Európske filmové ceny 2026 Citová hodnota Fotografia z filmu Citová hodnota

Európskym filmom roka je Citová hodnota, ceny zbieral aj Sirat

Písmo: A- | A+

Dve favorizované snímky 38. ročníka udeľovania Európskych filmových cien si v sobotu 17. januára odniesli z Berlína najviac cien. Európskym filmom roka sa stala Citová hodnota režiséra Joachima Triera, ktorej akadémia udelila aj cenu za najlepšiu réžiu. Pri jej preberaní vyjadril Trier, rovnako ako mnohí ďalší počas večera, znepokojenie nad stavom sveta, ktorý je hore nohami. „Druhí ľudia nie sú naši nepriatelia,“ povedal filmár a vyzdvihol schopnosť umenia rozvíjať empatiu.

Snímka o dysfunkčnej rodine, o vzťahu dvoch sestier s odcudzeným otcom Citová hodnota zvíťazila aj v hereckých kategóriách. Cenu pre najlepšieho herca si odniesol Stellan Skarsgård, najlepšou európskou herečkou roka je podľa rozhodnutia Európskej filmovej akadémie Renate Reinsve, ktorá stvárnila jeho dcéru. Citová hodnota má podľa akademikov takisto najlepší scenár, ktorý režisér Joachim Trier napísal so svojím dvorným scenáristom Eskilom Vogtom. Ich tvorivé partnerstvo trvá už tridsať rokov a ako povedal Vogt pri preberaní ceny, ide o jeho najdlhší vzťah. Pôvodom poľská skladateľka Hania Rani, ktorá za rovnaký film získala cenu za najlepšiu hudbu, poďakovala nielen Trierovi, ale aj všetkým režisérom, ktorí si na komponovanie filmovej hudby zavolajú človeka.

Apokalyptické roadmovie Sirat, ktoré nakrútil režisér Oliver Laxe si odnieslo cenu za najlepšiu kameru (Mauro Herce). Získalo tiež ďalšie štyri ceny v kategóriách strih (Cristóbal Fernández), zvuk (Laia Casanovas, Amanda Villavieja, Yasmina Praderas), výprava (Laia Ateca) a casting (Nadia Acimi, Luís Bértolo, María Rodrigo).

Slovenské želiezko v ohni

Slovensko malo želiezko v ohni v kategórii animovaných filmov, kde akadémia nominovala snímku Príbehy z čarovnej záhrady. Vznikla v česko-slovensko-slovinsko-francúzskej koprodukcii. Za Slovensko sa na nej podieľal režisér Patrik Pašš ml. Slovenskými producentami sú Juraj Krasnohorský a Henrieta Cvangová zo spoločnosti Artichoke. Európsku filmovú cenu v kategórii nakoniec získal francúzsko-americký animovaný sci-fi film o cestovaní časom Arco (r. Ugo Bienvenu).

Európsku filmovú cenu za najlepší dokument udelili počas večera, ktorý tematizoval históriu kinematografie, snímke Fiume o morte! Igora Bezinovića. Kombinuje archívny materiál s anketou a priznanou inscenáciou do hybridnej dokudrámy. Rozpráva v nej príbeh okupácie Rijeky fašistickým plukovníkom Gabrielom D’Annunziom.

Európskym krátkym filmom roka je City of Poets režisérky Sary Rajaei. Počas ďakovnej reči vyjadrila solidaritu s Palestínou a Iránom. Na solidaritu s Iránom vyzval v úvode večera aj iránsky režisér Džafar Panahí, ktorého Drobná nehoda mala celkovo tri nominácie. „Ak svet dnes neodpovie na toto bezohľadné násilie, nie je to iba bolesť jednej krajiny. V ohrození je nielen Irán, ale celý svet. Ak necháme násilie bez odpovede, stane sa normou a keď sa stane normou, šíri sa a stáva sa nákazlivým,“ povedal Panahí.  

Ceny pre Liv Ullmann a Alice Rohrwacher

Cenu za celoživotné dielo si z rúk prezidentky Európskej filmovej akadémie Juliette Binoche prevzala nórska herečka a režisérka Liv Ullmann. Cenu za európsky prínos svetovej kinematografii udelili talianskej režisérke a scenáristke Alice Rohrwacher. Medzinárodnú koprodukčnú cenu Eurimages získali Maren Ade, Jonas Dornbach a Janine Jackowski z nemeckej spoločnosti Komplizen Film, ktorá sa podieľala aj na snímke Citová hodnota.

