Audiovizuálny fond novela Národná rada Slovenskej republiky

Stanovisko slovenského audiovizuálneho prostredia k návrhu novely zákona o Audiovizuálnom fonde

Písmo: A- | A+

Audiovizuálne prostredie sa na Slovensku v posledných rokoch stalo renomovanou súčasťou európskej kinematografie a dôležitým segmentom kultúrneho a kreatívneho priemyslu. Novela zákona o Audiovizuálnom fonde, ktorá neprešla žiadnou odbornou ani politickou diskusiou, predstavuje zásadný krok, ktorý môže negatívne ovplyvniť ďalší rozvoj filmovej a televíznej tvorby, fungovanie inštitúcií aj postavenie Slovenska v medzinárodnom kontexte.

Pôvodný zákon o Audiovizuálnom fonde pripravilo Ministerstvo kultúry SR v roku 2008 v období tzv. prvej Ficovej vlády, ktorú tvorili strany: Smer-SD, SNS a ĽS-HZDS. V dôvodovej správe ministerstvo kultúry vtedy uviedlo:

Nová koncepcia podpory audiovizuálnej tvorby, kultúry a priemyslu na Slovensku opiera o tieto hlavné zásady:
  – zriadenie Audiovizuálneho fondu ako hlavného finančného zdroja zameraného výlučne na podporu slovenskej audiovizuálnej kultúry a priemyslu,
  – zabezpečenie nezávislosti a odbornosti rozhodovania v kľúčových orgánoch fondu prostredníctvom charakteru verejnoprávnej inštitúcie,
  – definovanie stabilných finančných zdrojov fondu založených na príspevkoch subjektov, ktoré svoju hospodársku činnosť realizujú aj s použitím audiovizuálnych obsahov,
  – definovanie úloh a cieľov podpornej činnosti fondu a transparentných pravidiel používania jeho zdrojov,
  – definovanie účelu použitia prostriedkov fondu a mechanizmov kontroly ich používania.

Zákon bol v roku 2008 prijatý ako nevyhnutné systémové riešenie vzhľadom na (ako sa uvádza v dôvodovej správe) neustály pokles celkového objemu finančných prostriedkov investovaných na Slovensku do oblasti audiovizuálnej kultúry a priemyslu, čo má za následok aj pokles počtu vytvorených a vyrobených slovenských audiovizuálnych diel. (…) Hlavným dôvodom tohto dlhodobo pretrvávajúceho stavu je najmä absencia kvantitatívne stabilného finančného zdroja určeného výlučne na podporu a rozvoj slovenskej audiovizuálnej kultúry.

Výsledky sú jednoznačne pozitívne

Výsledky takto nastaveného zákona sú s odstupom 17 rokov jednoznačne pozitívne – ako z hľadiska kvantity, tak z hľadiska kvality. V roku 2008, keď sa zákon prijímal, vzniklo na Slovensku spolu jedenásť celovečerných filmov. V roku 2024 ich vzniklo 46 z toho 24 hraných, 20 dokumentárnych a 2 animované filmy. Devätnásť celovečerných filmov režírovali debutanti alebo debutantky. V roku 2008 bolo aktívnych 8 producentov, v roku 2024 sme registrovali  68 producentov, ktorí vyrobili aspoň jeden celovečerný film. To všetko dokazuje, že nie je pravda, že by podporu dostávali len nejakí „protekční“ producenti a tvorcovia, čím sa zmeny vo všetkých verejnoprávnych fondoch snaží ospravedlniť vládna koalícia, resp. najmä reprezentanti SNS.

Čo sa týka kvality, ktorú vďaka dobre nastaveným procesom vo fonde slovenská kinematografia dosiahla, stačí spomenúť výnimočné úspechy slovenských filmov za posledné mesiace: študentský Oscar pre film Spoveď Rebeky Bizubovej, premiéra filmu Otec Terezy Nvotovej v súťažnej sekcii festivalu v Benátkach a následne hlavná cena na festivale v Zürichu, víťazný film tohtoročnej hlavnej súťaže v Karlových Varoch, dokument Mira Rema Raději zešílet v divočině alebo film Karavan Zuzany Kirchnerovej v súťažnej sekcii festivalu v Cannes. Slovenské filmy sú dnes pravidelnými účastníkmi najdôležitejších európskych a svetových festivalov hraných, dokumentárnych aj animovaných filmov, odkiaľ si často odnášajú aj ocenenia.

