Slovenský film: Novinky a festivaly – týždeň 40/2025 Tereza Nvotová Otec
Písmo: A- | A+

Prehľad udalostí, ktoré sa v týždni 40/2025 stali v slovenskom filme alebo so slovenským filmom súvisia.

Film Otec režisérky Terezy Nvotovej získal v súťaži hraných filmov na festivale vo švajčiarskom Zürichu hlavnú cenu Golden Eye. „Hlboko nás dojalo remeselné spracovanie a ľudskosť tohto filmu,“ uviedla v zdôvodnení medzinárodná porota. „Jeho ústredná postava nie je ani zloduch, ani hrdina, ale  človek uväznený v jednej zničujúcej chybe. Film ukazuje, ako táto chyba môže zničiť to, čo máme najviac radi, a napriek tomu je v jadre o súcite, nádeji a odolnosti ľudského ducha,“ dodala porota. V poradí už 21. ročník festivalu v Zürichu sa konal od 25. septembra do 5. októbra.

Tvorcovia filmu Nepela režiséra Gregora Valentoviča predstavili plagát a trailer. Snímka, ktorá vznikala približne 5 rokov, príde do kín 30. októbra. Film zobrazuje príbeh Ondreja Nepelu od jeho návratu na Slovensko po úspešnej zlatej Olympiáde v Sappore v roku 1972, teda na vrchole jeho športovej slávy, až po jeho odchod do krasokorčuliarskej ľadovej šou Holiday on Ice na Západ v roku 1973. V hlavných úlohách sa predstavia Josef Trojan a Zuzana Mauréry.

Občianska iniciatíva Otvorená kultúra upozornila na to, že poslanec Adam Lučanský (SNS) „predstavil prílepok k novele zákona o Európskom hlavnom meste kultúry, ktorým vykoná zmenu v zákone o Audiovizuálnom fonde. Umožní Rade AVF obísť rozhodnutia odborných komisií a podporiť aj projekty, ktoré odborníci a odborníčky navrhli nepodporiť.

Do slovenských kín prišiel nový dokument režiséra Mira Rema Raději zešílet v divočině. Snímka získala hlavnú cenu na tohtoročnom Medzinárodnom filmovom festivale Karlove Vary. Slovenskú premiéru mala v septembri na festivale Cinematik v Piešťanoch, odkiaľ si odniesla Cenu primátora mesta Piešťany.

Najnavštevovanejším filmom v slovenských kinách je naďalej Otec režisérky Terezy Nvotovej. Počas štyroch týždňov od domácej premiéry ho videlo 83 390 divákov a diváčok.

Autor:

Film Otec režisérky Terezy Nvotovej získal v súťaži hraných filmov na festivale vo švajčiarskom Zürichu hlavnú cenu Golden Eye. Foto: ©Tim Hughes_for ZFF

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

film Štúr Lukáš Pelč ako Ľudovít Štúr a Ivana Kološová ako Adela Ostrolúcka v pripravovanom filme Štúr. Foto: Tina Botková

Štúr príde do kín v januári 2026

Desiaty celovečerný film režisérky Mariany Čengel Solčanskej Štúr príde do kín 15. januára 2026. Práve začiatkom roka 2026 si pripomenieme 170. výročie úmrtia Ľudovíta Štúra. V hlavných úlohách filmu Štúr sa predstavia Lukáš Pelč (Ľudovít Štúr), Ivana Kološová (Adela Ostrolúcka), Richard Autner, Marko Igonda, František Kovár, Jana Kvantiková, Daniel Žulčák, Csongor Kassai, Zuzana Konečná a ďalší. Vznik filmu podporili Audiovizuálny fond, scenár podporil Literárny fond. Štúr vzniká v produkcii spoločnosti The Factory s.r.o., koprodukuje ho STVR. Mariana Čengel Solčanská napísala aj scenár a na filme pracuje od roku 2020. Film je adaptáciou režisérkinho románu Milenec Adely Ostrolúckej (2024). Štúra tak publikum spozná očami zamilovanej ženy. Kodifikátor spisovnej slovenčiny tragicky zahynul ako 40-ročný po nešťastnom postrelení na poľovačke. Prežil život bohatý na dobrodružstvá, búrlivé dejiny a spoločenské premeny. Pre tých, ktorých zaujíma filmové zákulisie, pripravili vo Vysokých Tatrách na Hrebienku výstavu spojenú so vznikom tohoto výpravného filmu. Predstaví fotografie z nakrúcania a filmové kostýmy Michaely Mokrej. „Veríme, že výstava na Hrebienku priláka množstvo ľudí a sme veľmi vďační našim partnerom v Tatrách, že nám umožnili túto krásnu vec zrealizovať,“ povedal Lukáš Pelč, ktorý okrem toho, že stvárnil hlavnú postavu, film aj produkuje. Prvá klapka snímky Štúr padla na jeseň 2024. Nakrúcalo sa v Bratislave, v...
recenzia Dukla. Záber z filmu Dukla. Foto: Slovak Motion Picture

