Európske filmové ceny 2026 Citová hodnota Fotografia z filmu Citová hodnota

Európskym filmom roka je Citová hodnota, ceny zbieral aj Sirat

Písmo: A- | A+

Dve favorizované snímky 38. ročníka udeľovania Európskych filmových cien si v sobotu 17. januára odniesli z Berlína najviac cien. Európskym filmom roka sa stala Citová hodnota režiséra Joachima Triera, ktorej akadémia udelila aj cenu za najlepšiu réžiu. Pri jej preberaní vyjadril Trier, rovnako ako mnohí ďalší počas večera, znepokojenie nad stavom sveta, ktorý je hore nohami. „Druhí ľudia nie sú naši nepriatelia,“ povedal filmár a vyzdvihol schopnosť umenia rozvíjať empatiu.

Snímka o dysfunkčnej rodine, o vzťahu dvoch sestier s odcudzeným otcom Citová hodnota zvíťazila aj v hereckých kategóriách. Cenu pre najlepšieho herca si odniesol Stellan Skarsgård, najlepšou európskou herečkou roka je podľa rozhodnutia Európskej filmovej akadémie Renate Reinsve, ktorá stvárnila jeho dcéru. Citová hodnota má podľa akademikov takisto najlepší scenár, ktorý režisér Joachim Trier napísal so svojím dvorným scenáristom Eskilom Vogtom. Ich tvorivé partnerstvo trvá už tridsať rokov a ako povedal Vogt pri preberaní ceny, ide o jeho najdlhší vzťah. Pôvodom poľská skladateľka Hania Rani, ktorá za rovnaký film získala cenu za najlepšiu hudbu, poďakovala nielen Trierovi, ale aj všetkým režisérom, ktorí si na komponovanie filmovej hudby zavolajú človeka.

Apokalyptické roadmovie Sirat, ktoré nakrútil režisér Oliver Laxe si odnieslo cenu za najlepšiu kameru (Mauro Herce). Získalo tiež ďalšie štyri ceny v kategóriách strih (Cristóbal Fernández), zvuk (Laia Casanovas, Amanda Villavieja, Yasmina Praderas), výprava (Laia Ateca) a casting (Nadia Acimi, Luís Bértolo, María Rodrigo).

Slovenské želiezko v ohni

Slovensko malo želiezko v ohni v kategórii animovaných filmov, kde akadémia nominovala snímku Príbehy z čarovnej záhrady. Vznikla v česko-slovensko-slovinsko-francúzskej koprodukcii. Za Slovensko sa na nej podieľal režisér Patrik Pašš ml. Slovenskými producentami sú Juraj Krasnohorský a Henrieta Cvangová zo spoločnosti Artichoke. Európsku filmovú cenu v kategórii nakoniec získal francúzsko-americký animovaný sci-fi film o cestovaní časom Arco (r. Ugo Bienvenu).

Európsku filmovú cenu za najlepší dokument udelili počas večera, ktorý tematizoval históriu kinematografie, snímke Fiume o morte! Igora Bezinovića. Kombinuje archívny materiál s anketou a priznanou inscenáciou do hybridnej dokudrámy. Rozpráva v nej príbeh okupácie Rijeky fašistickým plukovníkom Gabrielom D’Annunziom.

Európskym krátkym filmom roka je City of Poets režisérky Sary Rajaei. Počas ďakovnej reči vyjadrila solidaritu s Palestínou a Iránom. Na solidaritu s Iránom vyzval v úvode večera aj iránsky režisér Džafar Panahí, ktorého Drobná nehoda mala celkovo tri nominácie. „Ak svet dnes neodpovie na toto bezohľadné násilie, nie je to iba bolesť jednej krajiny. V ohrození je nielen Irán, ale celý svet. Ak necháme násilie bez odpovede, stane sa normou a keď sa stane normou, šíri sa a stáva sa nákazlivým,“ povedal Panahí.  

Ceny pre Liv Ullmann a Alice Rohrwacher

Cenu za celoživotné dielo si z rúk prezidentky Európskej filmovej akadémie Juliette Binoche prevzala nórska herečka a režisérka Liv Ullmann. Cenu za európsky prínos svetovej kinematografii udelili talianskej režisérke a scenáristke Alice Rohrwacher. Medzinárodnú koprodukčnú cenu Eurimages získali Maren Ade, Jonas Dornbach a Janine Jackowski z nemeckej spoločnosti Komplizen Film, ktorá sa podieľala aj na snímke Citová hodnota.

Európske filmové ceny udeľuje Európska filmová akadémia, ktorá má zhruba 5400 členiek a členov, medzi ktorými sú aj slovenskí filmári a filmárky. Európske filmové ceny sa každý rok odovzdávajú v inom európskom meste, na budúci rok to budú Atény.

Kompletný prehľad víťazov Európskych filmových cien 2026 nájdete na stránke akadémie.