Slovenský film si našiel cestu k divákom

Slovenský film si našiel cestu k divákom a už roky predstavuje zásadný podiel na návštevnosti slovenských kín. Slovensko malo dokonca v roku 2024 najvyšší medziročný nárast návštevnosti domácich filmov v celej Európe. Na Slovensko prichádzajú nakrúcať renomované zahraničné spoločnosti a tvorcovia. Prinášajú sem investície, otvárajú možnosti slovenským profesionálom a posilňujú postavenie Slovenska ako partnersky relevantného a profesionálne atraktívneho prostredia pre medzinárodnú audiovizuálnu spoluprácu. Slovenská audiovízia je dnes nespochybniteľne jedným z dôležitých hospodárskych odvetví. To všetko je výsledok doterajšieho fungovania Audiovizuálneho fondu.

Už predchádzajúca novela z júla 2024, ktorá umožnila rade fondu nerešpektovať hodnotenia odbornej komisie, naštrbila transparentnosť a dôveryhodnosť rozhodovania o tom, ktoré projekty získajú podporu. Je dôležité upozorniť, že zákon hovorí, že jediným kritériom pre podporu je kvalita projektu, ktorú posudzujú odborné komisie z hľadiska umeleckého a tvorivého potenciálu a prínosu pre slovenskú audiovizuálnu kultúru, a kvalita producentskej prípravy projektu.

Lučanského novela pochováva pôvodný duch zákona

Novela, ktorú predložil poslanec Adam Lučanský spolu s ďalšími 14 kolegami v druhom čítaní zákona o Európskom hlavnom meste kultúry – teda v rozpore s legislatívnymi pravidlami i profesionálnymi štandardmi (druhé čítanie zákona v pléne NR SR už dokonca neumožňuje žiadnu diskusiu a návrh ide rovno do finálneho hlasovania) – pochováva definitívne pôvodný duch zákona a obchádza princípy, na ktorých zákon stojí. Zároveň z procesov nastavených v zákone vyrába „potemkinovskú dedinu“, keď z verejných zdrojov budú financovaní členovia odborných komisií, ktorí budú projekty hodnotiť podľa doterajších kritérií, ale zbytočne, pretože ich stanovisko bude úplne irelevantné.

Navrhnutá úprava (boldom) totiž znie:

Rada môže rozhodnúť o poskytnutí finančných prostriedkov na podporu audiovizuálnej kultúry po oboznámení sa s návrhom riaditeľa a na základe hodnotenia odborných komisií, iba ak poskytnutie finančných prostriedkov na konkrétnu žiadosť o podporu audiovizuálnej kultúry odborné komisie odporučia a ak je to v súlade s pravidlami poskytovania štátnej pomoci podľa osobitného predpisu. Pri rozhodovaní o poskytnutí finančných prostriedkov na podporu audiovizuálnej kultúry rada nie je viazaná návrhom riaditeľa a hodnotením odborných komisií.

Navrhovaná zmena by viedla k tomu, že členovia rady by rozhodovali podľa svojho uváženia a podľa svojich sympatií, a nie na základe odborných kritérií. Všetky predložené projekty vo všetkých podprogramoch totiž nie je fyzicky možné preštudovať (v roku 2024 bolo do Audiovizuálneho fondu predložených spolu 777 žiadostí). Je to v priamom rozpore s celým systémom ustanovení zákona o Audiovizuálnom fonde. V tejto súvislosti je zaujímavé, že pod touto nehoráznou novelou sú podpísaní traja poslanci, ktorí v roku 2008 stáli pri zrode pôvodného zákona: Dušan Jarjabek, Ján Richter a Ján Kvorka.

