce). Získalo tiež ďalšie štyri ceny v kategóriách strih (Cristóbal Fernández), zvuk (Laia Casanovas, Amanda Villavieja, Yasmina Praderas), výprava (Laia Ateca) a casting (Nadia Acimi, Luís Bértolo, María Rodrigo).

Slovenské želiezko v ohni

Slovensko malo želiezko v ohni v kategórii animovaných filmov, kde akadémia nominovala snímku Príbehy z čarovnej záhrady. Vznikla v česko-slovensko-slovinsko-francúzskej koprodukcii. Za Slovensko sa na nej podieľal režisér Patrik Pašš ml. Slovenskými producentami sú Juraj Krasnohorský a Henrieta Cvangová zo spoločnosti Artichoke. Európsku filmovú cenu v kategórii nakoniec získal francúzsko-americký animovaný sci-fi film o cestovaní časom Arco (r. Ugo Bienvenu).

Európsku filmovú cenu za najlepší dokument udelili počas večera, ktorý tematizoval históriu kinematografie, snímke Fiume o morte! Igora Bezinovića. Kombinuje archívny materiál s anketou a priznanou inscenáciou do hybridnej dokudrámy. Rozpráva v nej príbeh okupácie Rijeky fašistickým plukovníkom Gabrielom D’Annunziom.

Európskym krátkym filmom roka je City of Poets režisérky Sary Rajaei. Počas ďakovnej reči vyjadrila solidaritu s Palestínou a Iránom. Na solidaritu s Iránom vyzval v úvode večera aj iránsky režisér Džafar Panahí, ktorého Drobná nehoda mala celkovo tri nominácie. „Ak svet dnes neodpovie na toto bezohľadné násilie, nie je to iba bolesť jednej krajiny. V ohrození je nielen Irán, ale celý svet. Ak necháme násilie bez odpovede, stane sa normou a keď sa stane normou, šíri sa a stáva sa nákazlivým,“ povedal Panahí.  

Ceny pre Liv Ullmann a Alice Rohrwacher

Cenu za celoživotné dielo si z rúk prezidentky Európskej filmovej akadémie Juliette Binoche prevzala nórska herečka a režisérka Liv Ullmann. Cenu za európsky prínos svetovej kinematografii udelili talianskej režisérke a scenáristke Alice Rohrwacher. Medzinárodnú koprodukčnú cenu Eurimages získali Maren Ade, Jonas Dornbach a Janine Jackowski z nemeckej spoločnosti Komplizen Film, ktorá sa podieľala aj na snímke Citová hodnota.

Európske filmové ceny udeľuje Európska filmová akadémia, ktorá má zhruba 5400 členiek a členov, medzi ktorými sú aj slovenskí filmári a filmárky. Európske filmové ceny sa každý rok odovzdávajú v inom európskom meste, na budúci rok to budú Atény.

Kompletný prehľad víťazov Európskych filmových cien 2026 nájdete na stránke akadémie.

Autor:

Záber z filmu Citová hodnota. Foto: ASFK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1976: Populárna speváčka, tri vynikajúce atlétky aj milión litrov

V najbližšej kolekcii sa s nimi divák stretne. Kým meno speváčky – Jana Kociánová (v č. 26 spieva víťaznú pieseň Bratislavskej lýry Pár slov autorskej dvojice Ľuboš Zeman – Pavol Zelenay) – je známe aj dnes nielen medzi fanúšikmi populárnej hudby, málokto si spomenie na tri športovkyne, ktoré by si to rovnako zaslúžili. Dnešná superhviezda slovenskej atletiky s iniciálami Emila Zátopka plní (právom) médiá. Kto si však spomenie na Evu Šuranovú, ktorá ako prvá Slovenska získala olympijskú medailu (bronz v skoku do diaľky na OH v Mníchove 1972)? Mária Mračnová v skoku do výšky bola na olympijských hrách štvrtá aj šiesta. Jozefína Čerchlanová, svojho času československá jednotka v neuveriteľnom rozsahu behov od 100 po 800 m. Jej fúzatý rekord na hladkých 400 m z roku 1974 (!) prekonala až tohto roku práve Emma Zapletalová! Všetky tri uvidí divák na populárnych atletických pretekoch P-T-S v TvF č. 25. Miloslav Roľko, znakár, jediný majster Európy v histórii československého plavectva sa ukáže v č. 27. Ak ostaneme ešte pri mimoriadnych športových výkonoch, na vysokom stupni rebríčka bude expedícia do Himalájí, ktorá dosiahla vrchol Makalu. Aj v nej boli mená, ktoré si zaslúžia náš obdiv: Gálffy, Fiala, Orolín... (č. 23 a 30). Prvý slovenský rogalista Peter Adamica z Trenčína si svoj závesný klzák sám skonštruoval (č. 23)....
recenzia Milovník nie bojovník Finále Plzeň 2026 František Beleš vo filme Milovník, nie bojovník. Foto: ASFK