Autor:

Záber z filmu Citová hodnota. Foto: ASFK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Eugen Šinko Etuda Záber z filmu Etuda. Foto: archív SFÚ

digitálne kino Lyrická štúdia prostredia

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Krátky film Eugena Šinka Etuda predstavuje unikátny pohľad na prežívanie mladých ľudí pracujúcich v ostravských baniach a žijúcich v ostravsko-karvinskej oblasti. Je totiž lyrický a mimoriadne clivý. Známy neznámy Šinko Eugen Šinko (1934-2014) začínal v dokumentárnom filme v 50. rokoch minulého storočia ako strihač. Spolupracoval najmä s tvorcami populárnovedeckých filmov, no podieľal sa napríklad aj na etnograficky ladenom dokumentárnom filme Ľudia na vode (1958) Martina Hollého. Po absolvovaní štúdia dokumentárneho filmu na pražskej FAMU nakrútil v krátkom slede viacero autorských krátkych filmov. V Slnovrate (1963), inscenovanom dokumentárnom filme, „vyčaroval“ neochotu obyvateľov juhoslovenskej dediny plniť plány socialistického poľnohospodárstva a pracovať na združstevnenej pôde predpísaným spôsobom. V Nedeli (1964) zase takmer sociologickým pohľadom skúma voľnočasové aktivity Bratislavčanov. Dokumentárna kamera Alexandra Strelingera tu kĺže, skáče alebo sa odráža od jednotlivých faziet víkendového mesta, nábrežia, lunaparku, tanečnej sály. Ako píše Petra Hanáková v hesle Mesto v Abecedári slovenského filmu, spájanie mestských motívov tu nadobúda podobu asociatívnej koláže. No Šinkova strihová skladba nestavia len na vizuálnych asociáciách, ladí aj s hudobnými motívmi bigbítovej kapely. Svoj tretí film, Etuda, už nepísal Eugen...
Pocta: Rudolf Urc Záber z filmu Človek z Málinca. Foto: archív SFÚ

Pocta Rudolfovi Urcovi v Kine Lumière

V januári sme sa navždy rozlúčili s režisérom, scenáristom, dramaturgom, publicistom a pedagógom Rudolfom Urcom. Zomrel vo veku 88 rokov. V tejto súvislosti sa dramaturgovia Kina Lumière rozhodli pripomenúť jeho tvorbu prostredníctvom štyroch programov krátkych dokumentárnych a animovaných filmov. Cyklus nesie názov Pocta: Rudolf Urc. Projekcia prvého bloku sa uskutoční vo štvrtok 12. februára o 17.30 hod. Lektorsky ju uvedie filmová teoretička a historička Petra Hanáková. Rudolf Urc bol významná osobnosť slovenského dokumentárneho a animovaného filmu. Vyštudoval pražskú FAMU, po jej ukončení začínal ako režisér v Spravodajskom filme a v Štúdiu krátkych filmov v Bratislave. Na začiatku normalizácie bol preradený do Animovaného filmu, kde sa rýchlo etabloval ako režisér a dramaturg, blízky spolupracovník Viktora Kubala. Výrazne prispel k rozvoju animovaného filmu na Slovensku. Po Novembri 1989 prispel aj k založeniu Katedry animovanej tvorby na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. Ako režisér vytvoril stovky filmov, za ďalšími stál ako dramaturg a odchoval veľa tvorcov, predovšetkým v oblasti animovaného filmu. Šírka a pestrosť Urcovho filmárskeho pôsobenia V Kine Lumière si záujemcovia budú môcť pripomenúť tvorbu Rudolfa Urca prostredníctvom dvoch blokov dokumentárnych a dvoch blokov animovaných filmov. „Hlavným zámerom pri výbere filmov do programu filmovej Pocty Rudolfovi Urcovi bolo predstavenie šírky a pestrosti jeho filmárskeho pôsobenia na Kolibe a...
Záber z filmu Keď sa zhasne režiséra Andyho Fehu. Foto: Bontonfilm

V komédii Keď sa zhasne sa varí zo siedmich hriechov

Niektoré tajomstvá v sebe nosíme možno až príliš dlho – myslí si český režisér Andy Fehu. Na to, že nie je dobré nechávať si niektoré veci len pre seba, chce nenápadne upozorniť vo svojom novom filme Keď sa zhasne, ktorý od 12. februára uvidíme aj v slovenských kinách. V kuchyni reštaurácie Sedem hriechov pripravuje famózne sedemchodové menu kuchár Mirek, príjemný mierumilovný človek, ktorý, zdá sa, ani nemá negatívne vlastnosti. „Baví ma jeho neutíchajúci pozitivizmus, aj to, že sa dokáže veľmi dobre vysporiadať aj so stresovými situáciami a pri tom všetkom ho ženú dopredu city, čo je pekné,“ hovorí o svojej postave herec Vojta Kotek. Po skúsenostiach v príbehu o nevere a zvádzaní priamo v reštaurácii, kde jedlá do jeho scén pripravoval skutočný kuchár, vraví, že keby chcel niekoho zviesť, určite by volil ako afrodiziakum nejakú sviežu tortu. Osudná zmluva Príbeh filmu a nová reštaurácia ho spájajú s ambicióznou šéfkuchárkou Ninou. Tá je manželkou vyhľadávaného gynekológa Richarda, s ktorým kedysi tvorili šťastný pár. Po rokoch spolužitia sa však ocitajú v zložitej vzťahovej situácii, až takej, že nemôžu jeden druhého zniesť. Aj by sa rozviedli, ale nedá sa – kedysi podpísali spoločnú zmluvu, kde sa zaviazali, že ten, kto zaviní koniec vzťahu, nedostane zo spoločného majetku ani halier. V zúfalstve Richard požiada ženatého kamaráta a rodinného...
Zobraziť všetky články