Novela likviduje úspešný systém

Jednoriadková novela je v priamom rozpore so zákonom, ktorý pripravil a presadil v roku 2008 SMER-SD s podporou SNS, ktorá teraz otvorene likviduje (úspešný) systém, ktorý spoluvytvorila. Nie je isté, či by po jej schválení nebola potrebná opakovaná notifikácia systému z hľadiska štátnej pomoci, čo by fond vyradilo z činnosti na dlhé mesiace. Miesto toho, aby politici riešili nevyhnutné navýšenie prostriedkov do fondu, a umožnili tak podporu širšieho spektra projektov, otvárajú „svojim ľuďom“ v rade fondu možnosť posielať peniaze kamarátom bez ohľadu na kvalitu predložených projektov.

Dolupodpísané profesionálne združenia pôsobiace v audiovízií zásadne nesúhlasia s navrhnutou zmenou zákona o Audiovizuálnom fonde a upozorňujú, že už teraz je podpora projektov (vzhľadom na objem prostriedkov) natoľko limitovaná a členmi rady „upravovaná“, že v najbližších rokoch slovenská audiovízia stratí postavenie, ktoré vďaka doterajšiemu fungovaniu fondu dosiahla a jej znovu vzkriesenie bude vyžadovať obrovské úsilie a finančné prostriedky. Vláda pôvodný zákon predkladala i preto, že (citujúc dôvodovú správu) kinematografia a audiovizuálna kultúra je spomedzi všetkých umeleckých žánrov a oblastí kultúrnych aktivít svojím dosahom a pôsobnosťou jedným z najefektívnejších prostriedkov prezentácie spoločenských a kultúrnych tradícií príslušnej krajiny, národa, spoločenstva, a zároveň aj účinným nástrojom zachovania a rozvoja kultúrnej identity a diverzifikácie.

Asociácia nezávislých producentov
Asociácia producentov animovaného filmu
Asociácia slovenského dokumentárneho filmu
Asociácia scenáristov v slovenskej audiovízii
Asociácia slovenských filmových strihačov
Asociácia slovenských kameramanov
Slovenská filmová a televízna akadémia

(medzititulky: Redakcia)

Autor:

Národná rada Slovenskej republiky. Foto: Dennis G. Jarvis, CC BY-SA 2.0 <https://creativecommons.org/licenses/by-sa/2.0>, via Wikimedia Commons

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Ján Zimmer so synom Richardom na Seneckých jazerách. Foto: archív R. Zimmera / Hudobný život

Ján Zimmer

V máji si pripomíname 100 rokov od narodenia hudobného skladateľa, klavírneho a organového virtuóza Jána Zimmera. Hoci sa primárne nevenoval filmovej hudbe, v 50. a 60. rokoch minulého storočia bol autorom hudby k viacerým dlhometrážnym aj krátkometrážnym dielam. Najvýznačnejšou sa stala jeho práca na filme Štefana Uhra Organ (1964). Ten prekročil hranice dobovej kinematografie a ukázal, že aj hudba môže byť rovnocenným výrazovým a významovým prostriedkom filmu. Ján Zimmer sa narodil 16. mája 1926 a zomrel 21. januára 1993. Ján Zimmer absolvoval štúdium hry na organe, na klavíri a štúdium kompozície na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Bol žiakom hudobného skladateľa Eugena Suchoňa, ktorý mu ako pedagóg poskytol mimoriadne pevné technické základy. „Skutočnosť, že Zimmer bol jeho jediným absolventom kompozície, svedčí o jeho osobitnom postavení v slovenskej hudbe. (...) Suchoň u Zimmera vycizeloval skladateľské remeslo, založené na zvládnutí kontrapunktu, širokom harmonickom myslení a schopnosti tvoriť výraznú melodiku,“ píše v prvom tohtoročnom čísle časopisu Hudobný život koncertný gitarista a hudobný publicista Ondrej Veselý. V rokoch 1948 a 1949 Zimmer študoval kompozíciu na Hudobnej akadémii v Budapešti a v Salzburgu. Pracoval aj ako hudobný redaktor Československého rozhlasu, pedagóg Štátneho konzervatória a od roku 1952 sa venoval výlučne komponovaniu, príležitostne aj klavírnej koncertnej činnosti. V jeho tvorbe prevládali inštrumentálne a orchestrálne diela, bol...
Deň slovenského filmu 2026 Návštevníci Dňa slovenského filmu 2026. Foto: Miro Nôta