recenzia Dukla

Použiť brechtovský princíp vo filme chce nepochybne odvahu, i keď v kinematografii sa to občas deje. Ale použiť tento typ scudzovacieho efektu v bábkovom filme je riziko. Vo filme Dukla sa riskovať jeho tvorcom jednoznačne oplatilo. Princíp je použitý funkčne a Bertold Brecht by mal radosť. Napätie medzi desivým príbehom a formou, priznanou bábkohrou, sa stalo v Dukle metódou, ktorá rôznymi naratívnymi taktikami vytvára silnú a apelatívnu výpoveď. A čo je mimoriadne dôležité, robí tak (vďaka svojej štruktúre) bez akéhokoľvek pátosu. Podarilo sa tu vytvoriť presvedčivú ilúziu situácie pohyblivého frontu počas vojny – s tým má často problém dokonca i hraný film. https://youtu.be/Don-O4UcvY4?si=T0PfaqWgn3gbNx5n Príbeh je recepčne otvorený, vyrozprávaný štandardne a lineárne, rámcovaný úvodnou a záverečnou scénou pred televízorom, delený na niekoľko nadväzujúcich kapitoliek. Fabula nie je nijako komplikovaná, sujet nepoužíva naratívne ozvláštnenia. Ani nemusí, pretože tým povestným, neoformalisticky povedané „ozvláštnením“ je celá výrazová zložka, včítane dvoch sekvencií s transparentne priznanými rukami ovládajúcimi postavy – bábky. Významy sa tak vytvárajú na základe štylizovaných vizuálnych a auditívnych znakov, ktoré odkazujú na znaky iluzívnej skutočnosti a tie odkazujú na referenčné znaky historickej reality. Táto semiotická hra s interpretáciou interpretácie ale nekončí ako nejaký otravný model. Naopak, ako som spomenul vyššie, pôsobí autenticky a zakladá silnú recepčnú platformu emocionálneho pôsobenia. Je potešujúce, že film Dukla vznikol. V budúcnosti pri výročiach druhej...
29. MFDF Ji.hlava Ilustračné foto. Foto: MFDF Ji.hlava/Lukáš Veselý

ohlasy 29. MFDF Ji.hlava

Na 29. ročníku Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava uviedli viac ako tristo filmov v súťažných aj nesúťažných sekciách. Nechýbali kurátorované pásma, industry program a sprievodné podujatia. Druhá desaťdňová Ji.hlava trvala od 24. októbra do 2. novembra. V retrospektívach sa zamerala na kolektívny film a tému jedla vo filme. V nadväznosti na minulý ročník premietla niekoľko filmov taiwanského režiséra Cai Ming-lianga, ktorý tentoraz v Jihlave počas festivalu nakrútil snímku zo svojej série Walker. Festivalovú znelku pripravil ukrajinský režisér Sergej Loznica. V párminútovej dokrútke zachytil nenápadný, ale rušivý fragment z ukrajinského metra v Dnipre. Ťažoba striebra Ji.hlava spravidla otvára aktuálne spoločenské témy, viac či menej explicitne formuluje otázky týkajúce sa ľudského prežívania v rôznych politických a ekonomických systémoch či počas medzinárodných vojnových konfliktov. Poľská režisérka Natalia Koniarz a kameraman Stanisław Cuske ocenení za film Striebro. Foto: MFDF Ji.hlava/Jan Hromadko Film Striebro, ktorý vyhral hlavnú festivalovú súťažnú sekciu Opus Bonum, približuje život baníkov pracujúcich v najvyššie položenej bani na striebornej hore v Bolívii. Poľská režisérka Natalia Koniarz sleduje banícky kolektív pri náročnom hľadaní a extrahovaní strieborných žíl, ako aj život rodín v izolovanej osade pod vrcholom hory. Baníci pracujú sami na seba, nie sú pod žiadnou firmou, vykorisťuje ich len systém sám. Často...
Zobraziť všetky články