Fotografia z filmu Parthenope

CED Slovensko informuje: Minifestival európskeho filmu 2025

Písmo: A- | A+

V dňoch 12. – 14. mája sa v sieti kín CINEMAX uskutoční ďalší ročník Minifestivalu európskeho filmu 5×5.

Päť oceňovaných európskych filmov, podporených z programu Kreatívna Európa – MEDIA a uvedených na festivaloch ako Cannes či Karlove Vary, premietneme v piatich slovenských mestách: v Bratislave, Košiciach, Prešove, Banskej Bystrici a v Trenčíne. Hlavným organizátorom prehliadky je Creative Europe Desk Slovensko, spoluorganizátormi Európsky parlament – Kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku a CINEMAX. Vstup na všetky predstavenia je zadarmo

Minifestival európskeho filmu 5×5 – filmy:   

Emilia Pérez (r. Jacques Audiard, Francúzsko/Belgicko, 2024, 130 min.)
Rita je právnička, ktorá vie, ako ohýbať zákon v prospech tých najmocnejších – aj keď ju to stojí vlastné svedomie. No práve v okamihu, keď už sama nevie, na akej strane stojí, prichádza ponuka, aká sa neodmieta. Nebezpečný narkobarón Manitas ju poverí misiou, akú nečakala: pomôcť mu definitívne zmiznúť z podsvetia a zároveň sa konečne stať sebou samým. Ženou.

Prečítajte si recenziu na film Emilia Pérez.

Vlny (r. Jiří Mádl, Česko/Slovensko, 2024, 130 min,)
Kompromitujúca nahrávka, ktorá môže zmeniť dejiny. Mladý redaktor Tomáš prichádza do legendárnej redakcie Československého rozhlasu, kde sa slovo ešte stále vysiela slobodne – aj za cenu veľkého rizika. V čase, keď štátna moc sleduje každý krok novinárov a tlak tajných služieb silnie, stojí Tomáš pred rozhodnutím, ktoré preverí jeho charakter: ochráni svoju rodinu, alebo sa postaví na stranu pravdy a zapíše sa do histórie? Špionážny triler Jiřího Mádla prináša napínavý príbeh odvahy, zrady a boja za slobodu slova.

Prečítajte si recenziu na film Vlny.

Dievča s ihlou (r. Magnus von Horn, Dánsko/Poľsko/Švédsko, 2024, 123 min)
Kodaň, 1918. Mesto, ktoré sa ešte nespamätalo z vojny, dusí chudoba a sociálne rozdiely. Karoline, mladá robotníčka z textilky, ostáva sama, tehotná a bez prostriedkov na prežitie. Keď stretne Dagmar, ženu vedúcu ilegálnu adopčnú agentúru, prijme ponuku stať sa dojkou pre cudzie deti – netušiac, že za jej dobrotou sa skrýva temné tajomstvo, ktoré zmení ich životy.

Prečítajte si recenziu na film Dievča s ihlou.

Julie mlčí (r. Leonardo van Dijl, Belgicko/Švédsko, 2024, 97 min.)
Dráma Julie mlčí odhaľuje temnú stránku vrcholového športu a sveta profesionálneho tenisu. Nadaná tenistka Julie z prestížnej akadémie čelí ťažkej dileme, keď sa po tragickej udalosti objaví podozrenie voči jej trénerovi. Napriek tlaku okolia sa rozhodne mlčať – a bojovať so svojím strachom i vlastným svedomím.

Parthenope (r. Paolo Sorrentino, Francúzsko/Taliansko, 2024, 136 min.)
Paolo Sorrentino prichádza s filmom, v ktorom po prvý raz necháva zažiariť ženskú hrdinku – tajomnú a neodolateľnú Parthenope. Sledujeme ju na fascinujúcej ceste životom, plnej slobody, vášne a túžby milovať aj byť milovaná. V pozadí pulzuje čarovný, divoký a nevyspytateľný Neapol – mesto, ktoré vás buď pohltí, alebo zlomí.

Prečítajte si recenziu na film Parthenope.

Program Minifestivalu európskeho filmu 5×5

Pondelok  12. mája

18:00 (Bratislava) / 20.00 (ostatené mestá) – Emilia Pérez

Utorok 13. mája

17:00 – Vlny

20:00 – Dievča s ihlou

Streda 14. mája

17:00 – Julie mlčí

20:00 – Parthenope

Creative Europe Desk Slovensko
Autor:

Záber z filmu Parthenope. Foto: ASFK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Peter Balgha (vľavo) a Martin Hollý (vpravo). Foto: archív SFÚ

Peter Balgha

Dvadsiateho siedmeho mája pred deväťdesiatimi rokmi sa narodil slovenský dramaturg, scenárista, prozaik a pedagóg Peter Balgha. Ako dramaturg sa podpísal pod najúspešnejšie snímky z dielne Televíznej filmovej tvorby zo 60. rokov ako Krotká (r. Stanislav Barabáš, 1967), Balada o siedmich obesených (r. Martin Hollý, 1968) či Sladké hry minulého leta (r. Juraj Herz, 1969). „Balghova obrovská energia sa sústredila, rozplynula a zúročila v práci pre druhých. Originálne autorské nápady odovzdával zadarmo v prospech hmlistého ,verejnoprospešnéhoʻ cieľa. Dnešná spoločnosť by ho asi vnímala ako málo asertívneho exota, ktorý sa nedokázal presadiť ako svojbytný spisovateľ,“ povedala filmová a literárna historička Jelena Paštéková v texte v denníku Sme. „Balgha bol typom moderného manažéra, akých dodnes potrebujeme aj v umení, mal neomylný zmysel pre ľudí, a preto vedel kvôli nim aj riskovať. Urobil si tým meno a súčasne aj meno bratislavskému televíznemu štúdiu,“ napísal filmový encyklopedista Richard Blech v denníku Práca v roku 1990. Vtedy sa o Balghovi už opäť mohlo hovoriť. Normalizátori ho totiž nielenže pripravili o prácu, ale aj vystrihli z titulkov diel, na ktorých sa podieľal. Takisto ho vylúčili z profesijných zväzov. Normalizácia a výsluchy na ŠtB pre jeho politické postoje a odmietnutie okupácie sa podpísali aj na jeho podlomenom zdraví. Zomrel ako invalidný dôchodca vo veku nedožitých 37 rokov. Vedel objavovať a inšpirovať Peter Balgha sa...
Zobraziť všetky články