ohlasy Deň slovenského filmu 2026

V uplynulých rokoch sa už jedenásťkrát konal Týždeň slovenského filmu, ktorý počas jedného týždňa priniesol divákom to najlepšie z domácej filmovej produkcie predchádzajúceho roka (alebo takmer všetko) a v troch-štyroch popoludniach aj bilančné hodnotenia hranej, dokumentárnej a animovanej tvorby (niekedy aj filmovej kritiky) v rovnakom období. Tohto roku sa podujatie v dôsledku konsolidácie „scvrklo“ na Deň slovenského filmu 2026. Tak sa nazývalo, ale nebola to celkom pravda, lebo projekcie filmov pre verejnosť boli v bratislavskom Kine Lumière rozložené na päť dní. Diskusia o vlaňajšej tvorbe sa však naozaj zmestila do jedného nabitého dňa. Hraný film 2025 v znamení debutov Dramaturgička a koordinátorka podujatia Mária Ferenčuhová sa rozhodla upustiť od formy výročného bilancovania (referát, koreferát). V spolupráci s autormi príspevkov sa sústredila na užšie vymedzené témy, ktoré sa pri jednotlivých filmových rodoch aktuálne „núkali“. Utorkové predpoludnie (12. mája) patrilo úvahám o hranom filme. Otvorila ho Katarína Mišíková, ktorá sa venovala trom filmom vlaňajších debutantov, teda snímkam Hore je nebo, v doline som ja Kataríny Gramatovej, Potopa Martina Gondu a Nepela Gregora Valentoviča. Katarína Mišíková na Dni slovenského filmu 2026. Foto: Miro Nôta Poukázala na to, že táto trojica filmov nie je iba náhodným zoskupením debutov vplyvom okolností (ako sa stávalo v minulosti) – aktuálnych debutantov spája veková blízkosť, rozpoznateľné generačné gesto, spoločné kognitívne pozadie, vzťah k tradícii....
Záber z filmu Postav dom, zasaď strom režiséra Juraja Jakubiska. Foto: Václav Polák

nový pohľad Postav dom, zasaď strom

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčiek a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku podľa svojho výberu. Pokračujeme filmom Postav dom, zasaď strom (1979), ktorý nakrútil režisér Juraj Jakubisko. Juraj Jakubisko sa – podobne ako Peter Solan – po takmer desaťročnej „prestávke“ strávenej v Krátkom filme mohol koncom sedemdesiatych rokov opäť vrátiť na Kolibu. Kým Solan priniesol súčasný príbeh o inakosti zdravotne znevýhodneného dievčatka podľa predlohy Márie Ďuríčkovej A pobežím až na kraj sveta (1979), Jakubisko siahol po svojom blízkom motíve východniarskej dediny vo filme Postav dom, zasaď strom (1979). Oba filmy sa však, prirodzene, líšia od ich tvorby zo šesťdesiatych rokov, najmä výberom tém a literárnych predlôh, ale aj vplyvom normalizačných zásahov. Zatiaľ čo Solan citlivo zachytáva svet detskými očami, Jakubisko predstavuje neprispôsobivého rebela bez príčiny, ktorý sa ocitá v odľahlej dedine akoby „pánu Bohu za chrbtom“. Prečítajte si aj článok Márie Ferenčuhovej Trojitý (ne)spadnutý Nepela Foto: Archív SFÚ Podobné ciele, odlišné cesty Tému inakosti v rámci sociálnej skupiny, zdá sa, reflektujú vo svojich „comeback“ filmoch obaja tvorcovia, pričom zároveň ponúkajú aj pestrú škálu dedinských typov príznačných pre dané obdobie. Solanov detský film si napriek posunu v poetike zachováva prvky...
Zobraziť všetky články