Európske filmové ceny udeľuje Európska filmová akadémia, ktorá má zhruba 5400 členiek a členov, medzi ktorými sú aj slovenskí filmári a filmárky. Európske filmové ceny sa každý rok odovzdávajú v inom európskom meste, na budúci rok to budú Atény.

Kompletný prehľad víťazov Európskych filmových cien 2026 nájdete na stránke akadémie.

Autor:

Záber z filmu Citová hodnota. Foto: ASFK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

MFF Benátky 2026 ceny Záber z filmu Neznáma žena. Foto: MFF Benátky

Zlatého leva získala v Benátkach Neznáma žena, ocenili aj dokument NAZA

Film Neznáma žena (Woman Unknown) dánsko-egyptskej režisérky May el-Toukhy získal na 83. ročníku MFF v Benátkach v sobotu 12. septembra Zlatého leva pre najlepšiu snímku festivalu. Film sa odohráva v Dánsku po nacistickej okupácii a druhej svetovej vojne. Jeho hrdinka sa má vydávať za bohatého vdovca, má však tajomstvo. Počas vojny mala románik s nemeckým vojakom. „Neznáma žena skúma tému ženského tela ako bojového poľa, a to optikou takzvaných horizontálnych kolaborantiek – mnohých žien v Celej Európe, ktoré počas druhej svetovej vojny udržiavali intímne vzťahy s vojakmi okupačnej armády a po vojne za to znášali tvrdé následky,“ uviedla režisérka. Protagonistku jej filmu stvárnila dánska herečka Mathilde Arcel. Za svoj výkon získala Volpiho čašu pre najlepšiu herečku. Cenu pre najlepšieho herca si odniesol John Malkovich za úlohu agenta v britsko-americko-čilskom komediálnom trileri Martina McDonagha Wild Horse Nine. Strieborného leva – Veľkú cenu poroty udelili snímke Possible Love kórejského filmára Chang-dong Leeho o dvoch manželských dvojiciach. Strieborného leva za réžiu získal pôvodom ruský filmár Ilja Chržanovskij za snímku Dau. Venuje sa v nej fyzikom, ktorí vyvinuli sovietsku atómovú bombu. Snímka vznikala dve desaťročia. Podľa neho nie všetci verili, že film, na ktorom spolupracovalo okolo 2000 ľudí, dokončí. Cenu venoval Charkovu a Ukrajincom, ktorí bojujú v strašnej vojne. A takisto svojej mame, ktorá sa na Ukrajine narodila. Rekordný...
Cinematik 2026 ceny SFÚ Igor Luther. Foto: Punkchart films

Víťazmi Cinematiku 2026 sú Fatherland, Igor a potom a Musíme prežiť

Najlepším slovenským dokumentom na MFF Cinematik 2026 sa stal portrét zosnulého kameramana Igora Luthera Igor a potom v réžii Ivana Ostrochovského. Ceny festival vyhlásil v sobotu 12. septembra. Pokračuje však až do nedele, keď uvedie tiež ocenené snímky. Neskôr ešte vyhlási víťaza ceny publika. „Igor Luther bol fascinujúci a komplikovaný človek, ktorý žil v komplikovanejšej dobe ako žijeme my a napriek tomu sa tej komplikovanosti nebál a v podstate sa z nej tešil a bral to ako výzvu meniť veci k lepšiemu a pre mňa to je veľmi inšpirujúce,“ povedal režisér a producent snímky Ostrochovský pri preberaní ceny Cinematik.doc. O cene rozhodovala trojčlenná medzinárodná porota – distribútorka Michaela Čajková, kameraman Norbert Hudec a filmový kurátor Christopher Small. Snímka Igor a potom vznikla v slovensko-českej koprodukcii. Jej koproducentom je Slovenský filmový ústav. Svetoznámy slovenský kameraman Igor Luther stál za kamerou v snímkach ako Vtáčkovia, siroty a blázni Juraja Jakubiska, Plechový bubienok Volkera Schlöndorffa či Danton Andrzeja Wajdu. Snímka Igor a potom vznikala pôvodne pod názvom Autoportrét a mal ju o sebe nakrútiť sám Luther. Nakoniec túto úlohu na seba prevzal Ostrochovský. „Igor bol už posledné dva roky svojho života vážne chorý a pochopili sme, že ten film musíme natočiť my. Bolo pre nás nepredstaviteľné, aby dokument o v podstate najúspešnejšom slovenskom filmárovi nevznikol,“ povedal Ostrochovský pre Filmsk.sk po uvedení...
Zobraziť všetky články