Zlatý ledňáček z Finále Plzeň pre film Milovník, nie bojovník

Hlavnú cenu 39. ročníka filmového festivalu Finále Plzeň získal v kategórii celovečerných hraných alebo animovaných filmov debut slovenskej režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník. Vznikol v slovensko-českej koprodukcii. „Zaujalo nás, s akou pozoruhodnou súdržnosťou tu všetko funguje ako celok. Film je svieži, odvážny a sebavedomý, zároveň však dostatočne uvoľnený na to, aby dokázal držať krok s nepredvídateľnými rytmami mladšej generácie. V jeho centre stoja postavy, ktoré sú chaotické, vtipné, zraniteľné a nádherne osobitné – nikdy nie sú zredukované na typy alebo generačné klišé,“ zdôvodnila porota.  „Film čerpá zo známej českej a slovenskej tradície irónie a absurdného humoru. Bláznivú romancu premenil na niečo úplne nové – intímne, vizuálne nápadité a hlboko vnímavé voči témam osamelosti, neistoty a rozpačitosti ľudského zbližovania. Pripomenul nám čaro kinematografie. A určitým spôsobom nás opäť prinútil uveriť v lásku aj v myšlienku, že nakoniec je vždy lepšie byť milencami než bojovníkmi,“ dodala. V kategórii dokumentárnych filmov zvíťazil takisto debut českej režisérky Pepy Lubojacki Keby sa holuby premenili na zlato. Film nakrútila v koprodukcii so Slovenskom. Dokumentu slovenského filmára Martina Kollara Letopis udelili Zvláštne uznanie poroty. Cenu získal za „trpezlivé pozorovanie, premyslené kompozície a jemný zmysel pre humor, vďaka ktorým film nachádza zmysel v tragickej absurdite každodenného života. Precízna práca s kamerou...
František Velecký vo filme Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Foto: SFÚ/Zuzana Mináčová

nový pohľad Nylonový mesiac

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčok a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku. Pokračujeme filmom Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Ešte pred jeho najznámejším filmom Drak sa vracia (1967) podľa predlohy Dobroslava Chrobáka sa režisér Eduard Grečner usiloval o zobrazenie takzvaného „introvertného realizmu“. Spočíval vo zvnútornení subjektívneho sveta hlavných postáv a v eliminovaní faktov a všednosti. Formálnu techniku v tomto filme nepochybne dopracoval do dokonalosti. Zároveň posunul do extrému intelektualizáciu, ktorú bolo cítiť v ovzduší 60. rokov. Je to aj niečo, k čomu jeho štýl dovtedy prirodzene spel a pokúšal sa to vykresliť v predošlých dielach. Tu za zmienku stoja jeho prvé dva filmy. Debut Každý týždeň sedem dní (1964), adaptácia knihy Ivana Stadtruckera a Nylonový mesiac (1965), adaptácia knihy Jaroslavy Blažkovej. Oba filmy majú spoločných zopár aspektov. Sú to sondy do intelektuálnych životov mladých moderných ľudí zmietajúcich sa v existenčných ťažkostiach, v kontexte bytia v danej dobe. V prípade jeho prvotiny Každý týždeň sedem dní sa Grečner usiloval o zobrazenie existenčného strachu z možnej atómovej hrozby. Dopomohol si tak experimentálnym a fragmentárnym rozprávaním, ktoré nebolo až tak po chuti vtedajšiemu obecenstvu. To, prirodzene, viedlo k divácky vďačnejšej téme jeho druhého celovečerného filmu Nylonový mesiac. Namiesto atómovej hrozby beatlemánia Grečnerov druhý počin sa zaoberá prieskumom prostredia mladých...
Zobraziť všetky články